Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Ek/976/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti povinnému L. H.É., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. Y. XX/X, XXX XX W. U., o vymoženie 620,32 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Ek/976/2018 zo dňa 06. 07. 2018, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 13Ek/976/2018 zo dňa 06. 07. 2018 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 620,32 Eur od 16.04.2015 do zaplatenia zamietol. Vyšší súdny úradník s poukazom na § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 písm. a), § 53 ods. 4 a § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov odôvodnil tým, že základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník na tomto mieste poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MOboer/1/2015 zo dňa 30. 03. 2016. Vyšší súdny úradník dospel k záveru, že v danom prípade absentuje materiálny predpoklad vykonateľnosti exekučného titulu v časti uloženej povinnosti - úroku z omeškania, nakoľko z výroku rozhodnutia nevyplýva, do kedy je povinný zaviazaný na plnenie takto uloženej povinnosti. Takto formulovaný výrok rozhodnutia je po obsahovej stránke neurčitý a materiálne nevykonateľný. Keďže mal za preukázané, že exekučný titul v časti povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 620,32 Eur od 16. 04. 2015 nie je materiálne vykonateľný pre svoju neurčitosť a nejednoznačnosť, a teda v tomto exekučnom konaní nebola splnená podmienka predloženia spôsobilého exekučného titulu v časti vymáhania úroku z omeškania, návrh na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 620,32 Eur od 16. 04. 2015 do zaplatenia zamietol podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku. 2. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že nesúhlasí s posúdením veci vyšším súdnym úradníkom v napadnutom uznesení. Poukázal na skutočnosť, že formulácia ,,až do zaplatenia“ je vo výrokovej praxi súdov vžitá, to však nič nemení na tom, že takéto určenie úroku z omeškania nezodpovedá zákonu. Naopak, zákonu zodpovedá taký spôsob, že sa ohraničí len okamih vzniku nároku na úrok z omeškania a okamih konca tohto nároku sa neurčí. Pre formuláciu výroku bol rozhodný stav v čase vyhlásenia rozsudku podľa ust. § 217 ods. 1 C. s. p. Oprávnený poukázal na uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 16C/232/2015 zo dňa 22. 09. 2017, v ktorom súd konštatoval, že ,,Nárok na úrok z omeškania - v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka - patrí žalobcovi ako opakujúce sa plnenie od určeného dátumu na (zatiaľ) neurčitý čas, a to až do nastania takej právnej skutočnosti, s ktorou zákon spája skončenie omeškania dlžníka. To však vo výroku rozsudku nie je potrebné uvádzať, pretože to vyplýva zo zákona, a bolo by nezmyselné v rozsudku (okrem výnimočných prípadov) vymedzovať všetky dôvody, kedy uložená povinnosť zaniká, stáva sa nevymáhateľnou a pod. Na to slúžia iné postupy a prostriedky (námietky proti exekúcii a návrh na jej zastavenie). Takáto formulácia výroku nespôsobuje ani jeho nevykonateľnosť alebo neurčitosť. V rozsudku sa nevymedzujú ani všetky dôvody zániku nároku na samotnú istinu, napriek tomu nie je vôbec sporné, že nárok môže zaniknúť zo všetkých zákonných dôvodov. Takisto je zrejmé, že ak úroky z omeškania plynú od určitého dňa a nie sú ohraničené, plynú dovtedy, kým nárok nezanikne z dôvodov ustanovených zákonom.“ Predmetné uznesenie súd pripojil k sťažnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že neboli splnené zákonné podmienky na zamietnutie časti návrhu na vykonanie exekúcie týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 620,32 Eur od 16. 04. 2015 do zaplatenia. Z tohto dôvodu žiada, aby súd zrušil napadnuté uznesenie. 3. Podľa § 202 ods. 1 prvej a druhej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov / ďalej len „Exekučný poriadok“/, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 4. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. 5. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov /ďalej len „C. s. p.“/, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. 7. Podľa § 248 C. s. p., o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 8. Podľa § 249 C. s. p., súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 9. Podľa § 250 ods. 1 C. s. p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia istiny 620,32 Eur, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 513,64 Eur od 04. 02. 2015 do 15. 04. 2015, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 620,32 Eur od 16. 04. 2015 do zaplatenia a trov konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, vo výške 122,57 Eur, a to na základe exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 16C/301/2016-68 zo dňa 12. 09. 2017 a uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 16C/301/2016-75 zo dňa 15. 11. 2017. Predmetným rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému 620,32 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 513,64 Eur od 04. 02. 2015 do 15. 04. 2015 a zo sumy 620,32 Eur od 16. 04. 