Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/332/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Mgr. U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. L. K. XXXX/XX, K., právne zastúpený: JUDr. Alena Arbetová, advokátka, Nám. Sv. Martina 3/A, Holíč, proti žalovanej: PaedDr. G. E., nar. X.XX.XXXX, bytom K.. L. a Z. XXXX/X, K., o zaplatenie 2.005,24 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Senici č. k. 3C/139/2011-268 zo dňa 22. marca 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Súd I. inštancie vo výroku rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 916,26 € s 0,02 % úrokom z omeškania za každý deň omeškania od 24.11.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Uzneseniami č. k. 3C/139/2011-44 zo dňa 7.11.2012 a č. k. 3C/139/2011-76 zo dňa 23.4.2013 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 893,38 € a v časti sumy 195,60 € a úroku z omeškania prevyšujúceho výšku 0,02 % za každý deň omeškania, ako aj úroku z omeškania za navrhované obdobie do 23.11.2010 zastavil. Vo veci súd rozhodol rozsudkom č. k. 3C/139/2011-161 zo dňa 11.6.2014, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie s použitím § 451 ods. 1, ods. 2 a § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka odôvodnil tým, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila tým, že využívala služby spojené s užívaním bytu č. XX v bytovom dome č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k. ú. K., pričom žalobca zaplatil všetky nedoplatky na vyúčtovaniach celkom vo výške žalovanej sumy. Žalobca v konaní preukázal, že z užívania predmetného bytu sa odhlásil ku dňu 1.1.2007, predložil dôkazy preukazujúce vznik bezdôvodného obohatenia, ako aj jeho výšku.

3. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23Co/487/2014-213 zo dňa 30.3.2015 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že svojím postupom prvoinštančný súd odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. V odôvodnení uznesenia poukázal na skutočnosť, že vzájomná žaloba svojím obsahom nezodpovedá návrhu v zmysle ustanovenia § 42 ods. 3 OSP a zvlášť náležitostiam návrhu v zmysle § 79 ods. 1, ods. 2 OSP, v dôsledku čoho bolo povinnosťou súdu prvého stupňa postupovať v zmysle § 43 os. 2 OSP a odstraňovať vady návrhu. Ak totiž súd nepostupoval podľa citovaného ustanovenia, je nepreskúmateľné, o čom, o akom nároku rozhodoval, pretože z návrhu nie je zrejmé vyšpecifikovanie pohľadávky, konkrétnosť pohľadávky, o aký nárok žalobcu sa jedná, nie je zdôvodnené, na základe akého titulu žiada žalobca zaplatiť predmetnú pohľadávku, v návrhu chýba označenie dôkazov, na ktorej sa žalobca má odvolávať,

preto treba vzájomný návrh žalobcu považovať za nepresný, nekonkrétny. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že žalovaná sa viackrát pokúšala o doručenie konkrétneho vyšpecifikovaného návrhu za presným určením pohľadávky s rozpisom a špecifikáciou pohľadávky, pričom tým, že prvoinštančný súd rozhodol o návrhu, ktorý bol nepresný, nešpecifikovaný, nezodpovedajúci ustanoveniu § 79 ods. 1, ods. 2 OSP, odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Odvolací súd uzavrel, že úlohou súdu prvého stupňa bude pokračovať v konaní postupom na odstránenie vád vzájomného návrhu v zmysle § 43 ods. 1, ods. 2 OSP (v ktorej bude povinnosťou súdu vysporiadať sa pri špecifikácii samotného návrhu aj s čiastočnými späťvzatiami návrhu, ktoré sú nezrozumiteľné), doručením doplneného návrhu žalovanej s výzvou na jej vyjadrenie a následným vypočutím žalovanej na pojednávaní ako účastníčky konania k jednotlivým okolnostiam tvrdeným v návrhu a po takto doplnenom dokazovaní a jeho vyhodnotení v zmysle § 132 OSP vo veci opätovne rozhodnúť. Na svoje tvrdenia musia účastníci predložiť dôkazy a k jednotlivým dôkazom majú právo sa účastníci vyjadriť vzájomne. Odvolací súd tiež poukázal na vznesenú námietku žalovanej v odvolaní, na ktorú treba prihliadnuť a vyhodnotiť ju.

4. Na výzvu súdu žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 30.7.2015 doručil doplnenie vzájomnej žaloby v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1, ods. 2 OSP účinného do 30.6.2016, z ktorého vyplýva, kto predmetný návrh podal, proti komu smeruje a o zaplatenie akej sumy sa jedná. Uznesením č. k. 3C/139/2011-238 zo dňa 2.9.2015 súd podanie žalobcu doručené súdu dňa 24.11.2010 odmietol, nakoľko nedoplnil svoje podanie v zmysle výzvy a neuviedol jasný, zrozumiteľný a určitý petit, pričom súd v konaní nemohol pokračovať na základe žaloby ani jej doplnenia. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca v doplnení podania neuviedol žiadne nové skutočnosti, nešpecifikoval žalovanú sumu a neobjasnil dôvodnosť svojho nároku, ale len zopakoval skutočnosti uvedené v pôvodnej žalobe v spojení s jeho neskoršími podaniami (čiastočnými späťvzatiami). V dôsledku podaného odvolania žalobcom Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23Co/777/2015-248 zo dňa 21.11.2016 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení vyslovil právny záver, že doplnený návrh zo dňa 27.7.2015 doručený okresnému súdu dňa 30.7.2015 obsahuje všetky náležitosti návrhu, v zmysle ktorého môže súd I. inštancie konať, a to podľa § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1, ods. 2 OSP, nakoľko z neho jednoznačne vyplýva, kto predmetný návrh podal, proti komu smeruje a o zaplatenie akej sumy sa jedná. Takto doplnený návrh posúdil ako určitý a špecifikovaný čo do vysvetlenia jednotlivých požadovaných súm ako aj nároku, akého titulu sa domáha žalobca zaplatenia.

5. Súd v intenciách právneho záveru odvolacieho súdu doplnil dokazovanie doplnením vzájomnej žaloby. Z doplnenia podania zo dňa 27.7.2015 mal súd preukázané, že žalobca špecifikoval, že žalovaná pohľadávka vo výške 2.005,24 € pozostávala zo súm, ktoré žalobca uhradil za žalovanú titulom nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu do 31.12.2008. V doplnenom návrhu žalobca ozrejmil čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 195,60 €, keď takto postupoval z dôvodu povinnosti spoluvlastníkov bytu znášať úhrady do fondu opráv, poplatok za správu domu a poistenie spoločne, každý vo výške svojho spoluvlastníckeho podielu.

6. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.1.2017 žalovaná vzniesla námietku premlčania žaloby v celom rozsahu, pričom poukázala na uznesenie odvolacieho súdu ohľadom premlčania práva na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia. Súd sa zaoberal námietkou premlčania uplatnenou žalovanou, pričom však zistil, že pohľadávka žalobcu uplatnená žalobou nie je premlčaná. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovená dvojaká premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Vzájomný vzťah oboch premlčacích dôb je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že by oprávnenej osobe ešte bežala aj druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívna. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Pri uvedených okolnostiach rozhoduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech, t.j. nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. V danom prípade začala subjektívna premlčacia doba žalobcovi plynúť dňa 10.12.2008, keď plnil namiesto žalovanej (za účelom predísť dražbe predmetného bytu, ktorého je spoluvlastníkom, zaplatil nedoplatok k nemu sa viažuci, hoci ho nespôsobil) v sume 967,07 € (t.j. vo vyššej sume než ktorú požaduje z titulu bezdôvodného obohatenia, a teda v danom prípade nie je rozhodujúce plynutie ostatných premlčacích dôb závislých od platieb uskutočnených neskôr),

t.j. týmto dňom vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom žalobca si toto právo uplatnil podaním vzájomnej žaloby dňa 24.11.2010, t.j. pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby. Od podania vzájomnej žaloby premlčacia doba neplynie (spočíva), keďže konanie nie je doteraz právoplatne skončené, pričom je splnený predpoklad, že žalobca v konaní riadne pokračuje. Žalovaná v tejto súvislosti namietala, že vo vzájomnej žalobe nie je uvedené meno ani adresa. Znova podaním doručeným súdu dňa 9.6.2014 uviedla, že jej nebol doručený riadny návrh o žalovanú sumu s rozpisom pohľadávky a teda jej nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Súd je toho názoru, že aj napriek skutočnosti, že vzájomná žaloba mala vady, v dôsledku ktorých bol žalobca vyzvaný na ich odstránenie, právne účinky vzájomnej žaloby podanej dňa 24.11.2010 zostávajú zachované. Doplnenie žaloby v zmysle výzvy súdu totiž neobsahuje žiadne nové okolnosti prípadu, bol ním len konkrétne špecifikovaný nárok žalobcu s ozrejmením čiastočných späťvzatí žaloby. V prípadoch čiastočných zastavení konania sa jednalo len o poníženie pohľadávky, t.j. čiastočné späťvzatia, ako ani doplnenie žaloby nemožno považovať za nové návrhy, s ktorými podaniami by mali byť spojené účinky spojené s podaním žaloby. Z uvedených dôvodov súd uzavrel, že premlčacia doba v danej veci prestala plynúť a spočíva odo dňa uplatnenia práva žalobcom vzájomnou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.11.2010. Súd dodáva, že časť žalovanej pohľadávky voči žalovanej, ktorá by mohla byť premlčaná (vo výške 893,38 €), zobral žalobca v priebehu konania späť. Súd uvádza, že nebolo povinnosťou žalobcu platiť platby za užívanie bytu, nakoľko od 26.4.2006 v predmetnom byte nebýval (od 1.1.2007 bol odhlásený z trvalého pobytu) a teda nevyužíval s tým spojené služby. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ani ohľadom svojho tvrdenia, že žalobca bol povinný uhrádzať platby za užívanie bytu za ich spoločné nezaopatrené deti, resp. že to malo vyplývať zo súdnych konaní týkajúcich sa vyživovacej povinnosti žalobcu voči maloletým deťom, nakoľko ani uvedenú skutočnosť súdu žiadnym spôsobom, či už predložením alebo označením dôkazu, nepreukázala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd I. inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 916,26 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % za každý deň omeškania od 24.11.2010 (t.j. od podania vzájomnej žaloby) do zaplatenia, ktorého výška je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a žiadnej zo strán nepriznal ich náhradu, nakoľko každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočný, keďže žalobca bol v časti žalovanej sumy 916,26 € úspešný, súd však pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil aj zavinenie žalobcu spočívajúce v čiastočných späťvzatiach žaloby, v dôsledku ktorých prišlo k čiastočnému zastaveniu konania.

7. Odvolanie žalovanej. V zákonnej lehote podávam odvolanie voči rozsudku 3C/139/2011-268. V odvolaní, v úvode udáva, že prvoinštančná sudkyňa JUDr. M. Bellová v uvedenom spore už dvakrát rozhodla v rozpore so zákonom. Krajský odvolací súd v Trnave uznesení Uznesením 23Co/487/2014-213 (2611209867) z 30.03.2015 a Uznesením 23Co/777/2015-24 (2611209867) z 21.11.2016 zrušil jej vadné rozhodnutia a vrátil ich súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Opakovane i pri aktuálnom rozsudku nevychádzala z doložených listinných dôkazov, ignorovala vznesenú námietku premlčania návrhu v celom rozsahu, vychádzala iba z vlastného subjektívneho názoru a pocitov bez toho, aby brala do úvahy fakty, ktoré som v procese uviedla a na ktoré ju dvakrát Krajský odvolací súd v odôvodnení uznesení upozorňoval a metodicky viedol, ako má v zmysle platnej judikatúry postupovať. So žalobcom uzatvorili ústnu dohodu uhrádzať každý v 1 sume zálohové užívateľské platby na nájomnom v byte na K. XXXX/XX, v ktorom potom, ako žalobca opustil rodinu, zostala bývať s dvomi študujúcimi deťmi. Neplnil si však ani zákonnú povinnosť spolumajiteľa uvedeného bytu. V konaní l0C/2l6/2009 sa ako žalobkyňa dožadovala vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný na pojednávaní 24.11.2010 podal protinávrh, vzájomnú žalobu o zaplatenie 2.005,24 €, ktorá bola OS Senica vylúčená na samostatné konanie vedené pod Č. k. 3C/P9/20l1. Podanie žalobca odstraňoval čiastočnými späťvzatiami, až sa postupne čiastka ustálila na sume 916,26 €, ktorá zostala podľa žalobcu aktuálnym predmetom sporu. Vo veci nebola ani raz vypočutá, lebo pojednávania boli zo strany žalobcu a jeho advokátky JUDr. Arbetovej. V celom horizonte zmarených pojednávaní od podania protinávrhu 26.11.2010 až do rozhodnutia rozsudkom 11.06.2014 som sa nedočkala vyšpecifikovania žaloby a opakovane upozorňovala na premlčanie podania v celom rozsahu. Krajský súd v Trnave vadný rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním uznesením č. k. 23Co/487/20l4 - 213 zo dňa 30.3.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodov, na ktoré som poukazovala počas všetkých zmarených konaní počas celého obdobia od 24.11.2010 až do vynesenia vadného rozsudku 11.6.2014. Odvolací súd poukázal na jej oprávnenú požiadavku, aj že som sa opakovane dožadovala o doručenie konkrétneho, vyšpecifikovaného návrhu s presným určením pohľadávky s rozpisom dlžnej sumy. Prvoinštančný súd rozhodol o návrhu, ktorý bol nepresný, nešpecifikovaný, nezodpovedajúci ustanoveniu § 79 ods. l, ods. 2 OSP, odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a

