Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-29-2021.pdf
PDF · 160.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3T/29/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, v trestnej veci obžalovaného Z. W., nar. XX.XX.XXXX, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. marca 2022, takto
rozhodol:
Obžalovaný Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., W. XXXX/X/
je vinný, že
v presne nezistené dni asi od polovice roku 2019, najneskôr do polovice septembra 2019, v byte na adrese X. - T., T. XXXX/XX sa opakovane pod vplyvom alkoholu vyhrážal svojej družke H. J., že ju zabije, aby vypadla a vulgárne jej nadával, hádzal po nej rôzne veci so slovami, že ju chcel zabiť, konkrétne začiatkom septembra 2019 sa jej vyhrážal zabitím, ak ho natrie čo robí a v polovici septembra 2019 so slovami „zabijem ťa ty piča", ďalej jej povedal, aby vypadla, lebo ju zabije, podreže a rozkrája ako sviňu a začiatkom septembra 2019 sa hrubo dožadoval orálneho sexu so slovami „rob teraz ty piča", pričom jej tlačil hlavu do rozkroku, nakoniec, keď poškodená reagovala, že ju to bolí a rozplakala sa, obžalovaný od toho upustil.
teda
blízkej osobne spôsobil utrpenie, ponižovaním, vyhrážaním, vulgárnym správaním a vyžadovaním sexuálnych aktivít, ktoré ohrozovali psychické zdravie poškodenej,
čím spáchal
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
za to sa odsudzuje
Podľa § 208 ods. 1, § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j), § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 285 písm. a) Tr. por. pre skutok, ktorý obžaloba kvalifikovala ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe,
že dňa XX.XX.XXXX v čase od XX.XX hod. v byte v X. - T., T. XX zvalil poškodenú na gauč, vrhol sa na ňu, začal ju bozkávať, následne jej stiahol nohavice spolu s nohavičkami do polovice stehien, rozzipsoval si nohavice a svojim pohlavným orgánom vnikol do pohlavného orgánu poškodenej, táto sa počas celého konania páchateľa bránila, odtláčala ho rukami, hovorila mu, aby prestal, že je staršia osoba, že má 64 rokov, pričom po chvíli začala krvácať, čoho sa obžalovaný zľakol a ušiel z jej bytu preč, čím poškodenej vzniklo nešpecifikované zranenie, na lekárskom ošetrení nebola,
obžalovaného spod obžaloby oslobodzuje, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Brezne podal dňa 08.04.2021 obžalobu na vtedy obvineného Z. W. v bode 1/ obžaloby pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák., v bode 2/ obžaloby pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b), c) Tr. zák., bode 3/ obžaloby pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a bode 4/ obžaloby pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v bode 1/obžaloby
v presne nezistené dni v rokoch 2018 a 2019 v byte na adrese X. - T., T. XXXX/XX a X., T. XXXX/XX sa vyhrážal zabitím H. J., nar. XXXX, keď jej hovoril, že ju zabije, aby vypadla a nadával jej, pričom jej to povedal v presne nezistený deň v apríli 2018 slovami, že je pič., kur.., zabijem ťa, v presne nezistený deň pred Vianocami 2018 v polovici mesiaca september v čase 0 24.00 h slovami vypadni, tiahni do pič., lebo ťa zabijem, v presne nezistený deň v marci 2019 jej držal nad hlavou vázu a povedal jej: „Zabijem ťa touto vázou, ale kvôli synovi Paľovi ťa ešte s touto vázou nezabijem.", v presne nezistený deň na jar 2019 hodil po nej zaváraninový pohár z uhoriek, ale netrafil a povedal: „Chcel som ťa zabiť, ale nevyšlo mi to.", v presne nezistený deň v lete 2019 hodil po nej kuchynský nôž, presne nezistený deň niekedy v polovici mesiaca september 2019 slovami „zabijem ťa ty pič.", ďalej jej povedal, aby vypadla, lebo ju zabije, podreže a rozkrája ako sviňu, čím týmito konaniami vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
v bode 2/ obžaloby
v presne nezistený deň niekedy začiatkom mesiaca september 2019 v byte na adrese X., T. XXXX/XX povedal H. J., nar. XXXX, „Ty pič., opováž sa ma natrieť, lebo ťa zabijem.", aby tak zakryl svoje konanie vo veci prečinu nebezpečné vyhrážanie voči H. J., keď sa jej viacej ako 15 krát vyhrážal, čím týmito konaniami vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
v bode 3/ obžaloby
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 16.30 h v byte v meste X. - T., T. XX zvalil H. J., nar. XXXX, na gauč, vrhol sa na ňu, začal ju bozkávať, následne jej stiahol nohavice spolu s nohavičkami do polovice stehien, rozzipsoval si nohavice a svojím pohlavným orgánom vnikol do pohlavného orgánu H. J., táto sa počas celého konania páchateľa bránila, odtláčala ho rukami, hovorila mu, aby prestal, že je staršia osoba, že má 64 rokov, pričom po chvíli začala krvácať, čoho sa páchateľ zľakol a ušiel z jej bytu preč, čím H. J. vzniklo nešpecifikované zranenie, na lekárskom ošetrení nebola,
v bode 4/ obžaloby
v presne nezistený deň začiatkom septembra 2019 v nezistenom čase v byte v meste X.- T., T. XX sa pokúsil donútiť H. J., nar. XXXX, k orálnemu styku tým, že jej povedal, aby sa povyzliekala, načo sa H. J. zo strachu vyzliekla, následne ju chytil za vlasy vzadu na temene hlavy a tlačil ju k jeho rozkroku, pričom jej povedal „Rob teraz ty piča", načo H. J. reagovala krikom, že ju to hrozne bolí, aby ju pustil,
nakoniec tým, že ju páchateľ tlačil ku svojmu rozkroku sa dotkla perami jeho penisu, opakoval jej „Rob, rob", pričom H. J. plakala a tak ju pustil, pričom celé konanie páchateľa trvalo približne 2 minúty.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný s tým, že spáchanie všetkých skutkov popiera. Konkrétne ku skutku 1/ obžaloby uviedol, že nikdy sa poškodenej nevyhrážal, nepoužíval vulgarizmy, ani nehádzal po nej rôzne veci tak, ako je
uvedené v obžalobe. Všetky tieto skutočnosti si poškodená vymyslela. Myslí si, že si vymýšľala preto, že cítila, že sa chce s ňou obžalovaný rozísť. Posledné obdobie ich spolužitia sa správala poškodená ako 20 ročná, žiarlila naňho, kontrolovala ho, večer chodila venčiť psa s tým, že zisťovala, či je naozaj v práci.
Ku skutku 2/ obžalovaný uviedol, že sa jej nevyhrážal zabitím, ak niekomu povie, ako sa k nej chová. Aj toto je podľa neho výmysel, ktorý pochádza buď od dcéry alebo syna poškodenej.
Čo sa týka skutku 3/ popiera, žeby poškodenú znásilnil. Ďalej uviedol, že niekedy v lete bol vyprevadiť poškodenú s nákupnými taškami domov a ona ho pozvala do bytu na kávu. Sedeli na gauči, pili kávu aj nejaké štamperlíky a následne sa začali obchytkávať. Následne sa povyzliekali a mali pohlavný styk. Poškodená ho nevyzývala, aby prestal, neodtláčala ho, ani nekričala. Po styku sa osprchovali, pričom poškodená určite nekrvácala. Keďže poškodená doma nemala pivo, obžalovaný šiel po pivo k sebe domov, keďže býval od nej asi 100 metrov. Vrátil sa k poškodenej a prespal u nej. Obžalovaný vedel o tom, že je poškodená staršia od neho, ale nevedel o koľko. Od tohto styku mali obžalovaný a poškodená priateľský vzťah, vzájomne sa navštevovali, pričom mali aj pohlavný styk pomerne často. Obžalovaný chodil k poškodenej a poškodená k obžalovanému a niekedy pred sviatkami v decembri 2018 sa poškodená k nemu presťahovala. Obžalovaný si zároveň spomínal, že pred prvým pohlavným stykom, keď prišli k poškodenej, sa poškodená prezliekla do domáceho oblečenia. Mala čierne nohavice alebo tepláky. Podľa neho poškodená počas ich spolužitia nikdy neprejavovala nevôľu k pohlavnému styku.
