Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/88/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne V. A., G.. XX.X.XXXX, K. I. XX, XXX XX I., U. A., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. Sv. Egídia č. 93, 058 01 Poprad, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 90,75 eura, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 90,75 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 90,75 eura od 4.5.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 29.3.2017 voči žalovanému domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 90,75 eura. Svoju žalobu odôvodnila tým, že strany uzavreli Zmluvu o pôžičke č. 7062055028 zo dňa 4.6.2007 (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 11.990,- Sk (398,- eur), na financovanie kúpy tovaru, s mesačnou splátkou 1.472,- Sk (48,86 eura), počtom splátok 10 a RPMN vo výške 58,62%. Zmluva sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V Zmluve chýba údaj o úroku a poplatkoch, preto ich žalovaný nemôže od žalobkyne požadovať. Bezdôvodne obohatenie žaluje vo výške rozdielu medzi jej platbami a výškou úveru. O tom, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci február 2017. Vo vzťahu k objektívnej lehote poukázala na rozhodnutia súdov, ktorý konanie dodávateľov posúdili ako úmyselné konanie.

2. Právny predchodca žalovaného k podanej žalobe uviedol, že v Zmluve o pôžičke je uvedená výška splátky ako aj počet splátok. Termín splátok je uvedený v bode 6.2 Všeobecných obchodných podmienok. Zákon platný a účinný v čase uzatvorenia Zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/111/2014. Ďalej uviedol, že platná právna úprava neukladala povinnosť žalovanému uvádzať v zmluve údaj o úrokovej sadzbe a nespájal s absenciou také právne následky ako sa domnieva žalobkyňa. Zároveň vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania. Má za to, že samostatne sa premlčuje každá jedná splátka. Posledná bola uhradená dňa 15.5.2008. Pri subjektívnej premlčacej dobe žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 26Cdo/785/2011, ktorý uviedol: „Pro počátek subjektivní promlčecí doby podle § 107 odst. 1 ObčZ je v případě bezdůvodného obohacení získaného plněním z neplatné smlouvy rozhodující vědomost oprávněného o těch skutkových okolnostech, z nichž lze dovodit, že smlouva, z níž bylo plněno, je neplatná. Není přitom významné, zda oprávněný má takové právní znalosti, aby byl subjektivně schopen posoudit uvedené skutkové okolnosti a zjistit, že smlouva, podle níž plnil, neplatná skutečně

je.“ Rovnako poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/67/2011, podľa ktorého: „Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné.“ Žalovaný má za to, že z prehlásenia združenia HOOS žiadne relevantné právne posúdenie nevyplýva, ide o typizované prehlásenie, ktoré dáva do desiatok obdobných právnych vecí. Pri objektívnej premlčacej dobe poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/1128/2014 v zmysle ktorého: „ak zákonodarca sankcionuje poskytovateľa úveru za nedodržanie podstatných náležitostí zmluvy tým, že sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, prichádza tak poskytovateľ úveru o výrazné finančné prostriedky, preto je nelogické tvrdiť, že neuvádzanie ročnej percentuálnej miery nákladov je úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Platí domnienka znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá je nevyvrátiteľná. Aj o žalobkyni platí, že musela mať vedomosť, že úver je bezúročný, a preto úroky a poplatky platiť nemusela, ak tak urobila, vyvracia to jej tvrdenie o úmysle žalovaného získať bezdôvodné obohatenie“ Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/90/2015 v zmysle ktorého: Aj keď súd konštatoval, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, nie je možné len z uvedeného dôvodu konštatovať, že odporca mal úmysel sa obohatiť voči navrhovateľke.

3. Rozsudkom zo dňa 20.11.2017, sp. zn. 20Csp/88/2017 súd žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%. V rozhodnutí súd uviedol, že občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pokiaľ márne uplynie jedná z uvedených premlčacích dôb, nie je možné oprávnenému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jej úkor obohatil dozvedela najneskôr dňa 15.5.2008, kedy uhradila poslednú splátku úveru. Pri svojom výsluchu sama uviedla, že zmluvou v čase uzatvorenia zmluvy disponovala a si ju aj prečítala. Teda už v čase uzatvorenia zmluvy musela mať vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje udaj o úroku a teda žalovaný ho od nej nemôže požadovať. V čase uzatvorenia zmluvy bolo znenie zákona jednoduché a jasne a teda aj priemerný spotrebiteľ si musel byť vedomý následkov chýbajúceho údaja o úroku. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela až od združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci február 2017. Navyše sama žalobkyňa pri svojom výsluchu popísala iný spôsob ako sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela a to na internete cez oddĺžovacie spoločnosti, pričom sa o tom mala dozvedieť v roku 2016 a nie vo februári 2017. Teda predložené prehlásenie sa súdu javí ako účelové. Ak teda žalobkyňa plnila nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov, nasledujúcim dňom splátky prevyšujúcej poskytnutý úver, tj. 24.4.2008, resp. 15.5.2008, začala plynúť 2 ročná subjektívna premlčacia doba. Žaloba bola podaná na súd 29.3.2017, t.j. po uplynutí 2 - ročnej premlčacej doby., a preto súdu nezostávalo nič iné ako žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala premlčaného práva, zamietnuť.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedla, že pri rozhodovaní sa vychádzalo zo zistenia, podľa ktorého nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný v dôsledku uplynutia 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby. Podľa odôvodnenia rozhodnutia 2 ročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť uhradením poslednej splátky úveru. Ako to súd prvej inštancie v skutočnosti myslí nechápe, lebo súčasne konštatuje, že už v čase uzatvorenia zmluvy musela mať vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje údaj o úroku, a teda žalovaný ho od nej nemôže

