Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-218-2014.pdf
PDF · 126.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/218/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu CP Inkaso s.r.o., so sídlom na Hvězdovej č.1716/2 v Prahe 4, IČO: 29 027 241, zastúpeného splnomocnencom Mgr. Petrom Starinským, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie na Panenskej 13 v Bratislave, proti žalovanej S. N., L. X.X.XXXX, J. L. B. Č.. XXXX/XX E. Y.W., o zaplatenie 91 169,27 CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 82 370,97 Kč s 7,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 47 079,77 Kč od 28.06.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
Žalobcovi súd oproti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania 80,70 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, podanou na Okresný súd Skalica dňa 2.6.2014, domáhal toho, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu vo výške 91.169,27 Kč, úrok z úveru 16,50% ročne zo sumy 91.169,27 Kč od 15.3.2011 do 28.4.2011 vo výške 1589,39 Kč úrok z úveru 16,50% ročne zo sumy 91.169,27 Kč od 28.4.2011 do zaplatenia, omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 91.169,27 Kč od 15.3.2011 do zaplatenia, a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovanou dňa 12.9.2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej zriadil žalovanej úverový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý jej poskytol úver 100.000 Kč pri dohodnutej úrokovej sadzbe 16,50% ročne a žalovaná sa zaviazala uhrádzať úver v mesačných splátkach 2213,- Kč splatných k 15. dňu každého mesiaca od 15.10.2008. V splátke boli zahrnuté splátky istiny, splátky dohodnutého úroku za poskytnutie úveru a poplatky za vedenie účtu. Posledná splátka mala byť uhradená 15.9.2014. Zmluva bola dohodnutá v súlade s § 497 a nasl. Obchodného zákonníka podľa českého právneho poriadku. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Českej sporiteľne, a.s. a Sadzobník poplatkov. Pre prípad, že dlžník je v omeškaní s úhradou jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo so splatením viac ako dvoch splátok v dohodnutej lehote, v zmluve bolo dohodnuté, že veriteľ je oprávnený požadovať splatenie celého zostatku úveru v lehote, ktorú určí. Nakoľko žalovaná nesplácala úver v súlade s podmienkami v zmluve, aj napriek opakovane zaslaným upomienkam, nesplatená časť úveru spolu s príslušenstvom sa v súlade so zmluvou stala splatnou k 15.3.2011 a to Výzvou s výstrahou z 11.2.2011, poslanou žalovanej doporučene. Ku dňu splatnosti bola žalovaná povinná uhradiť zostatok nesplateného úveru 91.169,27 Kč. Do dňa splatnosti boli žalovanej naúčtované aj zmluvou dohodnuté poplatky, ktorých dôvod, výška a splatnosť boli stanovené Sadzobníkom Českej sporiteľne, a.s. Tieto poplatky (v transakčnej histórii
označené číslom operácie 77642) boli účtované Českou sporiteľňou, a.s. pred splatnosťou úveru a zostatok neuhradených poplatkov tvoril čiastku 224,- Kč. Úhrady vykonané žalovanou po splatnosti úveru dňa 28.4.2011 boli započítané podľa § 330 Obchodného zákonníka najprv na príslušenstvo istiny, na poplatky bolo započítané v plnej výške 224,- Kč, na úroky bolo započítané 224,- eur, na úroky z omeškania nebolo započítané nič. Istina zostala vo výške 91.169,27 Kč, táto čiastka je súčtom nesplateného zostatku úveru, riadnych úrokov z úveru a poplatkov, ako je uvedené v transakčnej histórii. Riadne úroky a poplatky podľa Sadzobníka poplatkov boli k istine úverov pripočítané v súlade so zmluvou, úrok z omeškania nebol na istinu úveru pripisovaný. Žalobca žiada uhradiť úrok 16,5% zo sumy 91169,27 Kč od splatnosti úveru 15.3.2011 do poslednej splátky žalovanej dňa 28.4.2011 vo výške 1589,39 eur, tiež od 28.4.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania 7,75% ročne od 15.3.2011 do zaplatenia. Zmluvou o postúpení z 27.10.2011 postúpila spoločnosť Česká sporiteľňa, a.s. pohľadávku zo zmluvy o úvere na spoločnosť CP Inkaso s.r.o.