Ku skutku 4/ obžaloby obžalovaný uviedol, že poškodenú nikdy nenútil k orálnemu sexu ani jej vulgárne nenadával. Poškodená ho nikdy ani neuspokojovala orálne, len rukou a vždy to bolo z jej strany dobrovoľné. Čo sa týka spolužitia medzi obžalovaným a poškodenou, obžalovaný uviedol, že medzi nimi bol priateľský vzťah, správali sa k sebe pekne. Nikdy sa nepobili, nemali fyzický kontakt. Obžalovaný popieral, žeby požíval alkoholické nápoje vo zvýšenej miere, a že by bol pod vplyvom alkoholu agresívny voči poškodenej. Obyčajne pil len pivo a pretože pracoval v strážnej službe, vždy 24 hodín pre smenou nepil žiadny alkohol. Nikdy ani nemal pocit, žeby poškodená mala nejaký problém z dôvodu spolužitia s ním. Poškodená mala tri deti, pričom najstarší syn, ktorý žije v Trnave, ju za celé ich tri a pol ročné spolužitie navštívil asi dvakrát, syn L., ktorý pracoval v Anglicku, ju videl raz do roka a dcéra, ktorý býva v Beňuši, ju navštevovala tak jedenkrát do mesiaca. Nikdy mu dcéra poškodenej nevyčítala, že sa správa zle k jej mame. Čo sa týka posledných dní ich spolužitia, ešte v nedeľu pred trestným oznámením, boli spolu na výlete. V pondelok šla poškodená vyvenčiť psa, ale sa nevracala, preto ju šiel obžalovaný hľadať k nej domov. Telefonoval jej, išiel k nej do bytu. Otvoril mu syn L., ktorý sa vrátil z Anglicka, pričom mu povedal, že čo tam robí, kokot, že ho odjebe a dostane do basy. Obžalovaný bol z toho prekvapený a vystrašený a šiel domov. Následne potom ešte poškodenej volal, chcel si to vysvetliť, ale poškodená mu nebrala telefón. Obžalovaný nesúhlasil s vyjadrením poškodenej, že mu robila slúžku. Obžalovaný kúpil do jej bytu
sporák, práčku, mikrovlnku, a keď bývala u neho, varil obžalovaný aj si opral. Obžalovaný ďalej poukázal na to, že preňho trestné oznámenie malo hrozné následky, mal zakázané bývať vo svojom byte kvôli poškodenej, nakoniec tento byt predal a prišiel o zamestnanie a pravidelný príjem. Momentálne na jeho miesta pracuje syn poškodenej, L..
Na hlavnom pojednávaní súd okrem výsluchu obžalovaného vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne poškodenej H. J., svedkov Q. G. - dcéry poškodenej, L. J. - syna poškodenej, Z. R. - dcéry obžalovaného, N. W. - brata obžalovaného, mjr. N.. O. W. - vyšetrovateľa OR PZ, Q. L. - bývalej družky obžalovaného, vypočul znalkyňu o odvetia psychológie L.. T. V., ktorá vypracovala znalecké posudky tak ohľadne obžalovaného ako aj poškodenej, ďalej vypočula znalkyňu z odvetvia psychiatria T.. J. S. - P., ktorá vyhotovila psychiatrické posudky ohľadne obžalovaného a poškodenej, prečítal listinné dôkazy vzťahujúce sa na vec a osobu obžalovaného, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
Svedkyňa poškodená H. J. ku skutku 3/ obžaloby uviedla, že dňa XX.XX.XXXX, pamätá si to preto, že bola sadiť stromčeky na štátny sviatok, stretla obžalovaného. Keď obžalovaný bol u nej v byte, tak ona sedela na gauči a zrazu ju obžalovaný zvalil na gauč, roztrhol jej blúzku a stiahol jej tepláky. Poškodená mu hovorila, že je staršia žena, bránila sa, ale bol silnejší. Zvalil ju na chrbát, stiahol jej nohavice do kolien, ktoré potom spadli nižšie, stiahol jej nohavičky, ktoré jej predtým roztrhol a vykonal súlož. Styk netrval dlho, pretože poškodená začala krvácať, tak obžalovaný prestal. Krvi bolo podľa nej dosť, nakoľko mala mokrú deku aj kamašle. Vysvetľovala si to tým, že dlhšiu dobu nemala pohlavný styk, viac ako 40 rokov. Po styku išla do vane, myslí si že tam bola asi 3 hodiny. Po 3 hodinách sa obžalovaný vrátil. Vybuchoval jej na dvere, tak mu otvorila, lebo nechcela, aby v tom pokračoval. Zároveň sa bála, že jej vyvalí dvere. Poškodená pred týmto stykom ani po ňom nebola na gynekologickom vyšetrení, lebo nemala problémy. Na otázku sudkyne, prečo poškodená, keď ju obžalovaný znásilnil, nezavolala políciu alebo aspoň dcéru, poškodená uviedla, žeby to trvalo dlho a ona sa obžalovaného bála, lebo jej povedal, že je v podmienke a nie že ho niekto natrie. Poškodená na otázku sudkyne, prečo túto skutočnosť neuviedla aj pri svojich predchádzajúcich výpovediach uviedla, že ako mohla, že zažila takú traumu, že nemohla všetko porozprávať. Na ďalšiu otázku sudkyne, prečo pri svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že mu otvorila preto, lebo sa bála, že bude potrebovať lekársku pomoc, poškodená uviedla, že sa ho bála a aj sa bála toho, že bude potrebovať lekársku pomoc, lebo jej bolo veľmi zle, zvracala z traumy, ktorú prežila. Tú skutočnosť neuviedla v prípravnom konaní, nakoľko neuviedla rôzne veci, ktoré jej robil obžalovaný. Na ďalšiu otázku sudkyne, prečo poškodená napriek takémuto traumatickému zážitku sa začala s obžalovaným priateliť a následne aj spolu žiť, poškodená nato nevedela odpovedať, len uviedla, že sa nemala komu sťažovať. Dcéra jej bývala až na Beňuši.
Obžalovaný začal k poškodenej chodiť a do decembra 2016 bolo všetko v poriadku, pohlavný styk bol taký všelijaký. Až následne si začal styk vynucovať. Penis jej dával do úst, do vagíny, do konečníka, naťahoval jej prsia, búchal po nich, ako keby bola krava. Dokonca ju prepleskol, ako keby bola chlap. Neustále sa jej vyhrážal a vulgárne jej nadával. Na otázku sudkyne, prečo keď sa obžalovaného tak bála a robil jej tieto veci, naďalej ho púšťala do bytu a následne aj žili v spoločnej domácnosti, poškodená to odôvodnila tým, že polícia by prišla, potom by odišla a ona sa obžalovaného bála. O týchto skutočnostiach sa nezdôverila ani dcére ani svojim ďalším deťom, nakoľko to bola chúlostivá záležitosť. Celé si to nechávala pre seba. Prestala to zvládať až v septembri 2019, keď obžalovaný pod vplyvom alkoholu hodil do nej vázu a držal jej nôž pod krkom a vyhrážal sa jej, že ju zabije. Obžalovaný sa jej takto vyhrážal veľakrát v roku 2018 a 2019. Poškodená preto nakoniec zavolala synovi L. do Anglicka, povedala mu, čo sa deje, a že buď ona príde za ním, alebo nech sa on vráti domov. Syn sa vrátil z Anglicka 23.09.2019 a poškodená následne odišla od obžalovaného.
Keďže výpoveď poškodenej sa sčasti odlišovala od jej výpovede z prípravného konania, tak sudkyňa ako aj prokurátorka a obhajkyňa kládli poškodenej otázky na vysvetlenie rozporov v jej výpovediach. Na otázku, prečo až pri výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že ju viackrát v minulosti obžalovaný nútil k orálnemu sexu, poškodená uviedla, že ju nútil vtedy, keď bol značne pod vplyvom alkoholu. To čo sa stalo v septembri 2019 nebolo ojedinelé. Nevedela vysvetliť, prečo niektoré skutočnosti neuviedla v prípravnom konaní, ale až na hlavnom pojednávaní, odôvodňovala to tým, že sa hanbila alebo vyšetrovatelia tieto skutočnosti, hlavne o častom orálnom a análnom sexe, neuviedli v zápisnici. Na otázku obhajkyne, nech poškodená popíše, ako prebiehal orálny sex pred septembrom 2019 a po tom septembri, poškodená uviedla, že v septembri to bolo tak, že obžalovaný ležal a kázal jej aby sa povyzliekala, aby ho cucala, pričom ju ťahal za vlasy a ťahal jej hlavu do rozkroku. Ostatné styky prebiehali tak, že ona ležala na chrbte. Čo sa týka skutku 3/ obžaloby, na otázky obhajkyne poškodená uviedla, že trvá na tom, že jej obžalovaný pred stykom roztrhol blúzku, tak isto jej roztrhol gumičku na nohavičkách, stiahol jej nohavičky spolu s teplákmi. Nevie presne, ako potom prebiehal styk, ale pomáhal si pri tom nohou a nejako roztiahol tie tepláky a vznikol jej penisom do vagíny a zároveň aj prstami. Zároveň jej tlačil rukou na hrdlo. V dôsledku toho aj potom mala modriny na krku a nosila šatku. Nakoniec sa zrazu obžalovaný vychytil a odišiel, pričom mal ruku od krvi.
Poškodená ďalej na otázky uviedla, že obžalovaný dal poškodenej kľúče od svojho bytu a poškodená dala kľúče od svojho bytu obžalovanému, nemyslí si, že sa k nej správal obžalovaný počas spolužitie
pekne. Väčšinou keď išiel z práce, tak išiel najprv do krčmy a potom sa vrátil pod vplyvom alkoholu, bol k nej vulgárny a nadával jej. Stalo sa, že ju aj udrel, bolo to niekedy v roku 2018, keď ju udrel lopatkou na krájanie po hlave. Priznala, že o týchto skutočnostiach nikomu nič nepovedala, nakoľko sa hanbila. Nepovedala to ani spovedníkovi, aj keď uvádzala, že je hlboko veriaca katolíčka. Priznala, že nebola na spovedi ani počas spolužitia s obžalovaným, ani potom. Na otázku sudkyne nech poškodená uvedie, kedy si naozaj uvedomila, že jej správanie obžalovaného vadí, že to nie je dobré spolužitie, poškodená uviedla, že to bolo niekedy v polovici roku 2019, vtedy to už zle psychicky
znášala, a to bol aj dôvod, prečo zavolala synovi do Anglicka. To negatívne správanie obžalovaného bolo vždy spojené s požívaním alkoholu. Keď bol v práci alebo bol triezvy bol kľud, ale problémy nastali, keď bol pod vplyvom alkoholu, vtedy sa choval tak, ako uviedla vo svojich výpovediach.
Svedkyňa Q. G., dcéra poškodenej uviedla, že navštevovala matku občas cez víkend. Bola svedkom hlavne toho, a to posledný rok, že obžalovaný mamu prezýval, nadával jej, že je kurva a piča. Vtedy bol pod vplyvom alkoholu. Všimla si len, že mama mala modrinu na hrudníku, ale nepovedala, žeby jej to mal spraviť obžalovaný. O tom, že mal sa obžalovaný správať k poškodenej násilnícky, že sa jej mal vyhrážať, že ju mal dokonca znásilniť, sa dozvedela až potom, ako sa vrátil brat L. z Anglicka. Dovtedy o tom nevedela.
Svedok L. J., syn poškodenej uviedol, že asi 2 týždne predtým, ako sa vrátil z Anglicka domov, mu volala mama a povedala mu, aby sa vrátil domov, že to už nemôže s obžalovaným vydržať. Telefonát bol krátky, povedala mu len pár viet, ako sa k nej obžalovaný správa, ale už konkrétnosti si nepamätá. Keďže svedok predtým robil na polícii a robil na skrátenom vyšetrovaní, pričom aj riešil násilie, vedel, že jeho mama potrebuje pomoc a niekoho pri sebe. Preto sa rozhodol, že sa vráti domov. Keď sa vrátil domov, zakázal poškodenej, aby sa s obžalovaným kontaktovala. Obžalovaný jej potom neustále vyvolával a dokonca prišiel k nej domov. Keď však zbadal svedka, ktorý mu povedal, čo poškodenej urobil, obžalovaný sa zľakol a odišiel. Svedok následne sa s poškodenou asi 3 dni rozprával o jej spolužití s obžalovaným. Poškodená bola zmätená, musel vlastne zistiť postupnosť, ako sa veci diali aby mohol sformulovať trestné oznámenie. Tie skutočností, ktoré svedok zistil, napísali do trestného oznámenia na polícii. Svedok ďalej s mamou býval asi 5 mesiacov a dozvedel sa aj ďalšie veci, ale tie už nechceli dopisovať do trestného oznámenia. Svedok priznal, že pred tým mu nikdy poškodená neuvádzala, že niečo nie je v poriadku v spolužití s obžalovaným. Keď sa jej aj spýtal ako sa má, povedala, že všetko je v poriadku a sklopila oči. Tak isto jeho sestra mu nič nehovorila o týchto problémoch. Keď aj prišiel z Anglicka navštíviť mamu, bol tam aj obžalovaný, tak sa väčšinou obžalovaný opil, ale nesprával sa k poškodenej zle.
Z výsluchu Z. R., dcéry poškodeného súd zistil, že obžalovaný s poškodenou navštevovali jej rodinu, pričom nikdy nebola svedkom niečoho negatívneho v ich spolužití. Poškodená sa jej nikdy nesťažovala, žeby jej otec robil zle. Nikdy si nevšimla, žeby poškodená mala nejaké zranenia. Dokonca v ten deň, keď otca zobrala polícia, boli uňho doma, pričom nenašli nič porozbíjané, nič zničené.
Svedok N. W., brat obžalovaného uviedol, že sa s poškodenou stretol ešte v roku 2016 na koncerte a potom sa s ňou stretával sporadicky. Nikdy nebol svedkom nejakých problémov v spolužití obžalovaného a poškodenej. Čo sa týka alkoholizmu zo strany obžalovaného, myslí si, že požíval alkohol príležitostne, nie vo zvýšenej miere. Ako aj mohol, keď pracoval a chodil každý druhý deň do práce na aute. Tak isto si nevšimol, žeby mala poškodená nejaké zranenia. Myslí si, že sa k sebe správali pekne a od obžalovaného
nepočul krivé slovo na poškodenú. Čo sa týka predchádzajúcej priateľky obžalovaného, p. L., tak aj s tou vychádzali dobre, až dovtedy, ako sa dozvedel obžalovaný, že svedkyňa chodí za ženou svedka, aby presvedčila obžalovaného, aby prepísal byt na jej vnučku.
Vzhľadom na skutočnosť, že znalkyňa L.. V. poukázala na to, že pri výpovedi v prípravnom konaní poškodená H. J. čítala skutočnosti z trestného oznámenia, súd vypočul aj vyšetrovateľa mjr. O. W., ktorý uviedol, že pri výsluchu poškodenej ju upozornil, že môže používať zápisky. Neuvedomil si, že poškodená začala svoju výpoveď čítať z trestného oznámenia, upozornila ho na to psychologička, ktorá bola prítomná pri výsluchu. Výsluch bol preto prerušený a ďalej už poškodenej nebolo umožnené, aby
čítala trestné oznámenie. Poškodená len občas nazrela do trestného oznámenia, ale v čítaní trestného oznámenia už nepokračovala.