požadovať. Vyzerá to tak, ako keby subjektívna premlčacia doba začala plynúť skôr ako bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo, teda skôr ako začala plynúť premlčacia doba objektívna. Pri uzatváraní zmluvy dôverovala žalovanému v tom, že jej predloží zmluvu konajúc s náležitou odbornou starostlivosťou. To žalovaný a nie ona bola povinná poznať zákon a dodržať ho, lebo žalovaný pripravil a dal jej podpísať formulárovú zmluvu. Zmluva mala byť perfektná bez ohľadu na to, či by ju vôbec čítala alebo či by jej porozumela. Rovnako jej nie je jasné aký je rozpor v jej výpovedi a prehlásení Združenia na ochranu spotrebiteľov. O svoju vec sa začala zaujímať v roku 2016 na webe a v roku 2016 sa kontaktovala aj so Združením, čo je v prehlásení Združenia výslovne uvedené. Združenie navštívila v roku 2017. Pre správne posúdenie veci je podstatné pochopiť, čo to znamená plynutie premlčacej doby odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Na ust. § 101 Občianskeho zákonníka nadväzuje ust. § 107 Občianskeho zákonníka a z neho vyplýva kedy sa môže vykonať právo prvýkrát z hľadiska plynutia objektívnej a kedy z hľadiska plynutia subjektívnej premlčacej doby. Je zjavné, že zákonodarca rozlišuje kedy sa mohlo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vykonať po prvýkrát z hľadiska začatia plynutia objektívnej premlčacej doby a kedy z hľadiska začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby. Pri bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v splátkach úveru, ktoré získava dodávateľ na úkor spotrebiteľa, nikdy nenastáva začatie plynutia objektívnej premlčacej doby súčasne so subjektívnou, iba ak by sa vychádzalo z predpokladu, že státisíce úverových dlžníkov splácajú dodávateľom splátky nad rámec skutočného dlhu dobrovoľne, teda vediac, že vedome a dobrovoľne platia dodávateľovi platby, na ktoré dodávateľ nemá nárok a chcú sa nechávať okrádať. Rozdiel medzi subjektívnou a objektívnou premlčacou dobou je vyjadrený už ich pomenovaním a zákon ich rozlišuje len pri premlčaní práva pri náhrade škody a pri premlčaní práva na bezdôvodné obohatenie. Začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je viazané na preukázateľnú vedomosť oprávneného o 2 skutočnostiach. Prvú predstavuje vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Druhou je subjektívna vedomosť o osobe, ktorá sa na úkor oprávneného obohatila. Pre kategóriu objektívnosti je podstatou jej nezávislosť od ľudského vedomia. Naproti tomu pre kategóriu subjektívnosti je podstatou jestvovanie vo vedomí, závislosť od vedomia, získanie vedomostí. Objektívna premlčacia doba plynie pri bezdôvodnom obohatení od naplnenia skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba plynie od vtedy, kedy ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané, skutočne zistí, že môže podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a to bez ohľadu na to, že sa o tom mohol dozvedieť skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nie len predpokladaná vedomosť oprávneného. Žalobkyňa nevedela, že platby, ktoré od nej žalovaný prijal nad výšku istiny, od nej prijímal protizákonne. Až od Združenia na ochranu spotrebiteľov sa dozvedela, že žalovaný od nej prijal platby v rozpore so zákonom a že jej predložil na podpis formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá v rozpore so zákonom vytvárala dojem, že na platby, na ktoré podľa zákona právo nemal, právo má. Až získaním vedomostí o týchto skutočnostiach prichádzalo do úvahy podanie žaloby a až od tohto momentu mohla začať plynúť subjektívna premlčacia doba. Pri akceptovaní výkladu prijatého súdom prvej inštancie, by bolo rozlišovanie premlčacej doby na objektívnu a subjektívnu nadbytočné.

5. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 22.5.2018, č.k. 7Co/33/2018 - 117 rozhodol, že v konaní sa bude pokračovať s právnym nástupcom žalovaného VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave, na Mlynských Nivách č. 1. Zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že v danom prípade, ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia rozhodnutia, žalobkyňa dňa 04.06.2007 uzatvorila štandardnú formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v súlade s ustanoveniami v tom čase účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zároveň sa skonštatovalo, že zmluva neobsahovala údaj o úroku, a preto v súlade s ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nebolo možné požadovať od žalobkyne takýto v zmluve neuvedený úrok. Z tohto zistenia vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania neboli vyvodené tomu zodpovedajúce závery. Právny predchodca žalovaného, ako nebankový subjekt, mal dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia zmluvy platila pri spotrebiteľských úveroch úprava zakazujúca požadovať od spotrebiteľa úrok alebo poplatky v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedené. Žalovaný ako právny nástupca pôvodného žalovaného sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie takejto zmluvy nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje), uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Ak právny predchodca žalovaného, ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom

činnosti bolo poskytovanie úverov, v rozpore so zákonom inkasuje úrok alebo poplatky v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedené, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť aby dodávateľ nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť neuvedeným úroku alebo poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením o potrebe začatia počítania behu 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) od momentu úhrady poslednej splátky žalobkyňou dňa 15.05.2008. Čo sa týka práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívna (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je 2 - ročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. O vzniku bezdôvodného obohatenia na strane právneho predchodcu žalovaného sa žalobkyňa podľa vlastného vyjadrenia dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci február roku 2017. K tomuto svojmu tvrdeniu predložila aj prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 24.02.2017 (č. listu 6 spisu). Už z tohto prehlásenia vyplýva, že k prvému telefonickému kontaktu medzi žalobkyňou a Združením došlo v mesiaci október 2016. Ak žalobkyňa sa v jeseni roku 2016 obrátila na Združenie so žiadosťou o pomoc, je nepochybné, že už v roku 2016 musela mať k dispozícii aspoň základné informácie vyvolávajúce u nej pochybnosti o tom, či ňou uhradené čiastky boli poskytnuté právnemu predchodcovi žalovaného oprávnene alebo nie. Tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého o možnosti žiadať vrátenie úroku sa dozvedela na internete cez oddlžovacie spoločnosti, prehláseniu Združenia vôbec neodporuje. Je pomerne bežné, najmä u osôb neznalých práva, že tieto prvotné informácie o svojich právach a povinnostiach získavajú sprostredkovane, či už prostredníctvom príbuzných, známych, priateľov alebo prostredníctvom médií a internetu. Až po získaní prvotnej informácie sa začnú bližšie zaujímať o svoje práva a povinnosti, a to prostredníctvom za tým účelom zriadených subjektov, ktorými môžu byť i Združenia na ochranu spotrebiteľov. Okrem toho aj za predpokladu, že žalobkyňa získala vedomosť o bezdôvodnom obohatení už v roku 2016 a nie vo februári roku 2017, i tak by žalobu podala včas v priebehu plynutia 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby. Záver o uplynutí 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a navyše odporuje aj ustálenej rozhodovacej praxi Krajského súdu v Prešove prezentovanej množstvom rozhodnutí zdôrazňujúcich skutočnú a nie iba predpokladanú vedomosť o skutku z porušenia práva zakladajúceho nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinnými dôkazmi a to Zmluvou o pôžičke na č.l. 4, Prehľadom úhrad na č.l. 5, Prehlásením na č.l. 6, Prehľadom úhrad na č.l. 17, Vyjadrením žalovaného na č.l. 18-21, Odvolaním na č.l. 49-50- Odvolaním na č.l. 51-54, K subjektivní promlčecí době u obohacení z neplatného úkonu na č.l. 55-57, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove na č.l. 58-60, Roszudkom Krajského súdu v Prešove na č.l. 61-64, Vyjadrením k odvolaniu na č.l. 85-86, Projektom rozdelenia a zlúčení na č.l. 87-88, Prílohou 1 projektu na č.l. 89, Prílohou k delimitačnému protokolu na č.l. 90-91, Delimitačným protokolom na č.l. 92, Vyjadrením k otázke rozpisu splátok na č.l. 99, Uznesením Najvyššieho súdu na č.l. 100-107 a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobkyňa a právny predchodca žalovaného uzavreli dňa 4.6.2007 Zmluvu o pôžičke č. 7062055028, na základe ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobkyni úver vo výške 11.990,- Sk (398,- eur), na financovanie kúpy tovaru, s mesačnou splátkou 1.472,- Sk (48,86 eura), počtom splátok 10 a RPMN vo výške 58,62%.

