Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-753-2013.pdf
PDF · 67.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5Er/753/2013
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného Mesto Partizánske, IČO: 00 310 905, so sídlom Partizánske, Námestie SNP 212/4, zast. JUDr. Ondrejom Szilágyim, advokátom so sídlom Lučenec, Haličska cesta 3200, proti povinnému: P. Z., Z.. XX.XX.XXXX, I.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X., o vymoženie 30 € s prísl.,
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Romanovi Fogtovi trovy exekúcie v sume 39,83 €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom zo dňa 18.06.2013 domáha vykonania exekúcie v neprospech povinného pre vymoženie sumy 30 € s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. A0167611 zo dňa 24.11.2011 vydaný Mestskou políciou Mesta Partizánske, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 09.12.2011. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Romanovi Fogtovi (ďalej len "súdny exekútor").
2. Súdny exekútor dňa 25.07.2018 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný je nemajetný.
3. Súd zároveň zistil, že povinný počas konania zomrel a na Okresnom súde Partizánske prebehlo dedičské konanie spis. zn. 4D/268/2016 s ním, ako s poručiteľom. Toto konanie bolo uznesením č.k. 4D/268/2016-13 zo dňa 29.12.2016 zastavené pre nemajetnosť.
4. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len "EP"), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 7. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že vzhľadom na rozsah vykonaných šetrení bola nemajetnosť povinného, t.j. to, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, dostatočne preukázaná. Povinný počas konania zomrel a nezanechal po sebe žiadny majetok, čo vyplýva aj z rozhodnutia, ktorým bolo dedičské konanie po povinnom, ako po poručiteľovi zastavené pre nemajetnosť. Ďalším pokračovaním exekúcie by len narastali trovy exekúcie, ktoré by s veľkou
pravdepodobnosťou aj tak v konečnom dôsledku musel uhradiť oprávnený. Keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by postačil aspoň na úhradu trov exekúcie, súd exekúciu v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami zastavil.
8. Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 203 ods. 2 prvej vety EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
10. Keďže súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, v zmysle § 203 ods. 2 EP priznal náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči oprávnenému.
11. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.
13. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 39,83 € a špecifikoval ich nasledovne:
Minimálna odmena súdneho exekútora podľa § 14, 15 vyhl. MS 288/1995 Z.z.: Spolu ................................................................................................................................33,19 € 20% DPH zo sumy 33,19 €.................................................................................................6,64 € Celkom..............................................................................................................................39,83 €
14. Súd po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie a predloženého exekučného spisu dospel k záveru, že súdny exekútor má právo na náhradu trov v sume 39,83 €, ktoré pozostávajú z: minimálnej odmeny exekútora vo výške 33,19 € + dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 33,19 € + 6,64 € = 39,83 €.
15. Celkovo súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov vo výške 39,83 €.
16. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
17. Podľa 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. O nároku na náhradu trov exekučného konania oprávneného a povinného rozhodol súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP a contrario s poukazom na § 9a ods. 1 EP v platnom znení, keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť exekúcie a následný dôvod jej zastavanie nikomu z týchto účastníkov konania nemohol pričítať skutočnosť, že exekúcia bola zastavená. Rozhodovať samostatne o výške náhrady trov exekučného konania po právoplatnosti tohto rozhodnutia už nie je potrebné s ohľadom na skutočnosť, že súd rozhodol, že žiaden z týchto účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske v troch vyhotoveniach. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Proti II. výroku rozhodnutia zákon odvolanie nepripúšťa.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ) uviesť proti, ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.