Svedkyňa V. L., bývala priateľka obžalovaného uviedla, že s obžalovaným začala žiť v spoločnej domácnosti v roku 2005 a rozišli sa v roku 2013. Čo sa týka ich spolužitia záviselo to od toho, či bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu. Keď bol pod vplyvom alkoholu, bol voči nej agresívny, vyhrážal sa jej. Na druhý deň si však obžalovaný nič nepamätal. Nikdy jej však obžalovaný neublížil, nikdy sa nebála, žeby bol z jeho strany ohrozený jej život. Čo sa týka požívania alkoholu zo strany obžalovaného, bolo to striedavé, niekedy 3 - 4 dni pil, potom niekoľko dní nie, záviselo to od peňazí. Svedkyňa toto spolužitie už ku koncu ich vzťahu ťažko znášala, bola na liekoch. Z toho dôvodu sa preto zbalila a odišla naspäť domov do Trnavy. Čo sa týka ich sexuálneho vzťahu, tak väčšinou bol vtedy, keď bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, vtedy mal na to chuť. Či si ho vynucoval, nikdy si sex nevynucoval fyzicky, ale na tom slovne nástojil, a dobýjal sa. Pre pokoj v rodine potom sex aj bol. Svedkyňa uviedla, že ju nikdy obžalovaný nenútil k niečomu, čo ona sama nechcela. Svedkyňa poprela, žeby niekedy žiadala obžalovaného, aby prepísal jeho byt na jej vnučku.
Znalkyňa L.. T. V., znalkyňa z odvetvia klinická psychológia dospelých, vyšetrila tak poškodenú v prípravnom konaní ako aj následne obžalovaného v konaní pred súdom. Zo znaleckého posudku ohľadne poškodenej vyplýva, že poškodená je žena v seniorskom veku vo vývine, pričom vývin je s nástupom prejavov involučných procesov (diskrétna organická sympomatológia, poruchy zraku, sluchu, mierny tras rúk). Úroveň intelektových schopností je orientačne v pásme širšej normy, má pomalšie psychomotorické tempo. Verbálna zložka intelektu je zistená v pásme hlbokého podpriemeru. Štruktúra osobnosti poškodenej je simplexná s disharmóniami. Pôvodne bola extrovertná, aktívna, dominantná, aktuálne je skôr poškodená submisívna so známkami úzkostlivosti, neistoty a bezmocnosti. Ďalej znalkyňa zistila u poškodenej nezrelú, labilnú emotivitu na jednej strane s udávaním miernosti a dobrého sebaovládania, hanblivosti, trémy a na druhej strane však udávaním vyššej sebadôvery až neomylnosti, sebapresadzovaním, egocentrizmom a podozrievavosťou a nedôverou k iným. Čo sa týka schopnosti poškodenej pamätať si a reprodukovať prežité udalosti, znalkyňa zistila, že je to u poškodenej limitované je
zníženými mnestickými výkonmi - krátkodobá mechanická akustická pamäť a dlhodobá pamäť boli zistené v pásme hlbokého podpriemeru. Rečový prejav poškodenej je s bežnou až chudobnejšou slovnou zásobou, plynulosť jej reči je podpriemerná. Všeobecná a špecifická, epizodická pamäť je taktiež podpriemerná. Pokiaľ ide o popisovanie predmetných situácií pred znalkyňou, poškodená mala tendenciu odkazovať na svoj výsluch na polícii, kde bola znalkyňa prítomná. Apelovala na znalkyňu, aby skrátila cielený rozhovor o predmetnej veci, lebo jej to nerobilo dobre. Na otázky o všeobecných témach a k predmetnej veci odpovedala so zjavnou tendenciou vyhýbať sa priamym odpovediam. Znalkyňa u poškodenej nezistila sklon k patologickému klamstvu (v zmysle príznakov psychickej choroby alebo poruchy), ani k zámernému účelovému blokovaniu alebo skresľovaniu skutočností. Zjavný je rozdiel v maximalizovaní dát vo výpovedi pred vyšetrovateľom (s použitím svojich zápiskov) a následnom minimalizovaní žiadaných dát počas psychologického vyšetrenia (čo možno pripísať k prežívaniu trémy, neistoty, úzkosti). Vierohodnosť výpovede poškodenej môže byť do istej miery znížená kvalitou myslenia (zabiehavé, rygidné, s autoritatívne - komformistickými prvkami, s reaktívnou agresivitou v zmysle trestania a odplaty, prísne morálne posudzovanie iných, pomstychtivosť, domýšľavosť), narušením emočného a intelektového kontaktu s realitou, narušením kontaktu a komunikácie, subjektivistickým a naivným hodnotením vybraných aspektov reality na úkor objektívneho celostného vnímania. Znalkyňa nezistila u poškodenej výraznejšie znaky sexuálneho zneužitia, možno u nej konštatovať disharmóniu v prežívaní, v posudzovaní a hodnotení reality v čase predmetného diania. Počas relatívne dlhej doby neuvažovala konštruktívne, nevyvodzovala správne závery zo skutkov obvineného, vrátane sexuálneho správania, nereagovala v súlade so svojim proklamovaným morálnym presvedčením. Nebola a pravdepodobne ani v súčasnosti nie je schopná samostatne sa rozhodovať a konať (uviedla oporu v synovi). Znalkyňa pripustila, že vyšetrovaný skutok môže mať negatívny dopyt na ďalší vývoj poškodenej, konanie obvineného možno do istej miery pripísať zmenu z pôvodne extrovertnej, aktívnej a dominantnej osobnosti poškodenej k aktuálne skôr submisívnej osobnosti so známkami úzkostlivosti, neistoty a bezmocnosti.
Znalkyňa L.. T. V. zároveň bola vypočutá na hlavnom pojednávaní, kde uviedla, že aj potom, čo bola svedkom výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní, zotrváva na záveroch svojho znaleckého
posudku. Znalkyňa vzhľadom na úroveň intelektu poškodenej, jej intelekt je znížený, pripustila istú fabuláciu na strane poškodenej. Fabulácie, ktoré zistila aj u poškodenej, nie sú bežne prístupné alebo prítomné vo výpovedi. Sú niekde zasunuté hlboko v podvedomí a obyčajne sa spájajú so zahanbením alebo sú nekompatibilné s hodnotami, ktoré človek otvorene deklaruje pred svetom. Potom sa tieto fabulácie vynárajú nekontrolovane alebo miestami koherentne v produkcii, ale vlastne sú len zážitkom. Vzhľadom na intelektovú kapacitu poškodenej, vzhľadom na jej predošlú anamnézu, na zrejmú excitáciu a zvláštnosť zážitkov, ktoré prežila s obžalovaným, je jej produkcia istým spôsobom zosilnená. Zosilnená je hlavne od vtedy, ako sa rozhodla podať trestné oznámenie, zdá sa, že dovtedy spolužitie s obžalovaným takto intenzívne neprežívala. Prežívala ho ako bežal život. Znalkyňa si myslí, že poškodená podala trestné oznámenie hlavne vďaka podpore jej syna, pretože to časovo zapadá. To však neznamená, že treba celú jej výpoveď považovať
za nepravdivú ale podľa nej bola jej výpoveď nejak ex post synchronizovaná nejak zoradená, dátumovaná a samozrejme aj nadsadená, čo sa týka prežívania poškodenej. Znalkyňa zároveň poukázala na to, že nielen poškodená, ale aj obžalovaný si pamätal detaily skutku z roku 2016. Znalkyni sa to zdalo ako nepravdepodobné, žeby si spomenuli na takéto detaily, buď by mali ostro patologickú pamäť, čo však považuje za nepravdepodobné, alebo z toho vyplýva, že obidve výpovede museli byť pravidelne oživované, dopĺňané, pripravované. Znalkyňa uviedla, že poškodená vzhľadom na úroveň jej pamäťových schopností, si nemohla pamätať presné dátumy, kedy mohlo dôjsť k jednotlivým útokom. Najskôr si mohla pamätať udalosti, ktoré boli najčerstvejšie.
Podľa znalkyne, čo sa týka vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou, od začiatku sa jednalo o nekompatibilný vzťah, ktorý nebol v rovnováhe, a to hlavne na strane poškodenej. Bolo to dané nielen vekovým rozdielom, ale aj morálnymi zásadami, ktoré proklamovala poškodená, správala sa inak v tomto spolužití, čo aj pripustila pri svojich výsluchoch. Samozrejme, že ich vzájomný 3,5 ročný vzťah bol ovplyvnený touto skutočnosťou, pričom dynamika ich vzťahu kolísala, raz boli väčšie, inokedy menšie problémy. Výrazný vplyv na tom, že poškodená začala negatívne pociťovať prežité udalosti s obžalovaným, bol návrh jej syna zo zahraničia. Vtedy si uvedomila rozpor v tom, ako žije, čo všetko robí, s jej proklamovanými morálnymi zásadami. Zároveň si uvedomila, že vzťah s obžalovaným nie je perspektívny, je neusporiadaný, toto všetko mohlo aktivizovať jej obranné mechanizmy voči obžalovanému, aby si zachovala sebaúctu. Myslí si, že disharmónia v prežívaní s obžalovaným nastala vtedy, keď si uvedomila, že takýto vzťah ako majú nemá perspektívu a nič sa v ňom nezlepší. Na otázku sudkyne, kedy si poškodená už začala uvedomovať, že to prežívanie, že spolužitie s obžalovaným je disharmonické, že to zle pociťuje, znalkyňa uviedla že podľa nej to ani sama poškodená nevie. Snažila sa vzťah s obžalovaným napriek správaniu obžalovaného udržať, aj keď mala možnosti, aby sa vrátila k svojmu predchádzajúcemu životu, mala byt, príjem a deti. Poškodená ako dôvod svojho zotrvania vo vzťahu s obžalovaným uvádzala, čo na to povedia susedia. Podľa znalkyne mohla poškodená prežívať vzťah s obžalovaným úkorne aj počas celej doby, ale napriek tomu v ňom zostávala, lebo jej ten vzťah musel niečo dávať. Výrazný impulz na tom, že tento vzťah začala odmietať bol ten, že sa vrátil jej syn zo zahraničia. Myslí si, že pociťovala ako veľký problém to, ako sa bude jej syn pozerať na jej spolužitie s obžalovaným.
Znalkyňa L.. V. vypracovala psychologický posudok aj ohľadne obžalovaného. V prípade obžalovaného sa jedná o osobnosť muža vo veku staršej dospelosti vo vývine, pričom vývin je s istými známkami involučných somatických zmien. Jeho psychický stav v čase vyšetrovania bol destabilizovaný stresom z dlhodobo prebiehajúceho trestného konania. Intelektová úroveň obžalovaného je orientačne v pásme normy, osobné, pracovné tempo je veku primerané až rýchlejšie. Verbálna zložka bola v pásme priemeru bez výraznejších disproporcií medzi jednotlivými schopnosťami. V štruktúre osobnosti vlastností možno u obžalovaného konštatovať osobnostnú nezrelosť (narušená veková identita, nedostatočná pripravenosť na plnenie aktuálne životných úloh, osobná partnerská neistota, labilnejšiu plochejšiu emotivitu). Obžalovaný je v postojoch na názoroch konvenčný a môže
pôsobiť aj ako závislý a požadovačný. Chce sa presadiť ako zvláštna osobnosť povznesená nad priemernosťou. Zneisťuje ho neuspokojenie silnej potreby pozornosti, náklonnosti a sympatií, môže prejavovať resentiment a hostilitu voči tým, ktorí mu venujú málo pozornosti. Má potrebu vyhľadávať kontakt, ale jeho vzťahy sú povrchné, poznačené jeho egocentrizmom, sebectvom, dominanciou aj manipulatívnosťou. Ženský a mužský princíp vníma ako rovnocenné vo vzťahu s druhým pohlavím je však neistý (od ženy potrebuje lásku a pochopenie, menej zručný, nadmerne sa kontroluje,
pasívne agresívny). V rámci osobnostnej nezrelosti mohol uvedenú neistotu prekonávať požívaním až nadužívaním alkoholu, čo mohlo uňho po požití alkoholu rezultovať do otvorenej agresivity s príležitostnými výbuchmi zlosti voči poškodenej. Znalkyňa nezistila u obžalovaného sklon k fantazijnému spracovaniu skutočností. Sklon ku klamstvu v testových výsledkoch nebol zistený ako priekazný. V procesnom postavení obžalovaného možno však očakávať u neho klamstvo, isté alibistické spracovanie situácie aj účelové spracovanie jednotlivých údajov v rámci sebazáchovnej intuitívnej stratégie bežného človeka. V osobnostnej štruktúre obžalovaného neboli psychologických vyšetrením zistené priekazné charakteristiky agresora v zmysle konceptu týrania. Vzhľadom na zistenú osobnú nezrelosť a labilnejšiu plochejšiu emotivitu však obžalovaný mohol podceniť ženskú citlivosť poškodenej a spôsobiť jej svojimi vyjadrenia emočné zranenia (sklamanie, odmietnutie, zahanbenie, urážka, poníženie, zosmiešnenie).
Zo znaleckého posudku T.. S. - P., znalkyne z odvetvia psychiatria drogová závislosť alkoholizmus a sexuológia súd zistil, že poškodená H. J. netrpí psychickou poruchou ani psychickou chorobou. Jej osobnosť je integrovaná, submisívna so spomaleným psychomotorickým tempom a intelektom v dolnom pásme priemeru. Počas vyšetrenia symptómy strachu a úzkosti aktuálne prítomné neboli, tak isto znalkyňa nezistila, žeby poškodená trpela psychickou poruchou alebo chorobou, ktorá by mala vplyv na jej logické a úsudkové schopnosti. Aktuálny zdravotný stav poškodenej bol dobrý, nevykazoval v správaní žiadne symptómy svedčiace o tom, žeby bola psychicky chorá. Vzťah poškodenej s obžalovaným nenapĺňal očakávania poškodenej, bol ovplyvnený strachom pred násilím zo strany obžalovaného. Potom, čo vzťah skončil, symptómy úzkosti sa stabilizovali a vymizli. Dlhotrvajúci vzájomný vzťah medzi obžalovaným a poškodenou nezanechali na poškodenej, na jej osobnosti a psychike negatívne stopy.
Znalkyňa T.. S. - P. vypracovala psychiatrický posudok aj ohľadne obžalovaného. Obžalovaný netrpí žiadnou psychiatrickou chorobou alebo poruchou. Mohol v čase spáchania trestných činov rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania, ovládacie schopnosti boli mierne znížené v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov. Psychiatrickým vyšetrením znalkyňa zistila u obžalovaného, že je závislý od alkoholu, čo malo vplyv na úroveň jeho ovládacích schopností, jednoduchá opitosť stredne ťažkého stupňa ovplyvnila ovládacie schopnosti nepodstatnou mierou. Znalkyňa mu preto navrhla, aby mu súd uložil ochrannú protialkoholickú ambulantnú liečbu. Podľa znalkyňa alkohol ovplyvnil aj sexuálne funkcie obžalovaného, najmä erekciu. Alkohol viedol aj k pomalej degradácii osobnosti a zvýrazniť agresívne osobnostné črty obvineného. Pôvodne väčšinové sexuálne
správanie obžalovaného, v ktorom boli samozrejmosťou aj vrodené averzívne mechanizmy voči sexuálnemu násiliu, sa vplyvom pitia uvoľnili a umožnili tak násilné sexuálne aktivity aj v neerotickom kontexte, pri aktívne odpore ženy bez jej aktívnej súčinnosti či erotickej vyladenosti. Jeho erotické prejavy v konkrétnych situáciách boli ovplyvnené aj poruchou erekcie a neschopnosťou mať plnohodnotný pohlavný styk. PPG vyšetrenie u obvineného znalkyňa nerealizovala jednak preto, že vyšetrenie odmietol a jednak pre vážne somatické príčiny (hernia v triesle, v oblasti ktorá by bránila komfortnému PPG vyšetreniu). Podľa znalkyne obžalovaný sexuálnou deviáciou v pravom slova zmysle netrpí, nemá obsahovú poruchu sexuálnych systémov ani poruchu koordinácie sexuálnych systémov, došlo k v dôsledku alkoholizmu k oslabeniu averzívnych, inštinktívne fixovaných zábran voči nátlaku na ženu, ktorá o sexuálny styk záujem neprejavuje, eventuálne sa mu bráni. Znalkyňa mu preto navrhla uložiť aj ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.
Znalkyňa T.. S. - P. bola vypočutá na hlavnom pojednávaní, pričom zotrvala na záveroch svojich znaleckých posudkov. Znalkyňa uviedla, že PPG vyšetrenie u obžalovaného nebolo realizované z dôvodu hernie na mieste, kde sa umiestňuje fixačný valec so sondou. Úlohou PPG vyšetrenia, ktoré znalkyňa považuje za objektívne vyšetrenie, sa zisťuje sexuálna preferencia vyšetrovaného, a to formou expozície erotických obrázkov s tým, že subjekt má na penise sondu. Vzhľadom na to, ako reaguje, sa zisťuje jeho preferencia prípadne sexuálne agresívne správanie. Znalkyňa na otázku sudkyne, na základe akých objektívnych údajov dospela k záveru, že obžalovaný nadmerne požíval alkohol, a že mal problémy s erekciou už v mladosti, uviedla že objektívne údaje sú tie, ktoré zistila z vyšetrovacieho spisu. Vychádzala jednak zo svedeckých výpovedí, ktoré sa nachádzali v spise, teda z výpovedí od dvoch rôznych žien, svedkýň, ktoré žili v spoločnej domácnosti s obžalovaným. Ďalej vychádzala aj z pohovoru s obžalovaným a z jej dlhoročnej praxe v oblasti závislosti na alkohole. Podľa nej alkoholici nikdy nepriznajú, že sú závislí na alkohole. Tak isto len po zhodnotení skutočností zo spisu a z pohovoru s obžalovaným dospela k záveru, že aj v mladosti bolo libido obžalovaného na priemernej alebo
podpriemernej úrovni, keď zo svojej dlhoročnej praxe zistila, že muži, ktorí vo zvýšenej miere požívajú alkohol majú problémy s erekciou. Neznamená to však, že je erekcia úplne vymiznutá, ale problémy tam existujú. Na otázku sudkyne, nech znalkyňa vysvetlí, čo má byť predmetom ochrannej sexuologickej liečby u obžalovaného, znalkyňa uviedla, že účelom je jednak pomôcť priznať si, že má obžalovaný problém v sexuálnej oblasti a uvedomiť si, kde sú trhliny jeho sexuality. Samozrejme, že to súvisí s trestným činom, z ktorého je obžalovaný obžalovaný.
Po zhodnotení dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru, že obžalovaný v bodoch 1/, 2/ a 4/ obžaloby pri modifikácii týchto skutkov tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, naplnil skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Spáchanie skutku v bode 3/ obžaloby obžalovaným nebolo v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázané.
Pri rozhodovaní o vine obžalovaného, súd v prvom rade vyhodnocoval vierohodnosť výpovede obžalovaného ako aj poškodenej. Vzhľadom na uvedené dokazovanie na hlavnom pojednávaní, súd neuveril obžalovanému, že spolužitie medzi ním a poškodenou bolo bezproblémové, že sa pod vplyvom alkoholu nespráva voči poškodenej hrubo a agresívne. Súd považuje výpoveď obžalovaného v tomto smere za účelovú v snahe vyviniť sa, keďže obžalovanému je zrejmé, že jediný priamy dôkaz, ktorý produkuje obžaloba je výpoveď poškodenej. Vzhľadom na túto dôkaznú situáciu sa obžalovaný snažil poprieť všetky skutočnosti, ktoré uviedla poškodená na hlavnom pojednávaní.
Čo sa týka výpovede poškodenej, súd musel vierohodnosť jej výpovede posudzovať aj vzhľadom na závery znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychológie. Znalkyňa nezistila u poškodenej sklony k patologickému klamstvu, ale zistila, že vzhľadom na intelektovú kapacitu poškodenej, na zrejmú excitáciu a zvláštnosť zážitkov, ktoré prežila s obžalovaným, je jej výpoveď istým spôsobom nadsadená, zosilnená. To však neznamená, a s tým sa stotožňuje aj súd, že celú jej výpoveď treba zavrhnúť ako nepravdivú. V tomto smere treba poukázať na výpoveď svedkyne L. a závery znaleckých posudkov znalkýň z odvetvia psychiatrie a psychológie Súd uveril výpovedi poškodenej v tom smere, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu sa k nej správal agresívne, vulgárne, vyháňal ju z domu, vyhrážal sa jej zabitím, hádzal po nej rôzne veci. Obdobné konanie totiž popisovala aj svedkyňa L., bývalá družka obžalovaného do roku 2013, ktorá uvádzala, že obžalovaný často požíval alkoholické nápoje a pod ich vplyvom bol agresívny, vulgárny, dožadoval sa sexu, aj keď jej fyzicky nikdy neublížil. Znalkyňa z odvetvia psychiatrie pripustila, že sa u obžalovaného pod vplyvom alkoholu zvýraznili agresívne črty. Vzhľadom na submisívne správanie poškodenej, čo konštatovala znalkyňa z odvetvia psychológie, toto konanie obžalovaného smerovalo práve voči poškodenej. Keďže pamäťové schopnosti poškodenej sú limitované zníženými mnestickými výkonmi, súd nemal preukázané bez pochybností, že sa jednotlivé čiastkové útoky stali v jednotlivých mesiacoch rokov 2018 a 2019. Podľa znalkyne L.. V. si poškodená mohla presne pamätať len udalosti, ktoré boli časovo najbližšie k trestnému oznámeniu, teda čiastkové útoky zo septembra 2019 a tie aj mohla konkrétne popísať tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Preto súd v tomto smere upravil skutkovú vetu, keď konkrétne popísal len čiastkové útoky zo septembra 2019.
Súd sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou prokurátora tak v bode 1/, 2/ ako aj 4/ obžaloby. V bode 1/ obžaloby kvalifikoval čiastkové útoky obžalovaného ako pokračujúci prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák. Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania sa vyžaduje, aby konanie páchateľa vzbudilo dôvodnú obavu o zdravie alebo život poškodeného. V tomto prípade to však v konaní nebolo bez pochybností preukázané. Poškodená síce uvádzala, že sa obžalovaného bála, ale zároveň uviedla, že to nikdy neoznámila polícii, lebo by to nemalo význam, polícia by prišla a následne by odišla. Tieto skutočnosti nikdy neoznámila ani rodinným príslušníkom a iným osobám. Odôvodňovala to tým, že sa hanbila popisovať, čo zažívala s obžalovaným. To len dokazuje, že poškodená zle znášala správanie obžalovaného, ale určite to nevzbudzovalo dôvodnú obavu o jej život alebo zdravie. Preto konanie v bode 1/ obžaloby môže byť
posudzované len ako čiastkové útoky trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák.
Čo sa týka skutku 2/ obžaloby, ktoré obžaloba kvalifikovala ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b), c) Tr. zák., v konaní nebolo bez pochybností preukázané, že tento skutok je naozaj aj trestným činom. Na naplnenie objektívnej stránky trestného činu vydierania podľa § 189 Tr. zák. sa vyžaduje, že niekto iného násilím alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal. Takéto konanie musí mať ale istý stupeň spoločenskej nebezpečnosti, teda hlavne musí vyvolať u poškodeného strach, že ak by naozaj nekonal tak, ako žiada páchateľ, došlo by u neho k nejakej ujme, napr. v tomto prípade k zabitiu. Zo správania poškodenej po tomto skutku, ktorý sa mal stať začiatkom septembra 2019, nevyplýva, že by sa naozaj poškodená obávala o svoj život v prípade, ak by niekomu povedala o tom, ako sa k nej obžalovaný správa. Naďalej žila s obžalovaným v spoločnej domácnosti a synovi o tom povedala až potom, ako sa vrátil zo zahraničia. Nie každý skutok, ktorý vykazuje isté znaky trestného činu, musí byť zároveň aj trestný činom vzhľadom na stupeň spoločenskej nebezpečnosti, ale môže byť ako v tomto prípade, čiastkovým útokom iného trestného činu, a to zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák.
Čo sa týka skutku 4/ obžaloby, ktorý obžaloba kvalifikovala ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., v konaní nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že naozaj obžalovaný násilím nútil poškodenú k orálnemu styku. Súd v tomto smere musí poukázať jednak na výpovede poškodenej v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní ako aj na výpoveď znalkyne z odvetvia psychológie. Poškodená pri svojej prvej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že ju len raz obžalovaný, a to v septembri 2019, nútil k orálnemu sexu. Následne uvádzala, že ju nútil k orálnemu sexu viackrát aj v minulosti a na hlavnom pojednávaní uviedla, že ju nútil k orálnemu a k análnemu sexu. Toto presne korešponduje s názorom znalkyne, že poškodená prežívanie niektorých zážitkov s obžalovaným nadsadzuje, zosilňuje. Dané je to hlavne jej intelektuálnou úrovňou ako aj skutočnosťou, že v myslení poškodenej je rozpor medzi tým, ako sa správala, a tým, ako proklamuje seba z morálneho hľadiska na verejnosti, hlavne v tomto prípade pred svojim synom. Súd je názoru, že poškodená prevádzala orálny sex s obžalovaným viackrát. Súd uveril poškodenej, že obžalovaný sa k poškodenej v tomto smere, hlavne pod vplyvom alkoholu, správa hrubo, ale nemožno prijať tvrdenie poškodenej, žeby si tento orálny styk voči nej násilím vynucoval. Aj v tomto prípade možno skutok pod bodom 4/ považovať len za čiastkový útok iného trestného činu, trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák., keď sa obžalovaný voči poškodenej, a to konkrétne začiatkom septembra 2019, hrubo dožadoval orálneho sexu tak, že jej hlavu tlačil do rozkroku. Keď to poškodená odmietala, obžalovaný od toho ustúpil. To korešponduje aj so závermi znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychológia, ktorá nezistila u poškodenej znaky sexuálneho zneužitia, ale konštatovala u poškodenej disharmóniu v jednotlivom prežívaní.
Z definície podstatného znaku skutkovej podstaty týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. vyplýva, že skutková podstata tohto trestného činu je naplnená vtedy, ak
páchateľ spôsobí inej osoby fyzické alebo psychické utrpenie. Jedná sa o fyzické alebo duševné bolesti, ktoré ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý život poškodenej osoby, narúšajú kvalitu jej života, pričom netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Musí sa teda jednať o určitú sústavnosť konania páchateľa, ktoré práve svojou bezohľadnosťou, hrubosťou, či bolestivosťou pociťuje poškodená osoba ako fyzické alebo psychické utrpenie. Práve trvalejšie a sústavné konanie páchateľa, ktoré sa opakuje a vyznačuje sa buď určitým hrubším alebo zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním, pričom pravidelne spôsobuje poškodenej buď fyzické alebo psychické útrapy, odlišuje tento trestný čin od iných trestných činov, napr. od trestného činu nebezpečného vyhrážania alebo nebezpečného prenasledovania.
Zlé zaobchádzanie zo strany páchateľa pozostáva z rôznych útokov proti poškodenému, pričom nie je nutné, aby všetky, či niektoré z nich, vyústili napr. do ublíženia na zdraví. Jednotlivé útoky nemusia samostatne vôbec napĺňať znaky skutkovej podstaty niektorých trestných činov, ale napr. ak by boli posudzované samostatne môžu napĺňať len znaky priestupku. Pri psychickom utrpení poškodeného však nie je nutné, aby obťažujúce konanie páchateľa dosahovalo vyššiu mieru intenzity, a to spôsobovalo neznesiteľné utrpenie. Základná skutková podstata trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby hovorí len spôsobení fyzického alebo psychického utrpenia. Na jej naplnenie sa teda vôbec nevyžaduje, aby išlo o neznesiteľné utrpenie poškodenej osoby. Pretože takýto následok je potom kvalifikovaný skutkovou podstatou podľa § 208 ods. 2 písm. a) Tr. zák., a to mučivými útrapami. Pojem fyzické a psychické utrpenie teda podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. je naplnený už vtedy, ak poškodená osoba pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako príkorie (ako zlo, bezprávie, krivdu), t.j. ako konanie, ktoré sústavne nepriaznivo
ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy z opätovného protiprávneho konania páchateľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd preto k záveru, že jednotlivé skutky, ktoré sú uvedené pod bodom 1/, 2/ a 4/ obžaloby, možno posudzovať len ako čiastkové útoky jedného trestného činu, a to trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., keďže obžalovaný s poškodenou žili ako druh a družka, v spoločnej domácnosti od decembra 2018. Keďže poškodená popisovala zlé správanie obžalovaného voči nej už v priebehu roku 2018 a 2019, súd sa zaoberal otázkou, kedy už správanie obžalovaného poškodená pociťovala ako príkorie. Znalkyňa z odvetvia psychológia uviedla, že poškodená mohla prežívať vzťah s obžalovaným úkorne počas celej doby ich spolužitia, ale napriek tomu v ňom zostávala, lebo jej vzťah musel niečo dávať. Poškodená správanie obžalovaného brala tak, že je to život, pričom sa so zlými zážitkami nikomu nezdôverovala ani svojej najbližšej rodine. Disharmónia v prežívaní u poškodenej nastala hlavne vtedy, keď si uvedomila, že vzťah s obžalovaným nemá perspektívu a nič sa v ňom nezlepší. Poškodená uviedla, že asi v polovici septembra roku 2019 si uvedomila, že už vzťah s obžalovaným nezvláda, že to má vplyv na jej psychiku a nakoniec v septembri 2019 sa o týchto skutočnostiach už rozhodla povedať svojmu synovi.
Toto dokazujú aj závery znaleckého posudku L.. V., ktorá uviedla, že spolužitie poškodenej s obžalovaným nepriaznivo zasiahlo jej psychiku, keď sa z extrovertnej,
dominantnej osoby, stala submisívna žena so známkami úzkosti, neistoty a bezmocnosti. Korešponduje to aj s charakteristikou obžalovaného ako nezrelej osobnosti, ktorej vzťahy sú poznačené egocentrizmom, dominanciou a manipulatívnosťou. Znalkyňa zistila u obžalovaného aj labilnejšiu a plochejšiu emotivitu a preto obžalovaný mohol spôsobovať svojim spávaním poškodenej psychické zranenie. V tomto smere treba poukázať na výpoveď svedkyne L., ktorá uviedla, že z dôvodu spolužitia s obžalovaným mala psychické problémy, dokonca z toho dôvodu musela brať aj lieky a nakoniec opustila spoločnú domácnosť s obžalovaným. Súd neuveril svedkovi, bratovi obžalovaného, že odišla od obžalovaného len preto, že obžalovaný nechcel prepísať svoj byt na vnučku svedkyne. Svedkyňa to v celom rozsahu poprela, a súd jej verí, nakoľko ako dôveryhodný považuje dôvod ten, že svedkyňa už psychicky nezvládala spolužitie s obžalovaným.
Obžalovaný teda v období od polovice roku 2019 najneskôr do polovice septembra 2019 vo svojom byte sa svojej družke H. J. opakovane pod vplyvom alkoholu vyhrážal že ju zabije, vulgárne jej nadával, vyzýval ju, aby vypadla, hádzal p onej rôzne veci a hrubo sa dožalovať sexuálnych aktivít. Toto správanie obžalovaného poškodená pociťovala ako príkorie, ako zlé zaobchádzanie, ktoré ovplyvňovalo jej každodenný život a jej psychické zdravie. Obžalovaný teda svojim konaním naplnil skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keď poškodená nebola vystavená zlému zaobchádzaniu zo strany obžalovaného po dlhší čas, vzhľadom na obdobie počas ktorého poškodená, vzhľadom na intenzitu správania obžalovaného, považovala toto jeho konanie za zlé zaobchádzanie, ktoré ovplyvňovalo jej každodenný život. V tomto smere súd potom aj modifikoval jednotlivé skutky pod bodom 1/, 2/ a 4/ obžaloby, keď konkretizoval jednotlivé čiastkové útoky len v septembri 2019 z dôvodu, ako je hore uvedené. Súd je názoru, že aj napriek tejto modifikácii bola zachovaná totožnosť skutku.
Čo sa týka skutku 3/ obžaloby, ktorý obžaloba kvalifikovala ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., tak v tomto konaní nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa stal tento skutok. Obžalovaný spáchanie tohto skutku popiera, uviedol, že v máji 2016, keď sa prvýkrát stretol s poškodenou, mali dobrovoľný sex. Poškodená naopak odôvodňuje sex s obžalovaným tým, že ju obžalovaný znásilnil. Čo sa týka priebehu, ako malo dôjsť k tomuto znásilneniu, prípadne k dobrovoľnému sexuálnemu styku, súd poukazuje na to, že obaja, obžalovaný aj poškodená popisovali detaily tohto skutku. Toto spochybňuje znalkyňa z odvetvia psychológia, ktorá uviedla, že obaja si na takéto detaily, vzhľadom na odstup času, nemohli pamätať. Ďalej znalkyňa došla k záveru, že poškodená, vzhľadom na odstup času a na to, že pociťovala istú hanbu pred svojim synom, ktorému rozprávala o tom, aké mala spolužitie s obžalovaným, niektoré zážitky nadsadzovala, zintenzívňovala ich prežívanie. Dokazuje to aj konanie poškodenej po tomto skutku, ktoré vôbec nenasvedčuje tomu, že by sa zo strany obžalovaného malo jednať o znásilnenie. Potom, čo obžalovaný mal s poškodenou pohlavný styk, odišiel z bytu poškodenej. Poškodená síce uvádzala, že prežila traumatický zážitok, keď 3 hodiny sedela vo
vani, ale ešte v ten večer pustila obžalovaného opäť do jej bytu. Obžalovaný u nej prespal do rána. Súd neuveril tvrdeniam poškodenej, že ho pustila preto, že sa bála o svoj život, že krvácala, prípadne že sa
bála, že vyvalí dvere. Poškodená mala iné možnosti, aby takúto situáciu vyriešila. Správanie poškodenej po sexuálnom styku s obžalovaným skôr nasvedčuje tomu, že k znásilneniu nedošlo, alebo aspoň v tom v čase ho takto nevnímala. Poškodená mala prežiť traumatizujúci zážitok, ale o tom nikomu nepovedala, ani svojej najbližšej rodine. Obžalovaný s poškodenou sa potom začali navštevovať, vymenili si kľúče od bytu a nakoniec sa poškodená aj presťahovala do bytu obžalovaného. Súd preto v zmysle zásady in dubio pro reo musel obžalovaného spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. a) Tr. zák., keď v konaní nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestný, naposledy to bolo v roku 2006, pričom sa na neho hľadí ako keby nebol súdne trestaný. V mieste bydliska nie je bližšie hodnotený a priestupkovo bol naposledy riešený v roku 2016, a to len na úseku dopravy. Súd ďalej pri ukladaní trestu zvažoval u obžalovaného pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., keď obžalovaný pred spáchaním predmetného trestného činu viedol riadny život. Súd potom ukladal obžalovanému trest podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. (sadzba 3 - 8 rokov) a § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., keď pri prevahe poľahčujúcich okolností znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o 1/3.
Ďalej pri rozhodovaní o treste bral na zreteľ skutočnosť, že trest je nielen sankciou za spáchanú trestnú činnosť, ale musí byť aj proporcionálny k závažnosti trestnej činnosti a následkom trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil. Vzhľadom na tieto skutočnosti, osobu obžalovaného nakoniec dospel súd k záveru, že uloženie trestu či i len na dolnej hranici trestnej sadzby, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a nakoniec uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorý mu odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Súd je názoru, že tento trest je potrebný, ale aj dostatočný pre nápravu obžalovaného, keď súd zároveň zohľadnil skutočnosť, že uznesením sudcu pre prípravné konanie č.k: 0T/172/2019 - 79 zo dňa 27.09.2019 bolo obžalovanému, ktorý bol ponechaný na slobode zakázané požívať alkoholické nápoje, priblížiť sa k poškodenej H. J. na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov, kontaktovať ju akýmkoľvek spôsobom ako aj zdržiavať sa v mieste svojho bydliska. Tieto zákazy a povinnosti, ktoré boli obžalovanému uložené ešte v roku 2019, boli v platnosti ešte v čase rozhodovania prvostupňového súdu, pričom zo strany obžalovaného neboli žiadnym spôsobom porušené.
Súd neuložil obžalovanému ochranné protialkoholické a sexuologické liečenie ambulantnou formou, ako ho navrhla znalkyňa odvetvia psychiatria T.. S. - P.. Z výsluchu znalkyne vyplýva, že znalkyňa tieto ochranné liečenia navrhla len na základe skutočností, ktoré zistila z vyšetrovacieho spisu, teda na základe výpovede svedkyne poškodenej poprípade aj svedkyne L.. Znalkyňa iné dôkazy, lekárske správy obžalovaného a jeho vyšetrenia pri vypracovávaní znaleckého posudku nemala. Nevykonala
ani PPG vyšetrenie obžalovaného a nekonštatovala, žeby obžalovaný trpel nejakou sexuálnou deviáciou. V podstate vychádzala z toho, že obžalovaný sa dopustil trestného činu znásilnenia ako aj sexuálneho násilia, čo sa však v konaní nepreukázalo. Súd preto nevidel dostatočné dôvody na to, aby obžalovanému takéto ochranné liečenie uložil.
Čo sa týka ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou, obžalovaný počas celého konania pred súdom uvádzal, že od vtedy, ako mu súd v roku 2019 zakázal požívať alkoholické nápoje, abstinuje. Ani zo strany probačnej a mediačnej úradníčky nebolo oznámené, žeby obžalovaný tento zákaz porušil. Taktiež znalkyňa pri návrhu tohto ochranného liečenia vychádzala len z výpovedí svedkýň a potom zo vzájomného pohovoru s obžalovaným, pričom nemala k dispozícii iné dôkazy, ktoré by poukazovali na to, že obžalovaný naďalej požíva alkoholické nápoje. Vzhľadom na tieto skutočnosti a odmietanie obžalovaného liečiť sa zo závislosti na alkohole, čo je nevyhnutnou podmienkou úspešnej liečby, sa potom uloženie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou súdu javí ako neúčelné a nadbytočné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.