Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/295/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ladislava Duditša a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. v spore žalobcu: T. I., B.. XX.XX.XXXX, X. W., U. X, adresa na doručovanie: W., X. X, zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná 89 proti žalovanej: T.. J. W., B.. XX.XX.XXXX, X. U. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Molitorisom, PhD., advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o splnenie povinnosti zabezpečiť primeranú bytovú náhradu a o náhradu nákladov za vykonané stavebné úpravy podkrovia rodinného domu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 13C/77/2011

- 226 zo dňa 30. júna 2017

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zaplatení sumy 43.227,55 eur v spojení s výrokom o náhrade trov konania, ako aj trov štátu a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Konanie o povinnosti žalovanej zabezpečiť žalobcovi primeranú bytovú náhradu a to byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu v podkroví stavby súp. č. XXX, postavenej na pozemku KN - C, parc. č. XXXX, popis stavby: dom nachádzajúci sa na U. D. Č..X, W., zapísaný na LV č. XXXXX, W..Ú.. U. T., C.: W. - U., C.: W. N.. a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zastavuje. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 43.227,55 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. IV. Štát má proti žalobcovi a žalovanej v rovnakom pomere nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu na uloženie povinnosti žalovanej zabezpečiť žalobcovi primeranú bytovú náhradu a to byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu v podkroví stavby súp. č. XXX, postavenej na pozemku KN - C, parc. Č.. XXXX, popis stavby: dom nachádzajúci sa na U. D. Č.. X, W., Z.Ý. B. I. Č.. XXXXX, W..Ú.. U. T., C.: W.

- U., C. : W. N.. a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že dňa 24.5.2012 žalobca svojim podaním rozšíril žalobu o náhradu nákladov za vykonané stavebné úpravy podkrovia rodinného domu, ktoré vyčíslil na sumu 43.227,55 eur.

3. Uznesením zo dňa 3.7.2016 súd prvej inštancie pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaná je povinná zabezpečiť žalobcovi primeranú bytovú náhradu a to byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu v podkroví súp. č. XXX, postavenej na pozemku KN - C, parc. č. XXXX, popis stavby: dom nachádzajúci sa B. U. D. Č.. X, W., Z. B. I. Č.. XXXXX, W..Ú.. U. T., C.: W. - U., C.: W. N. a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a žalovaná je povinná zaplatiť

žalobcovi sumu 43.227,55 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

4. S podanou žalobou žalobca žiadal aj nariadiť predbežné opatrenie, podľa ktorého je žalovaná povinná strpieť užívanie izby a podkrovných priestorov nachádzajúcich sa v podkroví rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku KN - C, parcela č. XXXX, nachádzajúceho sa v Košiciach, B. U. D. Č.. X, I. Č.. XXXXX, W.. Ú.Z.. U. T., C.: W. - U., C.: W. N. žalobcom a zdržať sa akýkoľvek zásahov znemožňujúcich toto užívanie žalobcom.

5. Žalovaná sa k pôvodne podanej žalobe písomne vyjadrila a uviedla, že tvrdenia žalobcu v žalobe sa nezakladajú na pravde, pretože podľa zmluvy o užívaní izby a podkrovných priestorov rodinného domu na U. D. Č.. X, W., sa v článku VI. zaviazala zabezpečiť náhradné bývanie minimálne na úrovni bývania v čase podania výpovede s tým, že výpovedná doba žalobcovi uplynula XX.X.XXXX. Zároveň uviedla, že z uvedenej formulácie jej nevyplýva povinnosť zabezpečiť žalobcovi náhradný byt. S výzvou na vypratanie nehnuteľnosti z XX.X.XXXX žalobcovi žalovaná doručila aj ponuka na uzavretie nájomnej zmluvy od realitnej kancelárie. Ponúknutý bol novo zrekonštruovaný podkrovný byt v rodinnom dome na ulici T. P. W. o výmere 75 m2. Žalobca ponuku na bývanie prevzal dňa XX.X.XXXX a keďže nehnuteľnosť nevypratal, žalovaná podala na Okresný súdu Košice I. žalobu na vypratanie nehnuteľnosti, ktorá sa vedie pod sp.zn. 35C/267/11.

6. Navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, keďže žalobca nemal jej súhlas na vytvorenie takýchto zmien stavby a čo týka zmeneného návrhu titulom náhrady nákladov vynaložených žalobcom na úpravu podkrovných priestorov v rodinnom dome, nakoľko žalobca nemal jej súhlas na vytvorenie takých zmien stavby (nejedná sa o samostatný byt, len podkrovné priestory rodinného domu) k akým pristúpil, keďže nesúhlasila s rozsahom stavebných a iných úprav vykonaných v podkroví jej rodinného domu žiadala žalobu žalobcu zamietnuť.

7. Žalobca ale poukazoval na to, že žalovaná sa zaviazala na úhradu nákladov a to v čl. IV. ods. 3 zmluvy o užívaní izby a podkrovných priestorov rodinného domu P. W. B. U. D. Č.. X, pričom viackrát vyzýval žalovanú aby sa zúčastnila obhliadky v mieste samom, žiadnym spôsobom jej nebránil aby bola zúčastnená znaleckého zisťovania.

8. Žalobca na pojednávaní dňa 30.5.2017 v časti týkajúcej sa zabezpečenia primeranej bytovej náhradu zo strany žalovanej vzal žalobu späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť s tým, že súd prvej inštancie v zmysle ust. § 145 ods. 2 konanie v tejto časti zastavil.

9. Súd vykonal dokazovanie pripojeným spisom tunajšieho súdu č.k. 7C/73/2009, výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX, W..Ú.. U. T., C.: W. - U., C. : W. N.., zmluvou o užívaní izby a podkrovných priestorov rodinného domu na U. D. Č.. X P. W. uzavretej dňa X.X.XXXX, výpoveďou z užívania nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX, ponukou na uzavretie nájomnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, odpoveďou na výzvu na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX, výsluchmi strán sporu, výsluchmi svedkov, znaleckým posudkom č. 10/2014 vypracovaného súdnym znalcom Ing. Jozefom Čechovským, znaleckým posudkom č. 4/2016- doplnok k znaleckému posudku č. 10/2014, stanovisko k znaleckému posudku č.4/2016, dodatok k znaleckému posudku č. 10/2014 vypracovaného Ing. Miroslavom Vavrekom, ako aj ďalšími dokladmi predloženými stranami sporu a zistil tento skutkový stav veci:

10. Žalovaná ako vlastníčka rodinného domu nachádzajúceho sa B. U. D. Č..X P. W., Z. B. I. Č.. XXXXX, W..Ú.. U. T., C. : W. - U., C.: W. N.., uzavrela so žalovaným dňa X.X.XXXX zmluvu o užívaní izby a podkrovných priestorov rodinného domu B. U. D. Č..X P. W. na dobu neurčitú s tým, že podľa čl. IV bod 3. môže užívateľ podkrovných priestorov vykonať stavebné úpravy podkrovia za účelom vytvorenia podmienok pre bývanie a to so súhlasom majiteľky rodinného domu. Podľa bodu 4. tohto článku po vykonaní stavebných úprav podkrovných priestorov investície vynaložené na tieto úpravu budú majetkom užívateľa. Výška odplaty za užívanie podkrovných priestorov bola dohodnutá vzájomnou dohodou vo výške 1.000,- Sk mesačne do decembra 2006 (čl. V.). Výpovedná lehota bola stanovená na dobu 6 mesiacov a začala plynúť v nasledujúcom mesiaci od mesiaca, v ktorom bola podaná. V prípade podania výpovede zo strany majiteľky rodinného domu, táto je povinná nájomcovi zabezpečiť náhradné bývanie minimálne na úrovni bývania v čase podania výpovede. V prípade podania výpovede zo strany

užívateľa podkrovných priestorov dôjde medzi majiteľkou domu a užívateľom podkrovných priestorov k finančnému vyporiadaniu zo strany majiteľky rodinného domu v závislosti od vynaložených nákladov pri úprave podkrovných priestorov (čl. VI.). Žalovaná v zmysle ustanovenia § 711 písm. a/, písm. d/ vypovedala uzatvorenú zmluvu o užívaní izby a podkrovných priestorov dňa XX.XX.XXXX.

11. V konaní bolo uznesením zo dňa 19.9.2013 nariadené znalecké dokazovanie znalcom Ing. Stanislavom Szöllössym z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti s tým, že znalcovi bolo uložené oceniť žalobcom vykonané stavebné úpravy podkrovia rodinného domu vlastnícky patriace žalovanej, ktorými žalobca podkrovie stavebne zmenil na obývateľný priestor pozostávajúci z dvoch izieb, šatníka, kuchyne, WC, kúpeľne, presne zdokumentovať a podpísať podkrovný priestor v rodinnom dome, popísať podľa predložených fotografií a zvukového záznamu aký stav podkrovia bol pred rekonštrukciou, určiť presný rozsah rekonštrukčných prác a použitých materiálov v podkroví a stanoviť sumu zvýšenia trhovej hodnoty rodinného domu. Keďže znalec súdu oznámil, že uloženú povinnosť nie je oprávnený hodnotiť v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z., a odmietol vykonať tento úkon, keďže nie je zapísaný v zozname znalcov na to príslušných, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 5.11.2013 zmenil uznesenie zo dňa 19.9.2013 tak, že odvolal znalca Ing. Stanislava Szöllössyho a nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Jozefom Čechovským z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti a stavebných prác.

12. Dňa 16.6.2014 súdny znalec Ing. Čechovský doručil súdu znalecký posudok č. 10/2014, v ktorom zodpovedal na otázky uložené v uznesení tunajšieho súdu (viď bod 15. na strane 9, 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Dospel k záveru, že suma zvýšenia trhovej hodnoty rodinného domu B. D. U. Č.. X P. W. po vykonaní rekonštrukcie podkrovia žalobcom je k obdobiu ukončenia rekonštrukcie, t.j. k výpovedi z nájmu podkrovných priestorov v roku 2008 vo výške 49.131,- eur.

13. Nakoľko žalovaná s týmto znaleckým posudkom nesúhlasila, navrhovala vypracovať dodatok k znaleckému posudku, v ktorom znalec vykoná položkovité porovnanie nákupného množstva materiálu so skutočne použitým množstvom, ktoré zistil pri ohliadke objektu a zároveň preukázane overí všetky ekonomické náklady spojené so zabezpečením stavebných úprav vykonaných žalovanou, keďže znalec nepreukázal zákonným spôsobom skutočnú hodnotu vykonaných prác. Rovnako namietala, či žalobca bol vôbec odborne schopný vykonať tak široký rozsah stavebných prác.

14. Znalec na pojednávaní konanom dňa 24.3.2015 sa vyjadril k námietkam žalovanej a uviedol, že sa nedá, aby podľa jednotlivých bločkov vedel určiť, či všetky tieto materiály, ktoré sa nachádzali na bločkoch boli zabudované do predmetnej nehnuteľnosti, pretože šetrením ani jedna zo strán nevedela presne uviesť, čo bolo v ktorom období realizované a preto vzal do úvahy rozpätie rokov 2005 až 2008. Uviedol, že nezohľadnil všetky bločky, pretože niektoré boli nečitateľné a tieto vyradil podľa špecifikácie. Takýmto spôsobom ohodnocoval, čo bolo postavené, neohodnocoval to tak, ako to uviedol podľa jednotlivých bločkov, ale hodnotil jednotlivé stavby. Ak by mal vypracovať znalecký posudok podľa námietok žalovanej, museli by uviesť strany sporu aspoň rok, kedy boli ukončené určité práce, jednotlivé druhy týchto prác a množstvo, čo by boli len percentuálne rozdiely v cene. Dodal, že on ako znalec nemôže urobiť presnú hodnotu jednotlivých prác, keďže znalci vychádzajú z katalógov a v podstate robia odhad na základe vykonaných prác, pričom rozpis jednotlivých položiek je vyjadrený v ním vypracovanom znaleckom posudku. K inflácii uviedol, že sú vydávané štatistickým úradom v kontexte indexu nárastu stavebných prác a materiálov a k určeniu dvoch cien zvýšenia trhovej hodnoty rodinného domu dodal, že stavby sa každým rokom opotrebúvajú a chátrajú, čo má za následok rozdielnu výšku amortizácie. Ďalej uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku a výpočte prác vynaložených zo strany žalobcu, ak nebolo potrebné použiť materiál, nebral do úvahy bločky s tým, že väčšina bločkov, ktoré bral do úvahy zodpovedali času, kedy dochádzalo k rekonštrukcii predmetnej nehnuteľnosti

15. Dňa 18.3.2016 znalec doložil znalecký posudok č. 4/2016 ako Doplnok k znaleckému posudku č. 10/2014, v ktorom špecifikoval jednotlivé stavebné práce podľa jednotlivých rokov. Konštatoval, že vo výpočtoch sú použité smerné orientačné ceny stavebných prác vykonané pre tretí štvrťrok 2006 až 2012, pričom posledný výpočet kalkulácie stavebných prác k jednotlivým obdobiam realizácie stavebných prác je uvedený v tabuľkách č. 3 až 6 na strane č. 6, 7, 8 doplnku k znaleckého posudku. Zo záveru doplnku k tomuto znaleckému posudku vyplýva, že odhad hodnoty stavebných prác celkom k jednotlivým obdobiam rokov 2006, 2007,2008, 2011,2012, spolu je 21.418,79 eur a so zohľadnením, že stavebné práce boli realizované svojpomocou je hodnota stavebných prác celkom 16.275,57 eur.

16. Dňa 8.7.2016 predložila žalovaná odborné vyjadrenie k doplneniu znaleckého posudku vypracované Ing. Miroslavom Vavrekom, ktorý v minulosti pôsobil ako znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác, ktorý uviedol, že súdny znalec v znaleckom posudku a v jeho dodatku použil cenníky smerných orientačných cien stavebných prác ODIS, ktoré sú stanovené na ocenenie stavebnej produkcie stavebných firiem, pričom nerešpektoval skutočnosť, že žalobca nie je stavebnou firmou, ale fyzickou osobou, čím sú položky a ceny znalcom započítané neoprávnene, lebo žalobcovi nemohli vzniknúť. Rovnako nerešpektoval skutočnosť, že ceny zabudovaných materiálov neprevzal z dokladov o ich nákupe (bločky a faktúry), ale prebral ich z kalkulácie a cenníkov smerných orientačných stavebných prác ODIS, čo je v rozpore s § 2 ods. 3 písm. a/ zákona o cenách (ekonomicky oprávnené náklady). Keďže v prílohe č. 2 znaleckého posudku je rozpis prác stanovený uvedenými obdobiami ich realizácie, ktorý nebol predložený žalovanej na jej odobrenie, resp. potvrdenie rozsahu a vecnosti a to vo vyššej reálnej hodnote z hľadiska celkového súčtu. Znalec mal do ceny započítať iba ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk a to iba v prípade, ak by práce realizovala stavebná firma, resp. živnostník, preto znalec vypracoval znalecký posudok v rozpore s § 2 a § 3 a následnými zmenami zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách a vykonávajúcej vyhláške č. 87/1996 Z.z. zákona o cenách v znení neskorších úprav. Uviedol, že doplnok k znaleckému posudku je spracovaný v rozpore so skutočnosťou, keďže znalec nerešpektoval skutočnosť, že žalobca nie je stavebnou firmou, neuviedol a nezdokladoval ceny nakúpených materiálov podľa dokladov predložených žalovanou, ale započítal ich podľa normatív cien, smerných orientačných cien stavebných prác ODIS, započítal aj také náklady, ktoré žalobcovi nevznikli, nevypracoval schému objektu tak, aby bolo možné overiť ním vypočítaný výkaz, výmer a celkové množstvá vykonaných stavebných prác.

17. S týmto konštatovaním znalca ale žalobca nesúhlasil, keďže mal za to, že znalec správne vyčíslil podľa cenníkov hodnotu ním vykonaných stavebných prác a materiálov s tým, že znalec na pojednávaní dňa 21.2.2017 zotrval na ním vypracovanom znaleckom posudku, ako aj doplnku a uviedol, že jediný problém, ktorý sa vyskytol v danom prípade sú práce, ktoré boli žalobcom robené svojpomocne a tieto práce sa nedajú žiadnym spôsobom ohodnotiť a preto vychádzal z priemerných cien podľa jednotlivých profesií, ktoré boli na predmetnej nehnuteľnosti vykonávané odborníkmi v zmysle katalógu, ktorý doložil a podľa vzorca, podľa ktorého došlo k výpočtu jednotlivých cien, s čím ale nesúhlasila žalovaná s poukazom na odborné vyjadrenie predložené Ing. Miroslavom Vavrekom, ktorý na pojednávaní zotrval na ním podanom odbornom vyjadrení v celom rozsahu a zdôraznil, že súdny znalec nerešpektoval skutočnosť, že ceny zabudovaných materiálov neprevzal z dokladov o ich nákupe, ale ich prebral z kalkulácie cenníkov priemerných orientačných prác, pričom znalec v doplnku znaleckého posudku č. 4/2006 na záver uviedol, že v bode č. 2 záveru doplnku k znaleckému posudku je výpočet bez právnej a výrobnej réžie.

18. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou ako vlastníčkou nehnuteľnosti došlo dňa X.X.XXXX k uzavretiu zmluvy o užívaní izby a podkrovných priestorov rodinného domu a aj keď táto zmluva nie je pomenovaná ako nájomná zmluva, súd prvej inštancie ju tak posudzoval, keďže vykazuje všetky jej náležitosti. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, bola stanovená odplata za užívanie priestorov, ako aj spôsob ukončenia nájmu, nakoľko v zmluve bolo uvedené, že užívateľ, t.j. žalobca, môže vykonávať potrebné stavebné úpravy podkrovia za účelom vytvorenia podmienok pre bývanie a to so súhlasom majiteľky (čl. IV. bod 3) s tým, že investície sa stanú vlastníctvom užívateľa (čl. IV. bod 4). Užívanie predmetných priestorov žalovaná ukončila výpoveďou zo dňa 25.11.2008, kde už seba označuje za prenajímateľa a žalobcu za nájomcu. Keďže podkrovné priestory neboli schopné obývania, čo vyplynulo z výpovede svedkov a o čom vedela aj žalovaná a rovnako to aj vyplýva zo znenia zmluvy o užívaní (čl. IV. bod 3), s rekonštrukciou podkrovia začal žalobca hneď po uzavretí zmluvy a postupne v podkroví rekonštrukciou zhotovil byt, avšak rekonštrukcia nebola dokončená z dôvodu ukončenia nájmu. Celkovo rekonštrukčné práce trvali od septembra 2005 do novembra 2008 a vzhľadom na dĺžku rekonštrukčných prác na podkroví žalovaná nemôže tvrdiť, že súhlas na rekonštrukciu nedala.

19. Podľa súdu prvej inštancie žalovaná dala súhlas na rekonštrukciu mlčky, keďže mohla v hociktorom momente rekonštrukčné práce zastaviť a sama uviedla na pojednávaní dňa 27.5.2013, že „to nie sú jej spôsoby“ (č.l. 102) s tým, že z vykonaného dokazovania rovnako vyplynulo, že pri stavebných úpravách podkrovia bol často prítomný aj manžel žalovanej a v prípade nesúhlasu s týmito prácami mohol tieto práce ukončiť v ktoromkoľvek štádiu. Keďže žalobca vykonal stavebné úpravy podkrovia rodinného

domu, ktorý bol neobývateľný, pretože sa jednalo o klasické podkrovie - pôjd pod strechou, v podstate vykonal nadstavbu rodinného domu spočívajúcu v tom, že podkrovie stavebne zmenil na obývateľný priestor, čím vznikla nová mezonetová jednotka pozostávajúca z dvoch izieb, šatníka, kuchyne, WC, kúpeľne, pričom ďalšie dve izby sú na mezonetovom podlaží v užívateľnom stave.

20. S poukazom na hore uvedené závery predložených, ako aj v konaní vypracovaných znaleckých posudkov s ich dodatkami, súd prvej inštancie uzavrel, že suma zvýšenia trhovej hodnoty rodinného domu po vykonaní rekonštrukcie podkrovia žalobcov je k obdobiu ukončenia rekonštrukcie, t.j. k výpovedi nájmu podkrovných priestorov v roku 2008 vo výške 49.131,00 eur (č.l. 20 znaleckého posudku - viď znalecký posudok č. 10/2014) a keďže žalobca väčšinu prác vykonával svojpomocne, po vypracovaní doplnku č. 4/2016 mal súd prvej inštancie zo záverov znaleckého posudku za preukázané, že odhad hodnoty stavebných prác k jednotlivým obdobiam 2006 až 2012 je hodnotou stavebných prác v sume 21.418,79 eur a so zohľadnením, že stavebné práce boli realizované svojpomocne za uvedené obdobie je hodnota stavebných prác celkom 16.275,57 eur.

21. Po právnom posúdení veci v zmysle ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná dala mlčky súhlas na rekonštrukciu podkrovia vo svojom rodinnom dome, i keď rekonštrukčné práce neprebiehali podľa jej predstáv, avšak sa nezaviazala na úhradu týchto nákladov. V danom prípade žalobca po skončení nájomného vzťahu môže žiadať protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatého priestoru s tým, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovi sa nájom skončil výpoveďou ku dňu 31.5.2009, o čom svedčí rozsudok Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 7C/73/2009 zo dňa 13.9.2009, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/15/2011 zo dňa 30.3.2011. Keďže žalobca splnil zákonom stanovené podmienky na požadovanie protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci a zo znaleckého posudku č. 10/2004 vyplynulo, že žalobca sa podieľal na zvýšení trhovej hodnoty nehnuteľnosti vykonávaním časti rekonštrukčných prác v podkroví rodinného domu B. U. D. Č.. X P. W., iba v časti prenajatého podkrovia v sume 49.131,00 eur, ale žalobca žiadal priznať iba sumu 43.227,55 eur, súd prvej inštancie viazaný žalobným návrhom žalobcu v zmysle § 216 ods. 1 CSP, zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom na náhradu trov znaleckého dokazovania, ktoré boli predbežne hradené zo štátneho rozpočtu, súd prvej inštancie zaviazal strany sporu v rovnakom pomere.

23. Proti II., III. a IV. výroku rozsudku (t.j. výroku o vyhovení žalobe v časti zaplatenia sumy 43.227,55 eur v spojení s výrokom o náhrade trov konania, ako aj trov štátu) podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, keďže súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že z obsahu odvolania vyplýva aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Uviedla, že medzi ňou a žalobcom bola uzatvorená písomná zmluva, na základe ktorej žalobca užíval podkrovný priestor v jej rodinnom dome. So zreteľom na súkromnoprávnu povahu vzťahu treba v prvom rade vychádzať zo zmluvných dojednaní obsiahnutých v zmluve o užívaní izby a podkrovných priestorov zo dňa X.X.XXXX, v znení ktorých súd v celom rozsahu nepostupoval, nakoľko nesprávne interpretoval ust. čl. IV. bod A ods. 3 zmluvy, v ktorom sa uvádza, že užívateľ môže vykonávať potrebné stavebné úpravy podkrovia za účelom vytvorenia podmienok pre bývanie so súhlasom majiteľky rodinného domu, z čoho jednoznačne vyplýva, že nejde o všeobecne udelený súhlas s rekonštrukciou, ale že akékoľvek rekonštrukčné práce si vyžadovali osobitný súhlas vlastníčky stavby, čo má preukázať v konaní žalobca pričom konkludentný súhlas s rekonštrukciou v konaní jednoznačne preukázaný nebol, keďže súd tento súhlas len posudzoval čisto zo všeobecnej rodiny. Žalobca žiadnym dôkazom nepotvrdil skutočnosť, že žalobkyňu osobitne žiadal o súhlas s jednotlivými prácami, prípadne aby s ňou konzultoval postup a rozsah stavebných prác. Konštatovanie súdu, že ak pri prácach výslovne nezakročila, je neprimerane rozširujúcim výkladom v zmysle § 667 OZ, keďže týmto výkladom v podstate súd prenáša zodpovednosť na vlastníka stavby a upiera vlastníkovi stavby právo vopred odmietnuť súhlas s určitým stavebným postupom a to aj s poukazom na ostatné dojednania zmluvy.

25. Čo sa týka ust. § 667 ods. 1 vo vzťahu k udeleniu súhlasu poukazovala na rozhodnutie NS ČR 26Cdo/449/2003 s tým, že obdobne odborná literatúra hovorí o potrebe súhlasu na „každú zmenu

prenajatej veci“, t.j. na každý jednotlivý stavebný zásah a postup, pričom jej žalobca nikdy nepredložil na schválenie ucelený projektový zámer úprav, nikdy o tom informovaná nebola, pričom takýto projekt podľa nej ani nikdy neexistoval. Konkludentný súhlas je tak možné akceptovať ako naplnenie podmienky § 667 ods. 1 iba v tom prípade, pokiaľ by ako vlastníčka stavby preukázateľne vedela o konkrétnej jednotlivej stavebnej zmene a proti tejto by nezasiahla. V stavbe ale nebývala v čase rekonštrukcie, neužívala ju, a preto nemohla byť ani prítomná pri vykonávaní jednotlivých konkrétnych stavebných prác, o ktorých ani informovaná nebola, keďže vôbec do priestorov podkrovia v čase rekonštrukcie nechodila. Preto vykonaným dokazovaním nebolo v dostatočnej miere preukazované, že mala vedomosť o spôsobe a rozsahu prebiehajúcej rekonštrukcie a že uskutočnený rozsah stavebných prác, ako aj spôsob ich vykonania konkludentne odsúhlasila a s prihliadnutím na čl. IV. písm. A ods. 3 zmluvy muselo byť už od počiatku zrejmé žalobcovi, že na rekonštrukciu bude potrebovať osobitný súhlas, o ktorý nikdy nepožiadal, čím vzal na seba riziko následkov realizácie zmien na cudzej nehnuteľnosti bez súhlasu vlastníka.

26. Pokiaľ aj súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že súhlas na rekonštrukciu bol daný konkludentne, žiadnym spôsobom vo svojom rozsudku ale nevysvetlil svoj záver o tom, že sa nezaviazala k náhrade nákladov vynaložených na vec v jej vlastníctve. Súd prvej inštancie nebral zreteľ na ust. čl. IV. písm. A ods. 4 zmluvy, podľa ktorého po vykonaní stavebných úprav v podkrovných priestorov, investície vynaložené na tieto úpravy budú majetkom užívateľa (žalobcu - poznámka) s tým, že zo znenia citovanej časti zmluvy je celkom jednoznačné, že strany si pre prípad realizácie odsúhlasených stavebných úprav dojednali ako kompenzáciu náhradu „vynaložených investícií“ s tým, že podľa krátkeho slovníka slovenského jazyka z roku 2003 je pod pojmom investícia potrebné rozumieť „náklady na výstavbu, rozšírenie, rekonštrukciu a technické vybavenie objektov a ich výsledkov“. Poukazovala aj na čl. IV. s názvom „výpovedná lehota“, v ktorého ods. 3 je uvedené, že v prípade výpovede „dôjde medzi majiteľkou domu a užívateľom podkrovných priestorov k finančnému vysporiadaniu zo strany majiteľky domu v závislosti od vynaložených nákladov pri úprave podkrovných priestorov“. Z tejto formulácie je tak zrejmé, že strany pre prípad ukončenia nájmu počítali so vzájomným vyrovnaním podľa skutočne vynaložených nákladov na rekonštrukčné stavebné práce a preto záver súdu prvej inštancie o tom, že ako vlastníčka stavby sa nezaviazala na úhradu nákladov, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

27. Súd prvej inštancie preto, ak posúdil jej správanie ako konkludentný súhlas s rekonštrukciou mohol priznať žalobcovi nanajvýš náhradu nákladov podľa § 667 ods. 1 druhej vety, pričom vykonané dokazovanie, ako aj vyhodnotenie v tomto smere žiadnym spôsobom nevykonal, keďže vo svojich úvahách sa v odôvodnení rozsudku len nesprávne zameral na zistenie výšky zhodnotenia nehnuteľnosti.

28. V tomto smere poukazovala na konkrétne vykonané dôkazy a ich nevyhodnotenie a mala za to s poukazom aj na odborné stanoviska Ing. Vavreka, keďže prevažnú časť prác vykonával žalobca svojpomocne, hodnota stavebných prác (investícií) sa podľa výpočtu vypracovaného znaleckého posudku v konaní mohla stanoviť alebo určiť na úroveň 14.143,21 eur, čo je maximálnou sumou vyčísliteľnou na základe podkladov predložených žalobcom.

29. Preto súd žalobcovi priznal neoprávnene náhradu zhodnotenia vo výške 43.227,55 eur, t.j. v hodnote trojnásobne vyššej, čo je v rozpore aj s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 a v rozpore s kompenzačným účelom ust. § 667 ods. 1 OZ, berúc do úvahy aj neunesenie dôkazného bremena z hľadiska preukázania, ktoré z položiek investovaných do prestavby podkrovia skutočne hradil on, keďže investície boli vynaložené aj žalobkyňou (35 kusov bločkov celkovo v hodnote 1.640,00 eur - kotol, radiátory, rozvod tepla a príslušenstvo, parozábrana na streche), ako aj s ohľadom na to, že značná časť bločkov o nákupe stavebných hmôt a zariadenia predložených žalobcom je z obdobia rokov 2003-2004 v hodnote 3.588,00 eur.

30. Apelovala na to, že vo viacerých svojich vyjadreniach poukazovala na úhradu nákladov zo svojej strany, s čím sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal. Taktiež značný priestor v jej dome bol zrekonštruovaný v rozpore s jej predstavami, v rozpore s technickými požiadavkami na realizáciu stavieb, čo si na jej strane vyžiada ďalšie investície (napr. odstránenie diery vysekanej do stropu jednej z miestností s porušením železobetónovej výstuže, dier v odvodových stenách po uchytení satelitnej antény, zbúranie priečky, ktorú vnútri žalobca vybudoval na úkor celkovej výmery podlahovej plochy podkrovia a pod.). Preto je odôvodnenie súdu v tejto časti v rozpore s citovanými ustanoveniami

Ústavy SR. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov celého konania.

31. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej nesúhlasil s tým, že žalovaná nedala žalobcovi súhlas na rekonštrukciu podkrovia a že súd nevysvetlil svoj záver o tom, že žalovaná sa nezaviazala k náhrade nákladov vynaložených na vec. Poukazoval na čl. IV. písm. A bod 3 zmluvy v tom znení „že žalobca ako užívateľ podkrovných priestorov môže vykonať potrebné stavebné úpravy podkrovia za účelom vytvorenia podmienok pre bývanie a to so súhlasom majiteľky rodinného domu“. Keďže žalobca so žalovanou dennodenne komunikoval, rozoberal s ňou a jej manželom T.. W., stavebné úpravy a zmeny, rekonštrukciu podkrovia a každý stavebný zámer. Žalovaná je zubná lekárka, ktorá má v spornom rodinnom dome na prízemí svoju ambulanciu, do ktorej chodila denne vybavovať pacientov a k tomu ešte vyrábala zubné náhrady a protézy, takže bola dennodenne v rodinnom dome, ktorého podkrovie rekonštruoval. Z formulácie čl. IV. písm. A bod 3 zmluvy ale zjavne nevyplýva, že sa jedná o všeobecne udelený súhlas na vykonaní stavebných úprav podkrovia a nad rámec tohto všeobecného súhlasu priebežné stavebné úpravy - rekonštrukciu podkrovia konzultoval so žalovanou a jej manželom.

32. Rovnako mal za to, že súd prvej inštancie správne interpretoval § 667 OZ, keď uzavrel, že žalovaná ako vlastníčka stavby musela o rekonštrukcii vedieť a preto na jej rekonštrukciu dala súhlas kumulatívne. Pokiaľ žalovaná poukazovala na odbornú literatúru, ktorá hovorí o potrebe súhlasu na každú zmenu prenajatej veci, k tomu uviedol, že zmenou prenajatej veci v prípade podkrovie, ide o celok a na jeho zmenu súhlas žalovanej mal. Rovnako mal žalobca súhlas na jednotlivé stavebné zmeny, o ktorej žalovaná vedela a nezasiahla proti nim. Vykonaným dokazovaním tak bolo preukázané, že žalovaná mala vedomosť o spôsobe a rozsahu prebiehajúcej rekonštrukcie a že uskutočnený rozsah stavebných prác, ako aj spôsob ich vykonania odsúhlasila konkludentne aj výslovne.

33. Žalobca nesúhlasil s tým, aby pred odovzdaním podkrovia žalovanou žalobcovi žalovaná do podkrovia niečo investovala, keďže nulový stav bol zadokumentovaný fotodokumentáciou. Znalec vykonal ohliadku na mieste samom a určil odhad predpokladaných nákladov na rekonštrukciu podkrovia rodinného domu na sumu 43.227,55 eur, pričom zohľadňoval použitý materiál, zabudované výrobky, murárske a omietárske práce a pod. v zmysle znaleckého posudku č. 30/2011 Ing. Petra Ščerbu. Ak žalovaná poukazuje v podanom odvolaní, že podľa čl. IV. písm. A ods. 4 zmluvy po vykonaní stavebných úprav v podkrovných priestorov, investície vynaložené na tieto úpravy budú majetkom užívateľa (žalobcu) a poukazuje na to, že zmluvné strany si pre prípad realizácie odsúhlasených stavebných úprav dojednali ako kompenzáciu náhradu „vynaložených investícií“, z uvedeného je zrejmé, že dala súhlas na rekonštrukciu podkrovia, keďže následne z ustanovení zmluvy vyplýva dohoda zmluvných strán, čo sa bude diať po vykonaní úprav.

34. Žalobca sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná sa nezaviazala ako vlastníčka stavby na úhradu nákladov, keďže čl. IV. ods. 3 zmluvy v znení „dôjde medzi majiteľkou domu a užívateľom podkrovných priestorov k finančnému vyporiadaniu zo strany majiteľky rodinného domu v závislosti od vynaložených nákladov pri úprave podkrovných priestorov“, nie je dohodou zmluvných strán o tom, že žalovaná sa zaviazala na úhradu nákladov a preto súd správne aplikoval ust. § 667 ods. 1 posledná veta OZ.

35. Žalobca nesúhlasil s odborným stanoviskom Ing. Vavreka, na ktoré poukazuje žalovaná aj v podanom odvolaní, keďže Ing. Čechovský správne vyčíslil podľa cenníkov hodnotu vykonaných stavebných prác a materiálov.

36. Rovnako nesúhlasil s výpočtom žalovanej hodnoty stavebných prác na úroveň 14.143,21 eur (viď znalecký posudok č. 4/2016) a mal za to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie investícií ňou vložených s tým, že nemôže byť na jeho ujmu, že niektoré bločky pochádzajú z obdobia pred uzavretím zmluvy, keďže šetril peňažné prostriedky na výstavbu. S poukazom na uvedené navrhoval potvrdiť rozsudok ako vecne správny a žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

37. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že trvá na podanom odvolaní a na dôvodoch v ňom uvedených, pričom žalobca vo svojom vyjadrení len účelovo interpretuje obsah zmluvných dojednaní, ako aj obsah vlastných písomných stanovísk predložených v priebehu konania a napokon

aj obsah právnych úkonov a opätovne poukazovala na formuláciu čl. IV. písm. A bod 3 zmluvy, ktorý nie je možné interpretovať len všeobecne ako akúkoľvek rekonštrukciu podkrovných priestorov, keďže je tu potreba viazanosti konkrétneho súhlasu na konkrétne vykonávanie úprav, keďže stavebné úpravy na dome žalovanej majú dopad aj na ňou užívanú spodnú časť rodinného domu. Druhým dôvodom je fakt, že podľa zmluvy má žalovaná náklady na stavebné úpravy v prípade skončenia užívania priestorov žalobcovi nahradiť a to aj so zreteľom na neobvyklé nízke mesačné nájomné, čo nemá oporu ani žiaden racionálny základ a preto si rekonštrukcia vyžadovala osobitný súhlas a nešlo z jej strany o všeobecný súhlas, ktorý žalobcovi nikdy neudelila a žalobca od nej ani nikdy nevyžadoval, čo potvrdil aj svedok L.. L. W..

38. Žalovaná absolútne nesúhlasila s interpretáciou zmluvných dojednaní ohľadne rozsahu náhrady, ktorú predostrel vo svojom vyjadrení žalobca a ktorá je v zásade totožná s argumentáciou súdu. Formulácia ust. čl. VI. ods. 3 zmluvy jednoznačne viaže finančné vyrovnanie na vynaložené náklady pri úprave podkrovných priestorov a nepripúšťa podľa názoru žalovanej žiaden iný výklad než možnosť a potrebu aplikácie § 667 ods. 1 druhá veta s odkazom na § 35 ods. 2 OZ, keďže vôľa žalovanej nesporne smerovala k záväzku na úhradu „nákladov“, čo vyplýva z jej vyjadrení v tomto konaní, zo samotnej zmluvnej formulácie, ako aj zo svedeckej výpovede L.. W. a preto si aj žalobca odkladal bločky z nákupov tovarov a materiálov (viď aj vyjadrenie žalobcu zo dňa 12.3.2013), v ktorom jednoznačne hovorí o záväzku žalovanej „na úhradu nákladov“, pričom nie je jasné, prečo súd prvej inštancie obsah podľa názoru žalobkyne nesporných zmluvných dojednaní interpretuje v rozpore s jasnými a zrozumiteľnými prejavmi zmluvných strán.

39. K tomuto vyjadreniu žalovanej sa už žalobca nevyjadril.

40. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné v celom rozsahu.

41. V zmysle účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu odvolací súd vychádzal z uplatnených odvolacích dôvodov žalovanej podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

42. Čo sa týka odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 od 1 písm. d) vyplýva nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, t.j. inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 3. 12. 2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR 1/2016), z neodôvodnenia súdom prvej inštancie záveru súdu prvej inštancie, že žalovaná sa nezaviazala na úhradu nákladov vykonaných žalobcom na jej rodinnom dome, s čím sa odvolací súd jednoznačne stotožňuje, nakoľko v bode 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku na str. 17 súd prvej inštancie len uviedol, že „žalovaná dala mlčky súhlas na rekonštrukciu podkrovia vo svojom rodinnom dome, i keď rekonštrukčné práce neprebiehali podľa jej predstáv, avšak sa nezaviazala na úhradu týchto nákladov. V danom prípade žalobca po skončení nájomného vzťahu môže žiadať protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatého priestoru.“ Odvolací súd konštatuje, že takéto odôvodnenie rozsudku nezodpovedá ust. § 220 ods. 2 a preto odvolací súd v tejto časti odôvodnenia rozsudku vzhliadol naplnenie odvolacieho dôvodu dôvodne uplatneného zo strany žalovanej v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ CSP.

43. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

44. Žalovaná rovnako uplatnila v podanom odvolaní aj odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, ktorých naplnenie odvolací súd s poukazom na ďalšie odôvodnenie učinené odvolacím súdom bolo vo veci naplnené.

45. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

46. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

47. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy nevyhodnotil v zmysle ust. § 191 a nasl. účinného v čase jeho rozhodovania a preto z vykonaných dôkazov predčasne dospel k skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj predčasný právny názor.

48. Súd prvej inštancie taktiež nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a z dôvodu zabezpečenia rovného postavenia strán sporu v zmysle čl. 6 Základných princípov civilného sporového konania, so zreteľom na možný predpoklad vykonania dokazovania v zmysle napádaných skutočností uvádzaných odvolateľom, vyhodnotenia a právneho posúdenia veci (viď v tomto smere Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 26. januára 2010 pod č.k. III.ÚS 32/2010-17).

49. Čo sa týka nedostatočného vyhodnotenia zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, odvolací súd poukazuje v prvom rade na námietku odvolateľky, že formulácia uvedená v čl. IV. bod 3 v tom znení „že užívateľ podkrovných priestorov môže vykonať potrebné stavebné úpravy podkrovia za účelom vytvorenia podmienok pre bývanie a to so súhlasom majiteľky rodinného domu“ je len všeobecným súhlasom, ktorý sa ale viaže na potrebu osobitného súhlasu prenajímateľa jednotlivých rekonštrukčných prác na podkrovných priestoroch, je dôvodná, keďže všeobecný súhlas je zrejmý z citovaného znenia čl. IV. bodu 3 zmluvy, ale je viazaný na osobitné súhlasy, ktorých udelenie zo strany žalovanej z hľadiska vykonania/nevykonania jednotlivých stavebných úprav súd prvej inštancie nedostatočne a tým predčasne vyhodnotil, keďže nevzal zreteľ na všetky dôkazy v spore.

50. V tomto smere je preto potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie konkrétne nepreskúmal, či žalobcom vykonané stavebné úpravy podkrovia sa vzhľadom na účel vytvorenia podmienok pre bývanie (konkrétne vymedzených v zmluve), môže posudzovať ako celok alebo len v rámci jednotlivých stavebných úprav, ktoré možno oddeliť od potreby stavebných úprav celého podkrovia, lebo v prípade, ak by tomu tak nebolo, stačilo by v danej veci len preukázanie všeobecného súhlasu na vykonanie stavebných úprav podkrovia zo strany žalovanej. V prípade, že jednotlivé stavebné úpravy podkrovia môžu existovať už samostatne za účelom vytvorenia podmienok pre bývanie (so zistením a odôvodnením rozsahu ich vykonania), je potrebné už v konaní preukázať udelenie samostatných osobitných súhlasov na vykonanie jednotlivých stavebných úprav a to aj s poukazom na dôvody

výpovede zo strany žalovanej (viď č.l. 7 obsahu spisu), t.j. že nájomca realizoval stavebné úpravy (zásah do strešnej krytiny, zásah do stropu v podobe vyvŕtania otvoru - bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti a teda v rozpore s ust. § 694 a § 695, ako aj v rozpore s čl. VI písm. A ods. 3), z čoho potom vyplýva, že konkrétne za vykonanie týchto stavebných úprav osobitný súhlas žalobca ani nemal.

51. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, odvolací súd rovnako poukazuje na to, že v prípade rekonštrukcie podkrovia možno hovoriť o vykonaní diela, kedy vzhľadom na charakter diela sa vyžaduje nielen všeobecný súhlas, ale aj osobitný súhlas s vykonaním jednotlivých prác diela a to so zreteľom na konkrétne dojednania, ako aj na tú skutočnosť, či vykonané dielo z hľadiska jednotlivých vykonaných prác možno oddeliť od celku, čo podľa odvolacieho súdu je aplikovateľné aj v danom spore.

52. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti dôkazy, na ktoré poukazovala odvolateľka nielen v podanom odvolaní, ktoré ale súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nevyhodnotil a ktoré spochybňujú záver súdu prvej inštancie, že aj keď žalovaná na rekonštrukciu podkrovia ako celku dala všeobecný súhlas, tento súhlas bol ale viazaný na osobitné súhlasy žalovanej s vykonaním jednotlivých stavebných úprav pri rekonštrukcii podkrovia žalobcom ako nájomcom , berúc do úvahy aj ust. § 687 a nasl. OZ, konkrétne ust. § 694 OZ, pričom v tomto smere súd prvej inštancie dôkazy nevyhodnotil, tak po skutkovej, ako aj právnej stránke veci. Záver súdu prvej inštancie o daní konkrétnych osobitných súhlasov žalobcom je spochybnený aj tým, že z výpovede manžela žalovanej vyplynulo, že s vykonaním niektorých prác nesúhlasili, k ich vykonaniu mali námietky, čo následne aj vyústilo do dania výpovede nájomnej zmluvy.

53. Podľa § 694 nájomca nesmie vykonávať stavebné úpravy ani inú podstatnú zmenu v byte bez súhlasu prenajímateľa, a to ani na svoje náklady.

54. Podľa § 667 ods.1 zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

55. Čo sa týka vyhodnotenia skutkového stavu súdom prvej inštancie v tom znení, že žalovaná sa nezaviazala na úhradu nákladov, čo súd prvej inštancie neodôvodnil v zmysle ust. § 220 ods. 2 , predčasne s odkazom na ust. § 667 ods. 1 posledná veta uzavrel, že v prípade, ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov nájomcu, môže nájomca po skončení nájmu požadovať protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, na určenie ktorej súd vo veci nariadil aj znalecké dokazovanie a v tomto znení aj zaviazal žalovanú na úhradu protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, t.j. na zvýšenú trhovú hodnotu nehnuteľnosti, vykonaním v časti podkrovia rodinného domu rekonštrukčných prác, t.j. v časti prenajatého podkrovia rodinného domu B. U. D. Č.. X P. W., vo výške 43.227,55 eur.

56. Odvolací súd uvádza, že tento záver súdu prvej inštancie je predčasný , keďže súd prvej inštancie nebral zreteľ aj na ďalšie dôkazy, t.j. konkrétne nevyhodnotil všetky ustanovenia zmluvy, v kontexte námietok odvolateľky, s konkrétnym ustálením aj vôle, t.j. úmyslu strán pri uzavretí zmluvy, majúcich vplyv na správne vyhodnotenie skutkového stavu veci a jej právne posúdenie.

57. Odvolací súd apeluje na to, že z čl. IV. bod 3 zmluvy vyplýva , že „užívateľ podkrovných priestorov môže vykonať potrebné stavebné úpravy podkrovia za účelom vytvorenia podmienok pre bývanie a to so súhlasom majiteľky rodinného domu“, z čoho pramení len všeobecný súhlas ale aj potreba osobitného súhlasu s vykonaním stavebných úprav podkrovia žalovanou, keďže až po vykonaní stavebných úprav podkrovných priestorov mal žalobca nárok na náhradu investícií vynaložených na stavebné úpravy s odkazom aj na čl. IV. A bod 4 a preto jednotlivé stavebné úpravy podkrovných priestorov museli byť odsúhlasené žalovanou. Preto je potrebné zistiť, aké stavebné úpravy boli aj skutočne vykonané v kontexte vzájomného odsúhlasenia, berúc do úvahy aj čl. V., t.j. dohodu o výške úhrady za užívanie podkrovných priestorov 1.000,00 Sk mesačne, ale len do decembra 2006, pričom zmluva bola uzatvorená dňa X.X.XXXX a stavebné práce žalobca vykonával aj v roku 2008, z čoho zase pramení, či v ďalšom období sa výška úhrady zvyšovala, prípadne menila a ak, z akého dôvodu s tým, že v čl. VI si strany sporu dohodli jasne, že v prípade podania výpovede zo strany majiteľky rodinného

domu, táto je povinná nájomcovi zabezpečiť náhradné bývanie minimálne na úrovni bývania v čase podania výpovede s tým, že v prípade výpovede zo strany užívateľa podkrovných priestorov dôjde medzi majiteľkou domu a užívateľom podkrovných priestorov k finančnému vysporiadania zo strany majiteľky rodinného domu v závislosti od vynaložených nákladov pri úprave podkrovných priestorov s tým, že v čl. VII. bod 7 zmluvné strany konštatovali, že obsahu zmluvy porozumeli, vyhlasujú, že táto bola uzavretá podľa ich pravej a slobodnej vôle a na znak súhlasu s jej obsahom túto vlastnoručne podpísali. Preto je potrebné pri vyhodnocovaní dôkazov súdom vychádzal z preukázanej vôle strán, keďže pri výklade pojmu „investície“, odvolateľka poukazovala na to, že pojem investície sa chápe aj podľa výkladu slovníka slovenského jazyka ako úhrada „nákladov“, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd a to z dôvodu, že podľa § 667 ods. 1 veta druhá - úhradu „nákladov“ s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal a podľa vety štvrtej tohto ustanovenia - ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, len vtedy môže nájomca požadovať po skončení nájmu „protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci“.

58. Náhrada „nákladov“ a „protihodnota toho, o čo sa zvýšila hodnota veci“, sú ale rozdielne pojmy, vychádzajúc aj z ustálenej rozhodovacej praxe súdov.

59. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku v spojení s výrokom o trovách konania a trovách štátu, ktoré s vyhovujúcim výrokom úzko súvisia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, § 391 ods. 1 a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že v zmysle § 391 ods. 3 uložil súdu prvej inštancie ako má vo veci ďalej konať.

60. V zmysle § 396 ods. 3 v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .