Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoCsp-39-2023.pdf
PDF · 90.94 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/39/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a A. B. C., v právnom spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanej: D. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. C. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpenej právnym zástupcom LALINSKÝ ADVOKÁT, s. r. o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, o zaplatenie 13.866,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 41Csp/11/2023-261 zo dňa 25. mája 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 41Csp/11/2023-261 zo dňa 25. 05. 2023 žalobu žalobcu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení konštatoval, že žalobou postúpenou okresnému súdu dňa 09. 03. 2023 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 13.866,90 eur s príslušenstvom na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 504600001 zo dňa 12. 09. 2019, na základe ktorej poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 12.600,- eur, ktorý mala žalovaná splatiť v mesačných splátkach po 200,- eur, vždy k 13. dňu v mesiaci, počnúc dňom 13. 10. 2019. 3. Žalovaná nárok žalobcu neuznala dôvodiac, že na základe uvedenej úverovej zmluvy jej žalobca úver nikdy neposkytol. 4. Citujúc ust. § 37 ods. 1 až 3, § 52 ods. 1, 2, § 657 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010“) súd žalobu žalobcu zamietol. 5. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 12. 09. 2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 12.600,- eur, a to bankovým prevodom na žalovanou uvedené číslo účtu. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 63 mesačných splátkach po 200,- eur mesačne vždy k 13-temu dňu v mesiaci, počnúc 13. 10. 2019. 6. Na základe vykonaného dokazovania následne súd dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcu o poskytnutí finančných prostriedkov na základe zmluvy o úvere žalovanej. Konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovanej na jej účet na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy poskytol akékoľvek finančné prostriedky.
7. Za spornú považoval okresný súd aj vôľu žalovanej uzatvoriť predmetnú zmluvu dobrovoľne. Žalobca nevyvrátil tvrdenia žalovanej, že predmetnú zmluvu uzatvorila pod nátlakom, aby získala prácu, keď podpis predmetnej zmluvy bol podmienkou pre uzavretie jej pracovnej zmluvy so spoločnosťou Inkasáreň, s. r. o. K tomuto tvrdeniu žalovanej zostal žalobca nečinný a tvrdenie žalovanej nijak nerozporoval. 8. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu zamietol. 9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p. odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 11. Žalobca namietal nedostatočné a nesprávne zistenia skutkového stavu súdom prvej inštancie. Uviedol, že žalovaná vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdila svojim podpisom a bola si vedomá záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy. Odmietol tvrdenia žalovanej, že podpis zmluvy bol nejakým spôsobom podmienený, keď žalovaná túto skutočnosť žiadnym objektívnym dôkazom nepreukázala. 12. Žalovaná v zmluve vyhlásila, že s jej obsahom súhlasí, bola oboznámená so všeobecnými podmienkami spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Ak žalovaná po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy. 13. Uviedol, že v podanom návrhu opísal skutkový stav a z toho mal za to, že dostatočne odôvodnil svoj nárok s prihliadnutím aj na všetky podania a vyjadrenia, ktoré tvorili súčasť súdneho spisu. Mal tiež za to, že všetky skutočnosti sú súdu známe a zrejmé a svoj nárok špecifikoval dostatočne. 14. Podľa žalobcu, dôkazné bremeno uniesol a na podporu svojich tvrdení ako prílohu odvolania predložil dohodu o započítaní pohľadávok zo dňa 12. 09. 2019, ktorá preukazuje, že suma vo výške 12.600,- eur bola započítaná ku zmluvám č. 509900014 a 5990052.
15. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. 16. Podľa žalovanej žiaden zo žalobcom uvedených odvolacích dôvodov nebol naplnený. Žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nekonkretizoval a neoznačil konkrétne pochybenie, ktorým malo dôjsť k naplneniu niektorého z odvolacích dôvodov, na ktoré odkazuje. 17. K žalobcom namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam uviedla, že súd sa oboznámil so všetkým listinami tvoriacimi obsah spisu, vrátane listín predložených žalobcom. Dôkazy následne hodnotil v súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov a svoje závery podrobne vysvetlil a zhrnul v odseku 11. odôvodnenia rozsudku. Súd sa náležite vysporiadal s otázkou reálneho poskytnutia finančných prostriedkov tvoriacich predmet spotrebiteľského úveru, ako aj okolnosťami uzavretia zmluvy, resp. k absencii jej slobodnej vôle uzavrieť predmetnú zmluvu. 18. Uviedla, že už od momentu podania odporu voči platobnému rozkazu namietala, že k reálnemu poskytnutiu finančných prostriedkov v prospech jej bankového účtu nedošlo, rovnako namietala okolnosti uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca na túto jej procesnú obranu žiadnym spôsobom nereagoval, na čo správne poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj okresný súd. Žalobca ani v odvolaní explicitne netvrdil, že by jej finančné prostriedky vo výške 12.600,- eur na základe uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere skutočne vyplatil. 19. K predloženej dohode o započítaní pohľadávok uviedla, že žalobca bližšie nešpecifikuje čo má uvedená dohoda preukazovať. Uvedený dôkaz zároveň namietala s poukazom na skutočnosť, že ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní, keďže nespĺňa žiadne z kritérií vymedzených v § 366 C. s. p. Napriek tomu považovala za potrebné uviesť, že uvedenú dohodu považuje za neplatnú, nakoľko v čase jej uzavretia boli pohľadávky žalobcu z úverových zmlúv z roku 2009 premlčané, a teda neboli spôsobilé na započítanie. 20. Stotožnila sa aj so záverom súdu o nevyvrátení jej tvrdenia, že predmetnú zmluvu podpísala pod nátlakom. Žalobca prvýkrát až vo svojom odvolaní spochybňuje uvedenú obranu, a teda opäť ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní.
21. Ďalšie vyjadrenia neboli stranami konania v odvolacom konaní produkované.
22. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.), a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalobcu a obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie spôsobom zodpovedajúcim kontradiktórnej povahe konania, z vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne právne posúdil. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam jasne, zrozumiteľne a logickým spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie, a toto spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 C. s. p. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolanie žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
24. Okresný súd svoje rozhodnutie založil na závere o neunesení dôkazného bremena žalobcom ohľadne poskytnutia finančných prostriedkov žalovanej na základe zmluvy, od ktorej odvodzuje nárok uplatnený v konaní. Konštatoval, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, že finančné prostriedky na základe uvedenej zmluvy žalovanej skutočne poskytol. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil, keď žalobca na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku predložil len zmluvu o spotrebiteľskom úvere, všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, splátkový kalendár a výzvy na úhradu dlžnej sumy, z ktorých však reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej nevyplýva. Žalobca poskytnutie a čerpanie finančných prostriedkov žalovanou na základe úverovej zmluvy nepreukázal ani potom, čo žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ako aj následných vyjadreniach produkovaných v priebehu prvoinštančného konania, poskytnutie finančných prostriedkov na základe uvedenej úverovej zmluvy zo strany žalobcu rozporovala. Za daného stavu správne súd prvej inštancie dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu. Pokiaľ žalobca nepreukázal, že žalovanej na základe úverovej zmluvy peňažné prostriedky poskytol, nevznikla žalovanej povinnosť tieto prostriedky vrátiť.
25. Pokiaľ žalobca na podporu svojich tvrdení spolu s odvolaním predložil Dohodu o započítaní pohľadávok zo zmlúv o úvere zo dňa 12. 09. 2019, podľa ktorej pohľadávka veriteľa zo Zmluvy o úvere č. 509900014 zo dňa 18. 05. 2009 a č. 5990052 zo dňa 26. 06. 2009, spolu vo výške 12.600,- eur bola započítaná voči pohľadávke žalovanej zo Zmluvy o úvere č. 504600001 zo dňa 12. 09. 2019 (úverová zmluva, nároky z ktorej sú predmetom tohto konania), na uvedený dôkaz nebolo možné prihliadať.
26. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutkových tvrdení a dôkazných návrhov (novoty, nóva) je tak prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok.
27. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
28. Napriek tomu, že žalobca mal v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí Dohodu o započítaní pohľadávok zo zmlúv o úvere použiť, a to aj vzhľadom na vyjadrenie žalovanej, v ktorom poskytnutie finančných prostriedkov na základe uvedenej úverovej zmluvy poprela, uvedenú dohodu predložil až v rámci odvolacieho konania, pričom neuviedol z akého dôvodu nebolo možné uvedenú dohodu predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. V prípade predmetnej dohody ide o tzv. novotu v konaní, ktorú možno použiť len za podmienok uvedených v ust. § 366 C. s. p. Keďže v prejednávanom spore o žiaden z uvedených prípadov nejde, nemožno na takto predložený dôkaz pri rozhodovaní odvolacieho súdu prihliadať.
29. Rovnako až v odvolaní žalobca rozporoval tvrdenie žalovanej, že uzavretie zmluvy o úvere z jej strany nebolo dobrovoľné, keď podpísaním úverovej zmluvy bolo podmienené uzavretie pracovnej zmluvy so spoločnosťou Inkasáreň, s. r. o., ktorá v danom čase vymáhala pohľadávky žalobcu, na základe čoho okresný súd považoval za spornú aj samotnú vôľu žalovanej uzatvoriť predmetnú zmluvu o úvere. Žalobca uvedené v priebehu prvoinštančného konania nerozporoval a až v podanom odvolaní odmietol tvrdenia žalovanej, že podpis zmluvy bol nejakým spôsobom podmienený.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a závery odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožniac s rozhodnutím súdu prvej inštancie, rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, a vo vzťahu ku ktorému súd prvej inštancie aplikoval správne zákonné ustanovenia, ako vecne správny potvrdil.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, a to v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)