nezrozumiteľné. Na základe výzvy súdu žalobca odstránil vady podania a predmetný návrh z 27.7.2015 doručil súdu 30.7.2015 s náležitosťami, ktoré boli požadované doplniť. Prvoinštančný súd uznesením č. k 3C/139/2011-238 doplnené podanie žalobcu odmietol. Ale aj toto odmietnutie sudkyňa I. inštancie poplietla, nakoľko odmietla podanie predchádzajúce, doručené súdu dňa 24.11.2010, teda pôvodné podanie a nie už doplnené zo dňa 27.7.2015/30.7.2015 doručené súdu. Žalobca sa odvolal ku Krajskému odvolaciemu súdu v Trnave. Krajský odvolací súd v Trnave Uznesením č. k. 23Co/777/2015-248 zo dňa 21.11.2016 napadnuté uznesenie zrušil a vec druhýkrát vrátil súdu prevej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd Senica mi toto uznesenie poslal. Na str. 3 uznesenia je presne špecifikované ust. § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Rovnako odvolací súd poukázal tiež na vznesenú námietku premlčania v mojom odvolaní, na ktorú musí prvoinštančný súd tiež prihliadnuť a vyhodnotiť ju. Žalobca porušením plnenia vzájomnej dohody, na základe ktorej nám Službyt, s r. o. rozdelil platby na polovicu vlastne sám naplnil podstatu vzniknutej žaloby a vlastne od nezaplatenia prvej splátky rozdeleného nájomného vedel o dlhu, ktorý pravidelne mesačne narastal, keďže pohľadávku voči Službytu neuhrádzal. Ja som svoju pohľadávku voči Službytu platila pravidelne každý mesiac a o vznikajúcom nedoplatku nevedela. Súd I. inštancie nemal z vykonaného dokazovania dostatok informácií aby vyvodil zo skutkového stavu právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Na pojednávaní, ktoré bolo veľmi kratučké žalobca nepreukázal ani to najzákladnejšie, termín, od kedy sa o oprávnenom nároku na bezdôvodné obohatenie dozvedel. Súd I. inštancie taký údaj po ňom ani nežiadal a nemohol teda nijako vyhodnotiť, či od danej doby uplynuli dva roky. Prvostupňová sudkyňa tápala v číslach ohľadom späťvzatí návrhu v jeho postupných sumách a ustálení čiastky na sumu 916,26 €. Pri upozorneniach Krajského súdu v Trnave v uznesením 23Co/487/20145 na str. 5 : „Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovená dvojaká (kombinovaná)premlčacia lehota a to subjektívna a objektívna. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť (bežia) a končia nezávisle na sebe. Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích lehôt je ale taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to i napriek tomu, že by oprávnenej osobe ešte bežala i druhá premlčacia doba.“ si však sudkyňa si vybrala iba jeden listinný dôkaz. Posledná výzva na zaplatenie pred dražbou bytu, ktorú v rozsudku v odôvodnení použila. Zmýlila si v nej termín, kedy sa oprávnený o bezdôvodnom obohatení dozvedel s termínom kedy zaplatil prvú splátku Službytu. Pre sudkyňu bol rozhodujúci dátum úhrady 10.12.2008 nie termín, kedy sa oprávnený o dlhu dozvedel a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa tohto dôkazu sa žalobca o lehote splatenia dlhu dozvedel listom zo Službytu z 26.11.2008, pričom v liste je písané" Napriek tomu, že ste boli už viackrát vyzvaný/á na zaplatenie Vašich dlhov, spoločnosť Službyt s r. o. ku dňu 31.10. 2008 stále eviduje Váš nedoplatok na vyúčtovaní alebo na zálohových platbách v celkovej sume 29.134,- Sk (26.728,-Sk + poplatok z omeškania = 2.406,-Sk). " Takže aj týmto listom je preukázané, že žalobca o bezdôvodnom obohatení vedel už pred termínom 31.10.2008, čo je 2 roky a 24 dní pred podaním vzájomnej žaloby. Z listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca vedel o bezdôvodnom obohatení so všetkými náležitosťami pred termínom 4.8.2008, čo je už takmer 2,5 roka pred podaním žaloby. Ale ani toto nie prvý termín, kedy sa žalobca o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Takýto listinný dôkaz sudkyňa od žalobcu nepožadovala predložiť. Súd sa napriek týmto listinným dôkazom, ktoré sú v spise doložené, domnieva (že napriek vadám podania, na odstránenie ktorých bol žalobca vyzvaný), právne účinky vzájomnej žaloby podanej dňa 24.11.2010 zostávajú zachované. Subjektívny názor sudkyne, že dátum platby nedoplatku možno pokladať za dátum, kedy sa žalobca dozvedelo vzniknutej pohľadávke, nemožno akceptovať. Vymyká sa ust.§ 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že prišlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Je neprofesionálne, že sudkyňu I. inštancie nezaujímalo a nevyzvala žalobcu, aby doložil kedy sa prvýkrát o dlhu dozvedel, ani ona sama si zo Službytu takýto listinný dôkaz nevyžiadala. Povrchnosť v dokazovaní i napriek tomu, že sudkyňa bola opakovane dvakrát Krajským súdom v Trnave uzneseniami, ktoré zrušili jej vadné rozhodnutia (rozsudok, uznesenie), usmerňovaná ako postupovať, vyniesla rozsudok, ktorý zase len kopíruje chyby jej práce v danom spore. Sudkyňa sa ani v jednom konaní, keďže konanie bolo viackrát zrušené, nevysporiadala so základnou otázkou, kedy došlo k premlčaniu predmetnej pohľadávky. Trovy konania žalovanej nepriznal. Uplatňuje si ich nárok týmto odvolaním s doplnením o navýšenie za čas na študovanie, koncipovanie, štylizovanie, napísanie a doručenie odvolania súdu: 11 hodín x 2,50 € = 27,50 €; náklady na vyhotovenie v dvoch kópiách listín činia 0,20 € x 14= 2,80 €, spolu 30,20 € pôvodnej sume 55,-€ navýšenie o 30,20 € = 85,20 € aktuálna čiastka trov konania, ktoré si nárokujem od žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Senica zrušil v celom rozsahu a na základe opakovane doložených dôkazov žalobu zamietol ako premlčanú a nedôvodnú v celom rozsahu.

