Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-11-2018.pdf
PDF · 95.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1Pr/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana ŠTEPITU a prísediacich: Ing. V. M. a V.. Q. Q., v trestnej veci proti obžalovanej A. A., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.08.2018 v Ružomberku, takto
rozhodol:
obžalovaná
A. A., rod. K., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., J. S. č. XXXX/XX, na slobode,
u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e
v presne neurčenom čase na presne neurčenom mieste, po smrti M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., ul. M. V. XXXX/X, ktorá zomrela dňa 03.02.2016, vypracovala fiktívny závet, podľa obsahu ktorého mala poručiteľka M. D. dňa 19.12.2015 pred svedkami podpísať a vyjadriť svoju poslednú vôľu pre prípad svojej smrti a odkázať nehnuteľnosť - dvojizbový byt nachádzajúci sa na M. V. XXXX/X v T. na 2. poschodí, zapísaný v katastri nehnuteľností v Katastrálnom úrade v T. pod LV XXXX P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. S. XXXX/ XX, T. a B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. S. XXXX/XX, T., a to rovnakým dielom, finančnú hotovosť 1.000 eur Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania - Farskému úradu v T., A A. XX, XXX XX T., finančnú hotovosť 1.000 eur Organizácii Červený nos Clowndoctors, Údolná 15, 811 02 Bratislava, ostatné veci a cennosti, ako i finančnú hotovosť na svojom účte v W. banke číslo: B A. A., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. S. č. XXXX/XX, XXX XX T., tak A. Boguská hoci vedela, že predmetný závet nie je prejavom poslednej vôle nebohej M. D., nakoľko ho táto nevyhotovila ani nepodpísala, v úmysle získať pre seba a svoje deti hnuteľný i nehnuteľný majetok po nebohej M. D., tento sfalšovaný závet predložila dňa 08.03.2XX6 ako pravý na Notárskom úrade JUDr. Karin Leštinskej v T., M. V. 1/A, čím sa pokúsila získať majetok pre seba a svoje deti vo výške najmenej 79.357,11 eur na škodu štátu Slovenská republika ako oprávneného nadobúdateľa dedičstva,
t e d a
dopustila sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustila v úmysle na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatiť tým, že uvedie iného do omylu a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu,
č í m s p á c h a l a
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, výkon ktorého jej súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 51 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona jej určuje skúšobnú dobu s probačným dohľadom vo výmere 3 (tri) roky.
odôvodnenie:
Obžalovaná pred súdom vyhlásila, že je nevinná. Vypovedala, že nebohá chcela spísať závet ešte počas života jej matky, čo však už nestihla a keďže ju poznala od narodenia a celá jej rodinu nebohú vnímala ako člena rodiny, jej predložila návrh, aby spísala závet v jej prospech. Pred súdom výslovne uviedla, že závet vypracovala ona na želanie nebohej. Svedkov, ktorí mali podpísať závet, vybrala ona, pričom obe svedkyne závet podpísali, nie však súčasne. Podľa tvrdenia obžalovanej v prípravnom konaní poručiteľka vysvetlila Y., že sa jedná o závet, ktorý napokon Y. ako svedkyňa aj podpísala. Pri odchode sa stretla s Q., ktorej takisto nebohá vysvetlila, že je to jej vôľa, mala jej to vysvetliť aj druhá svedkyňa, načo Q. závet podpísala a odišla. Snažila sa spochybniť výpoveď svedkyne N., ktorá mala kľúče od bytu nebohej, ktorej ponúkla vybrať z depozitu s tým, že si môže zobrať nejaké cennosti alebo iný majetok, načo jej muž reagoval vyjadrením, že majú k dispozícii závet nebohej a teda sa nebudú znižovať k takejto činnosti. Vtedy sa im mala N. mala vyhrážať, že má dobré kontakty na polícii a že im bude robiť problémy v dedičskom konaní a vyhrážala sa im, že ak jej nedajú 20.000,- euro, že budú mať problémy. Odmietla tvrdenia uvedené v uznesení o vznesení obvinenia v tom smere, že zotrvala na vyjadrení, že samotnú závet podpísala nebohá.
O obsahu závetu sa pred N. nevyjadrovala. Poukázala aj na okolnosti začatia trestného stíhania, kde pracovník kriminálnej polície E. na nej vyvíjal nátlak, zastrašoval ju, pričom E. je v blízkom vzťahu so svedkyňou N..