2015; v časti o zaplatenie 22 % ročného súd žalobu zamietol a zároveň oprávnenému ako žalobcovi priznal voči povinnému žalovanému nárok na náhradu 80 % trov konania. Vyššie uvedeným uznesením súd povinnému uložil povinnosť nahradiť oprávnenému trovy konania v sume 122,57 Eur. 11. Po preskúmaní obsahu spisu sa sudca stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. 12. Súd nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku k veci uvádza, že pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať žalobcom zamýšľané účinky, musí byť výrok rozhodnutia presný, určitý a zrozumiteľný, a to vo vzťahu k všetkým zložkám plnenia priznaného rozhodnutím. Určenie všetkých povinností exekučným titulom presným a nepochybným spôsobom je teda nevyhnutným predpokladom pre vykonanie exekúcie. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1719/2006 zo dňa 29. 05. 2007, v zmysle ktorého nevyhnutným predpokladom pre vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného exekučného titulu, a to tak po stránke formálnej aj materiálnej. Jednou zo základných náležitostí materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je, aby v ňom bol vymedzený rozsah a obsah vymáhanej povinnosti, a to z dôvodu, aby súd vedel, čo vlastne má byť vymáhané, a aby nemusel až v priebehu vykonávacieho konania zisťovať, čo je obsahom uloženej povinnosti. Súdu v exekučnom konaní teda prislúcha posúdiť, či rozhodnutie navrhnuté na výkon rozhodnutia ukladá povinnému povinnosti, ktoré je možné vykonať, teda napríklad či uložená povinnosť zodpovedá možným spôsobom vykonania exekúcie, či táto povinnosť je konkretizovaná dostatočne a pod. Pri skúmaní materiálnej vykonateľnosti vychádza súd z obsahu rozhodnutia, predovšetkým z jeho výroku, prípadne aj z odôvodnenia, avšak iba za účelom výkladu výroku, teda na odstránenie prípadných pochybností o obsahu a rozsahu výrokom uloženej povinnosti; výrok titulu nie je možné akokoľvek dopĺňať či opravovať. Úroky z omeškania súd prizná vo výroku svojho rozhodnutia tak, že buď ich výšku presne vyčísli, alebo uvedie ich výšku v percentách z istiny a dobu, za ktorú musia byť v tejto výške zaplatené. Uvedená doba (lehota) je časovým úsekom, ktorý musí byť určite vymedzený začiatkom a koncom. Na splnenie tejto požiadavky nie je nutné uviesť konkrétny dátum, dostatočne určitým je taký údaj, podľa ktorého je možné v budúcnosti rozhodný deň spoľahlivo určiť - napríklad „do zaplatenia“. V prípade, že v rozhodnutí niektorý z uvedených údajov chýba, potom uložená povinnosť nie je konkretizovaná dostatočne určite a také rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je možné súhlasiť so záverom, že pokiaľ vykonávané rozhodnutie priznáva oprávnenému úroky z omeškania, ktorých výška je určená percentuálnou sadzbou z prisúdenej istiny, a stanoví iba začiatok doby, za ktorú je povinný úroky platiť, je nutné podkladový titul vykladať tak, že oprávnenému sú prisúdené úroky z omeškania až do zaplatenia istiny. 13. S poukazom na vyššie uvedený názor sa súd nestotožnil s výkladom oprávneného prezentovaným v sťažnosti, že zákonu (bez uvedenia konkrétneho zákona) zodpovedá taký spôsob určenia úroku z omeškania, že sa ohraničí len okamih vzniku nároku na úrok z omeškania a okamih konca tohto nároku sa neurčí. Z výroku exekučného titulu vo vzťahu k dotknutému úroku z omeškania nevyplýva (tak ako to tvrdí oprávnený), či bola povinnosť na plnenie úroku z omeškania uložená do konkrétneho dátumu (nie je vylúčené, aby oprávnený ako žalobca v základnom konaní žiadal úrok z omeškania len do určitého dátumu) alebo do zániku nároku na istinu. Zo žiadneho z ustanovení právneho poriadku pritom nevyplýva pre súd v exekučnom konaní oprávnenie dopĺňať exekučný titul a skúmať, do ktorého dátumu má povinný platiť úrok z omeškania, už vôbec nie vykonávať dokazovanie v tomto smere. Charakter a účel exekučného konania ako výlučne vykonávacieho konania naopak zásadne neumožňuje súdu zisťovať z hľadiska materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu chýbajúcu okolnosť, a teda v exekučnom konaní nie je prípustné exekučný titul o tieto okolnosti dopĺňať. V takomto prípade by nešlo o výklad výroku exekučného titulu za pomoci jeho odôvodnenia, ale dopĺňanie jeho absentujúcej časti. Formulácia výroku presným a nepochybným spôsobom je úlohou súdu v základnom konaní. Pokiaľ oprávnený argumentoval tým, že v rozsudku sa nevymedzujú ani všetky dôvody zániku nároku na samotnú istinu, napriek tomu nie je vôbec sporné, že nárok môže zaniknúť zo všetkých zákonných dôvodov, súd konštatuje, že tu ide o odlišnú situáciu, nakoľko nárok oprávneného na istinu je vo výroku exekučného titulu jednoznačným spôsobom konkretizovaný a vo vzťahu k nemu netreba výrok žiadnym spôsobom dopĺňať. Rovnaký postup je potom na mieste aj vo vzťahu k zániku presne špecifikovaného úroku z omeškania. 14. Na základe uvedeného sudca dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval správne, keď návrh na vykonanie exekúcie čiastočne zamietol. Oprávnený v sťažnosti neuviedol žiadne dôvody odôvodňujúce zrušenie napadnutého uznesenia. Preto sudca o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Ek/976/2018 zo dňa 06. 07. 2018 vydanému vyšším súdnym úradníkom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, že túto v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.