8. Vyjadrenie žalobcu. S odvolaním žalovanej nesúhlasí. Rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 3 C/139/2011 zo dňa 22.3.2017 považuje za vecne a právne správny a je v súlade so závermi uznesenia Krajského súdu Trnava č. k. 23 Co/777/2015 zo dňa 21. 11. 2016. Odvolanie žalovanej je opätovne len zmesou bezdôvodných invektív, protichodných tvrdení a nárokov, ktoré s predmetom sporu nesúvisia. Žalovaná sa odvoláva najnovšie na nejakú ústnu dohodu, ku ktorej však nikdy medzi nami neprišlo. So žalovanou žiadnu ústnu dohodu neuzatvoril, potom, čo odišiel z bytu, vymenila zámky na byte. Od tejto doby spolu nekomunikujú. Cieľom odvolania je vyhnúť sa povinnosti a ponechať všetky záväzky len na mne, tak ako to bolo počas nášho spoločného spolužitia. Súdne konanie prebiehalo od roku 2011, žalovaná mala dosť času na predloženie dôkazov resp. vznesenie námietok. Taktiež zo súdneho spisu je zrejmé, že sa žalovaná so súdnym spisom niekoľkokrát oboznamovala, predkladala rozsiahle podania, ktoré prezentovala na pojednávaniach. Žalovaná nespochybňuje, že platil to, čo mala platiť ona, podľa nej je to však v poriadku, nakoľko som mal platiť služby za nezaopatrené deti. Pritom vôbec nespomína, že hradil výživné na deti a výživné na manželku spolu celkom cca 700,- Eur/mes. Z odvolania vyplýva, že povinnosti vo vzťahu k deťom a k úhradám mal iba on, žalovaná mala len práva. Na súde predloženými dôkazmi preukázal, že som platil za služby, a to hoci v byte nebýval. Úhrady som v danom čase realizoval, pretože ich žalovaná odmietla vykonávať a chcel predísť dražbe bytu, ktorá hrozila. Na základe uvedeného navrhuje, aby Krajský súd Trnava rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 3C/139/2011 zo dňa 22.3.2017 potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. Napriek tomu, že žalobca sa prostredníctvom AK JUDr. A. Arbetová vyjadril písomne, tento materiál nesmeruje k obsahu odvolania, k premlčaniu návrhu v celom rozsahu. Neobsahuje žiaden argument, že podanie nie je premlčané. Žalobca prostredníctvom advokátky podáva popletené vyjadrenie, ktoré vôbec nesúvisí s kauzou. Vyjadrenie žalobcu svojím obsahom nesmeruje k predmetnej veci.

10. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej. Naďalej s odvolaním žalovanej nesúhlasí. Vyjadrenie zo dňa 30.5.2017 k odvolaniu žalovanej bolo koncipované v súlade s tým, čo odvolanie obsahovalo, vyjadroval sa ku skutočnostiam, ktoré i podľa jeho názoru s predmetom sporu nesúvisia, avšak boli žalovanou uvádzané v odvolaní. Nepovažuje za potrebné sa vyjadrovať k námietke premlčania nakoľko som vo vyjadrení jednoznačne uviedol, že rozsudok Okresného súdu Senica považuje za vecne a právne správny, tzn. vrátane rozhodnutia o námietke premlčania. Na základe uvedeného navrhujem, aby Krajský súd Trnava rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 3C/139/2011 zo dňa 22.3.2017 potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozsudok súdu I. inštancie je vecne správny.

12. V konaní bolo preukázané, že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX vo vchode X, X. poschodie v bytovom dome súpisné číslo XXXX, tak ako to vyplýva z LV č. XXXX pre obec a k. ú. K., pričom so správcom - spoločnosťou Službyt s.r.o., Senica uzavreli zmluvu o výkone správy, v zmysle ktorej sú povinní platiť mesačné zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu (tieto pozostávajú z dodávky tepla, teplej úžitkovej vody, studenej vody, odkanalizovania, osvetlenia spoločných častí a zariadení domu, používania výťahu, údržby a opravy domu, poplatku za výkon správy, ostatných poplatkov - poistného; čl. III zmluvy o výkone správy). Rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 4C/60/2006-75 zo dňa 15.1.2007 bolo manželstvo strán sporu právoplatne rozvedené, pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca v spoločnej domácnosti (v predmetnom byte) nebýva od 26.4.2006, čo potvrdil aj vo svojej výpovedi. Zároveň z evidenčného listu k predmetnému bytu vyplýva, že z trvalého pobytu na uvedenej adrese je žalobca odhlásený od 1.1.2007. Zo zmluvy o výkone správy vyplýva povinnosť platiť úhrady spojené s užívaním bytu obidvom stranám sporu, pričom ak v byte býva len niektorý z vlastníkov bytu, je tento v prvom rade povinný platiť za niektoré služby spojené s užívaním bytu, a to najmä dodávku tepla, teplej a studenej vody, výťah, osvetlenie spoločných priestorov, pretože

ich užíva. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaná získala majetkový prospech, a to plnením bez právneho dôvodu, pretože čerpala služby spojené s užívaním bytu, úhradu za ne však vykonal žalobca v čase, keď v predmetnom byte nebýval a naďalej ho užívala len žalovaná, čím došlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu.

13. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

15. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

16. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovená dvojaká (kombinovaná) premlčacia lehota a to subjektívna a objektívna. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť (bežia) a končia nezávisle na sebe. Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích lehôt je ale taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to i napriek tomu, že by oprávnenej osobe ešte bežala i druhá premlčacia doba. Tak napr. ak sa oprávnená osoba dozvie ako o bezdôvodnom obohatení, tak i o tom, kto za neho zodpovedá, uplynú do uplatnenia práva na zaplatenie bezdôvodného obohatenia viac ako dva roky subjektívnej premlčacej lehoty a povinná osoba namietne v súdnom konaní premlčanie, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí bez ohľadu na to, že ešte nedobehla celá objektívna premlčacia doba (bez ohľadu na to, či ide o trojročnú, alebo desaťročnú premlčaciu dobu). Objektívnu lehotu však vo všeobecnosti nemožno za žiadnych okolností prekročiť.

17. Subjektívna premlčacia doba žalobcovi začala plynúť dňa 10.12.2008, keď plnil namiesto žalovanej (za účelom predísť dražbe predmetného bytu, ktorého je spoluvlastníkom, zaplatil nedoplatok k nemu sa viažuci, hoci ho nespôsobil) v sume 967,07 € a vtedy získala žalovaná neoprávnený majetkový prospech. Žalobca si toto právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu uplatnil podaním vzájomnej žaloby dňa 24.11.2010, t.j. pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby. Od podania vzájomnej žaloby premlčacia doba neplynie a spočíva.

18. Žalovaná namietala, že vo vzájomnej žalobe nie je uvedené meno ani adresa. Znova podaním doručeným súdu dňa 9.6.2014 uviedla, že jej nebol doručený riadny návrh o žalovanú sumu s rozpisom pohľadávky a teda jej nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Súd bol správne názoru, že aj napriek skutočnosti, že vzájomná žaloba mala vady, v dôsledku ktorých bol žalobca vyzvaný na ich odstránenie, právne účinky vzájomnej žaloby podanej dňa 24.11.2010 zostávajú zachované.

19. Žalobca doplnil vzájomnú žalobu (doručené dňa 30.7.2015), súd I. inštancie správne konštatuje, že je dostatočne určité, jednoznačne z neho vyplýva kto predmetný návrh podal, proti komu smeruje a o zaplatenie akej sumy sa jedná. Žalobca v ňom prehľadne špecifikoval, z čoho pozostáva žalovaná suma, pričom zároveň ozrejmil dôvod čiastočného späťvzatia o zaplatenie sumy 195,60 €. Mesačné poplatky do fondu opráv, poplatok za správu domu a poistenie domu (podľa predpisu správcu spolu vo výške 32,60 € mesačne, t.j. 391,60 € ročne) sú povinní znášať spoluvlastníci spoločne, a to aj v tom prípade, že v byte nebývajú (vyplýva to z povahy takýchto platieb), z čoho vyplýva, že polovicu z ročného predpisu za rok 2008 predstavuje suma 195,60 €, o ktorú sumu tak žalobca ponížil žalovanú sumu. Čo sa týka čiastočného späťvzatia o zaplatenie sumy 893,38 €, žalobca takto postupoval z dôvodu, že v tejto časti by mohla žalobkyňa namietať premlčanie, ako to uviedol v odvolaní zo dňa 1.10.2015. Predmetom sporu tak zostalo zaplatenie sumy 916,26 €, v ktorej sume sú zahrnuté platby zaplatené v roku 2008 žalobcom správcovi bytu. Listinnými dôkazmi bolo zistené, že žalobca zaplatil dňa 10.12.2008 sumu 29.134,- Sk (967,07 €), dňa 11.12.2008 sumu 2.325,- Sk (77,18 €) a dňa 15.12.2008 sumu 2.037,- Sk (67,62 €), teda celkom sumu 33.496,- Sk (1.111,86 €).

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

21. Žalobca má voči žalovanej podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 . O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .