Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/44/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa, v spore žalobkyne: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. H. XXX/XX, XXX XX J. Š., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia 145,85,- Eur s prísl. a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 12C/255/2016-54 zo dňa 30. januára 2018, takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku III. a IV..

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX, uvedená v čl. 8 bod 8.1. v znení: Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za a) poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 EUR v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z XX. 4. XXXX uvedená v čl. 8 bod 8.4. v znení: Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi za poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa čl. 2.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie

schválenej výšky revolvingu podľa čl. 4.1. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa čl. 4.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl. 2 žiadosti/zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 145,85 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 145,85 EUR od 6. 9. 2016 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 53 ods. 1, 2, 3, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj § 178 ods. 1 a 2, § 180, § 298 ods. 1 a 2, § 251, § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.).

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou dňa 30.06.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX v článku 8. Bod 8.1. a v článku 8. Bod 8.4. a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 145,85,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 145,85,- Eur od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému, do zaplatenia. Pri predmetnom zmluvnom dojednaní videl súd prvej inštancie jeho neprijateľnosť nie v samotnom predmete tohto dojednania a jeho cene, ale v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Je zrejmé, že táto zmluvná podmienka platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o vykonanie maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru. To znamená, že môže nastať situácia, že dlžník poskytne plnenie bez toho, aby obdŕžal za to protiplnenie. Súd prvej inštancie takúto dohodu o poskytnutí služby napriek deklarácii, že jej podpisom nie je podmienený podpis úverovej zmluvy, považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Umiestnenie dohody do samotnej zmluvy a následne podpis spotrebiteľa pod dohodou a za bodom 13, bez ďalšieho nepodporuje skutočnosť, že ide o individuálne zmluvné dojednanie, resp. záver, že ak by podpis pod čl. 8 nebol, dohoda by uzavretá nebola, naopak tento záver vyvracia skutočnosť, že graficky podpisom umiestneným pod čl. 13, tento nijak nevyčleňuje aj tak platnosť dojednaní uvedených v čl. 8, ktoré sú číselne radené v kontexte celej zmluvy. Podľa názoru súdu ide o nekalú obchodnú podmienku, ktorej cieľom bolo znížiť sumu úveru vyplácanú dlžníkovi spôsobom obchádzajúcim zákon o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný spotrebiteľovi vopred vnútil aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie úveru). Napriek tomu, že spotrebiteľ takto predpripravenú zmluvu vrátane všeobecných obchodných podmienok podpisuje ako prvý, nemožno ho považovať za navrhovateľa (zmluvy) v klasickom zmysle, pretože návrh zmluvy nepripravil a nemohol do neho dokonca ani zasiahnuť. Súd prvej inštancie uzavrel, že zmluvná podmienka môže reálne viesť k tomu, že spotrebiteľ poskytne dodávateľovi plnenie bez reálneho protiplnenia, spôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá nie je vyrovnaná žiadnym benefitom pre spotrebiteľa. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu súd prvej inštancie uviedol, že neakceptoval argumenty žalobkyne, pokiaľ ide o bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, termín konečnej splatnosti úveru bol uvedený dňom XX.XX.XXXX, taktiež čo sa týka termínu splátok, žalobkyňa mala zo zmluvy uvedenú informáciu, že je povinná splácať jednotlivé splátky vždy 5. Deň v mesiaci. Pokiaľ ide o počet splátok, tento bol tiež nesporne uvedený v počte 42. Z týchto dôvodov nebolo možné konštatovať bezúročnosť úveru. Bol však dojednaný úrok vo výške 70,04%, čo je úrok odporujúci dobrým mravom. Z internetovej stránky Národnej banky Slovenskej republiky súd zistil, že úroková sadzba v bankách pri spotrebiteľských úveroch nad 1 rok do 5 rokov bola v období uzavretia zmluvy vo výške 12,95%, teda dojednaná zmluvná úroková sadzba je viac ako 5,5x vyššia, aká bola na finančnom trhu pri obdobných úveroch. Súd preto považoval za rozporné s dobrými mravmi, ak žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver za cenu prevyšujúcu 550% priemernej ceny spotrebiteľských úverov poskytovaných bankami. Pokiaľ žalobkyňa plnila úroky odporujúce dobrým mravom, ide o plnenie z neplatného právneho úkonu a na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré podľa § 451 ods. 2 a § 457 musí vydať. Keďže žalovaný žalobkyni nevydal hneď po doručení žaloby bezdôvodné obohatenie, žalobkyni vznikol nárok na úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretože mala v konaní plný úspech, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výroku III. a IV. napadnutého rozsudku. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. Namietal, že závery súdu, z ktorých vychádza napádaný rozsudok sú nesprávnymi a nezákonnými. Uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou, ktorá sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, vzťahujú sa na ňu ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Základná regulácia úrokov vyplýva z ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý obsahuje reguláciu záväzku platiť úroky, úpravu situácie, ak si strany výslovne nedohodli výšku úrokov v zmluve a úpravu situácie, ak si strany dohodli v zmluve vyššie úroky, než je prípustné na základe alebo podľa zákona. Namietal, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nie je možné dospieť k záveru o neplatnosti celého dojednania o úrokoch, ale len k záveru, že by dlžník z úverovej zmluvy bol povinný platiť úroky vo výške najviac prípustnej podľa alebo na základe zákona. Posúdenie ustanovenia o úrokoch ako neplatného neobstojí ani podľa predpisov občianskeho práva. Namietal, že súd prvej inštancie neposúdil prejednávanú vec správne ani podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti dojednania o úrokoch a o vzniku bezdôvodného obohatenia. Zároveň napadol aj závery súdu vychádzajúce z porovnávania úroku dohodnutého v zmluve s úrokovými sadzbami bánk. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych skutkových záverov vzťahujúcich sa na posudzovanie výšky úrokov a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom. Uviedol, že aj keď nepodáva odvolanie proti výroku I. a II., odmieta tvrdenie súdu, že nerešpektuje skoršie rozhodnutia vzťahujúce sa na dohody o poskytnutí služby. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napádanej časti, žalobu v danej časti zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov za odvolacie konanie a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola žalobkyňou podpísaná dňa XX.XX.XXXX a žalovaným dňa XX.XX.XXXX. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur, ktoré mala žalobkyňa ako dlžník vrátiť v 42 mesačných splátkach, so splatnosťou 5. deň v mesiaci v mesačných splátkach vo výške 80,37,- Eur. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa ako dlžník vrátiť bola vo výške 3.375,54,- Eur, RPMN za úver bola vo výške 68,69%, ročná úroková sadzba úveru bola vo výške 70,01%, priemerná RPMN za úver bola vo výške 47,29%, poskytnutá čiastka revolvingu bola vo výške 790,84,- Eur, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.1918,88,- Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,75%. V spise sa ďalej nachádzalo aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 36).

8. Podľa ustanovenia § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

11. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

12. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Nakoľko žalovaný napadol rozsudok len v rozsahu výrokov III. a IV., odvolací súd nemohol podrobiť súdnemu prieskumu prvý a druhý výrok rozsudku, ktorým boli určené neprijateľné zmluvné podmienky.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

15. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV. za vecne správny. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku sa dopĺňa nasledovné.

17. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah ako vzťah uzavretý medzi dodávateľom (žalovaný) a spotrebiteľom (žalobkyňa), ako vzťah spotrebiteľský. Na uvedený vzťah správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú aplikačnú prednosť pred inými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na predmetné vzťahy medzi veriteľom (dodávateľom) a dlžníkom (spotrebiteľom).

18. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybností treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Odvolací súd napokon zdôrazňuje, že skutočnosť, že ide o spotrebiteľský vzťah, žalovaný nenamietal ani v podanom odvolaní.

19. K námietke žalovaného týkajúcej sa úrokovej sadzby poskytnutého úveru odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že úroky 70,01 % ročne sú neprimerane vysoké, odporujúce dobrým mravom (porov. NS ČR vo veci 21Cdo 1484/2004 alebo NS SR vo veci 5Cdo 26/2011).

20. Odvolací súd uvádza, dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

21. V danom prípade sa prvostupňový súd správne zaoberal výškou úroku z úveru, ktorá činí 70,01 % ročne a porovnával ju s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy, ktoré v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov bežne predstavovali 12,95 % p.a. Z toho je zrejmé, ako už správne konštatoval súd prvej inštancie, že žalovaným požadovaný úrok v danom prípade bol cca 5,5-násobne vyšší ako úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver poskytovali. Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver s úrokom viac ako 5,5- násobne prevyšujúcim priemerné úroky porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalovaným požadovaný úrok z úveru spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy, pretože bolo súdom v rámci skutkového stavu preukázané a zistené, že priemerné v tomto období boli úroky vo výške 12,95 % ročne.

22. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka), nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Jednou z týchto hraníc je i súdom prvého stupňa správne aplikovaný inštitút dobrých mravov (porov. 1MCdo 1/2009, 21Cdo 1484/2004 /ČR/).

23. Zmluvné podmienky v predmetnej veci súd prvej inštancie správne, pokiaľ ide o úrok z úveru, vyhodnotil ako odporujúce dobrým mravom, a odvolaciemu súdu neprináleží ich upravovať tak, aby zodpovedali zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-618/10 Banco Espaňol). Odvolací súd na margo veci poznamenáva, že súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 01.04.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26 % na 18 % a sadzbu 26 % vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dáva do pozornosti aj ročnú úrokovú sadzbu revolvingu, ktorá bola vo výške 76,21% a ktorá tak isto ako ročná úroková sadzba úveru je v rozpore s dobrými mravmi.

25. Pokiaľ žalobkyňa plnila úroky odporujúce dobrým mravom, nepochybne v súlade s vyššie uvedeným ide o plnenie z neplatného právneho úkonu. Na strane žalovaného preto došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré musí žalovaný v zmysle vyššie cit. ust. § 451 ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka žalobkyni vydať.

26. Vo vzťahu k posúdeniu súdu prvej inštancie, že predmetný úver nie je bezúročný odvolací súd uvádza, že vyššie cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákon č. 129/2010 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadovalo rozčlenenie dohodnutej splátky na jednotlivé zložky, teda na istinu, úroky a poplatky. Nesplnenie tejto povinnosti malo za následok, že úver sa v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy považoval za bezúročný a bez poplatkov.

27. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Slovenský zákon celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra

slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

28. Odvolací súd konštatuje, že zo Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX v spojení so Zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere nie je možné zistiť termín konečnej splatnosti úveru. Oznámenie o schválení úveru, v ktorom je uvedený termín splatnosti prvej splátky - XX.XX.XXXX a poslednej splátky - XX.XX.XXXX bolo vyhotovené dňa XX.XX.XXXX, t.j. v deň podpisu zmluvy žalovaným. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa podpísala zmluvu dňa XX.XX.XXXX,. t.j. skôr ako žalovaný, odvolací súd konštatuje, že v čase kedy žalobkyňa zmluvu podpisovala nemala vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru. Údaj o termíne splatnosti prvej splátky, z ktorého by v spojení s údajom o tom, že úver má byť splatený v 42 mesačných splátkach bolo možné vyvodiť termín konečnej splatnosti úveru a konkrétne termíny následných splátok sú uvedené len v Oznámení o schválení revolvingového úveru, nijako nevyplývajú zo samotnej zmluvy resp. Zmluvných dojednaní. Nie je zrejmé, kedy sa Oznámenie o schválení revolvingového úveru reálne dostalo do dispozičnej sféry žalobkyne, žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa vyjadrila s predmetným Oznámením súhlas a toto na znak súhlasu podpísala. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o konečnej splatnosti úveru, termínoch splátok v zmluve o úvere je možné považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o údajoch uvedených v ust. § 9 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto potrebné považovať Zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle vyššie cit. ust. § 11 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov.

30. Odvolací súd poukazuje ďalej na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania.

31. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).