Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cbi-197-2011.pdf
PDF · 103.73 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cbi/197/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek Letkovský, so sídlom kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, správca úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: J.. V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C. B., občan SR, o určenie neúčinnosti právneho úkonu
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.
II. Súd priznáva ž a l o v a n é m u náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.10.2011, doručenou súdu 19.10.2011 domáhal, aby sú vydal rozhodnutie s určením „ Právny úkon úpadcu - uspokojenie pohľadávky žalovaného - je voči veriteľom úpadcu prihláseným do konkurzu neúčinný. Žalovaný je povinný zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu k rukám navrhovateľa sumu, ktorá je evidovaná v účtovníctve úpadcu. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania.
2. Na základe návrhu žalobcu doručeného súdu 20.08.2014 súd pripustil zmenu petitu takto: „ Právny úkon úpadcu, uspokojenie pohľadávky odporcu vzniknutej titulom podielu na zisku, ktorú úpadca uspokojil hotovostnou platbou dňa 11.03.2009 vo výške 8 779,06 EUR, uspokojenie pohľadávky odporcu vzniknutej titulom vyrovnacieho podielu, ktorú úpadca uspokojil hotovostnou platbou dňa 05.10.2009 vo výške 14 240 EUR, uspokojenie pohľadávky odporcu vzniknutej titulom vyrovnacieho podielu, ktorú úpadcu uspokojil hotovostnou platbou dňa 04.03.2010 vo výške 5 000 EUR a uspokojenie pohľadávky odporcu vzniknutej titulom vyrovnacieho podielu, ktorú úpadca uspokojil prevodom z účtu vedeného vo VÚB , a.s. č. účtu : 2565748357/0200 dňa 10.03.2010 vo výške 5000 EUR sú voči veriteľom úpadcu prihláseným do konkurzu neúčinné. Žalovaný je povinný zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu k rukám navrhovateľa 33 019,06 EUR. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania.“
3. K žalobe sa vyjadril PZ žalovaného podaním doručeným súdu 24.07.2015 v ktorom namieta neurčito a nezrozumiteľne koncipovanú žalobu tak, že nikde nie je konkretizovaný právny úkon, ktorým konkrétne podľa tvrdení žalobcu malo dôjsť k údajnému ukráteniu veriteľov úpadcu. Má za to, že ide o všeobecné nepreukázané tvrdenie žalobcu, nakoľko nie len že nekonkretizuje právny úkon ukracujúci ani výšku majetku úpadcu ku dňu, ku ktorému malo dôjsť k ukracujúcemu právnemu úkonu. Na obranu konania žalovaného uvádza, že ten dňa 27.08.2010 požiadal úpadcu o zníženie svojho členského podielu u úpadcu, ktorého celková suma predstavovala sumu 100 771,32 EUR. Predmetná suma mu do podania
návrhu vyplatená nebola. V tejto súvislosti úpadca vystavil zmenku č. 2702 na vyplatenie členského podielu. Uvedené svedčí o tom, že žalovaný nenadobudol žiadny prospech od úpadcu, ani teda ani ostatní veritelia neboli ukrátení. Má za to, že z konanie žalobcu je zrejmé, že neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, nesplnil ani dôkaznú povinnosť, preto navrhuje žalobu zamietnuť.
4. Právny zástupca sa k žalobe vyjadril opätovne podaním doručeným súdu 07.08.2018 v ktorom zopakoval svoje pôvodné argumenty proti vyhoveniu žaloby.
5. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
6. Súd v danej právnej veci vytýčil pojednávanie na termín 20.08.2018, na ktorý sa dostavil právny zástupca žalovaného. Žalobca - právny zástupca žalobcu má vykázané doručenie predvolania na pojednávanie k 15.08.2018 teda v lehote v súlade s ustanovením § 178 ods. 2 CSP. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť neospravedlnil riadne a včas, nežiadal o odročenie pojednávania. Súd mal za to, že je dôvodné pojednávať v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, nakoľko neboli splnené podmienky predpokladané v ustanovení § 183 CSP. Na to súd vyhlásil uznesenie, že bude pojednávať v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Súd zároveň uvádza, že po pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci, deň nasledujúci teda dňa 21.08.2018 ( jeden deň po pojednávaní) bolo do kancelárie 28Cbi tunajšieho súdu doručené ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalobcu so žiadosťou o odročenie pojednávania určeného na 20.08.2018. Vzhľadom na oneskorené podanie ako aj skutočnosť, že súd vo veci už rozhodol nebolo možné prihliadať na podaný návrh.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných a oboznámením sa s listinnými dôkazmi takto:
7.1 PZ žalovaného argumentuje voči žalobe v súlade s písomnými vyjadreniami doručenými súdu v rámci konania a žiada žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania žalovanému.
7.2 Listinné dôkazy: Rozhodnutie predstavenstva družstva z 20.04.2010, Dodatok č. 9 - úplné znenie stanov družstva, Dohoda o znížení členského podielu, zmenka prihláška pohľadávky v sume 100 750 EUR, vyjadrenie PZ žalovaného, návrh na odročenie pojednávania PZ žalobcu, zápisnica zo schôdze veriteľov.
7.3 Ohľadne preukázania vykonaných platieb v prospech žalovaného žalobca uvádza, že účtovníctvo vrátane uvedených dokumentov sa nachádza vo vyšetrovacom spise ČVS: PPZ-284/NKA-PKJ- BA-2012 vedenom na NAKA s tým, že žiadal súd aby si uvedený dôkaz vyžiadal. Súd uvádza, že po posúdení obsahu žalobu v kontexte vyjadrenia PZ žalovaného od vykonania tohto dôkazu upustil, nakoľko má za to, že zistenia z účtovníctva nie sú primárne pre posúdenie odporovateľnosti právneho úkonu ako to navrhuje žalobca.
7.4 Z predložených listinných dôkazov súd zistil:
Z obsahu Rozhodnutia predstavenstva družstva z 20.04.2010 vyplýva, že hodnota členského podielu je 100 771, 32 EUR. Potvrdené zo zmenky vystavenej v prospech žalovaného identický nárok ako jen uplatnený prihláškou do konania 3K/95/2010.
Z Obchodného vestníka č. 75/2011, že konkurz na úpadcu č.k.: 3K/95/2010, bol vyhlásený uverejnený dňa 18.4.2011.
Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „ V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh .“
Podľa ustanovenia § 182 CSP „ Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“
Podľa ustanovenia § 191 CSP „ Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
Podľa ustanovenia § 192 CSP “Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“ 8. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:
Podľa ustanovenia § 269 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „OBZ“): (1) Ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. (2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“): „Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.“
Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 ZKR: „Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.“
Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 ZKR: „Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.“
Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 ZKR: „Oprávnenie Úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za Úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet Úpadcu.“
Podľa ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR: „Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho Úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto Úpadcu je správca.“
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR: „Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.“
Podľa ustanovenia § 57 ods. 3 ZKR: „Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.“
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 ZKR: „Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.“
Podľa ustanovenia § 58 ods. 2 ZKR: „Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.“
Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 ZKR: „Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.“
Podľa ustanovenia § 59 ods. 2 ZKR: „Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.“
Podľa ustanovenia § 59 ods. 3 ZKR: „Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.“
Podľa ustanovenia § 86 ods. 1 a 2 ZKR: (1) Správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov. (2) Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony Úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za Úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca poveriť advokáta alebo exekútora.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Vyhlášky MSSR z 20. decembra 2005, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia: „Na účely určenia platobnej neschopnosti sa platobne neschopným rozumie ten, kto má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom...“
Podľa ustanovenia § 60 ods. 1,2,3 ZKR „ (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.“
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, písm. e) ZKR, „Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR „ Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.“
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 ZKR „Právo odporovať právnemu úkonu môže správca uplatniť .... priamo na súde.“
Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 ZKR „Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.“
9. Z vykonaného dokazovania, na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd konštatuje, že právo odporovať právnemu úkonu a tým dosiahnuť jeho neúčinnosť voči veriteľom úpadcu, možno úspešne uplatniť len za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky odporovateľnosti stanovené v ZKR. Ak čo i len niektorá z týchto podmienok chýba, právnemu úkonu nie je možné v konkurznom konaní úspešne odporovať.
10. Súd v prvom rade skúmal podmienky splnenia lehoty pre podanie predmetnej žaloby, konštatujúc, že žaloba bola podaná 19.10.2011 teda v lehote určenej v ustanovení § 57 ods. 2 ZKR. Obchodného vestníka č. 75/2011, že konkurz na úpadcu č.k.: 3K/95/2010, bol vyhlásený zverejnením dňa 18.4.2011, v súlade s ustanovením § 199 ZKR teda 19.04.2011 nastali účinky vyhlásenia a predmetná žaloba bola podaná na súd v lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu.
11. Podstatou právneho inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov, je ten dôsledok, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľa bez ohľadu na to, či ide o úkon bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúci právny úkon alebo úmyselný ukracujúci právny úkon.
12. Odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany veriteľov pred takými právnymi úkonmi dlžníka, ktoré sú inak platné (z hľadiska obsahových a formálnych náležitostí konkrétneho zmluvného typu a z hľadiska náležitostí právnych úkonov netrpia vadou, pre ktorú by bolo možné vysloviť ich neplatnosť), ale ktorými dosiahne dlžník (spôsobí) ukrátenie uspokojenia ich pohľadávok. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov znamená, že pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície (právneho úkonu) dlžníka s jeho majetkom, buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu alebo ani v takom rozsahu, aký by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval so svojím majetkom
13. Pri ukracuju´com pra´vnom u´kone musi´ bytˇ za´rovenˇ splnena´ podmienka, zˇe pra´vny u´kon bol urobeny´ s u´myslom dlzˇni´ka ukra´titˇ svojich veritelˇov a tento u´mysel bol alebo musel bytˇ druhej strane zna´my. Ak ide o pra´vny u´kon urobeny´ v prospech osoby spriaznenej s dlzˇni´kom, u´mysel dlzˇni´ka ukra´titˇ svojich veritelˇov, ako aj vedomostˇ druhej strany o tomto u´mysle sa predpoklada´, ak sa nepreuka´zˇe opak. V konani´ nebolo preukázané, že by žalovaný vykonal namietaný úkon tak, že by u´mysel u´padcu ukra´titˇ svojich veritelˇov mu ako druhej strane bol zna´my a takiež nebolo preukázané, že by išlo o spriaznenú osobu.
14. Prevod finančných prostriedkov z pokladne bol vykonaný 11.03.2009, 05.10.2009, 04.03.2010 a bezhotovostný prevod z účtu dňa 10.03.2010 teda z hľadiska ukracujúceho právneho úkonu bol vykonany´ v dobe 5 rokov pred zacˇati´m konkurzne´ho konania v zmysle § 60 ods. 3 ZKR. Konkurzne ´ konanie bolo zacˇate´ na za´klade uznesenia su´du zo dnˇa 10.01.2011, č.k. 3K/95/2010- 63, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2011. Odporovatˇ je s poukazom na uvedene´ mozˇne´ iba ty´m pra ´vnym u´konom, ktore´ boli vykonane´ v definovananom časovom rozpätí, pričom prevod finančným prostriedkov ( výplata ) spada´ do doby 5 rokov.
15. Z následne vykonaného dokazovania, su´d nemal za preuka´zane´, zˇe realiza´ciou bezhotovostne ´ho prevodu financˇny´ch prostriedkov vo vy´sˇke 8 779,06 EUR, 14 240 EUR, 5 000 EUR a 5 000 EUR by u´padca zmaril mozˇnostˇ pomerne´ho uspokojenia svojich veritelˇov z tohto majetku, cˇi´m by ich ukra´til, a preto súd nemohol určiť, že sa jedna´ o ukracuju´ci pra´vny u´kon, ktory´ je vocˇi ostatny´m veritelˇom v konkurznom konani´ vedenom na majetok u´padcu neu´cˇinny´.
16. V prvom rade súd uvádza, že nebolo preukázané splnenie podmienky ukrátenia veriteľa v dôsledku uvedeného konkrétneho právneho úkonu a zároveň ani skutková podstata úkonu zvýhodnenia veriteľa.
Naopak bolo preukázané, čo však žalovaný ani nenamietal, že žalovaný je osobou spriaznenou s úpadcom, s ohľadom na ustanovenie § 60 ZKR.
17. Súd v tejto súvislosti poukazuje na dôkaznú povinnosť žalobcu „ Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)“ aj s poukazom na rozsudok KS Žilina 13CoKR/34/2016 „Zvýrazňuje krajský súd, že žalobca ako nositeľ dôkaznej povinnosti vo vzťahu k preukázaniu základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti vyplývajúcej z § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005Z.z. v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu disponuje nevyhnutnými podkladmi, účtovnou evidenciou a podobne, je teda vybavený na to, aby si mohol splniť svoju dôkaznú povinnosť v danom sporovom konaní s rovnakým postavením strany sporu v rovine preukazovania, že predmetný dodatok zo dňa 30.09.2011 spôsobil uvedené ukrátenie veriteľa či veriteľov. Krajský súd dodáva, že len samotné predloženie konečného zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu nie je preukázaním ukracujúceho právneho úkonu, ktorému žalobca podanou žalobou odporoval.“
18. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že výplatou finančných súm žalovanému došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Ak teda žalobca tvrdil, nejakú skutočnosť, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na jej preukázanie.
19. Súd konštatuje, že odporovacia žaloba nedáva súdu inú možnosť ako posúdenie právnej účinnosti sporného právneho úkonu len z pohľadu ukrátenia uspokojenia pohľadávok veriteľov. Skutkové zistenia v súlade s právnou argumentáciou súd zhodnotil k podstate v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností. Po zohľadnení skutkového vzťahu a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný v dôsledku čoho súd takto uplatnený nárok formou podanej žaloby zamietol v celom rozsahu.
Keďže súd vyhodnotil nárok žalobcu ako nedôvodný vo vzťahu k povinnosti žalovaného, žalobu v celom rozsahu zamietol.
20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej aj ako „ CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalovanému voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.
Poučenie:
: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).