2. Pre nedostatok odôvodnenia žaloby súd vyzval žalobcu na doplnenie žaloby. Žalobca v podaní zo dňa 18.10.2017 doplnil žalobu. Podľa doplnenia žalobca žaluje pohľadávku 91169,27 Kč tvorenú samotnou istinou, pripísanými úrokmi, úrokom z omeškania a poplatkom za vystavenie upomienky spolu s poštovným. Úroky z úveru, ktoré sú súčasťou sumy 91169,27 Kč boli vypočítané v zmysle zmluvy vo výške 16,5% ročne z aktuálnej výšky evidovanej istiny úveru. Žalovanej bol účtovaný poplatok za vystavenie upomienky vo výške 300,- Kč za každú upomienku, poštovné vo výške 9,50 Kč za prvú a druhú upomienku a 24,70 Kč za tretiu upomienku, tieto poplatky boli pripisované k istine. Žalovanej bol účtovaný aj poplatok za vedenie úverového účtu 49,-Kč mesačne a poplatok za pristúpenie do poistenia 175,- Kč mesačne boli účtované osobitne a neboli pripisované k istine úveru, tieto poplatky boli uhrádzané žalovanou samostatne a boli uhradené v plnej výške 6944 Kč. Žalovaná uhradila 29 splátok celkovo v sume 55.689,15 Kč, pričom z tejto sumy bolo na úhradu úroku z omeškania započítaná suma 2180,77 Kč a suma 53508,38 Kč bola použitá na úhradu istiny. Žalovanej bol poskytnutý úver 100000,- Kč dňa 12.9.2008 a poplatok za poskytnutie úveru 800 Kč bol účtovaný a uhradený žalovanou samostatne a samotná istina poskytnutého úveru nebola o sumu poplatku znížená. Dňa 28.4.2011 bola žalovanou uhradená suma 448,- Kč, táto bola bankou zaúčtovaná voči poplatkom za vedenie účtu a pristúpenie do poistenia v celkovej sume 224 Kč. A zvyšok bol zaúčtovaný voči úroku z úveru 224,- Kč. Dátum úhrady 28.4.2011 bol použitý na členenie úroku z úveru do dátumu úhrady (kapitalizovaný úrok) a po tomto dátume je požadovaná úhrada úroku do zaplatenia. Po podaní žaloby žalovaná neuhradila žiadne splátky.
3. Riadne a včas predvolaný splnomocnenec žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Nedostavila sa žalovaná bez ospravedlnenia, predvolanie jej bolo riadne a včas doručené. Súd v zmysle § 180 C.s.p. rozhodol, že bude konať v neprítomnosti splnomocnenca žalobcu a žalovanej.
4. Žalobca trval na žalobe v celom rozsahu.
5. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
6. Súd vykonal dokazovanie žiadosťou o poskytnutie úverového produktu, zmluvou o úvere, potvrdením o prijatí hotovosti - čerpaní úveru, oznámením o postúpení pohľadávok, so zmluvou o postúpení pohľadávok, s prílohou k tejto zmluve, s prehľadom splácania žalovanou, s vývojom 2-týdení repo sadzby ČRN, so sadzobníkom Českej spořitelny, a.s. časťou pre spotřebitelské hotovostní úvěry a zistil tento skutkový stav veci:
7. Žiadosťou o poskytnutie úverového produktu zo dňa 12.9.2008 žalovaná požiadala na tlačive Českej sporiteľne, a.s. o úver vo výške 100.000 Kč so začiatkom splácania 15.10.2008 a splatnosťou 15.9.2014.
8. Podľa Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.9.2008 uzavrela Česká sporiteľňa, a.s. so žalovanou zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodního zákoníku, kde sa banka zaviazala poskytnúť žalovanej úver v hotovosti vo výške 100 000 CZK najneskôr do 14.10.2008. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver pravidelnými splátkami 2213 Kč vždy k 15. dňu každého mesiaca s prvou splátkou dňa 15.10.2008 a poslednou splátkou v sume 2189 Kč dňa 15.9.2014, ktorý je dňom konečnej splatnosti úveru, celkom v počte 72 splátok, v prípade dodržania podmienok splácania. Podľa bodu 7. zmluvy v prípade omeškania so splátkou je banka oprávnená požadovať z nesplatených súm úrok z omeškania
vo výške ročnej úrokovej sadzby podľa zmluvy o úvere zvýšenej o 10 % ročne a ceny spojené so správou úveru v omeškaní. Podľa bodu 9. bola dohodnutá pevná úroková sadzba 16,50 % ročne. Podľa bodu 11. zmluvy sa žalovaná zaviazala zaplatiť ceny za úkony súvisiace s poskytnutím a správou úveru a to cenu za prijatie, posúdenie a vyhodnotenie žiadosti v sume 800 CZK, cenu za správu a vedenie úverového účtu v sume 49 CZK za každý začatý kalendárny mesiac. V bode 12. zmluvy je uvedená ročná percentuálna sadzba nákladov 18,46 %. Podľa bodu 20. zmluvy súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Českej sporiteľne, a.s.
