Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: S. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. Q. XXXX/XX, XXX XX F., štátny občan SR, zast.: Mgr. Ľudovít Paulovič, advokát, so sídlom: M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec proti žalovanému: K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: W. X. XXXX/ XX, XXX XX Q., štátna občianka SR, o zaplatenie 4.100,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.100,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.100,-Eur od 10.08.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou prostredníctvom právneho zástupcu doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.01.2021 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 4.100,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.100,-Eur, a to od 10.08.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň navrhol nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 % od žalovaného.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou uzavretá zmluva o pôžičke, v zmysle ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi peňažnú pôžičku v celkovej sume 4.000,- Eur. V zmysle zmluvy o pôžičke bola pôžička poskytnutá žalobcom ako veriteľom dňa XX.XX.XXXX v hotovosti v celkovej sume 4.000,- Eur, a to pri podpise predmetnej zmluvy žalovanej ako dlžníkovi. V zmysle čl. IV. bod. 1/ zmluvy o pôžičke sa žalovaná ako dlžník zaviazala poskytnutú pôžičku žalobcovi ako veriteľovi vrátiť v lehote, spôsobom a za podmienok dohodnutých v zmluve o pôžičke. Zároveň si zmluvné strany dohodli v čl. III. zmluvy o pôžičke zmluvnú odmenu za poskytnutie pôžičky v celkovej výške 100,- Eur. V zmysle čl. IV. bod 2/ zmluvy o pôžičke bola žalovaná povinná vrátiť celú poskytnutú pôžičku v sume 4.100,- Eur žalobcovi ako veriteľovi, najneskôr do jedného mesiaca od podpísania predmetnej zmluvy o pôžičke, čo predstavuje termín splatnosti 09.08.2019. Nakoľko pôžička nebola vrátená v lehote splatnosti, žalobca dňa 10.08.2019 kontaktoval prostredníctvom telefonickej komunikácie cez SMS správu žalobkyňu, kde ju vyzval na vrátenie pôžičky na základe podpísanej zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná na uvedenú výzvu nereagovala a do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu v tejto veci ani predmetnú dlžnú čiastku neuhradila.

3. Zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou dňa XX.XX.XXXX, má súd za preukázané, že žalobca poskytol pôžičku žalovanej v celkovej výške 4.000,-

Eur. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník zaplatí veriteľovi za poskytnutie pôžičky odmenu - úrok vo výške 100,- Eur. Celkový dlh, ktorý žalovaná ako dlžník mala vrátiť žalobcovi ako veriteľovi je 4.100,- Eur. Zároveň žalovaná ako dlžník v Čl. II. zmluvy prehlásila a svojim podpisom potvrdila prevzatie sumy 4.000,- Eur od žalobcu. V Čl. IV. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalovaná ako dlžník vráti veriteľovi, t. j. žalobcovi dlh v celkovej výške 4.100,- Eur, zároveň sa sporové strany dohodli, že pokiaľ dlžník bude splácať dlh v splátkach a oneskorí sa, čo i len s jednou splátkou, stáva sa splatným celý dlh.

4. Okresný súd Lučenec vydal dňa 15.03.2021 platobný rozkaz č.k. XC/X/XXXX-XX, ktorým uložil povinnosť žalovanej do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť žalobcovi sumu 4.100,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.100,-Eur od 10.08.2019 do zaplatenia alebo aby v tej istej lehote podala odpor s vecným odôvodnením. Zároveň jej súd uložiť povinnosť náhrady trov konania vo výške 176,-Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 388,61 Eur.

5. Okresný súd Lučenec uznesením č. k. XC/X/XXXX-XX platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec pod č. k. XC/X/XXXX-XX zo dňa 15.03.2021 zrušil v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že nebolo možné žalovanej ho doručiť do vlastných rúk.

6. Súd uznesením č. k. XC/X/XXXX-XX zo dňa 19.04.2021 vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva, označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná.

7. Vzhľadom k tomu, že sa nepodarilo uznesenie žalovanej doručiť, súd jej oznámil v súlade s dikciu oznámenie, že na súde sa nachádzajú písomnosti jej adresované, a to žaloba s prílohami, ktorá bola na súde podaná 26.01.2021 na webovej stránke súdu a na úradnej tabuli súdu, a to zverejnením dňa 27.05.2021, zvesené dňa 15.06.2021. (č.l. 43-45 spisu)

8. Podľa (ďalej len „“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

9. Zmluva o pôžičke má charakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy. To znamená, že k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2010 sp. zn. ), a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitostí vôle) boli dané.

10. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca a žalovaná uzavreli a podpísali dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej sumu 4.000,-Eur, ktorú mala žalobcovi vrátiť s odmenou 100,-Eur, spolu v celkovej výške 4.100,-Eur Súd kladie akcent na tú skutočnosť, že žalovaná dňom podpísania tejto zmluvy zároveň potvrdila prevzatie pôžičky. Zaviazanie dlžníka na plnenie súdom bude teda závisieť od úspechu dokazovania. Na druhej strane, i v prípade existencie listín preukazujúcich poskytnutie pôžičky môže dlžník v spore namietať neexistenciu dlhu alebo jej výšku. Dôkazné bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu celkom alebo sčasti, spočíva na dlžníkovi (porov. rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. ). V zmysle platnej právnej úpravy zmluvou o pôžičke ( ) prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), o druhovom určení veci, o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec ( ), ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, druhové určenie veci na účely tohto vzťahu nemožno vyvodiť z podstaty veci samej, ale v znení určenia účastníkmi vzťahu. Musí pritom ísť o dohodu v tom, že dlžník vráti ten istý druh veci. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť aj povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k

odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Ďalším pojmovým znakom pôžičky je jej dočasnosť. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v , ktorá vymedzuje obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznú povinnosť veriteľa ďalej vyplýva, že v spore o vrátenie požičanej čiastky má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre veriteľa vyplýva dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy odovzdal dlžníkovi finančné prostriedky. Povinnosťou dlžníka je zase uniesť bremeno preukázania tvrdenia, že požičané peniaze veriteľovi podľa dohody vrátil, prípadne, že táto povinnosť zanikla iným spôsobom alebo ani vôbec neexistovala. Ak zmluva o pôžičke obsahuje vyhlásenie dlžníka, že prevzatie pôžičky od veriteľa potvrdzuje svojím podpisom na zmluve (že ide o podpis žalovaného v konaní preukázané bolo), odporuje pravidlám logického myslenia uveriť bez ďalšieho obrane dlžníka, že predmet pôžičky od veriteľa neprevzal, resp. vyvodzovať, že zmluva o pôžičke opatrená podpismi účastníkov nie je dostatočným dôkazom. Účastníkom občianskoprávnych zmluvných vzťahov by malo byť naopak umožnené spoľahnúť sa na to, že celkom zrejmý obsah ich zmluvných dohôd nemožno vyvrátiť na základe jeho jednoduchého popretia zo strany účastníka, ktorý nechce niesť následky porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 21.6.2012 sp. zn. ).

11.Súd konštatuje, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi ním a žalovanou, požičal žalovanej sumu 4.000,-Eur, ktorú mu ale nevrátila, a to ani len čiastočne. Na základe tohto v súlade s Čl. III zmluvy mu je žalovaná povinná vrátiť sumu 4.100,-Eur.

12.Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13.Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14.Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a .

16.O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením ( ).

17.Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.

18.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa , ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa , ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa , právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa , osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa , ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa , ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa , ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. ).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať: a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.