Svedkyňa N. pred súdom vypovedala, že obžalovaná sa prezentovala ako vnučka nebohej, čo však nebola pravda. Poručiteľka do poslednej chvíle nebola rozhodnutá, komu svoj majetok zanechá. Obžalovaná ju vyhľadala spolu s jej manželom, pričom jej predložili závet, v zmysle ktorého bol celý majetok prepísaný na ich rodinu. Na tomto závete sa nachádzal podpis D. a ako svedok tam bola uvedená ona, ako aj ďalšia osoba s menom Q., ktorú však ona nepoznala. Svedkyňa sa vyjadrila, že na tomto závete rozhodne nebol podpis D., nakoľko ona už mala roztrasené písmo a v tomto konkrétnom prípade to bol hladký podpis. Manžel obžalovanej jej ponúkol sumu 5.000,- euro za podpis na závete a keď mu ona povedala, že takýmto konaním sa dopúšťa podvodu, vyjadril sa, že jemu je to jedno, že to nenechá padnúť a že za také prachy si zoženie svedkov, koľko chce. Tiež sa jej opýtal, že či vie, koľko ho stálo napodobenie podpisu nebohej. Poskytli jej lehotu 5.dní, aby si to premyslela, a že ak nie, tak oni predložia závet u notára. K okolnostiam, ktoré predchádzali smrti nebohej, vypovedala, že Žuffová do poslednej chvíle nevedela, ako má majetok podeliť, nakoľko určite chcela časť peňazí nechať na úpravu hrobov, takisto by neobišla brata, ktorého mala veľmi rada. Obžalovaná aj s manželom na nebohú tlačili, aby urobila závet, D. bola z toho otrávená a chcela celú záležitosť prerokovať s notárkou JUDr. Macháčkovou, na ktorú mala telefónne číslo.
Nebohá bola zdravotne postihnutá, mala obmedzenú pohyblivosť a zhruba posledných 13 rokov neopustila byt. Išlo o veľmi milú osobu, ale zároveň veľmi uzavretú ženu, ktorá si hocikoho do bytu nepustila. Chodili tam manželia A., ich brat, K. a poštárka. Z konania a správania sa obžalovanej bola nebohá rozčarovaná, pričom toto rozčarovanie sa týkalo návštev obžalovanej u evanjelického farára s cieľom dohadovať jeho návštevy v byte nebohej, a takisto ich vyjadrenia na oslavách v byte nebohej, že čo bude s bytom a majetkom po jej smrti a kedy spíše závet. So svedkom E.om má čisto pracovný vzťah, nakoľko v minulosti pracovali v jednej budove.
Svedkyňa Q. V., priateľka nebohej pred súdom uviedla, že s nebohou sa stretla cca 1 mesiac pred jej úmrtím. Vtedy však nepočítala so žiadnym závetom, nebohá sa pred ňou nikdy nezmienila o tom, že by niekomu darovala alebo chcela darovať peniaze.
Svedkyňa Q. v prípravnom konaní vypovedala, že v byte nebohej bola len s obžalovanou a nebohou D.. F. osoba, ktorá mala vystupovať ako svedok, v tom čase sa v tomto byte nenachádzala. Pred vyšetrovateľom svedkyňa výslovne uviedla, že pred ňou D. nepodpísala žiaden papier. Svoju výpoveď potvrdila aj pred súdom.
Svedkyňa V. Y. v prípravnom konaní vypovedala, že po jej príchode do bytu D. závet podpisovala nebohá a ona a zároveň čakali na pani, ktorá mala prísť. Bola to D., ktorá ju oboznámila s tým, čo vlastne dáva do závetu.
Svedok T. A. pred súdom uviedol, že on aj s manželkou boli zastrašovaní pracovníkom polície E.om, pričom boli zastrašovaní aj ďalší svedkovia. N. od nich žiadala 20.000,- euro s tým, že ak jej tieto peniaze nedajú, že im bude robiť problémy, že to nikdy nezdedia, lebo ona má styky na polícii. Svedok poukázal na blízky vzťah N. a E.a, keď E. bol v byte D.. Obsah závetu riešila s nebohou jeho manželka, pričom uviedol aj svedkyne, ktoré závet podpísali, boli u nich predtým na káve, kde im bol vysvetlený obsah závetu. Závet ako listinu vyhotovila jeho manželka.
Svedok W. E. po zbavení mlčanlivosti pred súdom uviedol, že jeho vzťah s N. je čisto pracovný, kedy sa s ňou sporadicky stretával pri jeho návštevách na Obvodnom oddelení PZ v Ružomberku. O trestnej činnosti sa dozvedel z informátorskej siete, týmto zdrojom nebola svedkyňa N.. Potvrdil, že bol prítomný pri výsluchoch Y. a Q., ako aj A., avšak to bolo v čase pred vznesením obvinenia. Po námietkach obhajkyne obžalovanej po vznesení obvinenia sa už výsluchoch nezúčastňoval. Nikdy opravy ani v údržbe zariadenia v byte N. nevykonával, poznatky k trestnej činnosti obžalovanej má len z operačnej činnosti aj v tom smere, že ani v prípade prevodu iného bytu, ku ktorému sa obžalovaná dostala, nebolo všetko v poriadku. V prípade prvého bytu však závet spisovala JUDr. Macháčková a teda vyvstala otázka, prečo aj v tomto prípade notárka nebola volaná takisto.
Okrem výsluchov týchto svedkov súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu PhDr. PaeDr. Eriku Strakovú. Znalkyňa tak v znaleckom posudku, ako aj vo výpovedi pred súdom uviedla, že podpis na listine označenej ako závet, nie je pravým podpisom pani D.. Ide o falzifikát pomocou napodobenia pravého podpisu menovanej. V rámci znaleckého skúmania znalkyňa mala k dispozícii dostatok rukopisných znakov svedčiacich pre vyslovenie tohto jednoznačného záveru. Podľa znalkyne písmoznalectvo je odborom, ktorý pracuje s 5.stupňovou škálou pravdepodobnosti porovnávacieho materiálu, a to od jednoznačne pravého až po jednoznačne nepravý. V prípade, že by mala pri vypracovaní znaleckého posudku čo i len najmenšiu pochybnosť o pravosti podpisu, nemohla by vec označiť ako jednoznačne nepravý podpis pani D..
Súd v rámci dokazovania prečítal listinné dôkazy najmä zápisnice o vykonaní skúšky písma, odborné vyjadrenia, fotokópie úradných záznamov z OOPZ Ružomberok, stanovisko Notárskeho úradu JUDr. Macháčkovej, samotný závet, ako aj doklady týkajúce sa spisu tunajšieho súdu 9D/26/2016 a na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel k záveru, že obžalovaná A. A. svojim konaním naplnila všetky zákonné znaky zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pretože sa dopustila konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustila v úmysle na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatiť tým, že uvedie iného do omylu a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu.
Okresná prokuratúra Ružomberok v obžalobe zo dňa 06.02.2018 sp. zn. 1Pv 126/16/5508-38 v skutkovej vete uviedla, že doposiaľ nezistená osoba na nezistenom mieste v presne neurčenom čase p smrti M. D.... . Na základe vykonaného dokazovania súd pri zachovaní totožnosti skutku upravil skutkovú vetu s tým, že sa nejedná o doposiaľ nezistenú osobu, ale osobou, ktorá vypracovala fiktívny závet zo dňa 19.12.2015, bola osoba obžalovanej teda A. A.. Táto skutočnosť vyplynula z výpovede samotnej obžalovanej, ako aj z výpovede jej manžela.
Obžalovaná tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom zotrvala na svojom vyjadrení, že len reflektovala na vôľu nebohej poručiteľke D., čo sa týka jej majetku. K samotnému vypracovaniu
závetu predchádzali viaceré rozhovory o určení rozsahu majetku a o určení okruhu závetných dedičov. Počas celého trestného konania spochybňovala dôveryhodnosť svedkyne N. a najmä vierohodnosť a zákonnosť vedenia vyšetrovania s prihliadnutím na údajný blízky vzťah medzi N. a pracovníkom kriminálnej polície, ktorí v prvotnom štádiu vec realizoval. Z jej vyjadrenia tiež vyplynulo, že nebohá nedôverovala notárke, a preto závet spísala ona.
Oproti výpovedi obžalovanej stojí výpoveď svedkyne N., ktorá poprela akýkoľvek záujem na získaní majetku nebohej poručiteľky, prípadne akýkoľvek záujem škodiť obžalovanej. Svedkyňa potvrdila, že to bola obžalovaná spolu s jej manželom, ktorý ju bez predchádzajúceho vyrozumenia navštívili, pričom jej predložili závet, v ktorom ako výluční dedičia bola uvedená obžalovaná a jej rodina. Na tomto závete sa nachádzala kolonka s jej menom a iniciálmi s tým, že jej bola ponúknutá suma 5.000,- euro za podpis. Na jej nesúhlas s takýmto konaním sa manžel obžalovanej vyjadril, že ho stálo veľa napodobenie podpisu nebohej a že má dostatok peňazí na to, aby o tento majetok nebohej neprišiel. Následne však bol notárovi, ktorý bol poverený prejednaním dedičstva po nebohej, predložený závet s inými menami osôb prítomných pri podpise závetu.
Zákon (Občiansky zákonník) vyžaduje, aby pri takejto forme závetu bol napísaný vlastnoručne, prípadne na písacom stroji, prípadne počítačom, avšak musí byť vlastnoručne podpísaný poručiteľom a dvoma osobami ako svedkami. Samotná obžalovaná pripustila chybu, že závet nebol podpísaný súčasne oboma svedkyňami.
Svedkyňa Y. vypovedala, že v čase jej prítomnosti závet podpisovala D.. V tom čase ho podpísala aj ona a čakali na pani, ktorá má prísť ako druhá svedkyňa. Svedkyňa Q. však pred súdom uviedla, že závet už bol podpísaný D., po jej podpise ona z bytu odišla a vo dverách sa stretla s druhou svedkyňou.
Obidve svedkyne nezávisle na sebe pred vyšetrovateľom tvrdili, že obsah závet im vysvetľovala D. pri ich podpise tejto listiny. Obe svedkyne potvrdili, že sa nepoznajú a nestretávajú.
Naproti tomu z výpovede manžela obžalovanej A. vyplynulo, že obe menované mali byť niekoľko dní pred podpisom závetu u nich doma na káve.
Znalkyňa v znaleckom posudku, ako aj vo výpovedi pred súdom jednoznačne zotrvala na zistení, že podpis poručiteľky na závete nie je jej vlastnoručným podpisom a teda že ide o napodobeninu takéhoto podpisu. Potom vyjadrenie svedkyne, ktorá tvrdila, že nebohá závet podpisovala pred ňou, sa javil ako lživé, so zrejmou snahou napomôcť obžalovanej. Druhá svedkyňa uviedla, že pred ňou D. listinu nepodpisovala a s druhou svedkyňou sa stretla až pri odchode z dvier. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že svedkyňa N. nemohla vedieť, aký bol obsah „prvého závetu“ bez toho, aby o tejto skutočnosti nevyrozumeli manželia A.. Následne už notárovi bola predložená iná listina o závete.
Pokiaľ obžalovaná aj s obhajkyňou navrhli vykonať ďalšie dokazovanie v súvislosti s výsluchom notára ako súdneho komisára, keď z možného priebehu dedičského konania by bolo viac ako pravdepodobné, že závet ako taký by bol neplatný a teda nespôsobilý pre rozhodnutie, je pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti irelevantný. Rovnako tak zisťovať u neziskovej organizácii Červený nos možnosť prispievania nebohej považoval súd za nadbytočné, irelevantné, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že ide o neplatný závet, ktorého neplatnosť však nespôsobuje nedostatok procesných ustanovení z hľadiska Občianskeho zákonníka, ale ide o doklad súvisiaci s trestnou činnosťou obžalovanej A.. Z tohto dôvodu súd tieto návrhy na dokazovanie zamietol. Rovnako tak zamietol aj návrh na znalecké dokazovanie akéhosi lístka, ktorý obžalovaná predložila, ktorý mal údajne pochádzať od svedkyne N., nakoľko toto nebolo predmetom trestného konania.
Z uvedeného teda možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaná spolu so svojim manželom konali v zištnom úmysle získať pre seba (svoju rodinu) majetok patriaci poručiteľke D., ktorý by inak pripadol štátu. Vedome s cieľom získať pre seba majetkový prospech obžalovaná vypracovala závet, sfalšovala podpis D. a ako pravý ho predložila v rámci dedičského konania notárovi ako súdnemu komisárovi.
Konala teda v úmysle priamom v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, obžalovaná porušila záujem štátu a spoločnosti na ochrane majetku, ktorý by inak pripadol štátu. Motív konania asi najvýstižnejšie opísala svedkyňa N., ktorý sa týkal snahy oboch manželov (najmä obžalovanej) „neprísť o majetok
nebohej“ a urobiť všetko preto, aby tento majetok na seba akýmkoľvek, hoci aj nezákonným spôsobom prepísali.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa a jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Obžalovaná je zamestnaná, doposiaľ viedla riadny život. Na túto skutočnosť súd prihliadol pri ukladaní trestu ako na poľahčujúcu okolnosť, keď priťažujúce okolnosti v konaní obžalovanej súdom zistené neboli. Súd je toho názoru, že na obžalovanú aj s prihliadnutím výšku škody, ktorá mohla byť štátu spôsobená, dospel k záveru, že na A. A. je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody, ktorý jej súd uložil na dolnej hranici trestnej sadzby zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pričom jeho výkon jej podmienečne odložil a určil jej skúšobnú dobu s probačným dohľadom vo výmere 3 roky. Súd je toho názoru, že takto uložený trest je spravodlivý, primeraný a najmä zákonný a zahŕňa v sebe všetky kritéria, či už z hľadiska individuálnej alebo generálnej prevencie a zároveň nemožno obísť skutočnosť, že trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Ružomberok do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( § 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.