Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-31-2018.pdf
PDF · 89.94 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/31/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci navrhovateľky: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. K. N.. M. č. XXX, Česká republika, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 2Pc/4/2017-37 zo dňa 26. septembra 2017, v časti výroku o zaplatení nedoplatku na výživnom (vo výroku II.), takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil výživné osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej len otec navrhovateľky) na navrhovateľku zo sumy 100 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne, splatných k rukám navrhovateľky vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.03.2017. Výrokom II. zaviazal otca zaplatiť nedoplatok na výživnom za čas od 1.3.2017 do 30.9.2017 spolu v sume 210 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 2P 98/2011-18 zo dňa 24.01.2012 v časti výroku o bežnom výživnom. Výrokom IV. o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozsudok súd prvej inštancie po citácii § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a 2, § 78 ods. 1 až 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ZoR), § 156 a § 157 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) vecne odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 09.02.2017 domáhala zvýšenia výživného zo 100 eur na 200 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že býva so svojou matkou, jej priateľom, starou matkou a prastarou matkou vo I.. Navštevuje 3. ročník Strednej odbornej školy v Holíči, odbor hotelová akadémia. Otec od decembra 2015 po ústnej dohode s matkou platí výživné vo výške 130 eur, nakoľko matka bola dlhodobo práceneschopná. Matka má po poslednej operácii čiastočne ochrnutú pravú ruku a čaká ju ďalšia operácia. Od novembra 2016 poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 146,40 eura. Výživné, ktoré jej otec platí je nepostačujúce, nakoľko sa zvýšili jej náklady na školu a taktiež má výdaje na oblečenie, školské potreby, cestovné, zdravotnú starostlivosť a prax. S otcom neudržuje pravidelný kontakt, vidia sa raz za mesiac, keď otec prinesie výživné.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. O výživnom pre navrhovateľku bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Skalici sp. zn. 2P/98/2011-18 dňa 24.01.2012. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je
zmena pomerov. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmenu pomerov mal súd preukázanú hlavne na strane navrhovateľky. Navrhovateľka bola v čase posledného rozhodnutia o výživnom žiačkou 7. ročníka základnej školy. V súčasnosti je študentkou 4. ročníka Strednej odbornej školy v Holíči. Denne cestuje do školy autobusom, s čím jej vznikajú výdaje na cestovnom. V škole máva odbornú prax, na ktorú jej matka musí zakúpiť oblečenie. Má zdravotné problémy, často navštevuje zubára a kožného lekára. Vznikli jej výdaje v súvislosti s vodičským kurzom. Matka navrhovateľky poberá invalidný dôchodok vo výške 150 eur mesačne. Má zdravotné problémy, čaká ju ďalšia operácia. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pomery na strane otca nemal súd dostatočne preukázané, pretože otec sa na pojednávanie v danej veci nedostavil a ani neuviedol adresu svojho zamestnávateľa. V písomnom vyjadrení zaslanom súdu uviedol, že dosahuje zárobok 12.047,- Kč. Na základe uvedených skutočností súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľku zo sumy 100 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne, a prihliadol na to, že otec súhlasil s uvedenou výškou výživného s účinnosťou od 01.03.2017 (podľa § 77 ods. 1 ZoR výživné možno priznať odo dňa začatia súdneho konania). Od 01.03.2017 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za čas od 01.03.2017 do 30.09.2017 v celkovej výške 210 eur (7 x 30, pretože otec platil výživné v sume 130 eur mesačne). Nedoplatok na výživnom súd umožnil otcovi zaplatiť v dlhšej lehote v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vzhľadom na výšku dlžného výživného.
4. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec navrhovateľky. Odvolanie odôvodnil tým, že súhlasí s určeným výživným, avšak nesúhlasí so zaplatením nedoplatku na výživnom, pretože občas dal navrhovateľke na kredit na telefón podľa svojich možností. Na vodičský preukaz jej prispel polovicou. Matke navrhovateľky dal do ruky osobne 10.000,- Kč, z toho jej dal otec 5.000,- Kč a 5.000,- Kč jeho matka. Pokiaľ ich matka dcére zaprela to nemôže otec ovplyvniť. Žiadal odpustiť nedoplatok 210 eur, nakoľko od roku 2012 namiesto určených 100 eur platil 130 eur.
6. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka uviedla, že otec s výškou výživného súhlasil, avšak platí výživné 150 eur, v októbri 2017 zaplatil 130 eur. Od októbra 2017 do marca 2018 má nedoplatok na výživnom 60 eur. Navrhovateľke platí 130 eur približne od decembra 2015 a nie od roku 2012 ako tvrdí v odvolaní. Matka navrhovateľky má početné zdravotné problémy a poberá čiastočný invalidný dôchodok, v novembri 2018 navrhovateľku čaká stužková, na ktorú budú potrebné financie. K vodičskému preukazu sa otec vyjadril, že jej ho nezaplatí. Posledná väčšia suma, ktorú dostala bolo 3.000,- Kč na 18. narodeniny. Údajných 10.000,- Kč sa jej k rukám nedostali. Navrhovateľka má aj ďalšie výdaje so zubným lekárom, v súvislosti so zhoršeným zrakom potrebovala okuliare, na ktoré jej prispela matka, a od krstnej mamy dostala auto, ktoré sa jej už druhý krát pokazilo. Povinný jej sľúbil prispieť, avšak po oprave a vyúčtovaní jej neprispel.
7. Otec vo vyjadrení (k vyjadreniu navrhovateľky) uviedol, že momentálne platí výživné 150 eur z dôvodu dlhodobej pracovnej neschopnosti, v dôsledku čoho má nemocenskú 332 eur. Hneď ako začne opäť pracovať bude platiť plnú sumu výživného. Navrhovateľke platil namiesto v tom čase určených 100 eur výživné vo výške 130 eur čo za rok vychádza 360 eur. Navrhovateľkinu matku neobviňuje z ničoho, iba uviedol, že 10.000,- Kč jej odovzdal. Navyše, keď bola dcéra u neho bola na prázdninách, kúpil jej veci v hodnote 3.000,- Kč a jeho matka jej na Veľkú noc odovzdala 1.000,- Kč. Navrhovateľka na okuliare taktiež dostala 50 eur od matky.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok s prihliadnutím na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil a zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať nasledovné:
10. S prihliadnutím na rozsah odvolania otca, predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd zaviazal otca navrhovateľky na zaplatenie nedoplatku na výživnom za čas od 01.03.2017 do 30.09.2017 v sume 210 eur. Otec navrhol tento výrok zrušiť z dôvodu, že od roku 2012 miesto určených 100 eur platil 130 eur občas dal navrhovateľke na kredit na telefón, na vodičský preukaz jej prispel sumou 5.000 Kč a matke navrhovateľky odovzdal 10.000,- Kč.
11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške nedoplatku vychádzal zo skutočnosti, že otec platil výživné 130 eur mesačne namiesto 100 eur určených v predchádzajúcom rozsudku. Otec vyjadril súhlas s platením výživného vo výške 160 eur mesačne (vo vyjadrení k návrhu zo dňa 08.07.2017). Navrhovateľka žiadala určiť výživné od podania návrhu, povinný si preto musel byť vedomý, že ak neplatil výživné v navrhovanej výške, vznikne mu nedoplatok na výživnom. Dovtedy zaplatené výživné, ktoré platil nad rámec svojej povinnosti, nemôže byť započítané ako kompenzácia nedoplatku. Otec platil dobrovoľne určitú sumu nad rámec súdom určeného výživného vo výške 130 a tieto peniaze poskytoval ako výživné, nie ako splátku budúceho nedoplatku. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 23/2012-12 zo dňa 13.03.2012, v ktorom je konštatované, že je nerozhodné, či plnenia, ktoré by mali byť takto podľa názoru povinného rodiča započítané na zročné výživné, poskytol dobrovoľne alebo ako dôsledok výkonu rozhodnutia nad rámec rozsahu právoplatne uloženej povinnosti skorším rozhodnutím o určení vyživovacej povinnosti. V zásade nebolo preto svojvoľné, keď okresný súd konštatoval, že takéto plnenia nemožno považovať za preplatok vo vzťahu k výživnému, ktorého splatnosť nastala, resp. nastane v budúcnosti. Navyše je potrebné prihliadnuť ku skutočnosti, že otec síce tvrdí, že navrhovateľke poskytol určité finančné prostriedky navyše (10.000 Kč), čo ale navrhovateľka poprela a otec nenavrhol vykonať dokazovanie na preukázanie svojho tvrdenia. Z obsahu podaní účastníkov vyplýva, že otec odovzdáva peniaze matke navrhovateľky v hotovosti, bez dokladu o odovzdaní a preto sa v prípade súdneho sporu ocitá v dôkaznej tiesni a nedokáže preukázať, že peniaze poskytol ako výživné, resp. pre potreby svojej dcéry.
12. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že napadnutý rozsudok prevzala matka otca dňa 23.10.2017, čo vyplýva z doručenky založenej v súdnom spise (č.l. 43). V spise sa nenachádza plná moc udelená otcom na konanie pre jeho matku a rozsudok bolo potrebné doručiť do vlastných rúk, t.j. pri doručovaní rozsudku nebol dodržaný postup podľa § 111 ods. 2 CSP a § 223 CSP a správne by mal byť rozsudok doručený otcovi do vlastných rúk. Z podaného odvolania je zrejmé, že odvolanie podané otcom bolo po stanovenej 15 dňovej lehote a tiež to, otec sa s napadnutým rozsudkom oboznámil. Napriek uvedenému, z dôvodu hospodárnosti konania odvolací súd odvolanie otca vecne prejednal a nedal otcovi rozsudok doručiť do vlastných rúk (po opätovnom doručení by sa odvolanie považovalo za včasné).
13. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neurčuje inak.
15. Senát odvolacieho súdu prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).