8. Podľa prehľadu splátok žalobkyňa uhradila poslednú splátku dňa 15.5.2008. Spolu uhradila 488,75 eura.

9. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že žiada o vrátenie 90,75 eura a to z dôvodu toho, že v Zmluve bolo vysoké percento preplatenia. Zmluvu o pôžičke uzatvorila na kúpu krovinorezu. O tom, že môže podať žalobu na súd, sa dozvedela minulý rok na internete a to cez oddlžovacie spoločnosti, ktoré ponúkajú pomoc. O združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS sa dozvedela od kamarátky,

pričom sa bola v združení informovať. Povedali jej, že môžu pomôcť dostať naspäť úroky z tejto preplatenej zmluvy. Ďalej uviedla, že zmluvu si prečítala a v čase uzavretia ňou disponovala.

10. Zistený skutkový stav súd právne posúdil

11. Podľa § 52 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj ako „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods.1,4 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 54 ods. 1 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2007 ďalej aj ako „ZoSÚ“), zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

15. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

16. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 3 ods. 1,2 ZoSÚ veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.4) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

18. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere, musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

19. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

20. Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

21. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

22. Podľa § 107 ods. 1,2 Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

23. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pokiaľ márne uplynie jedná z uvedených premlčacích dôb, nie je možné oprávnenému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať.

24. Súd je v danom prípade viazaný právnym názorom Krajského súdu, podľa ktorého sa žalobkyňa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela v mesiaci február roku 2017, resp. v roku 2016. Žalobu podala na súd dňa 29.3.2017, t.j. v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe.

25. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, tak súd je rovnako viazaný právny názorom Krajského súdu, ktorý uviedol, že: „Ak právny predchodca žalovaného, ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti bolo poskytovanie úverov, v rozpore so zákonom inkasuje úrok alebo poplatky v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedené, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť aby dodávateľ nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť neuvedeným úroku alebo poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený“. V danom prípade je teda 10 ročná objektívna premlčacia doba. Nárok žalobkyne teda nie je premlčaný. . 26. Súd sa následne zaoberal vecou samou.

27. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobkyňa bola od uzavretia zmluvy v postavení spotrebiteľa a právny predchodca žalovaného v postavení dodávateľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva.

28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou bola uzatvorená Zmluva, na základe ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobkyni úver vo výške 11.990,- Sk (398,- eur), ktorý sa žalobkyňa zaviazal splácať v 10 mesačných splátkach po 1.472,- Sk (48,86 eura).

Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu túto Zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy. Po preskúmaní predmetnej Zmluvy súd zistil, že Zmluva neobsahuje údaj o úrokoch a poplatkoch, a preto žalovaný, resp. právny predchodca žalovaného, úroky s poplatky nemohol od žalobkyne v zmysle § 4 ods. 5 ZoSÚ požadovať.

29. Žalovaný a ani právny predchodca žalovaného vo svojich vyjadreniach nenamietali, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 398,- eur, pričom právnemu predchodca žalovaného žalobkyňa uhradila celkovo sumu 488,75 eura, a preto táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Vzhľadom na to, že Zmluva neobsahuje údaj o úrokoch a poplatkoch, právny predchodca žalovaného sa na úkon žalobkyne obohatil, a preto je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať. Keďže právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., zanikla v dôsledku rozdelenia a následného zlúčenia a žalovaný sa stal právny nástupcom zaniknutej spoločnosti, zaviazal ho súd na zaplatenie sumy 90,75 eura.

30. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/87/20150101> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto prípade žalovaný, podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie žaloby právnemu predchodcovi žalovaného, a preto sa nasledujúci deň dostal žalovaný do omeškania. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie zákonného úroku 5% ročne zo sumy 90,75 eura od 4.5.2017 do zaplatenia.

33. Námietku žalovaného, že zákon platný a účinný v čase uzatvorenia Zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd v danom prípade nepopiera, že neuvedenie náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) ZoSÚ, nespôsobovalo bezúročnosť bez poplatkovosť, avšak zákon striktne, jasne, zrozumiteľne a bez pochýb vyžadoval, aby boli v zmluve uvedené úroky a poplatky, pričom ich neuvedenie malo za následok, že veriteľ ich nemohol od dlžníka požadovať. Pre spotrebiteľa sú úrok a poplatky dôležitým údajom z hľadiska jeho vedomostí o nákladovosti úveru. Preto je z hľadiska ochrany spotrebiteľa na mieste požiadavka na jednoznačnosť a prehľadnosť týchto údaja, a preto nepostačovalo ak sa žalobkyňa mohla k ich výške v Zmluve dopracovať výpočtom.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola tvrdená a v zmysle § 257 ani zo spisu nevyplynula.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).