Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_2T-125-2017.pdf
PDF · 84.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/125/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiari nad Hronom samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.08.2018, takto
rozhodol:
Obžalovaný O., nar. XX.XX.XXXX v C., okres F., trvale bytom C., okres R., živnostník,
je vinný, že
od apríla 2015 až do dňa hlavného pojednávania, dňa 20.08.2018, si v mieste trvalého bydliska a na miestach kde sa zdržiaval, riadne a včas neplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, a ktorá mu bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 20P 38/2015, zo dňa 28.04.2016, právoplatným dňa 27.05.2016, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu svojho syna mal. Z. sumou vo výške 80,-€ mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého I. trvale bytom C., čím zapríčinil za vyššie uvedené obdobie dlh na výživnom vo výške 1.194,47,-€,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal takýto čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
tým spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona,
Za to sa odsudzuje
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody súd ukladá obžalovanému aj primerané povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Trestného zákona, spočívajúce v povinnosti zaplatiť v skúšobnej dobe dlh na výživnom poškodenej I. vo výške 1.194,47,-€.
O d ô v o d n e n i e
Okresný prokurátor v Žiari nad Hronom podal dňa 03.10.2017 obžalobu na obvineného O. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm, b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo podľa § 252 ods. 2 písm. a/, b/, c/ Trestného poriadku vykonané v neprítomnosti obžalovaného O. bolo vykonané dokazovanie prečítaním podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku zápisnice o výsluchu obvineného O., výsluchom svedka poškodeného I. prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku listinných dôkazov.
Obžalovaný O. v prípravnom konaní, v zápisnici o výsluchu obvineného uviedol, že vie o tom, že má plniť vyživovaciu povinnosť na mal. syna Z.. Bývalú priateľku, poškodenú I. po odchode zo spoločnej domácnosti osobne nekontaktoval. Pokúšal sa ju kontaktovať telefonicky v roku 2016, avšak neúspešne. Syna mal. Z. videl naposledy v roku 2016. Potvrdil, že od začiatku roka 2015 pracoval asi pol roka, ďalej pracoval iba brigádnicky. Nebol nikdy evidovaný na príslušnom úrade práce, nakoľko od roku 2010 je živnostníkom. Má mesačný príjem okolo 15.000,- Kč. Z uvedenej sumy platí 4.500,- Kč za nájom, 1.500,- Kč za elektriku, cestovné 800,- Kč mesačne. Potvrdil, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, telefón ho mesačne stojí 400-500,- Kč. Potvrdil, že sú voči nemu vedené exekučné konania, avšak exekúcie neplatí, nemá auto, ani žiadnu nehnuteľnosť. V roku 2016 keď bol naposledy v kontakte so synom mal. Z.ak mu nakúpil pyžamo, tepláky.
Svedok poškodený I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný od apríla 2015 do súčasnej doby jej zaplatil výživné na mal. syna Z. v septembri 2017 v sume 120,-€ a dňa 26.06.2018 sumu 300,- €. V tomto období sa ani raz neozval. Potvrdila, že od apríla 2015 nežije s obžalovaným v spoločnej domácnosti. V tom čase, od roku 2014 pracoval v Českej republike, do septembra 2015 ju a mal. syna občas navštívil. Od septembra 2015 sa však už neukázal. Obžalovaný vedel o tom, v akej výške má plniť vyživovaciu povinnosť. Nie je pravdou, že by sa obžalovaný pokúšal s ňou telefonicky kontaktovať, má stále rovnaké telefonné číslo. Obžalovaný pozná adresu jej trvalého pobytu. Predtým ako poslal obžalovaný sumu 120,-€, tak kúpil mal. synovi pyžamo, papučky a hračky. V tom čase bol obžalovaný jeden deň s mal. synom, odvtedy nie sú v žiadnom kontakte. Sama je zamestnaná, mal. syn má zabezpečené všetko čo potrebuje. Od septembra 2018 začne navštevovať základnú školu. Na otázky súdu uviedla, že keď žila s obžalovaným v spoločnej domácnosti, tento jej dával výplatu, poskytoval peniaze, postupne však z tejto sumy žiadal menšie sumy. Stalo sa jej, že jej poslal z Českej republiky sumu 15.000,- Kč, čo činí okolo 500,-€, z tejto sumy postupne žiadal, aby mu zasielala finančné prostriedky na živobytie, materiál. Keď si to zrátala, tak jej mesačne zostalo zo sumy 500,- €, 60,-€. Pred odchodom do Českej republiky obžalovaný zarábal 500,-€ - 600,-€ mesačne. Sama pracuje v spoločnosti D., od septembra 2016, predtým bola rok nezamestnaná a predtým bola na materskej dovolenke. Pokiaľ bola na materskej dovolenke poberala 180,- € materskú, plus rodinné prídavky a vdovský dôchodok po manželovi a sirotské. Keď bola nezamestnaná, tak z úradu práce neodstávala nič, pretože vdovský dôchodok a sirotské presahovalo výšku životného minima. V súčasnej dobe zarobí do sumy 1.000,- €. Sama dokáže zabezpečiť základné potreby syna. Pripustila, že obžalovaný mohol kúpiť synovi okrem pyžama aj tepláky. Obžalovaný posledne telefonoval s mal. synom keď mal tento práve tretie narodeniny. Odvtedy sa neozval. Obžalovaný naposledy videl svojho mal. syna pred dva a pol rokom.
Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom, zo dňa 28.04.2016, sp. zn. 20P 38/2015 bol mal. Z. nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky, svedkyne poškodenej. Otec obžalovaný bol povinný počnúc dňom 01.09.2015 prispievať na výživu mal. syna sumou 80,- € mesačne, vždy do 20.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky, svedkyne poškodenej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.05.2016.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, úsek služieb pre občana, Žiar nad Hronom, zo dňa 09.03.2017, súd zistil, že svedkyňa poškodená bola evidovaná, ako uchádzačka o zamestnanie od 01.10.2015 do 16.12.2015. Menovaná poberá štátnu sociálnu dávku, prídavok na dieťa. Od marca 2012 do marca 2015 poberala rodičovský príspevok na zabezpečenie riadnej starostlivosti o mal. Z. v sume 203,20,- €. Svedkyňa poškodená nepoberá, ani nepoberala náhradné výživné. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Žiar nad Hronom, zo dňa 09.03.2017 vyplýva, že svedkyni poškodenej od 01.08.2014 do 30.09.2015 bol poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie v sume 220,52,- € mesačne.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom, zo dňa 14.03.2017 vyplýva, že svedkyňa poškodená si nepodala žiadosť o poskytnutie dávky v nezamestnanosti, nie je poberateľka nemocenských dávok, je poberateľkou vdovského dôchodku, nie je evidovaná ako poberateľ úrazových dávok a dávok garančného poistenia. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom, zo dňa 14.03.2017 vyplýva, že svedkyňa poškodená bola zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti, od 06.09.2016 do 31.12.2016, vo firme ISS Facility Services, s.r.o., Bratislava, v pracovnom pomere bola od 15.11.2016 do 21.02.2017, v ISS T., ďalej od 16.02.2017 v V. s.r.o., Žiar nad Hronom. Z potvrdenia Z. pobočka Žiar nad Hronom, zo dňa 14.03.2017 vyplýva, že svedkyňa poškodená je poberateľkou vdovského a sirotského dôchodku.
Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že obžalovaný podniká od 17.08.2011 v oblasti kúpy tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, alebo iným prevádzkovateľom živnosti a v odbore dokončovacích stavebných prác pri realizácií exteriérov a interiérov.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí sa rodiny, úsek služieb pre občana, Žiar nad Hronom, zo dňa 07.03.3017 súd zistil, že obžalovaný bol posledne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 24.11.2010 do 16.08.2011, obžalovanému nie je poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky, náhradné výživné.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom, zo dňa 14.03.2017 súd zistil, že obžalovaný sa nachádzal v evidencii žiadateľov o dávku v nezamestnanosti od 24.11.2010 do 16.08.2011, túto poberal od 24.11.2010 do 23.05.2011. Menovaný nie je evidovaný ako poberateľ nemocenských dávok, dôchodku, úrazových dávok a dávok garančného poistenia. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom, zo dňa 14.03.2017 vyplýva, že obžalovaný je evidovaný v registri poistencov a starobného dôchodkového sporenia, ako samostatne zárobkovo činná osoba, od 01.07.2013 do 30.06.2016.
Z poštového poukazu, podacieho lístku, zo dňa 20.09.2017 súd zistil, že obžalovaný uhradil svedkyni poškodenej sumu 120,-€, z predloženého poštového poukazu, zo dňa 26.06.2018 vyplýva, že obžalovaný uhradil svedkyni poškodenej sumu 300,-€.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. v platnom znení, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. v platnom znení, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. v platnom znení, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. v platnom znení, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa sa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd uzavrel, že vina obžalovaného bola jednoznačne a bezpochyby preukázaná. Obžalovaný si musel byť vedomý, že svojim konaním, nepravidelným plnením vyživovacej povinnosti (okrem dvoch prípadov, v septembri 2017 v sume 120,- € a v júny 2018 v sume 300,-€) sa dopúšťa trestnej činnosti. Okrem doznania sa obžalovaného je tento usvedčovaný svedeckou výpoveďou svedkyne poškodenej I., listinnými dôkazmi. Súd konanie obžalovaného, ktorý najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona. Podľa § 138 písm. b/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
Obžalovaný O. je vyučený stolár. Obec C. v správe o povesti uviedla, že obžalovaný sa v obci nezdržiava. V mieste trvalého bydliska sa nedopustil priestupku, neriešili obžalovaného v poriadkovej komisii, nebolo mu udeľované žiadne opatrenie. Okresným úradom, odborom všeobecnej vnútornej správy v Žiari nad Hronom priestupkovo postihovaný nebol. Doposiaľ bol sedemkrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu v Rimavskej Sobote, dňa 31.01.2013, sp. zn. 11T 11/2013 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s použitím § 353 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený a určená skúšobná doba vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 Trestného zákona bolo obžalovanému uložené obmedzenie, povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podľa svojich možností a schopností, matke detí M., zameškané výživné vo výške 409,64,-€. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 21.02.2013. Obžalovaný sa osvedčil dňa 22.02.2015.
Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 6 Trestného zákona, pričom ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona súd ustálil, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona nezistil, preto podľa § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, čím sa znižuje horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1/3.
Pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona možno uložiť páchateľovi trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody na 1 rok až 44 mesiacov.
Podľa názoru súdu postačuje uložiť obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 1 (jedného) roka, výkon ktorého súd podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v strede dolnej polovice zákonom stanovenej trestnej sadzby, pričom určil skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Zároveň súd podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v rámci povolenia podmienečné odkladu výkonu trestu odňatia slobody uložil obžalovanému aj primeranú povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Trestného zákona, spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlh na výživnom poškodenej I. vo výške 1.194,47,-€.
Poučenie:
P O U Č E N I E: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.