Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/80/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Alenou Moravčíkovou v spore žalobcu: MINIPOHOTOVOST, SE, T.G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, IČO: 04 355 211, zast. Mgr. Zuzana Bírová, Americká 2, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: N. N., D.. XX.XX.XXXX, XXX XX A., o zaplatenie 68,13 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou dňa 27.04.2021 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 68,13 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 68,13 eur od 24.05.2019 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 100,00 eur od 29.05.2018, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 12,00 eur, ako aj náhradu trov konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,00 eur. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so Smlouvou o úvěru, ako aj Všeobecnými podmínkami poskytnutí úvěru a zároveň potvrdil, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe Smlouvy o úvěru č. XXXXXX zo dňa 23.04.2018 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 100,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28,00 eur, t. j. 128,00 eur a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Smlouvy o úvěru, stal sa jeho dlh splatným a to dňom 21.05.2018. V zmysle bodu IV. Smlouvy a čl. 19 Všeobecných podmínek poskytnutí úvěru je veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru a to buď e-mailom alebo SMS správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,00 eurá za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo e-mailov. Zaslané boli 4 upomienky v súlade s dohodnutými Všeobecnými podmínkami poskytnutí úvěru a tým pádom vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12,00 eur za zaslané upomienky. Žalobca ďalej uvádza, že dňa 01.02.2021 bola žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalobca si v zmysle nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. V znení neskorších predpisov uplatňuje voči žalovanému zákonný úrok z omeškania.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 03.05.2021 platobný rozkaz sp. zn.: , ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica navrhol podľa o upomínacom konaní,

pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa . Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 13.08.2021.

3. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami podľa (ďalej len „“) a zároveň ho v zmysle vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprel.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín predložených žalobcom a ďalšími listinami tvoriacimi obsah spisu a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa nakoľko mal za to, že v predmetnom spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1.000,- eur. Súd tak rozsudok verejne vyhlásil podľa dňa 25.03.2022.

5. Súd sa oboznámil s návrhom na vydanie platobného rozkazu, výzvou právneho zástupcu žalobcu, upomienkami, všeobecnými podmínkami poskytnutí úvěru, výzvou, smlouvou o úvěru, vyjadrením žalobcu doručeným súdu 26.11.2021, dokladmi preukazujúcich poskytnutie sumy úveru, vyjadrením žalobcu doručené súdu dňa 04.03.2022, výpisom z obchodního rejstříku žalobcu, upozornením NBS na činnosť spoločnosti žalobcu, a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Medzi žalobcom, spoločnosťou MINIPOHOTOVOST, SE ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vznikol na základe Smlouvy o uvěru zo dňa 23.04.2018 záväzkový vzťah, na základe ktorého bol žalovanému poskytnutý jednorázový bezúčelový úver vo výške 100,00 eur. V zmysle vyššie uvedenej zmluvy predstavoval poplatok za poskytnutie úveru sumu vo výške 28,00 eur, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť tak predstavuje sumu 128,00 eur. V zmluve je ďalej uvedený údaj o Roční procentní sazbě nákladů (RPSN) vo výške 2397,81%. Žalovaný bol v zmysle zmluvy povinný žalobcovi vrátiť jednorázovo sumu vo výške 128,00 eur a to do 21.05.2018. Žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplnil v dôsledku čoho mu boli zaslané štyri upomienky elektronickou formou, spoplatnené vo výške 3,00 eurá za každú upomienku. Žalobca dňa 01.02.2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy pred začatím súdneho konania vrátane trov v celkovej výške 278,07 eur.

7. Keďže ide o konanie s cudzím prvkom, súd sa zaoberal aj otázkou právomoci a rozhodného práva. Právomoc súdu Slovenskej republiky je daná podľa čl. 17 ods. 1 písm. c) s poukazom na čl. 18 ods. 2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Rozhodným právnym poriadkom je podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), právny poriadok Slovenskej republiky.

8. Z výpisu z obchodního rejstříku, vedeného Krajským soudem v Brně vyplýva, že žalobca je oprávnený poskytovať alebo sprostredkovať spotrebiteľské úvery.

9. Súd prostredníctvom webovej stránky Národnej banky Slovenska (subjekty.nbs.sk) zistil, že žalobca nemá povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky. Navyše Národná banka Slovenska dňa 09.08.2018 vo svojej tlačovej správe uverejnila nasledovnú informáciu: Národná banka Slovenska upozorňuje na činnosť spoločnosti MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika. Spoločnosť ponúka spotrebiteľom peňažné pôžičky prostredníctvom internetovej stránky www.minipozicka.sk ktorá je v slovenskom jazyku. Národná banka Slovenska upozorňuje, že spoločnosti MINIHOTOVOST, SE žiadne povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky neudelila.

10. Na základe rozhodného práva, ktorým je právo Slovenskej republiky, súd posúdil Smlouvu o úvěre č. XXXXXX, o ktorú ide v predmetnom konaní ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzatvorená na diaľku prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Na predmetný právny vzťah je tak potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasledujúce (ďalej len ako „“), príslušné ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako aj príslušné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku (ďalej len „“)

11. Súd na základe uvedeného vyzval žalobcu na preukázanie oprávnenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov na území Slovenskej republiky, na čo žalobca uviedol, že je subjekt založený vzniknutý a registrovaný v právnom prostredí Českej republiky, kde má ako európska spoločnosť umiestnené aj svoje sídlo a vykonáva svoju činnosť, a to na základe povolenia Českej národnej banky zapísaného v obchodnom registri vo forme poskytovania alebo sprostredkovania spotrebiteľského úveru a teda je riadne registrovanou spoločnosťou s príslušným podnikateľským oprávnením. Uviedol, že právo spotrebiteľských úverov je v Európskej únii plne harmonizované Smernicou a platí rovnako na území Českej, ako ak Slovenskej republiky a preto mu postačuje oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov Českej národnej banky.

12. Na základe uvedenej odpovede súd vyzval žalobcu podľa na späťvzatie žaloby, nakoľko táto je po predbežnom právnom posúdení zjavne nedôvodná, nakoľko nárok žalobcu je premlčaný. Vzhľadom k tomu, že žalobca nespĺňa podmienku oprávnenia udelením povolenia Národnou bankou Slovenska, nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy a tak mu vznikol iba nárok na vydanie poskytnutých finančných prostriedkov titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Podľa a , („ďalej len “) právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V prípade spotrebiteľských zmlúv sa uplatňuje režim podľa , t.j. premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. S poukazom na v spojení s dospel súd k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný, nakoľko odo dňa čerpania peňažných prostriedkov žalovaným dňa 26.4.2018 do podania žaloby na Okresný súd Banská Bystrica dňa 27.04.2021 uplynuli viac ako 2 roky a teda uplynula subjektívna doba na vydanie bezdôvodného obohatenia.

13. Žalobca sa k vyššie uvedenému výzve vyjadril svojim podaním doručeným súdu dňa 07.03.2022, kde uviedol, že žalobca nenamieta a súhlasí s tým, že žalovaný má právne postavenie spotrebiteľa a zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľská. Žalobca rovnako nenamieta voči založeniu právomoci slovenských súdov s ohľadom na Nariadenie Brusel I. Žalobca však už nesúhlasí so skutkovým a právnym posúdením veci podľa slovenského práva v zmysle Nariadenia Rím I a so záverom v podobe absolútnej neplatnosti zmluvy len preto, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a premlčaním pohľadávky. Žalobca je zapísaný do obchodného registra Českej republiky a má registrované sídlo v Českej republike. Je nositeľom povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov v Českej republike, ktoré mu udelila Česká národná banka, ktorej výlučnému dohľadu podlieha. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere v českom jazyku a podľa právneho poriadku Českej republiky, na ktorý v zmluve o úvere nielen odkázali, ale na použití ktorého sa aj dohodli. Aplikácia českého právneho poriadku v danom prípade nie je a ani nemôže byť pre žalovaného ako spotrebiteľa menej výhodná. Ide totiž o poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom právna úprava poskytovania spotrebiteľských úverov je v EÚ plne harmonizovaná v podobe Smernice. Podľa názoru žalobu je aj právny záver Súdu prvej inštancie o počítaní premlčacej doby, keď Súd prvej inštancie zjavne počítal začiatok premlčacej doby od uzavretia zmluvy. No v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch ( v znení neskorších predpisov a v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy): Ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety. Z toho teda vyplýva,

povinnosť spotrebiteľa vydať bezdôvodné obohatenie nie okamžite, ale až v lehote podľa zmluvy. Ak teda Súd prvej inštancie počítal začiatok premlčacej doby od uzavretia zmluvy, konal v priamom rozpore s § 11 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca zdôrazňuje, že je subjekt založený, vzniknutý a registrovaný v právnom prostredí Českej republiky, kde má ako európska spoločnosť umiestnené aj svoje sídlo a vykonáva svoju činnosť. Spoločnosť vykonáva svoju činnosť na základe riadneho povolenia Českej národnej banky zapísaného v obchodnom registri vo forme poskytování nebo zprostředkování spotřebitelského úvěru. Žalobca teda je riadne registrovanou spoločnosťou s príslušným podnikateľským oprávnením, na základe ktorého poskytuje finančné služby v prostredí internetu, a to vo viacerých jazykových verziách (napr. aj českej - viď www.minihotovost.cz).

14. Podľa čl. 17 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.

15. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

17. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa , tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

19. Podľa , bodu 7, , a , na účely tohto zákona sa rozumie: zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, finančnou službou služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.

20. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

21. Podľa § 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo

pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

22. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia §1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až v), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

23. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, iný veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, len na základe povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska.

24. Podľa § 11 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety.

25. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

28. Podľa a , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

29. Na základe vykonaného dokazovania má súd za dokázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 23.04.2018 uzavretá zmluva o úvere na diaľku prostredníctvom diaľkovej komunikácie. Žalobca je v zmysle § 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy tzv. „iným veriteľom“, na ktorého sa okrem iných vzťahuje aj § 24 vyššie uvedeného zákona. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou avšak poskytnutý úver nie je spotrebiteľským úverom a to na základe § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 24 ods. 3 predmetného zákona je iný veriteľ oprávnený ponúkať a poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, len na základe povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska. Súd vyhľadávaním zistil, že žalobca nemal v zmysle § 24 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch povolenie na poskytovanie úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky, pričom §11 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje veriteľa poskytujúceho peňažné prostriedky neoprávnene bez povolenia neplatnosťou zmluvy. Táto skutočnosť taktiež vyplýva aj z tlačovej správy Národnej banky Slovenska zo dňa 09.08.2018, kde Národná banka Slovenska upozorňuje, že spoločnosti MINIHOTOVOST, SE žiadne povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky neudelila. Zmluva o úvere je tak s poukazom na neplatným

právnym úkonom, keďže žalobca poskytovaním úverov bez povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska odporuje a obchádza zákon o spotrebiteľských úveroch.

30. Súd k tvrdeniam žalobcu uvedených v podaní zo dňa 07.03.2022, že žalobca je subjektom založeným, vzniknutým a registrovaným v právnom prostredí Českej republiky, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe riadneho povolenia Českej národnej banky a tvrdeniam, že právo spotrebiteľských úverov je v Európskej únii plne harmonizované Smernicou a preto platí rovnako tak na území Českej republiky ako aj Slovenskej republiky a z tohto hľadiska preto podľa žalobcu postačuje oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov Českej národnej banky, ako aj k ďalšej žalobcovej argumentácii uvádza, že v danom prípade sa podľa nejedná o spotrebiteľský úver a Národná banka Slovenska je v zmysle o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov subjektom, ktorý vykonáva dohľad nad finančným trhom, okrem iného aj dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov a v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch tiež udeľuje povolenie na poskytovanie úverov alebo pôžičiek, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom iným veriteľom, toto povolenie je vyžadované od všetkých iných veriteľov podľa zákona o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na sídlo veriteľa či právny poriadok, podľa ktorého bol založený. Na základe uvedeného by bol žalobca oprávnený takýmto spôsobom podnikať na území Slovenskej republiky iba za predpokladu udeleného platného poverenia Národnou bankou Slovenska presne tak, ako aj ostatné právnické osoby, ktoré spĺňajú podmienky upravené v zákona o spotrebiteľských úveroch.

31. Na základe vyššie uvedeného došlo medzi žalobcom a žalovaným k plneniu na základe neplatnej zmluvy a z tohto dôvodu vznikol žalobcovi nárok na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov titulom bezdôvodného obohatenia. V zmysle a sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Z uvedeného vyplýva, že zákon upravuje 2 ročnú subjektívnu a 3 ročnú objektívnu premlčaciu dobu, resp. 10 ročnú objektívnu dobu v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo a to bez ohľadu na to, či o tom oprávnený vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, pričom subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej doby a uplynie najneskôr s ňou.

32. Dňom 05.12.2018 nadobudla účinnosť novela , ktorý bol doplnený o . Podľa , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Z dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, že pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom spore ide o právo zo spotrebiteľskej zmluvy, uplatňuje sa , ktorý upravuje tkz. nepravú preklúziu, t.j. akýsi hybrid medzi klasickým premlčaním a preklúziou, čo znamená, že po márnom uplynutí premlčacej doby právo nemožno vymáhať a súd na túto skutočnosť musí prihliadať aj bez námietky.

33. S poukazom na a a s ohľadom na to, že žalobca je právnická osoba podnikajúca v oblasti poskytovania úverov a pôžičiek a tak je

povinná konať s odbornou starostlivosťou a pri svojej činnosti spĺňať podmienku oprávnenia udelenia povolenia Národnou bankou Slovenska a teda skutočnosť, že túto podmienku nespĺňa a nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy mu musela byť známa už v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy a teda aj v čase poskytnutia finančných prostriedkov žalovanému, súd dospel k názoru, že uplatnený nárok je premlčaný, pretože odo dňa čerpania peňažných prostriedkov žalovaným dňa 26.04.2018, resp. ak by súd aj akceptoval námietku žalobcu s ohľadom na znenie § 11 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch (ohľadne vrátenia len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere), odo dňa splatnosti úveru dohodnutej v zmysle čl. III. Smlouvy na deň 21.05.2018 do podania žaloby na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 27.04.2021, uplynuli viac ako 2 roky a teda uplynula subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. V zmysle vyššie uvedeného, tak subjektívna premlčacia doba začala plynúť 27.04.2018, resp. 22.05.2018 a k jej uplynutiu došlo 27.04.2020, resp. 22.05.2020, t. j. v oboch prípadoch pred podaním žaloby, ktorá bola na upomínací súd podaná dňa 27.04.2021, a teda vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná žalobcom po uplynutí premlčacej doby a preto súd žalobu s poukazom na a a v celom rozsahu zamietol.

34. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa , ale keďže žalovaný, ktorý bol v spore plne úspešný si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu zároveň vyplýva, že mu ani žiadne nevznikli, súd mu ich náhradu proti žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.