Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/127/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobkyne R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., X. XXXX/ X, zastúpenej JUDr. R. Q., advokátom so sídlom v B., P. XXXX/XX, proti žalovanému P. A., a.s., so sídlom P., L. XXX/A, S.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 14. novembra 2017, č.k. 3C/113/2016-84, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá vo forme ustanovenia čl. III. ods. 4 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.03.2007 medzi veriteľom Y., a.s. Bratislava a žalobkyňou ako dlžníkom, je neplatná. Výrokom II. priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 05.05.2016 domáha určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá vo forme ustanovenia čl. III. ods. 4 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.03.2007 je neplatná. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 137 písm. c), § 161 ods. 1, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa oboznámil so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 19.03.2007 a zistil, že tá v tretej časti ods. 4 obsahuje dojednanie, ktory´m strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy a klient udeľuje vy´slovny´ súhlas predchodcovi žalovaného na predloženie dohody zamestnávateľovi. Súd sa oboznámil s predložením dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy a vy´zvou na vykonávanie zrážok zo mzdy a zistil, že listom zo dňa 16.09.2015 vyzval zamestnávateľa žalobkyne na vy´kon zrážok zo mzdy. Súd po vykonaní dokazovanie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Zmluva o úvere a dohoda o zrážkach zo mzdy sú spotrebiteľsky´mi zmluvami v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia Dohody o zrážkach zo mzdy za neplatnú. Súd preskúmal dohodu o zrážkach zo mzdy a zistil, že tá neobsahuje náležitosti takejto dohody predpokladané zákonom. Občiansky zákonník účinný´ v čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy predpokladal, že pôjde o dohodu, ktorá musí byť písomná. V časti (3) ods. 4 zmluvy o úvere je upravená dohoda o zrážkach zo mzdy. Tá spĺňa teda zákonnú podmienku, že bude písomná. Súd však nepovažoval znenie ustanovenia zmluvy o úvere, že strany podpisom zmluvy o úvere automaticky uzatvárajú aj dohodu o zrážkach zo mzdy za súhlas a riadne uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy zo strany žalobkyne. Zmluva o úvere je zjavne formulárovou zmluvou a súd mal na základe toho za to, že žalobkyňa s dohodou o zrážkach zo mzdy nebola riadne oboznámená, prípadne bol jej súhlas podmienený´ získaním úveru a tým musela s dohodou o zrážkach súhlasiť. Takýto prejav vôle však nie je slobodný´ a vážny a preto mal súd za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola uzatvorená zo strany žalobkyne vážne. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie

rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia a dohodu o zrážkach zo mzdy určil za neplatnú. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže mala vo veci úplný úspech.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne z dôvodu, že v čase predmetného konania a rozhodovania vo veci samej nedochádzalo k žiadnemu vykonávaniu zrážok zo mzdy žalobcu. Jedinú platbu zo strany žalobcu žalovaný´ eviduje zo dňa 10.09.2015. V uvedenom prípade si žalovaný´ neuplatňuje žiadne zrážky, preto nebol dôvod na autoritatívne usporiadanie vzťahov strán sporu meritórnym rozhodnutím, takým, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok. Žalovaný uviedol, že Civilny´ sporovy´ poriadok pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti podľa§ 137 písm. d) výlučne za predpokladu, že to tak vyplýva z právneho predpisu. Žalovaný´ je toho názoru, že v uvedenom prípade, v súlade s princípom okamžitej aplikability sa malo aplikovať na dany´ prípad ust. § 137 písm. d) CSP, nie ust. § 137 písm. c) CSP. Podľa právneho názoru žalovaného je predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Mal za to, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva žalovaného vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na judikatúru viacerých súdov. Ďalej uviedol, že obsah práva na spravodlivý´ súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Poukázal na to, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere 19.03.2007 neexistovalo ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 01.05.2014. Na ustanovenie § 52 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov právneho poriadku. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle aplikovať toto ustanovenie na právne vzťahy, ktoré boli založené pred 01.04.2015, nič mu nebránilo výslovne to uviesť v intertemporálnej norme § 879p, v ktorej sú explicitne uvedené ustanovenia, na ktoré sa nepravá retroaktivita vzťahuje. Argumentum a contrario je možné dospieť k záveru, že úmysel zákonodarcu je ten, že § 52 odsek 2 v novelizovanom znení sa vzťahuje výlučne na právne vzťahy založené po 01.04.2015. Pri svojvoľnej retroaktívnej aplikácii tohto ustanovenia súdom na právne vzťahy založené pred 01.05.2015 dôjde k porušeniu článku 2 Ústavy SR a zásahu základných práv a slobôd občanov. Na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou 01.04.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonny´ zabezpečovací inštitút práve pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou. Pokiaľ by zákonodarca mal pri implementácii záujem vylúčiť zabezpečovanie spotrebiteľských záväzkov týmto inštitútov, bol by to v zákone uviedol. Ani gramatickým, dokonca ani ty´m najextenzívnejšie výkladom, nie je možné dospieť k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve by bola neplatná. Práve účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základny´mi princípmi občianskeho práva, zdôvodňovať neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, práve jej účelom, ktory´m je mimosúdne uspokojnenie pohľadávky. Reductio ad absurdum, akékoľvek zabezpečenie pohľadávok zo spotrebiteľsky´ch vzťahov by nebolo prípustné, a pokiaľ by to malo byť účelom a cieľom Smernice, nepochybne by to v nej uvedené bolo, resp. zákonodarca mohol ísť pri implementácii Smernice nad jej rámec, a nič mu nebránilo zakázať takéto zabezpečenie (rovnako, ako bolo vylúčené zabezpečenie zmenkami). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalobu zamieta, alternatívne aby odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s jeho písomným odôvodnením. Žalobkyňa má za to, že súd sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou zmluvy o úvere, nebola na samostatnom tlačive, jedná sa o formulárovú zmluvu, ktorú ako spotrebiteľ nemohla nijako ovplyvniť. Nemala možnosť ju odmietnuť a ani nebola riadne poučená o dôsledkoch jej uzavretia, pričom vzhľadom na skrytosť tejto dohody o zrážkach zo mzdy priamo v ustanoveniach zmluvy o úvere nemala ani vedomosť o tom, že súčasne so zmluvou podpisuje aj takúto dohodu. Ďalej uviedla, že je nepochybné,

že podľa súčasnej platnej právnej úpravy je neprípustné zabezpečenie záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá nebola uzavretá vo forme osobitnej listiny, a preto nemôže byť takéto zákonom neprípustné zabezpečenie účinné po nadobudnutí účinnosti ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd o odvolaní žalovaného rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí podľa § 387 ods. 1 a prizná jej náhradu trov konania.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere neexistovalo ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 01.05.2014. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút práve pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou. Účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva zdôvodňovať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil nárok na náhradu trov konania.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, v spojení § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

6. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovanej a žalobcom je neplatná, keď táto nebola uzatvorená zo strany žalobkyne vážne. Súd prvej inštancie mal za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je zjavne formulárovou zmluvou, keď žalobkyňa s dohodou o zrážkach zo mzdy nebola riadne oboznámená, jej súhlas bol podmienený´ získaním úveru a tým musela s dohodou o zrážkach súhlasiť. Ďalej konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje náležitosti takejto dohody predpokladané zákonom.

7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné:

8. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatny´. 9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný´ je právny úkon, ktorý´ svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

11. Žalovaný v odvolaní namietal, že prednostné použitie Občianskeho zákonníka v zmysle ust.§ 52 ods. 2 je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti, teda od 1.4.2015. Odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.4.2015 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Odvolacia námietka žalovaného ty´kajúca sa nesprávnej aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka a potreby aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka, nie je dôvodná. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalobkyne so zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 19.03.2007. Táto zmluva s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, je zmluva spotrebiteľská v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Zmluva o úvere uzatvorená dňa 19.03.2007 v tretej časti ods. 4 obsahuje dojednanie, ktorým strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy a klient udeľuje výslovný´ súhlas právnemu predchodcovi žalovaného na predloženie dohody zamestnávateľovi za účelom zabezpečenia pohľadávok žalovaného. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iny´ch príjmov nebola uzatvorená na samostatnom tlačive. Takáto dohoda má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods.2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

13. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola primárne dohodnutá v bode 4 zmluvy o úvere (vytlačených v úverovej zmluve minimalistickým písmom), ako neoddeliteľná súčasť zmluvy o úvere, ktorý ako zabezpečovací prostriedok žalobkyňa nemala možnosť odmietnuť. Právny predchodca žalovaného ako veriteľ do prejavu vôle žalobkyne zahrnul uzavretie ďalšej zmluvy (dohody o zrážkach),ktorým vnútil žalobkyne ako spotrebiteľovi určité správanie a konanie, zvýhodňujúc seba ako príjemcu plnenia (čím bola spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa). Podľa § 53 ods.1 pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz zmluvných ustanovení, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky), a tieto sú považované za neplatné (§ 53 ods. 4 v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy).

14. Prihliadajúc na formálne a obsahové náležitosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy je odvolací súd toho názoru, že predmetná dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží.

15. Okrem vyššie uvedeného odvolací súdu dodáva, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná aj pre absenciu náležitosti Dohody o zrážkach zo mzdy, pre ktorú platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho hmotnoprávneho inštitútu).

16. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. 17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa. Odvolací súd preto rozhodol, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .