Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-333-2016.pdf
PDF · 175.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-14Cb/333/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Libor Kysucký v spore žalobcu ELT Management Company Slovakia s.r.o. so sídlom Vajnorská 171/A, 831 04 Bratislava, IČO 50 096 273, zastúpeného JUDr. Vladimírom Ambruzom, advokátom so sídlom Karolinská 654/2, 186 00 Praha 8 proti žalovanému KC odpadové pneumatiky, družstvo so sídlom Trenčianska 452, 020 01 Púchov, IČO 50 636 774, zastúpenému spoločnosťou Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Cintorínska 3/a, 811 08 Bratislava, IČO 36 659 746 o určenie, že koordinačné centrum bolo založené nezákonne, že nie je koordinačným centrom pre odpadové pneumatiky, že žalovaný nie je oprávnený plniť funkciu koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadové pneumatiky a o zverejnenie oznámenia o vydaní rozsudku na webovej stránke takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a . Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že koordinačné centrum, ktoré prevádzkuje žalovaný, bolo založené nezákonne, že nie je koordinačným centrom pre odpadové pneumatiky podľa zákona č. 79/2015 Z.z., že žalovaný nie je oprávnený plniť funkciu koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadové pneumatiky. Žalobca sa domáhal aj toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť výmaz predmetu činnosti s označením „plnenie funkcie koordinačného centra pre vyhradený prúd, odpadové pneumatiky v zmysle § 31 zákona o odpadoch“ z Obchodného registra a zabezpečiť zverejnenie oznámenia na svojej webovej stránke o vydaní tohto rozsudku (č.l. 6 po formulačnom spresnení na č.l. 294pv); žalobca žiadal aj náhradu trov konania. Žalobca tvrdil, že:
- je držiteľom autorizácie na výkon činností organizácie zodpovednosti výrobcov pneumatík podľa zákona č. 79/2015 Z.z.
- zákon o odpadoch zaviedol do slovenského odpadového hospodárstva nový inštitút rozšírenej zodpovednosti výrobcov ako aj inštitút koordinačných centier a v § 31 stanovil postup, akým spôsobom budú tieto koordinačné centrá založené
- dňa 1.7.2016 Ministerstvo životného prostredia zverejnilo na svojej webovej stránke podľa § 31 ods. 4 zákona o odpadoch výzvu na založenie koordinačných centier pre vyhradené prúdy odpadov
- pre prúd odpadových pneumatík prejavili záujem o založenie koordinačného centra štyri subjekty - žalobca, spoločnosť MIKONA, s.r.o., spoločnosť SLOVMAS, a.s. a spoločnosť Škoda Auto Slovensko, s.r.o.
- za účelom zistenia názorov jednotlivých záujemcov k podmienkam a fungovaniu koordinačného centra žalobca pozval ostatných troch záujemcov na stretnutie, ktoré sa konalo 11.10.2016 v Bratislave. Žalobca na tomto stretnutí prezentoval svoj podrobný návrh podmienok založenia a fungovania
koordinačného centra. Na stretnutí sa však nepodarilo dosiahnuť konsenzus o určitých zásadných otázkach založenia a fungovania koordinačného centra.
- o konaní a výsledku tohto stretnutia žalobca informoval listom zo dňa 17.10.2016 Ministerstvo životného prostredia
- za účelom nájdenia zhody žalobca dňa 25.10.2016 zaslal ostatným trom záujemcom list a ponúkol im, aby formou dotazníka vyjadrili svoje stanoviská a návrhy. Na tento list však záujemcovia nereagovali.
- dňa 26.10.2016 zverejnila spoločnosť SLOVMAS, a.s. na svojom webovom sídle oznámenie „Dňa 26.10.2016 bolo založené koordinačné centrum pre odpadové pneumatiky, a to formou družstva KC Odpadové pneumatiky, družstvo. Spoločnosť SLOVMAS, a.s. ako OZV je pre pneumatiky jeho spoluzakladateľom.“
- v § 31 možno rozlíšiť tri kolá založenia koordinačných centier, pričom prvé kolo založenia koordinačného centra pre pneumatiky sa začalo zverejnením výzvy Ministerstva životného prostredia. Následne v lehote 4 mesiacov odo dňa zverejnenia výzvy by malo dôjsť k založeniu koordinačného centra s tým, že koordinačné centrum musia v prvom kole založiť spoločne všetky osoby, ktoré v jednomesačnej lehote oznámili Ministerstvu životného prostredia svoj záujem podieľať sa na založení koordinačného centra.
- založenie koordinačného centra je v priamom rozpore so zákonom o odpadoch, a preto bolo potrebné, aby Ministerstvo životného prostredia začalo konať v rámci tzv. druhého kola založenia koordinačného centra, keďže uplynula 4-mesačná lehota pre založenia koordinačného centra v rámci prvého kola a koordinačné centrum nebolo založené všetkými záujemcami
- z dikcie o odpadoch jednoznačne vyplýva, že založenie koordinačného centra nie je a ani nemôže byť zákonné, pretože nebolo založené všetkými osobami, ktoré v lehote 1 mesiaca odo dňa zverejnenia výzvy Ministerstvo životného prostredia oznámili svoj záujem podieľať sa na založení koordinačného centra
- na činnosť koordinačného centra nie je potrebná autorizácia a ani iný druh povolenia
- podľa dikcie zákona o odpadoch postačí, ak koordinačné centrum v rámci prvého kola založia všetci záujemcovia, ktorí prejavili záujem o založenie koordinačného centra
- dodržanie správneho postupu zakladania je teda jediným zdrojom legitimity a legálnosti daného koordinačného centra
- naliehavý právny záujem vyplýva zo zákona o odpadoch a že rozhodnutím súdu je potrebné zabrániť tomu, aby žalovaný vykonával činnosti spojené s plnením funkcie koordinačného centra. Potreba tejto úpravy spočíva v tom, že každá organizácia zodpovednosti výrobcov má povinnosť uzatvoriť s koordinačným centrom zmluvu a plniť povinnosti z nej vyplývajúce. Neuzatvorenie zmluvy s koordinačným centrom má pritom pre nezapojený subjekt za následok zrušenie autorizácie. Ak by súd žalobe nevyhovel, žalobca aj ostatné organizácie zodpovednosti výrobcov by museli uzatvoriť zmluvu so žalovaným, ktorý však koordinačné centrum založil nezákonne.
- v takom prípade by žalobca nemal žiadny nástroj, ktorým by sa proti uzatvoreniu zmluvy so žalovaným mohol brániť, čo by pravdepodobne bezprostredne viedlo k zrušeniu autorizácie zo strany Ministerstva životného prostredia
- ak by súd nerozhodol v prospech žalobcu, žalobca by sa mohol vyhnúť zrušeniu autorizácie iba tak, že by uzatvoril zmluvu so žalovaným, čo by však mohlo mať významné negatívne finančné dopady, nakoľko koordinačné centrum je podľa zákona o odpadoch povinné okrem iného rozdeliť finančnú zodpovednosť
- bez rozhodnutia súdu v prospech žalobcu by nastala situácia, kedy by žalovaný plnením funkcií nezákonne založeného koordinačného centra rozhodoval o zásadných otázkach týkajúcich sa organizácií zodpovednosti výrobcov a výrobcov s individuálnou autorizáciou
- povinnosť uzatvoriť zmluvu so žalovaným by podľa aktuálneho stavu okrem žalobcu a zakladateľov žalovaného malo aj ďalších 12 výrobcov s individuálnou autorizáciou a 1 organizácia zodpovednosti výrobcov
- podľa čl. VII ods. 4 stanov žalovaného sa do zoznamu členov zapisuje aj výška trhového podielu člena, v dôsledku čoho by bol trhový podiel žalobcu sprístupnený každému, kto osvedčí právny záujem, nevynímajúc konkurentov žalobcu, čo by bolo v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže
- Obchodný zákonník nešpecifikuje, za akých okolností je preukázaný právny záujem na nahliadnutie do zoznamu členov družstva. Posúdenie tejto otázky by teda bolo v právomoci predstavenstva, a pretože ani stanovy bližšie neurčujú, za akých okolností sa právny záujem na nahliadnutie do zoznamu považuje za preukázaný, v praxi môže dôjsť k zneužitiu tohto práva tretími osobami.
- žalobca kategoricky odmieta podporovanie ilegálnych činností, a preto nepovažuje za možné riešenie stať sa členom žalovaného. Z pozície nečlena koordinačného centra však žalobca nemôže žiadnym
spôsobom spoluvykonávať pôsobnosť, ktorá mu je zverená zákonom o odpadoch - konkrétne sa nemôže podieľať na úprave práv a povinností účastníkov koordinačného centra.
- v právnom štáte je neprípustné, aby činnosti a úlohy, predpokladané zákonom o odpadoch, boli vykonávané subjektom, ktorý bol založený v rozpore s postupom, ktorý je exaktne určený v zákone o odpadoch
- z dôvodu, že na činnosť koordinačného centra sa nevyžaduje vydanie autorizácie, resp. povolenia zo strany Ministerstva životného prostredia alebo iného orgánu verejnej správy, ktorým by sa deklarovala zákonnosť založenia koordinačného centra, iba súd môže autoritatívne určiť, či koordinačné centrum je alebo nie je založené podľa zákona o odpadoch
- ak by súd rozhodol v neprospech žalobcu, vznikol by stav, kedy by žalobca, ostatné organizácie zodpovednosti výrobcov a výrobcovia s individuálnou autorizáciou museli uzatvoriť zmluvy a plniť povinnosti z nich vyplývajúce so subjektom, ktorý nemá právo plniť funkciu koordinačného centra (č.l. 6)
- účastník kolektívneho systému žalobcu - spoločnosť HANDLOPEX Slovakia informoval žalobcu listom zo dňa 21.2.2017 o výpovedi zmluvy, ktorú má uzatvorenú so žalobcom. Ako dôvod výpovede spoločnosť HANDLOPEX uviedla nesplnenie povinnosti žalobcu, ktorú mu ako organizácii zodpovednosti výrobcov ukladá § 28 ods. 4 písm. f) zákona o odpadoch.
- hoci žalobca sa snažil spoločnosti HANDLOPEX vysvetliť vzniknutú situáciu, táto spoločnosť mu zaslala svoje definitívne stanovisko o tom, že trvá na vypovedaní zmluvného vzťahu so žalobcom
- toto konanie spoločnosti HANDLOPEX je spôsobené jednoznačne v súvislosti s konaním spoločnosti SLOVMAS, pričom totožný list ako ten, ktorý od spoločnosti SLOVMAS dostala spoločnosť HANDLOPEX a spoločnosť SEGAT, obdržali aj ostatní účastníci kolektívneho systému žalobcu
- SLOVMAS rozposlaním listov účastníkom kolektívneho systému žalobcu aktívne vyvolal pochybnosti o dodržiavaní zákonných povinností žalobcu a z dôvodu nenariadenia neodkladného opatrenia žalobca nemá možnosť dôveryhodne preukázať spornosť legálnosti koordinačného centra a nemá možnosť efektívne sa brániť voči útokom žalovaného a spoločnosti SLOVMAS, čím mu vzniká ujma (č.l. 234)
- jeho žaloba nie je žalobou o určenie právnej skutočnosti, ale ide o určovaciu žalobu. Žalobca sa totiž domáha určenia, že žalovaný nie je nositeľom práv a povinností, čo je obdobný prípad, ako keď sa strany sporia o určenie vlastníckeho práva a určenie, či je subjekt vlastníkom nehnuteľnosti alebo nie.
- žaloba na určenie vlastníckeho práva je pritom typickým príkladom určovacej žaloby
- keďže ide o určovaciu žalobu, žalobca je povinný preukázať, buď že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem, alebo že tento naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu
- žalobca trvá na tom, že naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného právneho predpisu, a to zo zákona o odpadoch, ktorý upravuje spôsob založenia koordinačného centra práve z dôvodu, že zákonodarca považoval existenciu a fungovanie koordinačného centra za nevyhnutné. Založenie a fungovanie legálneho koordinačného centra je cieľom štátu, pričom prostredníctvom plnenia funkcie legálneho koordinačného centra sa má vytvoriť spravodlivý systém nakladania s odpadovými pneumatikami. Tento cieľ je potom naliehavým právnym záujmom.
- naliehavý právny záujem žalobcu je však aj v tom, že hoci nebol dodržaný zákonný postup založenia, koordinačné centrum fakticky funkciu vykonáva a je teda potrebné autoritatívne určiť, že žalovaný nie je nositeľom práv koordinačného centra. Právo je teda neisté a zároveň sú ohrozené práva žalovaného. Do požadovaného určenia je neisté aj právo žalobcu neuzatvoriť so žalovaným zmluvu podľa § 28 ods. 4 písm. f) zákona o odpadoch bez hrozby sankcie zrušenia autorizácie.
- je potrebný aj výrok, „že žalovaný nie je koordinačné centrum pre odpadové pneumatiky“, a to pre vylúčenie pochybnosti o tom, že žalobca nebol povinný uzatvoriť so žalovaným zmluvu, na ktorej uzatvorenie by bol povinný v prípade, ak by žalovaný bol koordinačným centrom
- žalobca musí mať možnosť preukázať, že v žiadnom momente žalovaný nebol koordinačným centrom a žalobca nebol povinný zmluvu so žalovaným uzatvoriť
- bytostne dôležitý je i výrok, „že žalovaný nie je koordinačné centrum“, nakoľko takýto výrok vylúči vo vzťahu k žalobcovi riziko zrušenia autorizácie a bude žalobcu chrániť pred budúcimi možnými tvrdeniami zo strany akéhokoľvek subjektu, že žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť
- uvedeným výrokom sa predíde aj situáciám obdobným so situáciou vo vzťahu k spoločnosti HANDLOPEX Slovakia
- len na základe tohto výroku bude žalobca schopný preukázať spoločnosti HANDLOPEX, že jej výpoveď je neplatná
- výrok „žalovaný nie je oprávnený plniť funkciu koordinačného centra“ by poskytol žalobcovi iba čiastočnú ochranu, nakoľko iba takýto výrok by neumožňoval preukázanie, že žalobca nikdy nebol povinný uzatvoriť zmluvu so žalovaným a že výpoveď spoločnosti HANDLOPEX je neplatná
- ak by súd vyhodnotil žalobu „žalovaný nie je koordinačné centrum ...“ ako žalobu na určenie právnej skutočnosti, i v takom prípade by bolo možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti. Takýto výklad by bránil uplatneniu práva žalobcu a takýmto reštriktívnym výkladom by bolo znemožnené dovolať sa určenia právnej skutočnosti, ak v prípadoch, že to výslovne osobitným typom žaloby neumožňuje zákon, hoci navrhované určenie je potrebné a žiaduce pre vyjasnenie právnych vzťahov.
- možnosť podať žalobu pri porušení zákona musí byť v právnom štáte univerzálna, aby bolo možné riešiť problémy tam, kde vznikli, a flexibilne reagovať na rôzne situácie
- je dôležité aj to, aby žalobou bolo možné reagovať flexibilne na nové situácie vyplývajúce z nových právnych predpisov bez toho, aby zákonodarca musel vyhodnocovať všetky možné záujmy na určení právnej skutočnosti, ktoré môžu pri aplikácii právneho predpisu vzniknúť. Uvedené by bolo v rozpore s doktrínou právneho štátu, pretože zákonodarca nemá v kompetencii rozhodovanie o tom, ktorým zákonným záujmom, spojeným s určením právnej skutočnosti, poskytne ochranu, ak tieto raz vyplývajú z prijatého právneho predpisu.
- aby mohol fungovať žalovaným navrhovaný systém uplatňovania výlučne taxatívnych žalôb, muselo by dôjsť k celej zmene slovenského právneho systému. Iba v anglosaskom práve je rozsah ochrany určovaný taxatívne stanovenými druhmi žalôb.
- procesné predpisy nemôžu osobu zbaviť ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu.
- § 137 písm. d) C.s.p. nevyžaduje, aby konkrétny typ žaloby vyplýval z osobitného predpisu, ale zákon požaduje len, aby právna skutočnosť, ktorá sa má určiť, vyplývala z osobitného predpisu
- ak by súd vyhodnotil existenciu koordinačného centra ako právnu skutočnosť, uvedená požiadavka by bola splnená, pretože existencia koordinačného centra vyplýva z osobitného zákona
- žalobca nevidí dôvod na reštriktívnu interpretáciu týkajúcu sa toho, čo možno žiadať v žalobnom návrhu, nakoľko § 137 C.s.p. uvádza typy žalôb len príkladmo
- súd má článkom 4 C.s.p. vytvorený priestor na vyslovenie výroku o tom, že žalovaný nie je koordinačné centrum
- výrok „...žalovaný nie je oprávnený plniť funkciu koordinačného centra...“ nie je žalobou na určenie právnej skutočnosti ani žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je, ale ide o žalobu na plnenie, ktorou sa žalobca domáha plnenia žalovaného vo forme zdržať sa plnenia funkcie koordinačného centra. Nie je teda potrebné preukazovať naliehavý právny záujem.
- princíp nikoho nemožno nútiť, aby konal to, čo zákon neukladá, platí iba v prípade, ak subjekt, ktorému sa ukladá povinnosť, nie je v porušení. Citovaný princíp nemôže byť aplikovaný, ak sa od žalovaného požaduje odstránenie protiprávneho stavu vzniknutého porušením zákona. Výklad žalovaného by znamenal zneužitie práva a zneužitie ústavného princípu.
- ak by koordinačné centrum bolo založené v súlade so zákonom, nebolo by od neho možné uvedené žiadať a danej povinnosti bolo možné sa vyhnúť postupom v zmysle zákona
- povinnosť vymazať predmet činnosti z Obchodného registra vyplýva z princípov, akými sú ochrana ústavnosti a zákonnosti, ochrana tretích strán, princíp právnej istoty a spravodlivosti
- ak by žalovaný nebol povinný vymazať svoj predmet podnikania z Obchodného registra, súdna ochrana by bola neúčinná, nakoľko tretie strany by naďalej mali dôvod domnievať sa, že žalovaný je koordinačným centrom
- povinnosť vymazania predmetu podnikania z Obchodného registra je prirodzeným dôsledkom konštatovania, že žalovaný nie je koordinačné centrum
- podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o Obchodnom registri osobou podávajúcou návrh na výmaz predmetu činnosti z Obchodného registra je žalovaný, a teda návrh nelegálne zapísaného predmetu činnosti je povinný podať žalovaný a nie jeho členovia. Registrovému súdu by na vykonanie výmazu malo stačiť predloženie dokladu, z ktorého bude vyplývať, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať činnosť koordinačného centra, a teda súčinnosť členov žalovaného nie je potrebná.
- výmaz predmetu činnosti žalovaného z Obchodného registra však nepostačí, pretože nezabezpečí informovanosť tretích osôb o tom, že v skutočnosti nemajú uzatvorenú zmluvu s koordinačným centrom, pričom však tieto tretie osoby sledujú práve webovú stránku žalovaného
- žalobca vníma množstvo paralel medzi účelom zákonnej povinnosti zverejnenia rozsudku o nekalosúťažnom konaní podľa § 55 ods. 2 Obchodného zákonníka a účelom požadovaného výroku rozsudku, ktorým je zabezpečenie informovania čo najširšieho okruhu verejnosti o nelegálnej aktivite žalovaného
- sloveso „zakladajú“ v § 31 ods. 4 zákona o odpadoch neindikuje, že koordinačné centrum v prvom kole nemusia založiť všetci záujemcovia. Zakladanie je proces, v rámci ktorého sa majú všetci záujemcovia snažiť koordinačné centrum založiť, a zákonodarca zvolil správne sloveso „zakladajú“ namiesto „založia“, pretože v prvom kole nemusí dôjsť k založeniu. Sloveso „zakladajú“ je tak správnejšie, lebo
výsledkom procesu zakladania môže byť i nezaloženie koordinačného centra. Slovné spojenie „spoločne zakladajú“ zároveň stanovuje, že k výsledku založenia v prvom kole môže legálne dôjsť len procesom zakladania všetkými záujemcami.
- na uvedené nadväzuje aj § 31 ods. 5, podľa ktorého, ak výsledkom zakladania všetkými záujemcami nebude založenie koordinačného centra, nastupuje druhé kolo zakladania koordinačného centra
- logika postupnosti zakladacích kôl je od menšej ingerencie štátu po väčšiu, keď v prvom kole majú koordinačné centrum zakladať všetci záujemcovia bez ingerencie štátu, v druhom kole subjekty oslovené štátom so spoločným trhovým podielom 60% a až v treťom kole by prevádzkovateľa koordinačného centra určil výlučne štát
- pluralita členskej základne nemá byť zabezpečená tým, že v prvom kole môže založiť koordinačné centrum niektorý zo záujemcov, ale tým, že ako záujemca sa môže prihlásiť ktokoľvek, pričom koordinačné centrum musia založiť spoločne všetci záujemcovia
- požiadavka založenia koordinačného centra všetkými prihlásenými záujemcami je dôsledkom toho, že štát v prvom kole do procesu zakladania nevstupuje
- dohoda všetkých záujemcov o podmienkach založenia a fungovania koordinačného centra predstavuje korektív absencie ingerencie štátu ako aj korektív prípadných excesov
- systém fakticky financujú výrobcovia pneumatík, a preto pluralita znamená, že na založení koordinačného centra sa má podieľať čo najvyšší počet výrobcov
- žalobca je organizáciou zodpovednosti výrobcov, ktorý združuje približne 110 výrobcov a práve výkladom žalobcu došlo nezákonne k vynechaniu takejto významnej časti výrobcov pneumatík z procesu zakladania koordinačného centra
- výklad žalovaného umožňuje, aby aj subjekty s nízkym podielom na trhu založili koordinačné centrum v prvom kole bez účasti záujemcov s vyšším trhovým podielom, čo by rozhodne nezabezpečovalo pluralitu členskej základne a bolo by v rozpore so zákonom o odpadoch
- zákon o odpadoch je nastavený tak, aby bolo zabránené vylúčeniu subjektov s významným trhovým podielom, ak subjekty s významným trhovým podielom majú záujem o založenie koordinačného centra
- zákon o odpadoch dokonca favorizuje subjekty s významným trhovým podielom, pretože i v prípade, ak takýto subjekt s trhovým podielom 60% a viac neprejaví záujem o založenie koordinačného centra, zákon o odpadoch ho v druhom kole k založeniu koordinačného centra povoláva a bez jeho účasti nie je možné koordinačné centrum založiť ani v druhom kole
- výkladom žalobcu by síce bolo možné vytlačiť záujemcov s malým trhovým podielom, avšak podľa výkladu žalovaného by bolo možné vytlačiť záujemcov s významným trhovým podielom
- výkladom, ktorý aplikuje žalovaný, došlo k situácii, že subjekt s tak zásadným podielom na trhu, aký má žalobca, bol vylúčený zo založenia žalovaného, hoci aj on prejavil záujem o zakladanie
- výklad žalovaného by umožnil, aby došlo k založeniu 2 alebo aj viacerých koordinačných centier súčasne, keď výklad žalovaného umožňuje, aby jedno koordinačné centrum založili 2 subjekty s menším trhovým podielom a druhé koordinačné centrum by založili 2 subjekty s väčším trhovým podielom. Podľa právnej úpravy by však nebolo možné určiť, ktoré z týchto koordinačných centier by malo práva a povinnosti koordinačného centra.
- súčasný zákon o odpadoch takéto situácie (založenie viacerých koordinačných centier v tom istom prúde) nerieši, pretože ich vylučuje, keď len koordinačné centrum založené všetkými záujemcami je založené v súlade so zákonom o odpadoch
- výklad žalovaného vedie k absurdným záverom, priečiacim sa dikcii a účelu zákona
- postoj žalobcu k založeniu koordinačného centra v prvom kole je pre posúdenie legálnosti založenia koordinačného centra irelevantným, nakoľko zákon umožňuje záujemcovi v prvom kole nesúhlasiť s návrhmi ostatných záujemcov pri zakladaní koordinačného centra
- v rámci prvého kola bol žalobca po celý čas otvorený dohode o založení koordinačného centra v prvom kole a práve žalobca prejavoval hlavnú iniciatívu a pripravil zakladateľské dokumenty a zvolal stretnutia záujemcov. Z výsledkov rokovaní sa však založenie koordinačného centra v prvom kole nejavilo ako pravdepodobné.
- aj z pozičného dotazníka, vypracovaného žalobcom, vyplýva, že žalobca naďalej vyjadroval záujem o založenie koordinačného centra spolu s ostatnými záujemcami
- hlavným dôvodom, pre ktorý nedošlo k dohode, bola vôľa žalobcu postupovať striktne v súlade so zákonom, a to napr. v otázke nakladania so súťažne citlivými údajmi
- pokiaľ žalovaný kritizuje zápisnicu zo dňa 11.10.2016 zo stretnutia záujemcov, žiadny iný subjekt zápis nevyhotovil a na stretnutí nepredložil návrhy zakladajúcich dokumentov, účastníckej zmluvy a ani iné dokumenty, čo nasvedčuje, že žalobca rozhodne nie je subjektom, ktorý by účelovo blokoval založenie koordinačného centra v prvom kole
- pokiaľ žalovaný namieta nejednoznačnosť § 31 ods. 4 s tým, že toto ustanovenie teda nemôže byť vykladané v jeho neprospech, predmetné ustanovenie nie je nejasné a z tohto dôvodu nie je potrebný reštriktívny výklad pri posudzovaní neplatnosti žalovaného
- ak sa 3 zakladatelia rozhodli ignorovať zákonný postup a uviedli do omylu mnohé iné subjekty, pretože sa spoliehali na pasivitu zvyšku trhu a orgánov, takéto ich nezákonné konanie nemá byť chránené
- fungovanie odpadového hospodárstva neohrozuje prípadná neexistencia koordinačného centra, ale také konanie, ktoré pri snahe o založenie koordinačného centra porušilo zákon a znižuje dôveryhodnosť tohto inštitútu
- podľa § 28 ods. 4 písm. p) zákona o odpadoch je žalobca povinný zverejniť údaje iba v rozsahu podľa § 28 ods. 10 zákona o odpadoch, t.j. musí zverejniť len vybrané údaje zo správy a nie celú správu. Celá správa sa doručuje iba Ministerstvu životného prostredia, ktoré ju však nezverejňuje.
- z § 28 ods. 10 zákona o odpadoch vyplýva, že žalobca nezverejňuje údaj o druhu a množstve odpadu pri jednotlivej osobe. Je teda zrejmé, že zákonodarca v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže chráni uvedené údaje z dôvodu ich citlivosti.
- tvrdenie žalovaného, že účastníci trhu majú zákonnú povinnosť zverejniť údaje o množstvách uvedených na trh preukazuje neinformovanosť žalovaného, ktorá sa prejavila pri nastavovaní mechanizmu fungovania koordinačného centra
- je pravdou, že žalobca je povinný zverejniť informáciu o množstve výrobkov uvedených na trh ním zastúpenými výrobcami, pričom však toto ustanovenie je nevyhnutné vykladať tak, že údaj zverejňovaný žalobcom má predstavovať len súhrnný údaj a nie údaje týkajúce sa jednotlivých zastúpených výrobcov
- výmena informácií medzi súťažiteľmi o výške ich trhových podielov je spravidla považovaná za dohodu negatívne ovplyvňujúcu hospodársku súťaž
- podľa usmernenia k príprave verejných verzií rozhodnutí je trhový podiel považovaný za obchodné tajomstvo a nesmie byť zverejňovaný vo verejne dostupných dokumentoch. Žalovaný však núti k zverejňovaniu trhových podielov, hoci subjekty takúto povinnosť nemajú.
- ak by súd neurčil, že žalovaný nie je koordinačné centrum, žalobca by musel vstúpiť do žalovaného, čím by sa stal súčasťou ilegálneho kartelu (č.l. 294pv).
2. Žalobca ako dôkaz označil výpis z Obchodného registra žalobcu, rozhodnutie Ministerstva životného prostredia č. 4705/2016-3.3, výpis z Obchodného registra žalovaného, notársku zápisnicu N 1874/2016, plnomocenstvo z 25.10.2016, zoznam členov žalovaného, prihlášky do žalovaného, stanovy žalovaného, list žalobcu zo 17.10.2016 a 24.10.2016, zápisnicu z 11.10.2016, prezenčnú listinu z 11.10.2016, e-mail z 25.10.2016 a jeho prílohy, printscreen internetovej stránky (č.l. 67), zoznam organizácií zodpovednosti výrobcov a výrobcov, ktorým bola udelená autorizácia, list žalovaného z 29.12.2016, a prílohy tohto listu (č.l. 144 - 148), oznam uverejnený na internetovej stránke Ministerstva životného prostredia (č.l. 149), výpoveď zmluvy z 21.2.2017, odpoveď PMÚ z 21.4.2017 a zápis z 3.4.2017.
3. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia a právne argumenty uvedené v odseku 1 a návrhy na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 2.
4. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol, resp. odmietol a tvrdil, že:
- pokiaľ sa žalobca domáha určenia, že koordinačné centrum bolo založené nezákonne a nie je koordinačným centrom, žalobca sa domáha určenia právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) C.s.p. Podľa predmetného ustanovenia je však možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti iba v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu
- zo žiadneho osobitného predpisu však nevyplýva možnosť domáhať sa určenia, že koordinačné centrum bolo založené nezákonne alebo že nie je koordinačným centrom
- typickými žalobami o určenie právnej skutočnosti sú napr. žaloba o určenie neplatnosti dražby, žaloba o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia alebo žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, teda prípady, ktoré sú výslovne uvedené v zákone
- uvedená časť žalobného návrhu je postihnutá vadou a žaloba by mala byť v tejto časti odmietnutá
- žalobný návrh je zmätočný a nevykonateľný, nakoľko žalovaný koordinačné centrum nezaložil, ale toto bolo založené jeho zakladateľmi - členmi družstva. Ak chce žalobca žalovať zakladateľov koordinačného centra, musí žalovať členov žalovaného a v danom prípade teda existuje nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
- pokiaľ sa žalobca domáha určenia, že žalovaný nie je oprávnený plniť funkciu koordinačného centra, týmto žalobným návrhom sa žalobca domáha určenia, že tu právo nie je
- žalobca ale nemá naliehavý právny záujem na takomto určení
- záver žalobcu, že v danom prípade nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, nie je v súlade s C.s.p.
- zákon o odpadoch vôbec neupravuje možnosť podať takúto žalobu
- typickými žalobami, kedy naliehavý právny záujem vyplýva zo zákona, sú napr. žaloba na určenie popretej pohľadávky alebo žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, teda prípady, keď zákon výslovne upravuje konkrétny typ určovacej žaloby
- podmienkou existencie naliehavého právneho záujmu je nemožnosť poskytnutia ochrany subjektívnemu právu iným spôsobom než prostredníctvom určovacej žaloby. Pred Okresným súdom Trenčín však prebieha konanie sp.zn. 14CbR/212/2016.
- podľa názoru žalovaného žalobcovi môže byť poskytnutá iným spôsobom a žalobca preto nemá naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný nie je oprávnený plniť funkciu koordinačného centra
- pokiaľ sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť výmaz predmetu činnosti z Obchodného registra, táto časť predstavuje žalobu na plnenie povinnosti. Podľa Ústavy však nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá a je teda potrebné, aby prípadná povinnosť vyplývala z právneho predpisu, príp. z dohody. Žiadny právny predpis ani dohoda strán však žalovanému neukladá, aby vymazal predmet svojej činnosti z Obchodného registra a zverejnil oznámenie o vydaní rozsudku na webovej stránke a uloženie takýchto povinností je teda vylúčené.
- medzi nárokmi, ktorých sa možno domáhať z porušenia práva nekalej súťaže, je výslovne uvedené právo na uverejnenie rozsudku, pričom v prípade, ak by takáto úprava v Obchodnom zákonníku absentovala, nebolo by možné sa uverejnenia rozsudku v súvislosti s ochranou proti nekalosúťažnému konaniu domáhať
- konania, ktorých sa žalobca od žalovaného domáha, nezodpovedajú žiadnemu subjektívnemu právu žalobcu
- žalobný návrh je nevykonateľný, nakoľko žalovaný nemôže zabezpečiť výmaz predmetu svojej činnosti z Obchodného registra bez toho, aby členská schôdza družstva rozhodla o zmene predmetu činnosti. Rozhodnutie súdu má účinku interpartes a iné osoby ním nie sú viazané. Výkon rozhodnutia je tak závislý od činnosti iných osôb a jeho splnenie nie je v moci žalovaného. Ak členovia družstva nebudú hlasovať na členskej schôdzi o zmene predmetu činnosti, žalovaný objektívne nie je schopný splniť takúto súdom uloženú povinnosť.
- ak má žalobca za to, že predmet podnikania žalovaného je v rozpore so zákonom, jediným prostriedkom nápravy je podanie návrhu na určenie neplatnosti žalobcu, čo napokon žalobca urobil
- zákon o odpadoch považuje za koordinačné centrum osobu, ktorá je právnickou osobou, musí byť nezaložená za účelom dosahovania zisku, pre každý vyhradený prúd môže byť založené iba jedno koordinačné centrum, predmetom činnosti musí byť plnenie funkcie koordinačného centra, zakladateľmi môžu byť iba organizácie zodpovednosti výrobcov a výrobcovia vyhradených výrobkov, zakladatelia museli ministerstvu písomne oznámiť svoj záujem podieľať sa na založení koordinačného centra, koordinačné centrum bolo založené v lehote 4 mesiacov od zverejnenia výzvy a muselo byť založené zmluvou podľa § 31 ods. 8 zákona o odpadoch
- žalobca považuje založenie koordinačného centra za nezákonné z dôvodu, že jedným z jeho zakladajúcich členov nie je žalobca. K danej otázke je smerodajný výklad § 31 ods. 4 zákona o odpadoch a síce či zákon o odpadoch požaduje, aby bolo koordinačné centrum založené všetkými osobami, ktoré v lehote 1 mesiaca odo dňa zverejnenia výzvy ministerstva oznámili svoj záujem, alebo len niektorými z nich.
- pokiaľ sa v § 31 ods. 4 zákona o odpadoch uvádza, že koordinačné centrum spoločne zakladajú všetky osoby podľa ods. 3, žalovaný má za to, že účelom uvedeného ustanovenia nie je zakotvenie podmienky legitimity koordinačného centra, ale iba vyjadriť právo záujemcu zúčastniť sa na zakladacom procese
- ak by sa dané ustanovenie malo vykladať tak, že koordinačné centrum musí byť založené všetkými osobami, ktoré splnili podmienky, bolo by to v zákone vyjadrené výslovne, napr. formuláciou, že koordinačné centrum spoločne založia všetky osoby alebo že koordinačné centrum spoločne musia založiť všetky osoby
- ak sa má ustanovenie § 31 ods. 4 zákona o odpadoch vykladať tak, že koordinačné centrum musí byť založené všetkými záujemcami, znamená to, že koordinačné centrum pre elektrozariadenia a koordinačné centrum pre staré vozidlá boli založené v rozpore so zákonom, nakoľko tieto neboli založené všetkými záujemcami, pričom však zákonnosť ich činnosti nikto nespochybnil
- pri výklade ustanovenia § 31 ods. 4 zákona o odpadoch je potrebné v prvom rade dbať na jeho účel
- postup podľa § 31 ods. 4 má prednosť pred postupom podľa § 31 ods. 5 a 6, aby došlo k zabezpečeniu plurality zakladateľskej štruktúry centra
- uvedené potvrdzuje aj dôvodová správa k zákonu o odpadoch, podľa ktorej „takýmto spôsobom sa má zabezpečiť, aby zakladateľská štruktúra nebola tvorená iba úzkym okruhom subjektov, keďže jeho činnosť sa dotýka všetkých výrobcov a organizácií zodpovednosti výrobcov“
- to znamená, že účelom daného ustanovenia nie je, aby všetci záujemcovia o založenie centra boli členmi koordinačného centra, ale aby centrum malo čo najširšiu členskú základňu
- ak by mal platiť výklad, že ak nezaložia koordinačné centrum všetci záujemcovia, tak je potrebné postupovať podľa § 31 ods. 5, resp. 6. Znamenalo by to, že ktorýkoľvek záujemca môže zmariť založenie koordinačného centra svojou pasivitou alebo kladením si neprijateľných podmienok, a to napríklad aj záujemca s trhovým podielom 1%. Ak by sa teda na založení dohodli záujemcovia dosahujúci 99% trhový podiel, ministerstvo by muselo postupovať podľa § 31 ods. 5 zákona, ktorý už vyjadruje trhový podiel oveľa nižší, a došlo by k situácii, ktorá by bola v príkrom rozpore s účelom daného ustanovenia.
- takýto výklad by taktiež umožňoval dominantným subjektom obísť pluralitu členskej základne tým, že by zablokovali založenie koordinačného centra postupom podľa ods. 4 a založili by koordinačné centrum postupom podľa ods. 5, čím by dominantným subjektom bolo umožnené vytlačiť záujemcov s malým trhovým podielom
- je málo pravdepodobné, že ak sa záujemcovia nedohodli na založení centra podľa ods. 4, tak že by sa podľa ods. 5 už vedeli na podmienkach dohodnúť
- uvedeným postupom by došlo k zníženiu plurality členskej základne koordinačného centra a zároveň by tu ostávala otázka, či subjekt určený ministerstvom nespôsobuje nelegitímnosť centra
- je malá pravdepodobnosť, že založenie koordinačného centra podľa ods. 5 zákona o odpadoch bude úspešné. Naopak, je vysoko pravdepodobné, že ministerstvo by muselo postupovať podľa § 31 ods. 6, čo však predstavuje krajné riešenie a ktoré neplní účel zabezpečenia čo najširšej členskej základne
- podľa dôvodovej správy je pritom ods. 6 iba poistkou, aby vôbec mohol nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov fungovať
- na základe nesprávneho výkladu, ktorého účelom je v rámci možností čo najširšia členská základňa, by sa docielil stav, že žiaden zo záujemcov nebude členom koordinačného centra
- členská základňa koordinačného centra sa naviac môže meniť a za situácie, kedy môžu subjekty do koordinačného centra voľne vstupovať a vystupovať z neho, stráca zmysel trvanie na účasti všetkých záujemcov na založení koordinačného centra
- ak sa žalobca cíti dotknutý na jeho právach, môže kedykoľvek vstúpiť do koordinačného centra
- výklad žalobcu je extrémnym a formalistickým a popierajúcim účel zákona o odpadoch
- podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR sú orgány verejnej moci povinné v pochybnostiach vykladať právne normy tak, aby bol uprednostnený ten výklad, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou garantovaných práv
- podľa ustálenej judikatúry nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy
- Najvyšší súd SR požaduje uplatňovanie princípu právneho štátu, ktorého základným atribútom je ochrana základných práv jednotlivca, do ktorých je štátna moc oprávnená zasahovať len vo výnimočných prípadoch. Podstatou uvedených princípov je zachovanie právnej istoty.
- súlad založenia koordinačného centra so zákonom o odpadoch môže ovplyvniť veľké spektru právnych vzťahov a narušiť právnu istotu veľkého počtu dotknutých subjektov. Koordinačné centrum už reálne začalo plniť svoje funkcie a uzatvorilo zmluvy so všetkými organizáciami zodpovednosti výrobcov a výrobcami vyhradených výrobkov a aktívne plní svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o odpadoch.
- ak by súd určil, že koordinačné centrum je nezákonné, všetky funkcie, ktoré vykonalo počas svojej existencie, by boli vykonané v rozpore so zákonom, čo by zásadným spôsobom naručilo právnu istotu osôb, ktoré vstupovali do právnych vzťahov s koordinačným centrom
- žalobca nie je zakladajúcim členom koordinačného centra z toho dôvodu, že deklaroval nezáujem na jeho založení v tzv. prvom kole za podmienok, s ktorými súhlasili ostatní záujemcovia. Toto bolo konštatované na osobných stretnutiach v rámci zakladacieho procesu ako aj v rámci písomných vyjadrení žalobcu, keď v e-maile zo dňa 17.10.2016 zástupca žalobcu uviedol, že „...záujemcom sa nepodarilo v niektorých nutných aspektoch zhodu a koordinačné centrum teda v prvom kole založené nebude. Vážime si Vášho úsilia, ktoré ste v diskusii o založení koordinačného centra venovali...“
- nezáujem na založení koordinačného centra žalobca potvrdil aj v liste
- nezáujem žalobcu na založení koordinačného centra však nemôže viesť k zablokovaniu možnosti založenia koordinačného centra bez účasti žalobcu, príp. k nezákonnosti jeho založenia
- ku konsenzu medzi žalobcom a ostatnými záujemcami nedošlo z dôvodu, že žalobca kládol neprijateľné podmienky ohľadom fungovania, financovania a plnenia funkcie koordinačného centra
- pokiaľ žalobca uvádza, že pokiaľ mala byť do zoznamu členov družstva zapísaná aj výška trhového podielu člena, toto môže vážne ohroziť hospodársku súťaž. Tento argument nepreukazuje naliehavý právny záujem a nie je ani legitímny. Podľa § 28 ods. 9 písm. e) zákona o odpadoch je aj žalobca povinný zverejniť správu, ktorá obsahuje aj údaj o množstvách uvedených na trh. Trhový podiel možno vypočítať na základe verejne dostupných informácií a zahrnutie tejto informácie do zoznamu členov tak neporušuje pravidlá hospodárskej súťaže
- pokiaľ žalobca uvádza, že je v rozpore s Obchodným zákonníkom to, že žalovaný zveril rozhodovanie o nahliadnutí do zoznamu členov členskej schôdzi, táto úprava vychádza z toho, že žalovaný je tzv. malým družstvom, a teda podľa § 245 ods. 1 Obchodného zákonníka bolo určené, že pôsobnosť predstavenstva plní členská schôdza
- žalovaný je zapísaný do Obchodného registra a registrový súd pri posúdení návrhu na zápis vykonal okrem formálnej kontroly aj materiálu kontrolu predložených dokladov s tým, že žalovaný registrovému súdu predložil všetky relevantné podklady; žalovaný teda nevykonáva činnosť svojvoľne a bez akéhokoľvek povolenia (č.l. 204pv)
- všetky výroky žaloby majú niekoľko podstatných procesných vád. Žalobca sa nedomáha ochrany svojich subjektívnych práv, ale supluje úlohu štátnych orgánov, resp. nedokonalosť právnej úpravy. Žalované nároky nezodpovedajú žiadnemu subjektívnemu právu žalobcu, pričom predmetom konania v rámci civilného sporového konania musí byť spor, ktorým sa sleduje ochrana subjektívnych práv. Subjektívnym právom je pritom oprávnenie určitého subjektu sa určitým spôsobom správať, pričom tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť druhého subjektu správať sa tomu zodpovedajúcim spôsobom.
- žalobný návrh nerešpektuje § 228 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého je výrok rozsudku záväzný iba pre strany konania, pričom žaloba je naformulovaná tak, že by mala mať účinky voči všetkým
- ak má žalobca záujem o ochranu svojich subjektívnych práv, najskôr musí dôjsť k ich ohrozeniu. Ak by však aj ministerstvo chcelo sankcionovať žalobcu, že neuzatvoril zmluvu so žalovaným, žalobca by sa mohol domáhať ochrany svojich subjektívnych práv v rámci správnej žaloby.
- jediný spôsob, akým je možné napadnúť nelegitímnosť koordinačného centra, je prostredníctvom žaloby podľa § 68a Obchodného zákonníka
- čo sa týka konkrétnej formulácie výrokov žaloby, problémy, s ktorými sa žalobca potýka, súvisia práve s tým, že žalobný návrh nie je oprávnený a nepatrí do civilného sporového konania
- rôzne subjekty sa nemôžu domáhať neplatnosti, neexistencie či nezákonnosti rôznych iných subjektov bez toho, aby im to výslovne umožňoval právny poriadok
- ak by ministerstvo malo za to, že žalovaný nie je koordinačným centrom, pristúpilo by v zákonnej lehote k vyhláseniu druhého kola
- žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia, že koordinačné centrum bolo založené nezákonne, je žalobou na určenie právnej skutočnosti
- z dôvodu, že skutočnosť, či bol určitý postup zákonný alebo nie, nepredstavuje právo alebo povinnosť, ale predstavuje právnu skutočnosť ako minulú udalosť. Zákonnosť, resp. nezákonnosť zakladacieho procesu je minulá udalosť, pričom podľa Komentára k C.s.p. určenie existencie právnej skutočnosti odporuje zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav.
- prvý výrok žaloby nespĺňa podmienky, a preto ho je potrebné podľa § 129 C.s.p. odmietnuť
- pokiaľ sa žalobca domáha určenia, že koordinačné centrum nie je oprávnené plniť funkciu koordinačného centra, žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že ide o žalobu na plnenie, resp. o žalobu na zdržanie sa konania. V danej časti ide o určovaciu žalobu a žalobca je tak povinný preukázať naliehavý právny záujem.
- naliehavý právny záujem na určení, že koordinačné centrum nie je oprávnené plniť funkciu koordinačného centra, zo zákona o odpadoch nevyplýva
- samotná skutočnosť, že podmienky založenia koordinačného centra sú zakotvené v zákone, ešte neznamená, že táto skutočnosť odôvodňuje naliehavý právny záujem žalobcu. Predsa akákoľvek právna otázka je viac či menej zakotvená v právnom predpise a ak by teda mala platiť žalobcova argumentácia, naliehavý právny záujem by nebolo potrebné preukazovať nikdy.
- účelom preukázania naliehavého právneho záujmu je eliminácia určovacích žalôb, prostredníctvom ktorých sa žalobca nemôže efektívne domôcť ochrany subjektívnych práv a iba zbytočne zaťažuje súdnu moc. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie.
- čo sa týka tvrdenia žalobcu, že rozhodnutím súdu sa predíde možným budúcim situáciám ako so spoločnosťou HANDLOPEX, výrok súdu v tomto konaní nebude mať účinok voči spoločnosti HANDLOPEX a ani inému zmluvnému partnerovi žalobcu
- toto konanie vedie iba k zbytočnému rozmnožovaniu sporov
- pokiaľ ide o zabezpečenie výmazu predmetu činnosti a o zverejnenie oznámenia na webovej stránke, výrok rozhodnutia pre tretie osoby nemôže byť záväzný, a preto budú mať naďalej dôvod sa domnievať, že žalovaný je koordinačným centrom
- § 31 ods. 4 zákona o odpadoch nepojednáva o tom, kto môže v konečnom dôsledku založiť koordinačné centrum, ale iba o tom, kto sa môže zúčastniť zakladacieho procesu. Proces zakladania koordinačného centra je legálny, ak sa ho zúčastnia všetci záujemcovia. Zákon nereguluje otázku, či musí byť koordinačné centrum aj všetkými záujemcami reálne založené. Skutočnosť, že jeden z účastníkov zakladacieho procesu nakoniec prejavil nezáujem o účasť v koordinačnom centre, nemôže z hľadiska litery zákona spôsobovať nezákonnosť založenia, pretože takáto skutočnosť by musela zo zákona o odpadoch vyplývať explicitne.
- nemožno hovoriť o pluralite, ak je síce členom koordinačného centra subjekt s veľkým množstvom výrobcom, no tento subjekt je jediným členom koordinačného centra. Pluralita a transparentnosť je skôr zabezpečená, ak je koordinačné centrum tvorené viacerými členmi, ktorí medzi sebou musia kooperovať za účelom dosiahnutia zhody.
- žalobca síce v zakladacom procese prejavoval iniciatívu, ale keď sa lepšie pozrieme na podmienky, za ktorých založenie koordinačného centra navrhoval a na ktorých trval, je otázne, či mal skutočný záujem
- skutočnosť, že koordinačné centrum údajne porušuje pravidlá hospodárskej súťaže, nebola predmetom vzájomných rokovaní a žalobca ju v rámci zakladacieho procesu nikdy nenamietal.
- žalobca nie je členom koordinačného centra najmä preto, lebo trval na tom, aby malo koordinačné centrum vysoký rozpočet, lebo žalobca chcel mať väčšinové hlasovacie práva a tiež chcel, aby koordinačné centrum vykonávalo vo vzťahu k výrobcom kontroly
- ostatní záujemcovia naproti tomu navrhovali nízkonákladové koordinačné centrum nepresahujúce rámec daní zákona o odpadoch a ktoré by nebolo ovládané iba žalobcom (č.l. 339pv).
5. Žalovaný ako prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 4, ako dôkaz označil e-mail z 17.10.2016, návrh vo veci sp.zn. 40CbR/212/2016, zápisnicu zo 16.3.2017, pozvánku z 15.3.2017, zápisnicu z 9.3.2017, pozvánku z 20.9.2016 s prílohami a navrhol výsluch L.. M. O. (č.l. 204).
6. Súd považuje za preukázané, že predmetom činnosti žalobcu je okrem iného aj činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov pre pneumatiky. Súd považuje za preukázané aj to, že Ministerstvo životného prostredia SR rozhodnutím zo dňa 29.4.2016 udelilo žalobcovi autorizáciu na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov pre pneumatiky podľa § 89 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch s tým, že táto autorizácia bola udelená žalobcovi do 31.12.2020 s tým, že žalobca má za zastúpených výrobcov zabezpečovať nakladanie s odpadovými pneumatikami prostredníctvom distribútorov pneumatík a s tým, že žalobca zabezpečil spätný zber odpadových pneumatík prostredníctvom distribútorov pneumatík. Súd považuje za preukázané aj to, že od 10.12.2016 je do Obchodného registra zapísané družstvo KC Odpadové pneumatiky (č.l. 21). Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 26.10.2016 sa do kancelárie notára P. Ď. dostavil predseda predstavenstva spoločnosti SLOVMAS, a.s., splnomocnený zástupca spoločnosti Škoda Auto Slovensko, s.r.o. a konateľ spoločnosti MIKONA, s.r.o., ktorí sa uzniesli na tom, že ustanovujúca schôdza družstva volí členov orgánov ustanovujúcej schôdze, že základné imanie družstva bude 1 251 €, že schvaľuje návrh stanov družstva a návrh orgánov družstva. Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosti SLOVMAS, a.s., Škoda Auto Slovensko, s.r.o. a MIKONA, s.r.o. dňa 26.10.2016 podali prihlášku do družstva KC Odpadové pneumatiky. Súd považuje za preukázané aj to, že zástupca žalobcu listom zo dňa 17.10.2016 oznámil Ministerstvu životného prostredia, že dňa 11.10.2016 sa uskutočnilo stretnutie záujemcov o založenie koordinačného centra so záverom, že títo sa zásadne rozchádzajú pri definovaní základných činností koordinačného centra, v určení pomeru hlasovacích práv a zaobchádzaní s údajmi o trhových podieloch a že teda účastníci konštatovali ukončenie rokovaní v rámci prvej fázy pre založenie koordinačného centra.
Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 25.10.2016 bol z adresy rfilak@eltma.cz odoslaný pracovníkom spoločností MIKONA, s.r.o., SLOVMAS, a.s. a Škoda Auto Slovensko, s.r.o. dotazník v súvislosti s druhým kolom zakladania koordinačného centra. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 24.10.2016 zaslal Ministerstvu životného prostredia list, ktorý Ministerstvu životného prostredia oznámil, že napriek príprave a snahe sa záujemcom nepodarilo nájsť zhodu v základných aspektoch založenia a fungovania koordinačného
centra a že z hľadiska pokročilého časového rámca je potrebné realisticky pripravovať druhé kolo založenia koordinačného centra. Žalobca uistil Ministerstvo životného prostredia, že si uvedomuje svoju zodpovednosť za ďalší priebeh zakladania koordinačného centra. Združuje výrobcov predstavujúcich prakticky celý trh s novými pneumatikami uvádzanými na Slovensku a venuje značné úsilie, aby zodpovedne zistil podrobné pozície potenciálnych zakladateľov koordinačného centra. Žalobca poukázal, že aktuálne vedie intenzívne rokovania s potenciálnymi spoluzakladateľmi koordinačného centra a že verí, že v priebehu novembra bude schopný predložiť písomný záväzok záujemcov o založenie koordinačného centra v druhom kole. Súd považuje za preukázané aj to, že na internetovej stránke J..Z..Z. bol uverejnený oznam s textom „Dňa 26.10.2016 bolo založené koordinačné centrum pre odpadové pneumatiky, a to formou družstva. Spoločnosť SLOVMAS, a.s. ako OZV pre pneumatiky je jeho spoluzakladateľom.“ Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca, spoločnosť SLOVMAS, a.s., spoločnosť MIKONA, s.r.o. a spoločnosť Škoda Auto Slovensko, s.r.o. sú organizáciou zodpovednosti výrobcov, resp. výrobcom, ktorému bola udelená autorizácia v oblasti pre odpadové pneumatiky. Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný listom zo dňa 29.12.2016 informoval žalobcu, že ku dňu 10.12.2016 vzniklo koordinačné centrum, pričom zo zákona č. 79/2015 vyplýva povinnosť uzatvoriť s koordinačným centrom zmluvu o vzájomnej spolupráci, ktorej návrh žalovaný žalobcovi v prílohe zaslal a požiadal ho o jej podpísanie a vrátenie (č.l. 144). Súd považuje za preukázané aj to, že Ministerstvo životného prostredia na svojej internetovej stránke uverejnilo oznam nasledovného znenia: „Ministerstvo životného prostredia SR oznamuje, že na základe výzvy zo dňa 1.7.2016 na zriadenie Koordinačných centier pre vyhradené prúdy odpadov boli zriadené nasledovné koordinačné centrá: KC elektroodpad, družstvo, KC obaly, družstvo a Koordinačné centrum pre staré vozidlá“. Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 17.10.2016 bol z e-mailovej adresy H..Y. zaslaný pracovníkom žalobcu a pracovníkom spoločnosti MIKONA, SLOVMAS, Škoda Auto e-mail, v ktorom zástupca žalobcu adresátom poďakoval za ich účasť na stretnutí záujemcov o založenie koordinačného centra. Autor e-mailu skonštatoval, že záujemcom sa nepodarilo v niektorých aspektoch nájsť zhodu a že teda koordinačné centrum v prvom kole založené nebude. Autor e-mailu priložil stručný zápis zo stretnutia. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca v tomto konaní podal žalobu aj na Okresný súd Trenčín, ktorou žalobou sa domáhal vyslovenia neplatnosti žalovaného v tomto konaní. Súd považuje za preukázané aj to, že listom zo dňa 21.2.2017 spoločnosť HANDLOPEX Slovakia, s.r.o. žalobcovi oznámila, že v súlade s § 27 ods. 14 písm. a) zákona o odpadoch mu vypovedá zmluvu o plnení vyhradených povinností zo dňa 8.6.2016 z dôvodu nesplnenia povinnosti OZV. Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 16.3.2017 sa v sídle spoločnosti Škoda Auto uskutočnilo stretnutie pracovníkov spoločnosti MIKONA, s.r.o., SLOVMAS, a.s., Škoda Auto, a.s., Škoda Auto Slovensko a žalobcu za účelom nájdenia konsenzu s cieľom mať plne funkčné koordinačné centrum. Súd považuje za preukázané aj to, že Ministerstvo životného prostredia listom zo dňa 15.3.2017 pozvalo žalobcu a spoločnosti Škoda Auto Slovensko, MIKONA, SLOVMAS a Združenie podnikateľov regiónu Púchov na stretnutie v súvislosti s pripravovanou novelou zákona č. 79/2015. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca v tomto konaní podal v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín sp.zn. 14CbR/212/2016 návrh na prerušenie konania (č.l. 297). Súd považuje za preukázané aj to, že Protimonopolný úrad SR oznámil žalobcovi dňa 21.4.2017, že prebieha prešetrovanie žalovaného, v rámci ktorého úrad požiadal o predloženie relevantných podkladov a informácií a v súčasnosti čaká na vyjadrenie žalovaného. Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 3.4.2017 sa na Ministerstve životného prostredia SR uskutočnilo rokovanie za účasti pracovníkov ministerstva a za účasti konateľa žalobcu a zástupcu žalobcu. Konateľ žalobcu na tomto rokovaní uviedol, že jedným z dôvodov, prečo sa žalobca nedohodol s ostatnými subjektmi pri zakladaní koordinačného centra, bola požiadavka o dôslednú validáciu ohlasovaných údajov, čo je finančne náročné a s čím ostatní nesúhlasili (č.l. 300pv). Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 20.9.2016 pozval spoločnosť MIKONA, spoločnosť SLOVMAS a spoločnosť Škoda Auto na stretnutie zakladateľov koordinačného centra. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca navrhol, aby koordinačné centrum malo formu spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom vklad žalobcu by bol 117 300 €, vklad spoločnosti MIKONA 39 100 €, vklad spoločnosti SLOVMAS a Škoda Auto po 19 550 € (č.l. 350pv). Žalobca tiež navrhoval, aby na valnom zhromaždení koordinačného centra mal 60% hlasov a aby ostatné subjekty mali po 20%, resp. 10% hlasov. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 19.1.2018 doručil Ministerstvu životného prostredia list, v ktorom potvrdil, že neposkytne súhlas so zápisom žalovaného do Registra.
Súd považuje za preukázané aj to, že Ministerstvo životného prostredia listom zo dňa 24.4.2018 oznámilo žalovanému, že záujem podieľať sa na založení koordinačného centra pre odpadové pneumatiky prejavil aj žalobca, ktorej písomný súhlas podľa § 94a ods. 2 písm. d) v doplnení žiadosti o registráciu žalovaného chýba. Ministerstvo ďalej uviedlo, že dospelo k záveru, že žalovaný svoju žiadosť o zápis do registra koordinačných centier nedoplnil, nakoľko žiadosť neobsahuje súhlas každej prihlásenej osoby a vzhľadom na uvedené ministerstvo zápis žalovaného do Registra koordinačných centier nevykoná a v súlade s § 135c ods. 14 písm. a) zákona o odpadoch preberá funkciu koordinačného centra pre prúd odpadových pneumatík.
7. Súd vykonal listinné dôkazy uvedené v odsekoch 2 a 5 a z týchto dôkazov aj vychádzal. Pretože žalovaný spochybnil zápisnicu zo stretnutia záujemcov konaného 11.10.2016 (č.l. 40), súd tejto zápisnici neuveril. Ostatným listinným dôkazom však súd uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť. Pokiaľ strany navrhli výsluch svedkov, tieto návrhy zobrali späť (č.l. 329pv). 8. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko strany ďalšie dôkazy nenavrhli.
9. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
10. Z petitu žaloby podanej žalobcom je zrejmé, že žalobca sa domáhal, aby súd: A) určil, že koordinačné centrum, ktoré založil žalovaný, bolo založené nezákonne B) určil, že koordinačné centrum, ktoré založil žalovaný, nie je koordinačným centrom pre odpadové pneumatiky podľa zákona č. 79/2015 Z.z. C) určil, že žalovaný nie je oprávnený plniť funkciu koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadové pneumatiky. Pokiaľ ide o petit A, žalobca sa ním domáha, aby sa súd autoritatívne vyjadril k založeniu koordinačného centra. Pod termínom „založenie“ sa pritom rozumie podpísanie spoločenskej zmluvy, resp. zakladateľskej listiny (viď § 57 Obchodného zákonníka); vzhľadom na odkaz 61 v § 31 ods. ZoO je pritom zrejmé, že termín „založenie“ treba takto chápať aj vo vzťahu ku koordinačnému centru. Spoločenská zmluva a zakladateľská listina sú nepochybne právnymi úkonmi - a v zmysle právnej teórie právne úkony sú právnymi skutočnosťami (okrem právnych úkonov sú ďalšími kategóriami právnych skutočností sú napr. konštitutívne rozhodnutia orgánov verejnej moci, právne udalosti atď.). Vzhľadom na horeuvedené je zrejmé, že petitom A sa žalobca domáha určenia právnej skutočnosti. Súd však môže určiť právnu skutočnosť iba vtedy, ak možnosť podania takejto určovacej žaloby výslovne vyplýva zo zákona - ako je to napr. v § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. (viď text „...môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil...“), resp. v § 77 Zákonníka práce, resp. v § 42a a 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, resp. v § 131 Obchodného zákonníka, resp. v § 194 C.m.p. Pretože však zákon o odpadoch a ani žiadny iný zákon výslovne neumožňujú podať žalobu o určenie, že koordinačné centrum bolo založené nezákonne, podaná žaloba je v tejto časti procesne neprípustná a súd ju v tejto časti zamietol. Pre lepšie pochopenie súd považuje za vhodné uviesť, že žalobu o určenie, že subjekt bol založený nezákonne, možno najlepšie prirovnať k žalobe o určenie, že kúpna zmluva je neplatná (nakoľko aj pri takomto určení išlo o posúdenie, či pri robení právneho úkonu bol dodržaný zákon - rovnako ako žalobcovi ide v tomto konaní o to, aby sa súd vyjadril k tomu, či pri zakladaní KC bol dodržaný zákon ). Žaloba o určenie, že kúpna zmluva je neplatná, však nie je procesne prípustná, pričom korektná formulácia petitu, ak žalobca spochybňuje platnosť kúpnej zmluvy, je formulácia „...súd určuje, že XY je vlastníkom veci“. Rovnako aj petit B je žalobou o určenie právnej skutočnosti. Právnou skutočnosťou v tomto prípade je (ne)existencia určitej vlastnosti žalovaného - konkrétne či žalovaný má tú vlastnosť, že je koordinačným centrom pre odpadové pneumatiky. Pretože však zákon o odpadoch a ani žiadny iný zákon výslovne neumožňujú podať žalobu o určenie, že určitý subjekt nie je koordinačným centrom, podaná žaloba je v tejto časti procesne neprípustná a súd ju zamietol aj v tejto časti. Za zákon výslovne pripúšťajúci žalobu o určenie právnej skutočnosti nemožno považovať ani princíp zákazu odopretia spravodlivosti (denegatio iustitie) a ani doktrínu právneho štátu - žalobcovi § 137 písm.
d) C.s.p. nebráni uplatneniu jeho práva, ale iba požaduje, aby žalobca svoje práva uplatnil procesne prípustnou formou (čo nakoniec podľa názoru súdu aj urobil - viď výklad k petitu C). Žalobca pritom v priebehu konania uviedol, že čiastkový petit B nie je žalobou o určenie právnej skutočnosti, ale že ide o určenie podľa § 137 písm. c) C.s.p. Žalobca tento svoj názor pritom vysvetlil tým, že petitom B sa domáha určenia, že žalovaný nie je nositeľom práv a povinností koordinačného centra, čo sa dá porovnať s prípadom, keď sa strany sporia o určenie vlastníckeho práva - t.j. o určenie, či je subjekt nositeľom vlastníckeho práva (č.l. 289pv); na základe tohto porovnania potom žalobca dospel k záveru, že ak je žaloba o určenie vlastníckeho práva typickou žalobou podľa § 137 písm. c) C.s.p., potom aj petit B je žalobou podľa § 137 písm. c) C.s.p.. K tomuto argumentu súd považuje za vhodné uviesť, že petit B nie je naformulovaný tak, že súd má určiť, že „...žalovaný nie je nositeľom práv a povinností koordinačného centra...“, ale je naformulovaný tak, že súd má určiť, že žalovaný nie je koordinačným centrom. Práve tento veľký formulačný rozdiel vedie k tomu, že petit B je žalobou o určenie právnej skutočnosti a nie žalobou o určenie práva. Súd sa nestotožňuje ani z názorom žalobcu, že iba petit C by mu neumožňoval preukázať, že žalobca nebol povinný uzatvoriť zmluvu zo žalovaným. Jednou z funkcií koordinačného centra je predsa uzatvorenie zmluvy s povinnými subjektmi a ak by teda súd určil, že žalovaný nie je oprávnený plniť funkciu koordinačného centra, z takéhoto výroku by dostatočne zrozumiteľne vyplynulo, že žalobca nebol povinný uzatvoriť zmluvu zo žalovaným. Súd sa nestotožňuje ani z názorom žalobcu, že v prípade jeho žaloby ide o „inú žalobu“ (t.j. žalobu výslovne neuvedenú v § 137 C.s.p.). Pokiaľ sa totiž žalobca raz domáha určenie právnej skutočnosti, treba trvať na tom, aby podanie takejto žaloby vyplývalo z právneho predpisu - v opačnom prípade by totiž boli prípustné aj žaloby o určenie právnej skutočnosti, ktoré vyplývajú z právneho predpisu, aj žaloby o určenie právnej skutočnosti, ktoré nevyplývajú z právneho predpisu - v takom prípade by však § 137 písm. d) C.s.p. stratil zmysel. Inak povedané - za tzv. „inú žalobu“ nemožno považovať takú žaloba, ktorou sa žiada určenie právnej skutočnosti. Petit C je naformulovaný tak, že súd má určiť, že žalovaný nie je oprávnený plniť funkciu koordinačného centra. Práve spôsob formulácie petitu C umožňuje tento považovať za žalobu o určenie práva („oprávnený“ je ekvivalentom „má právo“ - t.j. „je tu právo“). Pri žalobách o určenie práva je však vyžadované, aby mal žalobca na požadovanom určení naliehavý právny záujem (ďalej iba NPZ). NPZ je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav právnej neistoty medzi stranami, pričom táto právny neistota ohrozuje právne postavenie žalobcu. Z vyjadrení strán je zrejmé, že žalobca sa nazdáva, že zákon o odpadoch treba vykladať tak, že na založenie KC v prvom kole bolo potrebné, aby KC založili všetci záujemcovia; naproti tomu právny názor žalovaného je taký, že stačilo, ak KC založili iba 3 zo 4 prihlásených záujemcov. Je teda zrejmé, že medzi stranami existoval stav právnej neistoty. Z vykonaného dokazovania je zrejmé aj to, že táto právna neistota mala určité negatívne dopady na žalobcu, keď spoločnosť HANDLOPEX žalobcovi vypovedala zmluvu a žiadal vyúčtovať zálohu 7 200 € (viď č.l. 237, 241); negatívne dopady na žalobcu pritom spočívali aj v riziku zrušenia jeho autorizácie; je teda zrejmé, že žalobca mal NPZ na určení požadovanom v petite C. Je však potrebné zdôrazniť, že nestačí, ak mal žalobca NPZ iba v čase podania žaloby, ale je nevyhnutné, aby žalobca mal NPZ aj v čase vyhlásenia rozsudku. Z obsahu listu MŽP zo dňa 24.4.2018 (č.l. 416) je však zrejmé, že MŽP rozhodlo o nezapísaní žalovaného do registra. Týmto rozhodnutím MŽP však bola odstránená právna neistota strán a NPZ žalobcu odpadol a súd preto zamietol žalobu aj v časti určenia, že žalovaný nie je oprávnený plniť funkciu koordinačného centra (pretože právnu neistotu strán odstránilo MŽP, nie je už viac potrebné, aby o tej istej otázke, ktorú vyriešilo MŽP, rozhodol aj súd).
11. Petit C by bolo treba zamietnuť aj v tom prípade, ak by išlo o žalobu o plnenie (lepšie povedané o zdržanie sa plnenia funkcie KC). Na úspech žaloby o plnenie by totiž bolo potrebné preukázať, že žalovaný aj deň vyhlásenia rozsudku vykonával funkciu KC - túto skutočnosť však žalobca nepreukázal
- nakoniec z listu MŽP z 24.4.2018 vyplýva, že funkciu KC prebralo MŽP.
12. Pokiaľ sa žalobca domáhal aj toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť výmaz predmetu činnosti s označením „plnenie funkcie koordinačného centra pre vyhradený prúd, odpadové pneumatiky v zmysle § 31 zákona o odpadoch“ z Obchodného registra, v slovenskom právnom poriadku (viď § 278 a nasl. C.m.p.) je upravené osobitné súdne konanie, ktorého účelom je zabezpečenie toho, aby údaje v obchodnom registri boli v súlade so skutočnosťou - t.j. napr. ak subjekt nemá oprávnenie vykonávať určitú činnosť (napr. činnosť koordinačného centra), súd zabezpečí, aby tento prípadne nepravdivý údaj bol z OR vymazaný. Na toto konanie sú však kauzálne príslušné registrové súdy.
Okresný súd Považská Bystrica však nie je registrovým súdom a je teda potrebné žalobu v tejto časti postúpiť príslušnému súdu, na čo bolo potrebné túto vec vylúčiť na samostatné konanie.
13. Pokiaľ sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému zabezpečiť zverejnenie oznámenia o vydaní tohto rozsudku na webovej stránke, § 155 ods. 4 O.s.p. upravoval práva účastníkov aj vo vzťahu k uverejneniu právoplatného rozsudku. C.s.p. však takúto možnosť neupravuje a súd preto žalobu zamietol aj v tejto časti. Žiada sa uviesť aj to, že aj pokiaľ O.s.p. túto možnosť pripúšťal, bola prípustná iba v určitých typoch vecí, pričom súdenú vec nemožno subsumovať ani pod jeden z týchto typov.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako strane s plným úspechom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.