Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-407-2009.pdf
PDF · 67.67 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/407/2009
Uznesenie
Okresný súd v Rimavskej Sobote v exekučnej veci oprávneného: A. A., nar. XX.XX.XXXX, B. XX/X, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, C. D., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Cirbesom, Svätoplukova 36, Rimavská Sobota, pod EX 995/09, na vymoženie zaostalého výživného 531,10 eur a bežného výživného s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi sa ukladá povinnosť v r á t i ť Okresnému súdu Rimavská Sobota časť poskytnutého preddavku na trovy exekúcie vo výške 4,86 eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Následne súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
2. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
3. Podľa § 58 ods.1 Exek. por. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
4. Súd má zo šetrenia vykonaného súdnym exekútorom preukázané, že majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Povinný nevlastní nehnuteľnosti, motorové vozidlo, nie je evidovaný ako podnikateľský subjekt. Exekučnú zrážku zo mzdy nemožno vykonávať, pretože zostatok čistej mzdy nedosahuje ani výšku nepostihnuteľných súm.
5. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
6. Dňa 09.07.2010 súd vydal uznesenie, ktorým upravil učtáreň súdu, aby vyplatila exekútorovi preddavok na trovy exekúcie vo výške 88,55 eur.
7. Exekútor si vyúčtoval trovy exekúcie v podaní zo dňa 29.04.2024.
8. Súd vyúčtované trovy exekúcie posúdil v zmysle vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Na základe uvedeného dospel k záveru, že súdny exekútor má nárok na odmenu vo výške 39,83 s DPH (v zmysle § 14 ods. 1 vyhl.).
9. Podľa § 22 cit. vyhl., priznal súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné 33,30 eur a poplatok SCB 2,00 eur v rozsahu, ako vyplývajú z predloženého exekútorského spisu, celkovo teda vo výške 42,36 eur s DPH. Súd tiež priznal súdnemu exekútorovi cestovné a náhradu za amortizáciu vozidla (cesta v rámci mesta Rimavská Sobota – 5 km, pokus o doručenie upovedomenia
- dňa 07.02.2011) – PHM 0,40 eur, náhrada za amortizáciu vozidla 0,92 eur - spolu vo výške 1,50 eur s DPH. Súd zdôrazňuje, že súdnym exekútorom vyúčtovaná pracovná cesta je riadne zdokladovaná v exekútorskom spise.
10.1 Súd nepriznal súdnemu exekútorovi položku označenú ako náhrada hotových výdavkov s DPH, vo výške 9,27 eur plus DPH. Uvedená, exekútorom vyúčtovaná položka nebola bližšie špecifikovaná, rovnako nebolo nijakým spôsobom preukázané jej vynaloženie zo strany exekútora. 10.2 Samotné ust. § 22 ods. 1 vyhlášky demonštratívnym výpočtom uvádza, aký charakter majú mať hotové výdavky exekútora, t.j. cestovné náhrady, ktoré exekútor musí uhradiť externým (cudzím) subjektom (znalec, telekomunikačné služby, poplatky orgánom štátnej správy a samosprávy, poštovej službe), príp. len ich časť ako napr. pohonné hmoty (cestovné). Okrem uvedeného je potrebné uviesť, že súdny exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba na výkon exekučných titulov (§2 Exekučného poriadku), ktorej výkon je zároveň svojim spôsobom (za splnenia zákonných predpokladov podľa Exekučného poriadku) slobodným povolaním. Ak by súd priznal výdavky za kancelárske náklady (kopírovanie, tlač), exekútor by ako predstaviteľ slobodného povolania neznášal ani minimálnu časť nákladov na svoj výkon exekučnej činnosti. Súd preto zastáva názor, že takéto náklady si musí exekútor znášať sám z priznanej odmeny. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál, rieši aj stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008, z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. 10.3 Z rozhodovacej praxe je súdu známe, že predmetná položka predstavuje „budúce poštovné“ s DPH. Nakoľko nie je možné priznať hotové výdavky, ktoré ešte neboli realizované a z predloženého exekútorského spisu nevyplývajú, súd túto položku exekútorovi nepriznal.
11. Spolu teda súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 83,69 eur s DPH. Súdnemu exekútorovi bol poukázaný preddavok na trovy exekúcie vo výške 88,55 eur. Vyplatený preddavok teda v časti 4,86 eur prevyšuje vynaložené trovy exekúcie. Súdny exekútor je preto povinný súdu vrátiť prevyšujúcu časť poskytnutého preddavku na trovy exekúcie vo výške 4,86 eur. Súd mu na vrátenie časti preddavku určil lehotu 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.