9. Z historického výpisu z účtu žalovanej súd zistil, že úver bol žalovanou čerpaný dňa 12.9.2008 vo výške 100 000 CZK, žalovanej bol vyrúbený poplatok za poskytnutie úveru 800 CZK. Účet bol žalovanej vedený do 14.3.2011, do tohto dňa uhradila žalovaná splátky v celkovej sume 62 921 Kč. Z výpisu súd ďalej zistil, že žalovanej boli účtované úroky 38280,20 Kč, úroky z omeškania 2288,42 Kč, poplatky za vedenie účtu 1519,- Kč, poplatky za upomienky a poštovné 8798,30 Kč a poplatky za poistenie 5425 Kč.
10. Z potvrdenia o prijatí hotovosti (č.l. 10) mal súd preukázané, že žalovaná prevzala hotovosť 100.000,- Kč dňa 12.9.2008.
11. Výzvou s výstrahou k úhradě dlužné částky zo dňa 11.2.2011 vyzvala Česká sporiteľňa, a.s. žalovanú k úhrade dlžnej čiastky 7087,- do 14.3.2011 s upozornením, že ak nezaplatí v určenej lehote, stane sa celý zostatok úveru s príslušenstvom splatným dňom nasledujúcim po márnom uplynutí uvedeného termínu.
12. Oznámením o postúpení pohľadávky z 15.12.2011 Česká sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky, ktorú má voči nej titulom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a to na žalobcu s účinnosťou ku dňu 1.12.2011. K oznámeniu nebola priložená doručenka alebo iný doklad o prevzatí oznámenia žalovanou.
13. Zmluvou o postúpení pohľadávok Českej sporiteľne, a.s. ako postupcu a žalobcu ako postupníka súd zistil, že podľa článku I. predmetom zmluvy je dohoda strán o postúpení pohľadávok vzniknutých zo zmlúv o úvere, ktoré uzavrel postupca ako veriteľ so svojimi klientmi ako dlžníkmi, špecifikovaných v Zozname pohľadávok a definovaných v bode 1 článku II., postupca prehlasuje podľa IV. bod 2 písm. b) že postupované pohľadávky riadne vznikli, riadne existujú, aj sú ku dňu podpisu príslušného protokolu podľa bodu 6. článku II. tejto zmluvy vymáhateľné. Podľa písm. d) úroky z omeškania viažuce sa k pohľadávkach nemusia byť vždy vymáhateľné v jej zmluvnej výške s odkazom na § 262 ods. 4 Obchodného zákonníku súdmi. Zmluvné strany výslovne dohodli, že vymáhateľnou pohľadávkou sa pre účely zmluvy rozumie pohľadávka uplatniteľná u príslušného súdu ČR bez ohľadu na to, či nárok bude súdom priznaný alebo uznaný celkom tak, ako je obsiahnutý v príslušných dokumentoch odovzdaných postupníkovi, lebo priznanie, či uznanie záväzkov je všeobecne podmienené všetkými obmedzeniami vyplývajúcimi s ustanovení príslušných právnych predpisov ČR, ktoré môžu všeobecne ovplyvniť vymáhanie práv veriteľov, zmluva je stranami podpísaná 27.10.2011.
14. Z prílohy č. 1/II - Zoznam pohľadávok postúpených k 1.12.2011 v súlade so Zmluvou o postúpení pohľadávok medzi Českou sporiteľňou a žalobcom súd zistil, že pod ID 166 a číslom účtu XXXXXXXXXX je uvedené meno, priezvisko žalovanej S. N.Á., rodné číslo XXXXXXXXXX, produkt DÚFO hotovostný, zostatok 91169,27 Kč, celkový dlh 108697,72 Kč.
15. Zo Sadzobníku Českej sporiteľne, a.s. pre bankové obchody účinného od 1.9.2010 súd zistil, že poplatok za vedenie úverového účtu pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých od 1.1.2005 do 31.10.2009 je 49 Kč mesačne, poplatok za súbor poistenia A (dlhodobá pracovná neschopnosť, plná invalidita, úmrtie) pri úveroch od 100 000 Kč do 149 999 Kč je 135 Kč, poplatok za upomienku 300 Kč + poštovné, poplatok za druhú upomienku (event. každú ďalšiu upomienku) 300 Kč + poštovné.
16. V konaní ide o konanie s tzv. cudzím prvkom, ktorý je v tejto veci daný stranami konania - žalobca je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v Českej republike a žalovaná je štátnym občanom Slovenskej republiky s bydliskom na území Slovenskej republiky. Ide o vec s cudzím prvkom - žalobca je zahraničnou právnickou osobou, súd prvotne preto skúmal otázku právomoci súdu Slovenskej republiky a následne rozhodného práva pre daný vzťah. V danom prípade súd posudzuje svoju právomoc a
príslušnosť v zmysle ustanovení Nariadenia Rady č. 44/2001 právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, keďže Slovenská republika a Česká republika sú členmi Európskej únie.
17. Podľa článku 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel 1), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
18. Podľa článku 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach , ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
19. Podľa č. 16 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
20. V tomto spore žalovaná ako spotrebiteľ má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, čo bolo uvedené aj v zmluve. Za tejto situácie je tunajší súd príslušný rozhodnúť o podanej žalobe.
21. Podľa § 9 ods. 1 a 3 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spracovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.
22. Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky zo dňa 19. júna 1980 ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.
23. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľbe musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
24. Podľa čl. 4 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, sa zmluva spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak však je časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu.
25. Podľa čl. 4 ods. 2 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky s výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú správu. Ak sa však zmluva uzatvorí v rámci výkonu obchodnej činnosti alebo povolania tohto účastníka, tak platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu s tým štátom, kde sa nachádza jeho hlavná prevádzkareň, alebo ak má podľa zmluvy plnenie poskytnúť iná prevádzkareň ako hlavná prevádzkareň, so štátom, kde sa nachádza táto iná prevádzkareň.
26. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere v zmysle ustanovení § 497 a nasl. zák.č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku. Nepochybne sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzatvorená v súlade s právnymi predpismi Českej republiky, čím si zmluvné strany zvolili právo, ktorým sa má ich zmluvný vzťah riadiť, t.j. právo platné na území Českej republiky. Uvedené v súlade s čl. 3 ods. 1 Nar. európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky. S prihliadnutím na uvedené preto súd posúdiť právny vzťah medzi účastníkmi konania podľa právneho poriadku Českej republiky.
27. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku v platnom znení (ďalej len OBZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššie prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
29. Podľa § 52 ods. 1,2,3 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel, ods. 2 dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti, ods. 3 spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.
30. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení.
31. Podľa § 55 ods. 3 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, v pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.
32. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran.
33. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 321/2001 Sb. tento zákon stanoví některé podmínky smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, v souladu s právem Evropských společenství.
34. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 321/2001 Sb. pro účely tohoto zákona se rozumí a) spotřebitelským úvěrem poskytnutí peněžních prostředků nebo odložená platba, například ve formě úvěru, půjčky nebo koupě najaté věci, za které je spotřebitel povinen platit, b) spotřebitelem fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti a v jejíž prospěch je spotřebitelský úvěr sjednáván, c) věřitelem fyzická nebo právnická osoba poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo sdružení takovýchto osob, d) roční procentní sazbou nákladů na spotřebitelský úvěr procentní podíl z dlužné částky, který je spotřebitel povinen zaplatit věřiteli za období 1 roku.
35. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění.
36. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.
37. Podľa § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku dlužník věřitel může svou pohledávku i bez souhlasu dlužníka postoupit písemnou smlouvou jinému, ods. 2 s postoupenou pohledávkou přechází i její příslušenství a všechna práva s ní spojená.
38. Podľa § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku postoupení pohledávky je povinen postupitel bez zbytečného odkladu oznámit dlužníkovi. Dokud postoupení pohledávky není oznámeno dlužníkovi nebo dokud postupník postoupení pohledávky dlužníkovi neprokáže, zprostí se dlužník závazku plněním postupiteli.
39. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Sb. příslušenstvím pohledávky jsou úroky, úroky z prodlení, poplatek z prodlení a náklady spojené s jejím uplatněním.
40. Podľa § 1 Nariadenia vlády ČR č. 33/2010 Sb. výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Č. Z. B. pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.
41. Voľba rozhodného práva musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo musí vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Strany si v zmluve o úvere výslovne nezvolili rozhodné právo. Súd má za to, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou na základe zmluvy o úvere je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko právnym predchodcom žalobcu bola zahraničná banka, dodávateľ finančnej služby, jeho právnym nástupcom je tiež zahraničná právnická osoba a žalovaná uzatvárala zmluvu o úvere nie ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba pre svoje potreby. Na základe uvedeného podľa súdu nedošlo k voľbe práva, preto bolo potrebné sa riadiť ustanoveniami článku 4 ods. 1 a 2 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. júna 1980, v zmysle ktorého súd posúdil, že zmluva o úvere sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky, t.j. štátu s ktorým má zmluva najužšiu väzbu, keďže tu má sídlo banka, ktorá poskytla žalovanej úver, rovnako tu má sídlo žalobca ako právny nástupca banky a žalovaná v priebehu trvania zmluvy o úvere vykonávala platby v českých korunách.
42. Ako už súd vyššie uviedol, na predmetnú zmluvu o úvere použil ako rozhodné právo právny poriadok Českej republiky a podľa tohto poriadku posudzoval uvedenú zmluvu. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodního zákoníku, ktorý je absolútnym obchodom a postavenie žalovanej v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 321/2001 Sb. a postavenie právneho predchodcu žalobcu, ktorý poskytol podľa predmetu svojho podnikania finančné služby žalovanej podľa zmluvy vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) č. 321/2001 Sb. V zmluve sa uvádza, že táto bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákoníka ČR, súd však konštatuje, že v danom prípade sa zároveň jedná o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 Občanského zákoníka ČR, a to vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy, kde na jednej strane vystupovala banka ako dodávateľ služby konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a na druhej strane fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu súd na právny vzťah vzniknutý zo zmluvy o úvere aplikoval nielen Obchodný zákonník ako lex generalis, ale posudzoval ho aj s prihliadnutím k ustanoveniam zák. č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník ČR) vzťahujúcim sa k ochrane spotrebiteľa, nakoľko zmluva, z ktorej vyplýva žalovaný nárok, je zmluvou spotrebiteľského charakteru, a preto nie je vyňatá spod režimu ochrany spotrebiteľa. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 12.9.2008, t. j. za účinnosti Občanského zákoníku č. 40/1964 Sb., ktorý špecifikuje, že v tomto právnom vzťahu vystupuje žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý čerpaním uvedeného úveru uspokojuje svoje osobné potreby a zároveň banka ako dodávateľa, ktorý vyskytuje spotrebiteľovi služby. Do Občanského zákoníku bola úprava spotrebiteľských zmlúv zavedená zákonom č. 367/2000 Sb. s účinnosťou od 1.1.2001, kedy sa zaraďovala medzi spotrebiteľské zmluvy kúpna zmluva, zmluva o dielo, prípadne iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občanského zákoníku, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.
43. Úprava spotrebiteľských zmlúv bola do právneho poriadku Českej republiky zavedená s cieľom zosúladiť vnútroštátnu právnu ochranu spotrebiteľa s právom Európskej únie, napr. aj Smernicou Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle tejto smernice spotrebiteľskou zmluvou je ktorákoľvek zmluva, kde na jednej strane vystupuje spotrebiteľ [t.j. ktorákoľvek fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu podľa čl. 2, písm. b) smernice] a na druhej stane predajca alebo dodávateľ [t.j. akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva podľa čl. 2, písm. c) smernice].
44. Súd mal Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi Českou sporiteľňou, a.s. a žalobcom spolu s prílohou k tejto zmluve preukázané, že banka využila svoje právo v zmysle § 524 ods. 1 Občanského zákoníku a postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu, pričom podľa Oznámenia o postúpení pohľadávky si banka splnila svoju povinnosť v zmysle § 526 ods. 1 Občanského zákoníku a oznámila dlžníkovi postúpenie pohľadávky.
45. Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne v časti priznanej rozsudkom. Je nepochybné, že Česká sporiteľňa, a.s. a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej Česká sporiteľňa, a.s. ako veriteľ poskytla žalovanej ako spotrebiteľovi bezúčelový úver, žalovaná bola povinná banke poskytnutý úver vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom (úroky a poplatky) v dohodnutých splátkach. Žalovaná Českej sporiteľni, a.s. nezaplatila všetky splátky úveru vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Tým jej vznikol voči banke záväzok z uzavretej zmluvy (povinnosť zaplatiť neuhradené splátky a dohodnutý úrok z úveru), ktorý je povinná splniť teraz už žalobcovi, ako právnemu nástupcovi banky. Súd priznal žalobcovi nárok na nesplatenú sumu 82370,97 Kč a vo zvyšku, teda v sume 8798,30 Kč žalobu zamietol. Súd mal výpisom z úverového účtu žalovanej preukázané, že žalovanej boli účtované poplatky za upomienky spolu s poštovným spolu v sume 8798,30 Kč. I keď výška poplatku za upomienku s poštovým vyplýva zo Sadzobníku Českej sporiteľne, a.s., súdu však neboli na dôkaz predložené žiadne upomienky spolu s doručenkami preukazujúcimi vynaložené poštovné, žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vynaloženia nákladov na upomienky a poštovné, okrem toho nie je zrejmé, akú protihodnotu žalovaná za uvedené poplatky ako spotrebiteľ získala, preto súd žalobcovi poplatky za upomienky v sume 8798,30 Kč nepriznal.
46. Žalobca si žalobou uplatnil na zaplatenie úrok z úveru 16,50% ročne zo sumy 91169,27 Kč od 15.3.2011 do 28.4.2011 vo výške 1589,39 Kč a zo sumy 91169,27 Kč od 28.4.2011 do zaplatenia. Súd uplatnený nárok na úrok nepriznal. Vzhľadom k tomu, že posledná splátka bola podľa zmluvy splatná dňa 15.9.2014, avšak dňa 15.3.2011 došlo k zosplatneniu úveru, od tohto dňa už žalobca nemá nárok na úrok z úveru. Právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov by žalobcovi prináležalo iba v prípade, ak by v zmluve o úvere nebol dohodnutý čas, na ktorý sa úver poskytuje. Z ust. § 502 a § 503 Obchodního zákoníku podľa názoru súdu vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Vzhľadom k tomu, že si účastníci zmluvy o úvere dohodli úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby - do zosplatenia úveru nevrátil, prichádzajú do úvahy za obdobie po zosplatnení úveru úroky z omeškania, ktoré majú sankčnú povahu. Súd preto žalobcovi síce priznal zosplatnenú istinu a úroky za úver, ale len úroky do splatnosti úveru. Po splatnosti úveru má žalobca právo na iné úroky, tzv. úroky z omeškania. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6Co/190/2014 z 30.6.2015, podľa ktorého splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
47. Žalobca si v žalobe uplatnil tiež úrok z omeškania 7,75% ročne zo sumy 91169,27 Kč od 15.3.2011 do zaplatenia. Nakoľko bola žalovaná s uhradením dlžnej sumy v omeškaní, súd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške určenej podľa Nariadenia vlády ČR č. 33/2010 Sb., ktorým sa stanovuje výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania podľa Občanského zákoníku. Spôsob kapitalizácie istiny (úrokov, úrokov z omeškania) nie je v súlade s ustanoveniami občanského zákoníka, pretože v § 121 ods. 3 je uvedené, že príslušenstvom pohľadávky sú úroky a úroky z omeškania. Zákon rozlišuje medzi pohľadávkou, ktorú v tomto prípade tvorí istina t.j. poskytnutý úver a jeho príslušenstvo. Žalobca resp. jeho právny predchodca svojim postupom pri pripisovaní úrokov a úrokov z omeškania urobil z príslušenstva istinu, čo podľa názoru súdu v spotrebiteľských úverových zmluvách nie je možné s poukazom na § 54 ods. Občanského zákoníku. Žalobca má preto nárok na úrok z omeškania len z istiny. Podľa výpisu z úverového účtu žalovanej bola zo splátok žalovanej započítaná na istinu suma 52920,23 Kč, preto má žalobca nárok po zosplatnení len na úrok z omeškania zo sumy 47079,77 Kč, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 100 000 Kč a sumou splátok započítanou bankou na istinu. Súd tak priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania 7,75% ročne zo sumy 47079,77 Kč avšak až odo dňa 28.6.2017 do zaplatenia, nakoľko žalobca súdu nepredložil dôkaz o tom, kedy bola žalovanej doručená výzva s výstrahou o zosplatnení v prípade neuhradenia dlžnej sumy. Súd má preukázané, že uvedená výzva bola žalovanej doručená spolu so žalobou dňa 27.8.2017, odo dňa nasledujúceho je preto žalovaná v omeškaní s úhradou nesplatenej istiny. Vo zvyšku súd žalobu v časti úroku z omeškania zamietol.
48. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 C.s.p., pričom súd žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,70% (úspech žalobcu 90,35% v sume 82370,97 Kč, úspech žalovanej 9,65% v sume 8798,30 Kč).
51. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradní v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .