Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Co-266-2017.pdf
PDF · 96.95 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/266/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ladislava Duditša a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. v spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684 proti žalovanému: P. V., O.. X.X.XXXX, Z. V. X. M., N. P. B. XX, Z. Č. Y. F. F., R. P. O., F. F. X. U., F., zastúpeného JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Račí potok 3, o zaplatenie 1.308,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 12C/48/2016 - 82 zo dňa 21. februára 2017
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch pod č. II. a IV. a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení:
I. Súd konanie čo do zaplatenia 51,78 EUR z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.162,89 EUR s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 3.7.2015 až do zaplatenia.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
IV. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania vo výške 77,70 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 19.2.2016, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 1.308,79 eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 3.7.2015 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania.
3. Žalobu žalobca odôvodňoval tým, že na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 30.8.1995 sa W. V., U. Ž., F. O. V. Č.. XX O. H. N. P. B. Č.. XX X. M., pričom spoločne s ňou predmetný byt užíval aj žalovaný. Pani W. V. K. Y. XX.X.XXXX. Y.Ň. XX.X.XXXX V. P. V. doručená výpoveď z predmetného bytu s tým, že výpovedná lehota uplynula dňa 31.10.2004. Od 1.11.2004 pani V. R. žalovaný užívali predmetný byt bez právneho titulu.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil, že žalobca je na základe Zmluvy o výkone správy č. 1336/2008 správcom predmetného bytu, ktorý žalovaný užíval v období od 1.1.2014 do 31.12.2014 bez právneho titulu.
5. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 12C/210/2008-31 zo dňa 24.3.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Co/262/2010-81 zo dňa 28.6.2012 bola žalovanému uložená povinnosť vypratať predmetný byt po zabezpečení náhradného ubytovania. Žalobca zabezpečil žalovanému náhradné ubytovanie, avšak žalovaný predmetný byt odovzdal žalobcovi až dňa 11.4.2016.
6. Žalovaný vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku. Zároveň uviedol, že od roku 2011 žije v Domove sociálnych služieb v Michalovciach, čiže v predmetnom byte sa reálne nezdržiaval. Rozsudok o povinnosti vypratať predmetný byt nadobudol právoplatnosť 18.9.2012. Od tohto dátumu mal žalobca exekučný titul na to, aby žalovaného z bytu vypratal aj za pomoci exekúcie.
7. Na základe vykonaného dokazovania citovaného v bode 7. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 454, § 456, § 458 OZ a dospel k záveru, že povinným na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil, a to voči tomu, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo s tým, že z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 30.08.1995 Zmluvu o nájme bytu s matkou žalovaného, na základe ktorej jej prenechal byt Č.. XX O. P. Č.. XX X. M., pozostávajúci z kuchyne, 2 izieb a príslušenstva a žalovaný v predmetnom byte býval spoločne so svojou matkou, ale z dôvodu neplatenia nájomného, bola matke žalobcu daná výpoveď z nájmu predmetného bytu, pričom výpovedná lehota uplynula dňa 31.10.2004. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 12C/210/2008-31 zo dňa 24.3.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Co/262/2010-81 zo dňa 28.6.2012 bola žalovanému uložená povinnosť vypratať predmetný byt do 30 dní po zabezpečení náhradného ubytovania a z dôvodu podania dovolania Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2Cdo/283/2013 dovolanie odmietol, pričom z predloženej zápisnice o prevzatí bytu mal súd za preukázané, že žalovaný predmetný byt odovzdal žalobcovi až dňa 11.4.2016, byt bol zaprataný a žalovaný dal súhlas s odvozom vecí do spaľovne.
8. Z potvrdenia Psychiatrickej nemocnice Michalovce mal súd za preukázané, že žalovaný je umiestnený v Domove sociálnych služieb Psychiatrickej nemocnice Michalovce od 16.3.2011, napriek tomu predmetný byt neodovzdal a ako to vyplýva zo zápisnice o prevzatí bytu, v tomto byte mal veci až do jeho odovzdania, t.j. do dňa 11.4.2016, čiže ako keby tento byt riadne užíval.
9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj keď si žalobca uplatnil zaplatenie sumy 1.308,79 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody, posúdil jeho nárok ako nárok titulom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a aj keď bol od roku 2011 žalovaný umiestnený v Domove sociálnych služieb v Michalovciach, keďže v predmetnom byte mal stále svoje veci, súd prvej inštancie mal za to, že predmetný byt užíval aj po tom, ako mu uplynula výpovedná lehota z nájmu bytu, t.j. po 1.11.2004 a užíval ho aj po tom, ako mu bola súdom uložená povinnosť predmetný byt vypratať a keďže uskladnenie vecí je formou užívania bytu, nie je podstatné, že žalovaný v predmetnom byte reálne nebýval, dôsledkom čoho mu aj žalobca neúčtoval náklady za spotrebovanú studenú vodu, resp. teplú vodu, ale iba náklady za vykurovanie, upratovanie spoločných priestorov, výťah, elektrinu a keďže nájomnú zmluvu žalovaný uzatvorenú so žalobcom nemal, vznikol mu nárok titulom bezdôvodného obohatenia.
10. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku, súd prvej inštancie sa najprv vysporiadal s touto námietkou a uviedol, že z dôvodu, že nájomné bolo splatné vždy do 5. nasledujúceho mesiaca, čiže za mesiac január bolo splatné 5.2.2014, za mesiac február 2014 bolo splatné 5.3.2014, premlčaná mohla byť len suma do výšky nájomného za jeden mesiac, čiže do výšky 51,78 eur, v časti ktorej vzal žalobca žalobu späť a súd v zmysle ust. § 144, § 145 ods. 1, 2 žalobu žalobcu v tejto časti zastavil, t.j. do výšky 51,78 eur, pričom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za mesiace február - december 2014 do výšky základného nájomného premlčaný nebol.
11. Ďalej súd prvej inštancie preskúmaval premlčanie bezdôvodného obohatenia z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014, ktoré boli vyhotovené dňa 29.05.2015. Uviedol, že žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie do výšky základného nájomného za mesiac február - december 2014 (51,78 eur x 11 mesiacov t.j. 569,58 eur), ako aj bezdôvodné
obohatenie do výšky vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 19.2.2014 do 31.12.2014 vo výške 593,31 eur, t.j. spolu vo výške 1.162,89 eur a na zaplatenie tejto sumy zaviazal žalovaného.
12. Keďže žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny vo výške 1.257,01 eur, v prevyšujúcej časti istiny žalobu zamietol.
13. V zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a z dôvodu, že k bezdôvodnému obohateniu došlo v roku 2014 v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 a žalobca požadoval zaplatiť spolu s istinou aj 8,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.308,79 eur od 3.7.2015 do zaplatenia, súd prvej inštancie uviedol, že z predloženej fotokópie listovej doručenky žalobcu, ktorou doručoval žalovanému vyúčtovanie nákladov za rok 2014, ktorá sa vrátila späť, keďže zásielku žalovaný neprevzal v odbernej lehote, zásielka bola uložená na pošte dňa 2.6.2015 s tým, že od tohto dátumu plynula 30 dňová reklamačná lehota, ktorá uplynula dňa 2.7.2015 a od nasledujúceho dňa t.j. od 3.7.2015 sa žalovaný dostal do omeškania. Ku dňu 3.7.2015 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 %, pričom bezdôvodné obohatenie vzniklo za rok 2014. Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zákonný 5,05 %-ný ročný úrok z omeškania z priznanej sumy 1.162,89 EUR od 3.7.2015 až do zaplatenia. Nakoľko žalobca si žalobou uplatnil 8,05 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 1.308,79 EUR od 3.7.2015 do zaplatenia, súd v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu žalobcu zamietol.
14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Žalobca pôvodne žaloval sumu 1.308,79 eur, priznaných mu bolo 1.162,89 eur, čo je pre žalobcu 88,85 % úspech oproti 11,15 % neúspechu. Odrátaním úspechu od neúspechu, má žalobca proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,70 %.
15. Proti výrokom rozsudku pod č. II. a IV. z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný. Navrhoval, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že byt neobýva a žije v Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach a preto jeho konaním nemohlo dôjsť žiadnym spôsobom k jeho bezdôvodnému obohateniu, keďže s vyprataním vecí súhlasil, pričom išlo o veci jemu nepatriace, od roku 2011 je umiestnený v Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach, o byt záujem nemá a ani nemal a byt odovzdal riadne na základe výzvy žalobcu. Žalobca tak bezdôvodne svojou nečinnosťou spôsobil, že byt mu bol riadne odovzdaný až v roku 2016, nakoľko mal možnosť na základe vykonateľného exekučného titulu vypratať byt exekúciou. Rovnako namietal priznanie príslušenstva z istiny, súdom prvej inštancie.
16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tvrdenie žalovaného je nepravdivé, týkajúce sa skutočnosti, že veci patrili jeho matke, že od roku 2011 je umiestnený v Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach, že nemal záujem o nájom bytu a že ho odovzdal až na základe výzvy žalobcu, keďže ak niekto nemá záujem o užívanie bytu, koná inak. Príde ho odovzdať a nie iba sprístupniť k deratizácii. Čo sa týka nedôvodnosti uplatnenia úroku z omeškania poukazoval na právoplatné rozhodnutie o vyprataní bytu, byt užíval žalovaný, nie na základe nájomného vzťahu, t.j. nikdy nebol legitímnym nájomcom bytu. Tvrdil, že pokiaľ žalovaný nemal záujem byt užívať, mal ho žalobcovi odovzdať s tým, že od doby, keď sa žalobca dozvedel o novej adrese žalovaného, zásielky mu doručoval do Psychiatrickej nemocnice v Michalovciach s tým, že túto skutočnosť zistil vlastným šetrením, keďže žalovaný mu to neoznámil. Apeloval na to, že žalovaný svojím konaním, ako aj konaním svojho právneho zástupcu vyvíjal aktivity smerujúce k zvráteniu vypratania bytu za súčasného neplatenia nákladov spojených s jeho užívaním. Navrhoval odvolaciemu súdu rozhodnutie v napadnutých výrokoch potvrdiť.
17. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na svojich ústnych i písomných prednesoch v celom rozsahu.
18. K tomuto vyjadreniu sa už žalobca nevyjadroval.
19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.
21. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
22. Odvolací súd konštatuje naplnenie žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
23. Odvolací súd k naplneniu uplatnených odvolacích dôvodov vo veci uvádza, že žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na to, že od roku 2011 je umiestnení v Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach, nemá a ani nemal záujem o nájom bytu a žalobca bezdôvodne svojou vlastnou nečinnosťou spôsobil, že byt mu riadne odovzdal až v roku 2016.
24. Konkrétne vyhodnotenie dôkazov v tomto smere a ich odôvodnenie v zmysle § 220 ods. 2 CSP je podľa odvolacieho súdu smerodajné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu s tým, že súd prvej inštancie tak nekonal, berúc do úvahy, že byt mal právo žalovaný užívať až do doby zabezpečenia náhradného ubytovania zo strany žalobcu (viď rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Co/262/2010 zo dňa 28.6.2012) ako aj to, že v prípade, ak byt skutočne neužíval (lebo ani nemohol, to treba v konaní ale jednoznačne preukázať a v tomto smere aj odôvodniť), s odkazom aj na správne právne posúdenie uplatneného nároku titulom náhrady škody alebo bezdôvodného obohatenia, čo je ale povinnosťou súdu (viď rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/301/2015).
25. Titul umiestnenia žalovaného v Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach v konaní súdom prvej inštancie ale preskúmavaný nebol a preto nie je možné ani v tomto smere posúdiť námietky viažuce sa k dôvodnosti stranami sporu namietaných skutočnosti, pričom uvedená skutočnosť je potrebná na správne posúdenie skutkového ako aj právneho posúdenia veci, berúc do úvahy obmedzenia viažuce sa k umiestneniu žalovaného v Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach, keďže z tohto zistenia následne bude zrejmé, či reálne mohol žalovaný aj predmetný byt užívať a či veci ktoré boli v byte patrili jemu ale jeho neb. mame, keďže od 16.3.2011 je žalovaný umiestnený v Domove sociálnych služieb Psychiatrickej nemocnice v Michalovciach. Vychádzajúc z týchto zistení t.j. možnosti reálneho obmedzenia žalovaného práva na bývanie v predmetnom byte je potrebné správne vyhodnotiť aj to, či vyhovujúce rozhodnutie v predmetnom spore by nebolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 OZ,
berúc do úvahy aj ustanovenia týkajúce sa nájmu bytu a ustálenú rozhodovaciu prax súdov v tomto smere.
26. Nakoľko súd prvej inštancie vykonané dôkazy nevyhodnotil v zmysle ust. § 191 a nasl. CSP účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, z vykonaných dôkazov predčasne dospel k skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj predčasný právny záver a preto odvolací súd napadnuté výroky rozsudku pod č. II. a IV., keďže výrok o nároku na náhradu trov konania je súvisiaci výrok s vyhovujúcim výrokom zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 1 CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
27. Odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, z dôvodu zabezpečenia rovného postavenia strán sporu v zmysle čl. 6 Základných princípov Civilného sporového konania a to s poukazom na možný predpoklad vykonania dokazovania v zmysle napádaných skutočností uvádzaných odvolateľom, so zreteľom na ich vyhodnotenie a správne právne posúdenie veci (viď v tomto smere Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 26. januára 2010 pod č.k. III.ÚS 32/2010-17).
28. Nakoľko súd prvej inštancie pri vyhodnotení skutkového stavu v kontexte aj správneho právneho posúdenia sporu nepostupoval dôsledne, v zmysle § 391 ods. 3 CSP je povinný hore namietané skutočnosti odvolateľom jednoznačne ozrejmiť a to v intenciách odvolacieho súdu a účinných procesných ustanovení CSP, vo veci rozhodnúť a vec správne právne posúdiť s tým, že každé rozhodnutie súdu musí spĺňať náležitosti v zmysle § 220 CSP.
29. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).