Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-156-2016.pdf
PDF · 288.32 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/156/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci strán sporu: žalobca C.. C.. L. U., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. Y. č. XXX/XX, P., žalovaný Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie č. 13, Bratislava, o poskytnutie zadosťučinenia z dôvodu nesprávneho úradného postupu, takto
rozhodol:
Neprihliadnutím na žalobu žalobcu zo dňa 18.11.2016 podpísanú kvalifikovaným elektronickým podpisom, sa Okresný súd Prievidza dopustil nesprávneho úradného postupu, čím poprel základné právo žalobcu na súdnu ochranu pri uplatňovaní nároku z nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.
Napriek tomu, že žalobca mal aktivovanú elektronickú schránku a orgánu verejnej moci vyplýva povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky, Okresný súd Prievidza mu dňa 5.12.2016 nedoručoval úradné dokumenty elektronicky (do aktivovanej elektronickej schránky), čím sa dopustil nesprávneho úradného postupu.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca žalobou zo dňa 29.12.2016 (žalobný petit upresnil dňa 27.3.2017) domáhal sa proti žalovanému: 1/ konštatovania porušenia práva, že neprihliadnutím na žalobu podpísanú kvalifikovaným elektronickým podpisom sa Okresný súd Prievidza dopustil nesprávneho úradného postupu, čím úplne poprel jeho základné právo na súdnu ochranu a možnosť domáhať sa súdnej ochrany v súvislosti s nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, 2/ konštatovania porušenia práva, že hoci mal (žalobca) aktivovanú elektronickú schránku a orgánu verejnej moci vyplývala povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky, Okresný súd Prievidza mu nedoručoval úradné dokumenty elektronicky, čím sa dopustil nesprávneho úradného postupu, 3/ ospravedlnenia v znení: „Vychádzajúc zo skutočnosti, že Okresný súd Prievidza Vám odmietol prijať kvalifikovaný elektronický podpis a nedoručoval Vám dokumenty elektronicky do aktivovanej elektronickej schránky, dopustil sa nesprávneho úradného postupu. Za toto sa Vám ospravedlňujeme“.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.11.2016 pripravil svoje podanie (žalobu), ktorým sa ako žalobca domáhal súdnej ochrany proti nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania. Následne podanie ako pdf dokument uložil a podpísal kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorý vytvoril prostredníctvom občianskeho preukazu s čipom (občiansky preukaz s platným kvalifikovaným certifikátom, uloženým na čipe). Dokument spolu s prílohami zaslal e-mailom do podateľne Okresného súdu Prievidza, kde mu bola pridelená spisová značka 13C 150/2016. Rovnakým spôsobom svoje podanie doplnil dňa 21.11.2016, a tiež oznámil úhradu súdneho poplatku. Dňa 5.12.2016 mu bolo e-mail komunikáciou oznámené, že jeho podanie bolo bez autorizácie a že súd naň nebude prihliadať, lebo ho nedoplnil v lehote 10 dní, pričom bol odkázaný na ustanovenie § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (zák. č. 209/1992 Zb.), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (zák. č. 23/1991 Zb.), čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, § 40 ods. 4 a ods. 5 Občianskeho zákonníka, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 zásad Civilného sporového poriadku. Uviedol, že podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I.ÚS 139/2002, č. II.ÚS 154/2008, prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Podľa judikatúry sa za nesprávny úradný postup, ktorým možno strane sporu odňať možnosť konať pred súdom považuje aj odmietnutie podania, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania (žalobou), hoci pre také rozhodnutie neboli splnené podmienky, pretože sa tým žalobcovi bráni v realizácii procesného práva domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Cdo 144/2011). ESĽP použil spojenie „right to a fair trial“ prvýkrát v rozsudku Golder proti Veľkej Británii, sťažnosť č. 4451/70, ods. 35-36. Je nemysliteľné, aby čl. 6 ods. 1 Dohovoru detailne popisoval procesné záruky poskytované stranám prebiehajúceho sporu, a aby primárne nechránil to, čo samo osebe umožňuje mať prospech práve z týchto záruk, teda prístup k súdu. Zásada spravodlivosti, verejnosti a rýchlosti súdneho konania, totiž nemá žiadnu hodnotu, ak žiadne konanie neprebieha. Právo na prístup k súdu, tvorí esenciálny prvok práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázal aj na § 9 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 365/2004 Z.z.. Uviedol, že pri podaní žaloby v konaní č. 13C 150/2016 sa riadil Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (eIDAS), ktorým sa ustanovujú špecifikácie týkajúce sa formátov zdokonalených elektronických podpisov a zdokonalených elektronických pečatí, ktoré môžu subjekty verejného sektora uznávať. Slovenská republika, uvedené nariadenie do nášho právneho poriadku transponovala zák. č. 272/2016 Z.z.. Jeho podanie (žaloba) obsahovalo pdf súbor so základným profilom PAdES v súlade so špecifikáciou ETSI TS 103 172 V 2.2.2. Certifikát bol vydaný kvalifikovaným poskytovateľom služieb SVK eID ACA Disig, a.s.. Z kvalifikovaného elektronického podpisu je zrejmé, že uloženie súkromného kľúča podpisu je v hardvérovom zariadení HP EID Card CSP v 1.0. Predmet certifikátu obsahuje podľa § 2 ods. 1 zák. č. 272/2016 Z.z. aj rodné číslo (toto je nezvyčajné a špecifické len pre Slovensko, pri kvalifikovanom elektronickom podpise vydanom akreditovanou certifikačnou autoritou iného signatárskeho štátu, tento údaj nemusí byť uvedený). Pravdivosť údajov, ktoré sú uvedené vo voľne dostupnom verejnom kľúči, potvrdila certifikačná autorita, ktorá vydala elektronicky podpísané verejne šifrovacie kľúče. Certifikát podpisu certifikačnej autority vydal KCA NBU SR 3. V zmysle zákona č. 272/2016 Z.z., sa jedná o kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb. Predmetné podanie mal súd s poukazom na § 40 ods. 4 a ods. 5 Občianskeho zákonníka, považovať za podané písomnou formou. I napriek tomu, že bolo podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, tak ho súd odkázal na § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Pojem autorizácia, uvedený v § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku je potrebné traktovať tak, ako je to uvedené v § 3 písm. o/ zák. č. 305/2013 Z.z., podľa ktorého autorizáciou úkonu je vyjadrenie súhlasu s obsahom právneho úkonu a s vykonaním tohto právneho úkonu. S poukazom na § 24 zák. č. 305/2013 Z.z., sa postup súdu podľa § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku vzťahuje len na formuláre sprístupnené v module elektronických formulárov, ktoré nemajú autorizáciu. Okresný súd Prievidza neprihliadnutím na podanie (žalobu) podané písomnou formu, sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Jeho podanie nebolo možné podľa § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku odmietnuť, lebo toto ustanovenie sa vzťahuje na „elektronické podanie“ (bez autorizácie) a jeho podanie, ktoré obsahovalo kvalifikovaný elektronický podpis je potrebné považovať za podané elektronickými prostriedkami s autorizáciou. V zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014, je orgán verejnej moci povinný prijímať podania nie len kvalifikovanou certifikačnou autoritou daného členského štátu (ako tomu bolo v tomto prípade), ale je povinný akceptovať aj kvalifikované certifikačné autority iných členských štátov. Ak sa s týmto Okresný súd Prievidza nedokázal vysporiadať po technickej stránke, mohol ho vyzvať na doplnenie, aby tak nepoprel podstatu a zmysel jeho základného práva na súdnu ochranu. V danom prípade súd požadoval, aby svoj kvalifikovaný elektronický podpis dopĺňal fyzickým podpisom (v rozpore s § 40 ods. 4 a ods. 5 Obč. zák.), čím postupoval nadmerne formalisticky. Sám (Okresný súd Prievidza) mu však dňa 5.12.2016 doručil e-mail komunikáciou bez akéhokoľvek podpisu alebo overenia o tom, ktorá osoba e-mail odoslala. Pritom má (žalobca) aktivovanú elektronickú schránku, ako miesto pre doručovanie elektronických úradných dokumentov. Povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky vo všeobecnosti platí od 1.11.2013, s výnimkami podľa § 17 ods. 1. V § 60 zák. č. 305/2013 Z.z., bol ustanovený odklad plnenia tejto povinnosti do 1.11.2016 a to len pre prípady, keď na strane orgánu verejnej moci boli technické dôvody, pre ktoré nemohol verejnú moc vykonávať elektronicky a zároveň mu žiaden osobitný zákon elektronický výkon, neukladal. Okresný súd Prievidza sa nedoručovaním elektronických dokumentov do aktivovanej elektronickej schránky, dopustil nesprávneho úradného postupu. Navrhol, aby súd konštatoval, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu a uložil orgánu verejnej moci, ktorý sa ho dopustil, poskytnúť mu morálnu satisfakciu. V prípade, ak dôjde k prieťahom, navrhol, aby mu súd priznal (nad petit) nemajetkovú ujmu. Keďže si náhradu škody neuplatňuje, nepožiadal o predbežné prerokovanie nároku.
3. V podaní zo dňa 27.3.2017 žalobca uviedol, že návrh na priznanie extra nemajetkovej ujmy, je len pro futuro.
4. V podaní zo dňa 10.4.2017 označenom ako doplnenie žaloby žalobca uviedol, že Národný bezpečnostný úrad vo svojom rozhodnutí dospel k nasledovnému záveru: „Zo zaslaných dvoch pdf dokumentov je možné konštatovať, že položka ByteRange obsahuje rozsah zasahujúci do Contents value a z tohto dôvodu dané pdf dokumenty nie je možné považovať za pdf dokumenty podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom vo formáte pdf AdES, založenom na kvalifikovanom certifikáte a vyhotovené na QSCD zariadení“. S názorom Národného bezpečnostného úradu nesúhlasí a jedná sa iba o odôvodnenie zjavnej nespravodlivosti. Profil ISO 32000-1 neobsahuje uvedenú požiadavku: vylúčiť Contents value. Táto požiadavka bola začlenená až neskôr v ETSI TS 102 778-4 V 1.1.1 (A.2), ako reakcia na možnú zraniteľnosť. Overil (žalobca) platnosť podpisu prostredníctvom nástroja, ktorý vyvíja Talianska vláda, a ktorý je dostupný na adrese https://dss.agid.gov.it a výsledok overenia predkladá ako prílohu (príloha č. 1 a č. 2 podania zo dňa 10.4.2017). Podpis tiež overil prostredníctvom ETSI (vytvára uvedené štandardy, na ktoré odkazujú nariadenia) a výsledok overenia tiež predkladá ako prílohu (príloha č. 3 a č. 4 podania zo dňa 10.4.2017). Obe overenia sú platné a neobsahujú žiadne nedostatky. Uvedenú oblasť upravuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014. Podanie (žalobu), ktoré bolo súdom odmietnuté, podpísal kvalifikovaným elektronickým podpisom, avšak neobsahovalo kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku. Jej nedostatok vytýkal i Národný bezpečnostný úrad. Podľa čl. 41 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014, v súdnom konaní sa časová pečiatka nemôže odmietnuť výlučne z dôvodu, že nespĺňa požiadavky kvalifikovanej pečiatky. Podľa ustanovenia § 16a ods. 4 zák. č. 395/2002 Z.z., pôvodca registratúry je povinný zabezpečiť uchovanie registratúrneho záznamu spôsobom zaručujúcim hodnovernosť, teda pripojiť kvalifikovanú časovú pečiatku, ak ju elektronický registratúrny záznam neobsahuje. Následne, ale ustanovenie § 16a ods. 7 zák. č. 395/2002 Z.z., ako povinnú podmienku hodnovernosti elektronického registratúrneho záznamu stanovuje časovú pečiatku, čo je v rozpore s čl. 41 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014. Orgán verejnej moci, nemôže absenciu iba časovej pečiatky považovať za nedostatok autorizácie. V tejto súvislosti poukázal na to, že súd žalobu prečítal a doplnil z nej údaje do informačného systému ministerstva spravodlivosti, pričom podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 14/2017, nesprávne transponovanie smernice nemôže byť v neprospech jednotlivca. Opätovne uviedol, že pokiaľ súd prijal podanie s elektronickým podpisom a nedokázal overiť jeho platnosť, nič mu nebránilo, aby ho vyzval na odstránenie vady podania.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.5.2017 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že z obsahu žaloby, ako aj zo žalobného petitu vyplýva, že žalobca sa domáha zadosťučinenia (náhrady) vo forme ospravedlnenia. Spôsob, resp. forma, v akej sa domáha náhrady škody ho však v žiadnom prípade nezbavuje povinnosti predbežne prerokovať nárok na náhradu škody s príslušným orgánom v zmysle § 15 a § 16 zák. č. 514/2003 Z.z.. V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je možnosť poškodeného subjektu obrátiť sa na súd s príslušnou žalobou, podmienená ustanovením § 15 zák. č. 514/2003 Z.z., ktoré vylučuje súdne uplatnenie nároku, ak sa nárok predbežne neprerokuje medzi poškodeným subjektom a príslušným orgánom. Podľa dôvodovej správy k zák. č. 514/2003 Z.z.: „poškodený sa obracia na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu nároku na náhradu škody. Toto prerokovanie by malo prispieť k objasneniu veci a vytvoriť tak podmienky pre uzavretie mimosúdnej dohody o uspokojení nároku. Iba vtedy, ak by sa účastníci (strany) nedohodli, malo by nasledovať súdne konanie. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená podmienka, preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v občianskom súdnom konaní“. Zo strany žalobcu ku dňu 30.5.2017 mu (žalovanému) nebola doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, čo zakladá nedostatok podmienok konania, a preto nárok žalobcu je uplatnený predčasne. Nesplnenie podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, podstatným spôsobom limituje jeho (žalovaného) možnosti uplatnenia všetkých prostriedkov procesnej obrany. Právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam, upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Štát zodpovedá za škodu podľa uvedeného zákona za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: existencia škody, nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. neprávnym úradným postupom. Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len pravdepodobný záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno, v tomto smere, leží na poškodenom. Ustanovenie § 9 ods. 1 veta druhá zák. č. 514/2003 Z.z., síce bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje, avšak vychádzajúc z ustálenej judikatúry, môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Žalobca v podanej žalobe za údajný nesprávny úradný postup označil konanie Okresného súdu Prievidza, ktorý odmietol prijať podanie s kvalifikovaným elektronickým podpisom a nedoručoval mu dokumenty elektronicky do aktivovanej elektronickej schránky. Poukázal (žalovaný) na ustanovenie § 3 písm. p/, § 19 ods. 1, § 19 ods. 3, § 19 ods. 6, § 19 ods. 8, § 22 ods. 1 písm. a/, § 22aa ods. 1, § 23 ods. 1 zák. č. 305/2013 Z.z., § 125 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup považuje za nepreukázaný a vykonštruovaný. Pri starostlivom zohľadnení uvedených ustanovení zákona o e-governmente, a § 125 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku je zrejmé, že Okresný súd Prievidza postupoval v konaní č. 13C 150/2016 lege artis, keď po prijatí žaloby od žalobcu dňa 18.11.2016 v elektronickej forme s kvalifikovaným elektronickým podpisom, vykonal v súlade s § 19 ods. 6 zák. č. 305/2013 Z.z. v spojení s § 19 ods. 8 autentifikáciu doručených elektronických dokumentov. Z dikcie ustanovenia § 125 Civilného sporového poriadku vyplýva, že podanie možno urobiť písomne a to v dvojakej forme: listinnej alebo elektronickej, pričom v prípade podania v elektronickej podobe litera Civilného sporového poriadku vyžaduje autorizáciu podania v elektronickej forme podľa osobitného predpisu, ak bolo podanie v elektronickej forme urobené bez autorizácie podľa osobitného predpisu, je potrebné podanie doručiť v listinnej podobe v lehote desiatich dní, inak súd na také podanie neprihliadne. V situácii, keď Okresný súd Prievidza v konaní č. 13C 150/2016 vykonal autentifikáciu žalobcom doručených podaní v elektronickej forme, kedy z jej výsledku vyplynulo, že žalobcom doručené podania v elektronickej forme neobsahovali elektronický podpis, resp. obsahovali neplatný elektronický podpis, postupoval Okresný súd Prievidza legitímnym spôsobom, keď následne žalobcovi písomne oznámil, že na doručené podania v elektronickej forme nebude prihliadať, pričom poukázal na znenie § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Zdôraznil (žalovaný), že nebolo povinnosťou Okresného súdu Prievidza vyzývať žalobcu na doplnenie podaní doručených v elektronickej forme, tak ako to v podanej žalobe nesprávne uvádza (žalobca). Rovnako neobstojí ani jeho argumentácia, že: „moje podanie nebolo možné odmietnuť s poukázaním na § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pretože toto podanie sa vzťahuje na elektronické podanie“ a moje podanie, ktoré obsahovalo zaručený elektronický podpis alebo kvalifikovaný elektronický podpis, je potrebné považovať za „podanie elektronickými prostriedkami“ a to z dôvodu, že ustanovenie § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa vzťahuje na písomné podanie urobené v listinnej alebo elektronickej podobe, kedy pojem podanie v elektronickej podobe je širší a nepochybne zahŕňa všetky podania uskutočnené v elektronickej podobe, vrátane elektronických podaní, elektronických dokumentov, podaní so zaručeným elektronickým podpisom ako aj podaní s kvalifikovaným elektronickým podpisom. S poukazom na uvedenú argumentáciu má za to (žalovaný), že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, kedy nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu. Primárnym predpokladom pre vznik práva na náhradu škody je existencia samotnej škody (ujmy), kedy absencia vzniku škody automaticky vylučuje možnosť domáhať sa jej satisfakcie, t. j. existencia škody (ujmy) a vznik práva na náhradu škody majú akcesorický charakter, keďže vznik práva na náhradu škody je priamo závislý od vzniku škody, preto pri neexistencii škody (ujmy), nemôže vzniknúť ani právo na náhradu škody (ujmy). Pojem škoda je definovaný v § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má poškodenému zabezpečiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Hoci zákon bližšiu definíciu pojmu nemajetková ujma neobsahuje, možno konštatovať, že nemajetková ujma predstavuje ujmu vzniknutú v inej ako majetkovej sfére poškodeného, predovšetkým v osobnostnej sfére, v dôsledku ktorej bola znížená česť, dôstojnosť či postavenie fyzickej osoby, zasiahnuté do jej pracovného, rodinného ako aj súkromného života, prípadne znížené jej spoločenské uplatnenie (§ 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z.). Má (žalovaný) za to, že žalobcom namietaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Prievidza, nebol spôsobilý zapríčiniť vznik škody (vrátane nemajetkovej ujmy), pričom požadované zadosťučinenie formou ospravedlnenia, považuje za špekulatívne. Navyše, žalobca si splnil len elementárnu povinnosť tvrdenia o zásahu do jeho práva na súdnu ochranu, avšak bez toho, aby zároveň špecifikoval aká konkrétna škoda (ujma) mu mala vzniknúť v súvislosti s postupom Okresného súdu Prievidza v konaní č. 13C 150/2016. Sumarizujúc vyššie uvedené, žalobca by sa mohol domáhať zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia výlučne v prípade vzniku škody (ujmy), ktorej vznik sa podľa jeho (žalovaného) názoru, v konaní nepreukázal. Navyše, má značné pochybnosti, či žalobcom namietaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Prievidza bol vôbec spôsobilý zapríčiniť u neho vznik škody (ujmy), keďže zo skutkových okolností konania č. 13C 150/2016 je zrejmé, že žalobcovi nič nebránilo opakovane podať antidiskriminačnú žalobu, či už v elektronickej podobe alebo v listinnej. V súvislosti s vyjadrením žalobcu, že jeho návrh na priznanie extra nemajetkovej ujmy je len pro futuro, uviedol, že zák. č. 514/2003 Z.z. v § 17 a § 18 jednoznačne stanovuje spôsob a rozsah náhrady škody, kedy uplatnenie majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy pro futuro, t. j. do budúcna, nepripúšťa. Uvedené možno priamo vyvodiť aj zo znenia § 16 ods. 4 veta prvá a druhá zák. č. 514/2003 Z.z.. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody v intenciách zák. č. 514/2003 Z.z., je nevyhnutné okrem existencie niektorého zo zásahov podľa § 3 ods. 1 a vzniku škody, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Z dôvodu, že u žalobcu neexistuje spôsobilý titul pre uplatnenie práva na náhradu škody a ani škoda, má za to, že v prejednávanej veci nie je možné dospieť ani k záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a škodou. Uplatneniu základného práva strany na súdnu ochranu, zodpovedá jej povinnosť splniť podmienky zákonom ustanoveného postupu uplatnenia nároku na všeobecnom súde. Okrem povinnosti tvrdenia má žalobca aj dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť.
6. V podaní zo dňa 14.6.2017 žalobca uviedol, že ospravedlnenie nie je možné považovať za škodu, ktorú by bolo potrebné predbežne prerokovať. Navyše, ak z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že jeho nárok neuznáva, tak je možné predpokladať, že ani pri predbežnom prerokovaní, by jeho nárok neuspokojil. Zo strany Okresného súdu Prievidza došlo k nesprávnemu úradnému postupu a tým k popretiu základného práva garantovaného v čl. 6 a čl. 14 Dohovoru. Predmetné podanie zaslal prostredníctvom e-mailu (podanie elektronickými prostriedkami), preto sa musí subsumovať pod zák. č. 272/2016 Z.z. a nie je možné aplikovať zák. č. 305/2013 Z.z.. V tejto súvislosti poukázal na § 19 ods. 3 zák. č. 305/2013 Z.z., § 6 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.. Ďalej uviedol, že kvalifikovaný elektronický podpis predstavuje vyšší stupeň, ako je autorizácia bezpečnostným osobným kódom. Aj samotná skutočnosť, že Okresný súd Prievidza nedoručoval dokumenty do aktivovanej elektronickej schránky, je nesprávnym úradným postupom. Je na úvahe súdu, či pri výklade pojmu „elektronická podoba“ prihliadne na znenie § 40 Občianskeho zákonníka, alebo zvolí extenzívny výklad. Každý výklad právnej normy musí byť v súlade s právom Európskej únie. Ak by zaručený (kvalifikovaný) elektronický podpis bol považovaný za podobu bez autorizácie, všetky rozhodnutia súdov alebo dokumenty, ktoré sú podpisované zaručeným (kvalifikovaným) elektronickým podpisom alebo pečaťou, by nemohli byť platné, alebo by svoju platnosť stratili po uplynutí doby platnosti certifikátu osoby, ktorá daný dokument podpísala. Podľa čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 je nadradené vnútroštátnemu právu. Podľa čl. 25 ods. 1 uvedeného nariadenia, právny účinok elektronického podpisu a jeho účinnosť ako dôkazu v súdnom konaní, sa nesmie odmietnuť výlučne z toho dôvodu, že má elektronickú formu alebo že nespĺňa požiadavky pre kvalifikované elektronické podpisy. Z uvedeného vyplýva (ak občan komunikuje s orgánom verejnej moci), že aj v prípade, ak elektronický podpis nespĺňa všetky požiadavky, tak sa mu nemôžu upierať právne účinky. Na tomto základe je irelevantné skúmať technické vlastnosti elektronického podpisu, ak dokument elektronický podpis obsahuje. Žalovaný môže takýto podpis namietať, ale súd nemôže upierať právne účinky elektronickému podpisu, obzvlášť v prípade, ak sa jedná o platný kvalifikovaný podpis. Podľa bodu 1 vykonávacieho rozhodnutia komisie EÚ 2015/1506, členské štáty musia zaviesť potrebné technické prostriedky, ktoré im umožnia spracúvať elektronicky podpísané dokumenty, ktoré sa vyžadujú pri používaní služieb online ponúkaných prostredníctvom alebo v mene subjektu verejného sektora. S poukazom na uvedené ustanovenie, členský štát je povinný zaviesť technické prostriedky na spracovanie elektronicky podpísaných dokumentov, v tomto konkrétnom prípade vo formáte PAdES. Z prílohy č. 3 žaloby (potvrdenka po overení) vyplýva, že podanie (z konania č. 13C 150/2016) obsahovalo zaručený (kvalifikovaný) elektronický podpis s menom a priezviskom, avšak došlo k tomu, že podateľňa súdu nedokázala tento formát elektronického dokumentu spracovať a podpis overiť a to aj napriek tomu, že to signatárskemu štátu vyplýva ako povinnosť. Nemôže byť na jeho úkor, že žalovaný nepodporuje formáty v uvedenom nariadení. V súvislosti s akceptáciou elektronického podpisu poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I.ÚS 568/2015, II.ÚS 263/2015, II.ÚS 773/2015, III.ÚS 522/2015, I.ÚS 77/2016.
7. Vo vyjadrení zo dňa 19.6.2017 žalovaný uviedol, že dňa 13.6.2017 mu boli z Okresného súdu Prievidza doručené v elektronickej forme písomné podklady vzťahujúce sa na prejednávanú vec, pričom absencia predmetných listín v prvotnom jeho vyjadrení zo dňa 30.5.2017, bola zapríčinená výlučne konaním samotného žalobcu, ktorý v rozpore s § 15 a § 16 zák. č. 514/2003 Z.z., podal žalobu o náhradu škody bez predchádzajúceho predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, čím mu (žalovanému) de facto znemožnil uplatniť všetky prostriedky procesnej obrany v rámci jeho prvotného vyjadrenia sa k žalobe. Dňa 3.3.2017 bolo Okresnému súdu Prievidza doručené zo strany Národného bezpečnostného úradu podanie s názvom: Oznámenie o začatí správneho konania, podanie vyjadrenia zo dňa 21.2.2017, a to na základe podnetu žalobcu v súvislosti s postupom uvedeného súdu, ktorý odmietol prijať jeho podanie zo dňa 18.11.2016 a jeho doplnenie zo dňa 21.11.2016. Okresný súd Prievidza, po obdržaní písomného stanoviska z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcie informatiky a riadenia projektov, zaslal Národnému bezpečnostnému úradu písomné vyjadrenie zo dňa 7.3.2017, v ktorom okrem iného uviedol: „z doterajších zistení je zrejmé, že Okresný súd Prievidza v tejto veci nepochybil, ako to vyplýva aj z priloženého vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti“, a žiadal začaté správne konanie číslo 1313/2017/KÚ/OLP-008, zastaviť. Následne, dňa 6.4.2017 bolo Okresnému súdu Prievidza doručené rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu o zastavení správneho konania zo dňa 31.3.2017. Poukázal (žalovaný) na odôvodnenie tohto rozhodnutia s tým, že je zrejmé, že Okresný súd Prievidza postupoval plne v súlade s príslušnými právnymi predpismi a nedopustil sa žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného postupu. Žalobcom doručené podania v elektronickej forme zo dňa 18.11.2016 ako aj zo dňa 21.11.2016, obsahovali neplatný elektronický podpis.
8. V podaní zo dňa 22.6.2017, označenom ako: Doplnenie repliky žalobca uviedol, že z prílohy č. 3 (potvrdenka po overení) žaloby vyplýva, že dokument obsahuje kvalifikovaný elektronický podpis, ale podateľňa ho vyhodnotila ako neplatný. Poukázal na to, že jeho doplnenie žaloby zo dňa 10.4.2017 obsahovalo detailné testy overenia platnosti elektronického podpisu, ktoré potvrdili jeho platnosť. Nakoľko zrejme došlo k doplneniu funkcionality overovania elektronického podpisu, prostredníctvom portálu slovensko.sk overil elektronický podpis a už dochádza k výsledku overenia ako predbežne platný (zrejme, podateľňa ešte nie je úplne kompatibilná) a výsledok predkladá ako prílohu č. 1. Prostredníctvom jednotného kontaktného miesta (slovensko.sk) bolo dňa 19.6.2017 uverejnené upozornenie (predkladá ho ako prílohu) na nesprávne overovanie platnosti elektronického podpisu s dodatkom, že do niekoľko mesiacov dôjde k odstráneniu nekompatibility niektorých formátov, a že na overenie autorizácie je potrebné použiť niektorý z dostupných certifikovaných produktov, namiesto služby overenia autorizácie na ÚPVS. Signatársky štát tak nerešpektuje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smerníc eIDAS, pričom na vnútroštátnej úrovni dochádza k zavedeniu povinnosti elektronickej komunikácie od 1.7.2017, a to pre niektoré subjekty. Takýto postup, ako je uplatňovaný v praxi vzbudzuje pochybnosti samotných subjektov v dôveru elektronickej komunikácie, čo je v rozpore so samotným účelom smerníc eIDAS. Ďalej ako prílohu č. 2 predkladá obrázok overenia prostredníctvom programu Adobe Acrobat Reader DC, s výsledkom overenia: platný. Podľa jeho názoru, predložené dôkazy jednoznačne preukazujú ním tvrdené skutočnosti o nesprávnom úradnom postupe. Uviedol, že k podaniu označenému ako doplnenie žaloby zo dňa 10.4.2017 predložil overenia v anglickom jazyku, a ktoré žalovaný nenamietal. Navrhol, aby súd vykonal pokus spôsobom takým, že si dožiada doručený elektronický dokument vo veci 13 156/2016 (správne malo byť uvedené 13C 150/2016) a tento otvorí v programe Adobe Acrobat Reader DC, kde zistí overenie podpisu alebo podpis overí prostredníctvom iného certifikovaného produktu.
9. V podaní zo dňa 14.8.2017 žalobca uviedol, že výkonný orgán verejnej moci v tomto type konania nedisponuje oprávnením atrahovať si revíznu právomoc nad postupom súdu. Počas správneho konania, Okresnému súdu Prievidza poskytlo stanovisko Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (orgán verejnej moci). Je preto potrebné, aby súd starostlivo zvážil dôkazy predložené žalovaným, ako prílohu jeho podania zo dňa 19.6.2017. Účastníkom správneho konania, vedeného Národným bezpečnostným úradom nebol a nemohol si v ňom uplatniť nárok občianskoprávnej povahy. Je nesporné, že jeho dokument neobsahoval kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku. Orgán verejnej moci však nemôže elektronickému dokumentu s absenciou kvalifikovanej časovej pečiatky, upierať právne účinky. Je otázke, ak súd pri autorizácii nepovažoval elektronický podpis za kvalifikovaný, z akého dôvodu neskúmal, či sa jedná o zdokonalený elektronický podpis (alebo inej úrovne zabezpečenia), ale odmietol podanie prijať. Poukázal na judikatúru ESĽP Lawyer Partners a.s. proti Slovakia. Uviedol, že právo na prístup k súdu musí byť praktické a účinné. Ak má byť právo účinné, musí mať jednotlivec jasnú a praktickú možnosť napadnúť akt, ktorým bolo zasiahnuté do jeho práv. Tieto pravidlá, ani spôsob ich uplatňovania, by preto nemali účastníkovi (strane) brániť vo využití dostupného prostriedku nápravy. Strana sporu nemôže byť zbavená práva na prístup k súdu pre prílišný formalizmus. V súvislosti s e- mail komunikáciou zo dňa 7.3.2017 medzi Okresným súdom Prievidza a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý ako dôkaz predložený žalovaným považuje za neprípustný, poukázal na bod 47, 48, 49, čl. 25 ods. 1, čl. 25 ods. 2, čl. 3 ods. 33, čl. 3 ods. 34, čl. 43 ods. 1, čl. 43 ods. 2, čl. 44 ods. 1 písm. f/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014, § 23 ods. 1 zák. č. 305/2013 Z.z.. Uviedol, že nariadenie eIDAS je formulované spôsobom, že kladie predovšetkým požiadavky na orgány, ktoré pozitívne právo aplikujú, ako aj orgány tam vymedzené (napríklad poskytovatelia dôveryhodných služieb). Tieto subjekty musia uvedené nariadenie dodržiavať, riadiť sa príslušnými politikami a dodržiavať minimálne stanovené normy (tak ako to uvádza aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky). S poukazom na čl. 25 ods. 1, ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014, § 23 ods. 1 zák. č. 305/2013 Z.z. uviedol, že v prípade komunikácie jednotlivca s orgánom verejnej moci sa tak prísne požiadavky nepožadujú a určitá časť úpravy je ponechaná na vnútroštátne právo. Konkrétne vnútroštátna úprava stanovuje, že v prípade žaloby sa úradne osvedčenie podpisu nevyžaduje (§ 127 ods. 1 písm. e/ Civilného sporového poriadku). Preto v tomto prípade nie je potrebná i časová pečiatka. Podľa jeho názoru, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vo svojom stanovisku nepresne vykladá, čo je potrebné považovať za kvalifikovaný podpis. Vôbec neprihliada na skutočnosť, že nariadenie eIDAS stanovuje podpisové politiky zdokonaleného elektronického podpisu (čl. 3 ods. 11). Podpísaním elektronického dokumentu kvalifikovaným certifikátom a použitím kvalifikovaného zariadenia, dôjde k vytvoreniu dokumentu podpísaného kvalifikovaným elektronickým podpisom (čl. 3 ods. 12), a ktorý je rovnocenný vlastnoručnému podpisu (čl. 3 ods. 12). Následne pridanie časovej pečiatky osvedčí dátum a čas podpisu a vnútroštátne právo ho považuje za úradne osvedčený podpis (nariadenie eIDAS ponecháva právny účinok časovej pečiatky na vnútroštátne právo). Elektronická podateľňa nezabezpečila pripojenie kvalifikovanej časovej pečiatky (čl. 44 nariadenia eIDAS, § 16a ods. 4 zák. č. 395/2002 Z.z.). Uviedol (z hypotetického hľadiska), že ak by podľa vnútroštátneho práva bolo potrebné aj pripojenie časovej pečiatky (čo v predmetnej veci nie je), aj tak by sa uplatnila domnienka podľa čl. 43 ods. 2 nariadenia eIDAS, § 30 ods. 5 zák. č. 305/2013 Z.z., a elektronický podpis by sa neoveroval k času - dátumu podpísania, ale k času doručenia do elektronickej podateľne (§ 27 zák. č. 305/2013 Z.z.).
10. V podaní zo dňa 17.12.2017 žalobca uviedol, že si v konaní neuplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a svojimi podaniami zo dňa 27.3.2017 a zo dňa 14.6.2017 nenavrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby. Vo vzťahu k listinným dôkazom, ktoré sú prílohou jeho podania zo dňa 10.4.2017 s tým, že sa jedná o výsledky overenia platnosti elektronického podpisu uviedol, že obsahujú predovšetkým technické informácie, a preto ich preklad do slovenského jazyka nezabezpečí a nežiada o to ani súd. Poukázal na to, že Národný bezpečnostný úrad odkazuje na použitie portálu ETSI k overovaniu elektronických podpisov (http://www.nbusr.sk//doveryhodne-sluzby/standardy/overovanie- ges/index.htm/). K podaniu zo dňa 22.6.2017 predložil prílohy, ktoré jednoznačne potvrdzujú platnosť podpisu a sú v slovenskom jazyku. Medzi ním a žalovaným nie je sporná technická otázka, ale to, či elektronický podpis v žalobe musí obsahovať časovú pečiatku. On (žalobca) tvrdí, že nemusí a žalovaný zase tvrdí, že musí, inak sa na takéto podanie neprihliada. Navyše, žalovaný na ústrednom portály verejnej správy zverejnil (aj napriek jeho vyjadreniam v tomto konaní) skutočnosti, ktoré potvrdzujú jeho (žalobcu) tvrdenia. (https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/elektronicky-podpis-a-casova-pec)
11. V podaní zo dňa 13.2.2018 žalobca uviedol, že netrvá na tom, aby súd prihliadol na odkaz (https:// www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/elektronicky-podpis-a-casova-pec), aktuálne je nefunkčný. Na tomto odkaze žalovaný poukazoval na ustanovenie § 40 ods. 4 a ods. 5 Občianskeho zákonníka a vysvetľoval rozdiel medzi elektronickým podpisom a časovou pečiatkou. Predložil (žalobca) odpoveď na: žiadosť o informáciu od Národného bezpečnostného úradu zo dňa 15.8.2016.
12. V podaní zo dňa 11.6.2018 žalobca, v súvislosti s ustanovením § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku poukázal na § 132, § 132a ods. 2 zák. č. 543/2005 Z.z., § 15 zák. č. 272/2016 Z.z., § 3 písm. o/, § 3 písm. p/, § 23 ods. 1 zák. č. 305/2013 Z.z., na ods. 1, ods. 2, čl. 16, čl. 25 ods. 1, ods. 2, čl. 51 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 s tým, že nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Predložil oznámenie žalovaného zo dňa 13.12.2017 o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody.
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom č. k. 13C 150/2016, s e-mail komunikáciou zo dňa 5.12.2016, s potvrdenkou o prijatí, s potvrdenkou po overení, s prílohami podania žalobcu zo dňa 10.4.2017: report overenia podpisu, detailný report overenia podpisu, report overenia podpisu ETSI, detailný report overenia podpisu ETSI, s prílohami podania žalovaného zo dňa 19.6.2017: s oznámením o začatí správneho konania zo dňa 21.2.2017, s vyjadrením Okresného súdu Prievidza z 7.3.2017, e-mail komunikácia zo dňa 7.3.2017, rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu zo dňa 31.3.2017, s prílohami podania žalobcu zo dňa 22.6.2017: overenie prostredníctvom portálu slovensko.sk, obrázok overenia podpisu prostredníctvom programu Adobe Acrobat Reader DC, upozornenie na neprávne overenie platnosti elektronického podpisu, s prílohou podania žalobcu zo dňa 13.2.2018: podanie Národného bezpečnostného úradu zo dňa 15.8.2016 označené ako odpoveď na: žiadosť o informáciu, so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu zo dňa 14.6.2017, s oznámením žalovaného o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, a zistil nasledujúci skutkový stav:
14. Dňa 18.11.2016 žalobca do podateľne Okresného súdu Prievidza e-mailom zaslal antidiskriminačnú žalobu s návrhom na náhradu nemajetkovej ujmy aj s prílohami, ako pdf dokumenty. V žalobe na jej prvej strane uviedol: podané elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom. Podaniu bola pridelená spisová značka 13C 150/2016. V potvrdenke o prijatí je uvedené, že elektronická podateľňa prijala podanie a začala proces overovania elektronických podpisov, a že o výsledku úplného overenia bude žalobcu informovať. Z potvrdenky po overení vyplýva, že elektronická podateľňa overila elektronický podpis jednotlivých dokumentov s výsledkom, že dokumenty neobsahujú elektronický podpis, výsledok overenia: neplatný. V potvrdenke po overení ako podpisovateľ je označený: L. U., certifikát: CN=SVK eID ACA, OU=ACA-307-2007-2, O=Disig a.s., L=Bratislava, C=SK/0491306E23AB01134064. Dňa 21.11.2016 žalobca do podateľne Okresného súdu Prievidza e-mailom zaslal podanie označené, ako doplnenie návrhu na začatie konania vo veci 13C 150/2016, v ktorom uviedol, že počas telefonického rozhovoru pri overovaní pridelenej spisovej značky mu bolo oznámené, že v žalobe chýba dátum jeho narodenia, preto tento dátum dopĺňa. Poukázal na to, že podanie zo dňa 18.11.2016, podpísané elektronickým podpisom obsahuje v detaile predmetu certifikátu aj rodné číslo a preto bol názoru, že dátum narodenia už nie je potrebné uvádzať. V spise č. k. 13C 150/2016 sa nachádza úradný záznam (č. l. 41), podľa ktorého žalobca pracovníčke elektronickej podateľne tvrdil, že žaloba a aj nasledujúce podania sú podpísané ZEP (zaručený elektronický podpis). Dňa 5.12.2016 Okresný súd Prievidza na e-mail žalobcovi oznámil, že na jeho podanie, doručené elektronicky dňa 18.11.2016 bez zaručeného elektronického podpisu a doplnenie elektronicky dňa 21.11.2016, nebude v súlade s § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku prihliadať, lebo sa jedná o podanie vo veci samej, doručené elektronicky bez autorizácie, a ktoré nebolo doplnené v zákonom stanovenej lehote 10 dní, pričom súd nie je povinný stranu sporu vyzývať na doplnenie podania. Dňa 6.12.2016 žalobca v e-maily zaslanom Okresnému súdu Prievidza uviedol, že pri jeho zaručenom (kvalifikovanom) elektronickom podpise je potrebné skontrolovať certifikačnú autoritu (štatút kvalifikovaného poskytovateľa), ktorou je Národný bezpečnostný úrad. Keďže podanie bolo podpísané občianskym preukazom s čipom s kvalifikovaným certifikátom, pričom je i zaručená autenticita podania, je potrebné s poukazom na zák. č. 272/2016 Z.z., podanie akceptovať. Dňa 8.12.2016 e-mailom žalobca Okresnému súdu Prievidza, okrem iného oznámil, že zistil interné postupy v tomto prípade, že ak súd prijíma podanie so ZEP/KEP v PAdES a toto podanie neprejde autorizáciou z podateľne, následne sa má manuálne úradným záznamom overiť platnosť dokumentu s prihliadnutím na eIDAS, a že ďalšie informácie sú vo vykonávacom rozhodnutí komisie (EÚ) 2015/1506.
15. Národný bezpečnostný úrad, odbor legislatívy a práva Bratislava v podaní zo dňa 15.8.2016 uviedol, že Občiansky zákonník v ustanovení § 40 ods. 4 zrovnoprávňuje písomnú (listinnú) a elektronickú podobu dokumentu. Na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom a opatrené kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou, sa osvedčenie pravosti podpisu nevyžaduje. Ak z osobitných právnych predpisov vyplýva potreba uchovania elektronického dokumentu podpísaného kvalifikovaným elektronickým podpisom, takýto podpísaný dokument (z dôvodu obmedzenej platnosti kvalifikovaného certifikátu pre elektronický podpis), je potrebné udržiavať v overiteľnej forme jeho opatrením elektronickou kvalifikovanou časovou pečiatkou, ktorá musí byť platná (t. j. dokument je potrebné opakovane opatrovať „novou“ elektronickou kvalifikovanou časovou pečiatkou pred ukončením platnosti „starej elektronickej kvalifikovanej časovej pečiatky“).
16. Dňa 21.2.2017 Národný bezpečnostný úrad oznámil Okresnému súdu Prievidza, že začína proti nemu správne konanie o uložení poriadkovej pokuty za porušenie povinnosti podľa § 14 ods. 3 zák. č. 272/2016 Z.z.. Uviedol, že preverením oznámenia žalobcu bolo zistené, že Okresný súd Prievidza odmietol prijať jeho podanie zo dňa 18.11.2016 a doplnenie zo dňa 21.11.2016, hoci obidve podania boli podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom vo formáte, ktorý je v súlade s prílohou vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/1506, ktorým sa ustanovujú špecifikácie formátov zdokonalených elektronických podpisov a zdokonalených elektronických pečatí, ktoré môžu subjekty verejného sektora uznávať podľa čl. 27 ods. 5 a čl. 37 ods. 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014.
17. Vo vyjadrení zo dňa 7.3.2017, adresovanom Národnému bezpečnostnému úradu Okresný súd Prievidza uviedol, že dňa 18.11.2016 mu bol doručený e-mail, ktorý obsahoval v prílohe dokument: antidiskriminačná žaloba ZEP.pdf a dňa 21.11.2016 mu bol doručený e-mail, ktorý obsahoval prílohu doplnenie dátumu narodenia ZEP.pdf. Obe uvedené prílohy e-mailov boli otvorené, vytlačené a založené do spisu č. k. 13C 150/2016 a následne vyhodnotené tak, že nie sú podpísané zaručeným (kvalifikovaným) elektronickým podpisom v predpísanom formáte. Preto súd postupoval tak, že na podania obsiahnuté v uvedených dokumentoch, neprihliadol. Dôvod, pre ktorý uvedené dokumenty neboli podpísané predpísaným spôsobom, z obsahu spisu nebolo možné zistiť. Preto predseda súdu v tejto veci dožiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a ktoré mu zaslalo stanovisko, podľa ktorého podpisy neobsahovali podpisovú politiku.
18. Z e-mailu zo dňa 7.3.2017 vyplýva, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zasiela predsedovi Okresného súdu Prievidza stanovisko dodávateľa elektronickej podateľne, a podľa ktorého podpis neobsahuje podpisovú politiku. Uvedenie konkrétnej podpisovej politiky v podpise síce nie je povinné, ale aby ho bolo možné prehlásiť za kvalifikovaný, musí spĺňať pravidlá uvedené v niektorej z platných politík. Podpis bol overený voči obom platným politikám: a/ podpisová politika pre elektronický podpis (pečať, voliteľná časová pečiatka nad OCSP, podľa Nariadenia č. 910/2014, platná od 2.10.2016 do 2.10.2021, OID: 1.3.158.36061701. 1.2.2, b/ podpisová politika pre dokumenty elektronicky podpísané alebo zapečatené pre štátne orgány, platná od 3.12.2013 do 3.12.2017, OID: 1.3.158.36061701. 1.2.2. Výsledok overenia podpisu voči obom politikám je: neplatný. Dôvodom je neprítomnosť vyžadovaného atribútu signing-time: čas podpisu (časová pečiatka).
19. Národný bezpečnostný úrad rozhodnutím zo dňa 31.3.2017, zastavil správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti podľa § 14 ods. 3 zák. č. 272/2016 Z.z.. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že správny orgán listom zo dňa 10.3.2017 dožiadal svoj vecný útvar o posúdenie, či dokumenty zaslané okresným súdom boli podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, vyhotoveným v súlade s vykonávacím rozhodnutím komisie (EÚ) č. 2015/1506, a že zo stanoviska vecného útvaru zo dňa 21.3.2017 vyplýva, že: „príloha vykonávacieho rozhodnutia vymenúva zoznam technických špecifikácií pre zdokonalené elektronické podpisy XML, CMS alebo PDF a pre podpisový kontajner ASCI. Zdokonalené elektronické podpisy uvedené v čl. 1 vykonávacieho rozhodnutia musia byť v súlade s jednou z týchto technických špecifikácií ETSI (s výnimkou ich časti 9 ETSI špecifikácií). Pre pdf zdokonalený elektronický podpis je povinný základný profil PAdES ETSI TS 103 172 V 2.2.2, ktorý je profilom ISO štandardu ISO 32000. Základný profil PAdES ETSI TS 103 172 vyžaduje pre Sub Filter podpisu hodnotu ETSI. CAdES. detached podľa ISO 32000. Zo zaslaných dvoch pdf dokumentov je možné konštatovať, že položka ByteRange obsahuje rozsah zasahujúci do Contents value a z tohto dôvodu dané pdf dokumenty nie je možné považovať za pdf dokumenty podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom vo formáte pdf AdES založenom na kvalifikovanom certifikáte a vyhotovené na QSCD zariadení“. Správny orgán uviedol, že elektronický podpis oznamovateľa (žalobcu) nebol vyhotovený v súlade s prílohou vykonávacieho rozhodnutia komisie (EÚ) č. 2015/1506, a z tohto dôvodu zo strany Okresného súdu Prievidza nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 14 ods. 3 zák. č. 272/2016 Z.z..
20. Z príloh predložených žalobcom dňa 10.4.2017 vyplýva, že overil platnosť svojho kvalifikovaného elektronického podpisu prostredníctvom nástroja, ktorý vyvíja Talianska vláda (dostupný na adrese https://dss.agid.gov.it) a prostredníctvom ETSI, s výsledkom overenia platný (report overenia podpisu, detailný report overenia podpisu, report overenia podpisu ETSI, detailný report overenia podpisu ETSI).
21. Z príloh predložených žalobcom dňa 22.6.2017 vyplýva, že dňa 22.6.2017 overil prostredníctvom portálu slovensko.sk platnosť svojho kvalifikovaného elektronického podpisu (dátum a čas podpisu: 18.11.2016, 07:41 hod.) s výsledkom overenia predbežne platný, a prostredníctvom programu Adobe Acrobat Reader DC k času podpisu 18.11.2016, 09:41:56 hod. platnosť svojho kvalifikovaného elektronického podpisu s výsledkom overenia platný. V upozornení z jednotného kontaktného miesta (slovensko.sk) zo dňa 19.6.2017 je uvedené, že Ústredný portál verejnej správy v niektorých prípadoch vyhodnocuje autorizáciu v podpísaných súboroch ZEPf (.zep) a XAdES-ZEP (x.zep), ako neplatnú a že odstránenie nekompatibility je naplánované v najbližších mesiacoch.
22. Dňa 14.6.2017 žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Žiadosť odôvodnil tým, že dňa 18.11.2016 si pripravil svoje podanie žaloby v pdf súbore, ktoré podpísal kvalifikovaným elektronickým podpisom, uloženým v občianskom preukaze. Následne podanie zaslal e-mailom do podateľne Okresného súdu Prievidza a ktorému bola pridelená spisová značka 13C 150/2016. Uvedené podanie rovnakým spôsobom doplnil dňa 21.11.2016. Dňa 5.12.2016 mu e-mail komunikáciou bolo oznámené, že jeho podanie bolo bez autorizácie a že súd naň nebude prihliadať, pretože ho nedoplnil v lehote desiatich dní, pričom bol odkázaný na ustanovenie § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že orgán verejnej moci neakceptoval kvalifikovaný elektronický podpis a nedoručoval mu úradné dokumenty do aktivovanej elektronickej schránky, dopustil sa nesprávneho úradného postupu a týmto konaním mu odňal možnosť domáhať sa súdnej ochrany. Za utrpenú nemajetkovú ujmu žiadal primerané zadosťučinenie v peniazoch, nakoľko sa domnieval, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúce. Zadosťučinenie požadoval vo výške 2.000,- eur.
23. Dňa 13.12.2017 žalovaný zaslal žalobcovi oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody s tým, že jeho žiadosti nevyhovel, lebo nepreukázal splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.. Z oznámenia ďalej vyplýva, že primárnym východiskom pre určenie vhodnej formy satisfakcie je podmienka, že sa musí jednať o zadosťučinenie primerané, teda také, ktoré poskytne poškodenej osobe vhodnú a účinnú nápravu, pričom zákon nezakladá prezumpciu vzniku nemajetkovej ujmy, t. j., že by v prípade nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu automaticky dochádzalo k vzniku práva osoby, ktorá bola poškodená nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom žalobca nepreukázal reálnu existenciu nemajetkovej ujmy.
24. Dňa 20.7.2018 o 08.30 hod. u pracovníčky elektronickej podateľne Okresného súdu Prievidza bolo zistené, že elektronický dokument podaný vo veci č. 13C 150/2016 už nie je možné dohľadať. Z tohto dôvodu súd nemohol vykonať žalobcom navrhovaný pokus.
25. Žalobca vo svojom prednese na určenom termíne pojednávania, kedy aj doplnil skutkové tvrdenia (a postup podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku) sa pridržiaval svojich písomných podaní vo veci. Pokiaľ v žalobe uviedol, že Okresný súd Prievidza odmietol prijať podanie podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, tak mal na mysli len podanie zo dňa 18.11.2016. Časovú pečiatku k tomuto elektronickému dokumentu nepripájal, lebo to nepovažoval za potrebné. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 23 ods. 1 zák. č. 305/2013 Z.z. s tým, že náležitosťou jeho podania zo dňa 18.11.2016 nebol vlastnoručný podpis, ktorý by musel byť úradne osvedčený, preto nebolo potrebné pripojiť aj časovú pečiatku. Pokiaľ v priebehu konania predložil výsledky overenia platnosti svojho kvalifikovaného elektronického podpisu (prostredníctvom nástroja, ktorý vyvíja Talianska vláda, prostredníctvom ETSI), tak išlo o overenie platnosti k dátumu a času podpísania predmetného dokumentu, t. j. ku dňu 18.11.2016 (spätne). Spočiatku nedisponoval informáciami o dôvode, pre ktorý Okresný súd Prievidza odmietol prijať jeho podanie zo dňa 18.11.2016. Až následne sa ustálilo, že dôvod spočíval v absencii kvalifikovanej časovej pečiatky. Sporné zostáva, či v podaní zo dňa 18.11.2016 musela byť kvalifikovaná časová pečiatka, čo je otázka právna. V súvislosti s listinnými dôkazmi, ktoré predložil dňa 22.6.2017 (potvrdenie prostredníctvom portálu slovensko.sk, obrázok overenia podpisu prostredníctvom programu Adobe Acrobat Reader DC) uviedol, že z technického hľadiska je zrejmé, že elektronická podateľňa Okresného súdu Prievidza prešla určitým technologickým postupom a začala overovať už aj elektronický podpis bez časovej pečiatky. Potvrdenka po overení z konania č. 13C 150/2016, je z hľadiska výsledkov overenia veľmi stručná, napr. neobsahuje žiadne informácie o časovej pečiatke. Ide o nedostatočnú technickú funkčnosť elektronickej podateľne. Žalovaný bol povinný riadne technicky zabezpečiť overovania elektronických (kvalifikovaných) podpisov. Vo vzťahu k predmetnému elektronickému podpisu uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi autentifikáciou a autorizáciou. Pokiaľ Národný bezpečnostný úrad uviedol, že položka ByteRange obsahuje rozsah zasahujúci do Contents value, tak táto požiadavka bola začlenená až v neskoršom ETSI a nemôže platiť spätne (t. j. ku dňu 18.11.2016). Uviedol, že znalecké dokazovanie vo veci nenavrhuje vykonať. Podanou žalobou sa domáha konštatovania, že došlo k porušeniu jeho práva a ospravedlnenia. Základ zadosťučinenia spočíva vo vyrovnaní narušených pomerov a ktoré je nutné vyrovnať a v individuálnej prevencii. Jedným z hlavných princípov štátu je budovanie dôvery občanov v právo a v orgány verejnej moci. Vysoká potreba zadosťučinenia je na mieste vtedy, keď sa nesprávneho úradného postupu dopustí štát, prostredníctvom svojich orgánov a ktorý disponuje dostatočným odborným aparátom. Tam, kde jednotlivec koná s dôverou v postupy orgánu verejnej moci, musí byť garantované právo na náhradu škody, resp. konštatovanie porušenia práva, ospravedlnenia. Nemajetková ujma mu vznikla tým, že mu bola odmietnutá možnosť konať pred súdom. Súd by mal zohľadniť inú osobu v obdobnom postavení a na základe toho zvážiť potrebu zadosťučinenia. Z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 vyplýva, že pri jeho aplikácii by sa subjekty mali spoľahnúť na elektronickú komunikáciu a dôverovať transakciám realizovaným prostredníctvom nej. Pokiaľ ide o druhý tvrdený nesprávny úradný postup, poškodeným sa cíti z dôvodu, že bola narušená jeho dôvera v správnosť toho, že súd mu bude dokumenty doručovať tak, ako to určuje zákon: do aktivovanej elektronickej schránky. Mohlo sa stať, že si dokument neprečíta alebo sa s ním neoboznámi. Trpel stavmi, že na území Slovenskej republiky nie je dostatočne fungujúce súdnictvo, že nie je vykonávané dostatočne odborne, že súdy nerešpektujú zákonné normy, porušujú základné princípy, zasahujú do subjektívnych práv nesprávnymi úradnými postupmi, ukracujú subjekty na jednotlivých právach, odmietajú riadne reagovať na určité procesné inštitúty. Podal novú antidiskriminačnú žalobu s návrhom o náhradu nemajetkovej ujmy. Vec bola rozhodnutá, ale nie je právoplatne skončená (žaloba bola zamietnutá). V súvislosti s jeho pracovným, spoločenským, osobným, súkromný životom v období dátumu 18.11.2016, či jeho okolie malo vedomosť o úradnom postupe súdu dňa 18.11.2016 a dňa 5.12.2016 uviedol, že pracuje v oblasti informačných technológií, vníma ich výhody. S okolím, v ktorom sa pohybuje o úradnom postupe súdu (zo dňa 18.11.2016 a zo dňa 5.12.2016) nehovoril, resp. z odborného hľadiska nekonzultoval. Pociťoval však výrazný nedostatok dôvery v elektronické komunikácie. Podľa jeho názoru, v predmetnej veci (č. k. 13C 156/2016) je daná právomoc všeobecného súdu rozhodnúť, a to vzhľadom na princíp subsidiarity, a právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky je vylúčená.
26. Zástupca žalovaného na určenom termíne pojednávania sa pridržiaval svojich písomných podaní vo veci. Poukázal na rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu zo dňa 31.3.2017 a z ktorého vyplýva, že zo strany Okresného súdu Prievidza nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu. Rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu nebolo zmenené ani zrušené a je ním vyriešená technická stránka prejednávanej veci. V kontexte s tým je možné vyvodiť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o nesprávnom úradnom postupe. Pokiaľ ide o druhú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci orgánom verejnej moci uviedol, že hoci zák. č. 514/2003 Z.z. neobsahuje definíciu pojmu nemajetková ujma, je možné konštatovať, že predstavuje ujmu vzniknutú v inej ako majetkovej sfére poškodeného subjektu, predovšetkým v osobnostnej sfére a v dôsledku ktorej bola znížená česť, dôstojnosť či postavenie fyzickej osoby, v oblasti pracovného, rodinného, súkromného života, prípadne znížené spoločenské uplatnenie. Má za to (žalovaný), že žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup nebol spôsobilý spôsobiť mu nemajetkovú ujmu a uplatňované zadosťučinenie považuje za špekulatívne. Vznik nemajetkovej ujmy pritom nemožno prezumovať. Žalobcovi nič nebránilo opätovne podať antidiskriminačnú žalobu v elektronickej alebo listinnej podobe. Preto nie je možné hovoriť o odopretí práva na prístup k súdu. Navyše podľa jeho názoru, odopretie práva na prístup k súdu nie je možné subsumovať pod nemajetkovú ujmu. Ide o ústavou garantované právo, a ak žalobca mal za to, že mu do tohto práva bolo zasiahnuté, mal možnosť domáhať sa vyslovenia porušenia tohto ústavného práva na Ústavnom súde Slovenskej republiky, a ktorý ako jediný má právomoc vysloviť porušenie ústavou garantovaných práv a prípadne aj priznať určitú peňažnú satisfakciu. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by tvrdeným nesprávnym úradným postupom došlo k zásahu do pracovného, súkromného života, či spoločenského postavenia.
27. Podľa § 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 18.11.2016 a ku dňu 5.12.2016, tento zákon upravuje a/ zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b/ zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c/ predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
28. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ cit. zák., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
29. Podľa § 3 ods. 2 cit. zák., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
30. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/, bod 1 citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
31. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá a druhá; pred bodkočiarkou citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verenej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb.
32. Podľa § 15 ods. 1 cit. zák., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.
33. Podľa § 16 ods. 1 cit. zák., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
34. Podľa § 17 ods. 1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
35. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne sčasti.
36. Žalobca podanou žalobou predmetom konania urobil nárok o konštatovanie, že v dôsledku neprávneho úradného postupu zo strany Okresného súdu Prievidza došlo k porušeniu jeho práv, a ďalej nárok o ospravedlnenie sa.
37. Zákonodarca upravil zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v osobitnom právnom predpise (v zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci) vychádzajúc zo skutočnosti, že v tomto prípade škoda (nemajetková ujma) vzniká z verejnoprávneho vzťahu. Právna úprava však nie je komplexná a na právne vzťahy zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, sa subsidiárne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nositeľmi tejto zodpovednosti sú štát, obce a vyššie územné celky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zákon č. 514/2003 Z.z. rozlišuje dva druhy zodpovednosti, a to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom ustanovuje, že ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť.
38. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci sú: a/ nesprávny úradný postup, b/ existencia škody (nemajetkovej ujmy), c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a škodou (nemajetkovou ujmou).
39. V sporoch o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, je pasívne legitimovaným subjektom štát.
40. Vzhľadom na skutočnosť, že štát má postavenie samostatnej právnickej osoby, zák. č. 514/2003 Z.z. v ustanovení § 4 upravil, ktorý orgán koná v mene štátu, vo veciach predbežného prerokovania nároku na náhradu škody a tiež v prípadnom súdnom spore.
41. Existenciu podmienok zodpovednosti za škodu (nemajetkovú ujmu) spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, musí v konaní preukázať žalobca. Podmienky vzniku zodpovednosti sú pritom stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť.
42. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že žalobca nepožiadal o predbežné prerokovanie nároku v súvislosti s namietaným úradným postupom (namietanými úradnými postupmi).
43. Z ustanovenia § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že nárok na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať.
44. V priebehu konania (po vyjadrení žalovaného k žalobe) žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorú odôvodnil tým, že vzhľadom na skutočnosť, že orgán verejnej moci neakceptoval kvalifikovaný elektronický podpis a nedoručoval mu úradné dokumenty do aktivovanej elektronickej schránky, dopustil sa nesprávneho úradného postupu a týmto konaním mu odňal možnosť domáhať sa súdnej ochrany a za utrpenú nemajetkovú ujmu žiada primerané zadosťučinenie v peniazoch vo výške 2.000,- eur.
45. Z uvedeného vyplýva, že žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy s tým, že si uplatňuje sumu 2.000,- eur. Žiadosť neodôvodnil i tým, že za účelnú formu zadosťučinenia považuje konštatovanie porušenia práva (práv) a ospravedlnenie orgánu štátu za ujmu spôsobenú mu nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci.
46. Žalovaný v priebehu konania (pred podaním a i po podaní žiadosti žalobcom o predbežné prerokovanie nároku o náhradu nemajetkovej ujmy) prezentoval stanovisko, že s konštatovaním porušenia práva (práv) u žalobcu, a ani s ospravedlnením sa (iný prostriedok nápravy), nesúhlasí.
47. Podľa názoru súdu, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nie je hmotnoprávnou podmienkou úspešnosti žaloby a nesplnenie tejto podmienky, nie je dôvodom k vecnému rozhodnutiu tak, že by žaloba bola zamietnutá (porovnaj s. 182 Vojtek / Bičák, Odpovědnost za škodu při výkonu veřejné moci, Komentář, 4. vydáni, rok 2017, C.H.BECK). Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, je jednaním medzi poškodenou stranou a štátom, zastúpeným príslušným orgánom, ktoré má cieľ, a to dosiahnuť zmierlivé vyriešenie veci.
48. Z procesného postoja orgánu konajúceho v mene štátu, je (ako to už bolo uvedené) zrejmý odmietavý postoj k uplatnenému nároku a tento by bolo možné predpokladať i pri prípadnom dodatočnom predbežnom prerokovaní. Za tejto situácie by potom požiadavka, aby žalobca podal ďalšiu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku u žalovaného, predstavovala už len formálne naplnenie litery zákona, bez ambície na dosiahnutie účelu inštitútu predbežného prerokovania a v konečnom dôsledku, by znamenala i predĺženie súdneho konania.
49. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd pristúpil k vecnému prejednaniu nároku, ku skúmaniu, či sú naplnené jednotlivé podmienky vzniku zodpovednosti za škodu (nemajetkovú ujmu) spôsobenú orgánom verejnej moci nesprávnym úradným postupom, pri výkone verejnej moci.
50. Z ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že štát zodpovedá i za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
51. Zákonodarca v uvedenom ustanovení zákona, len príkladmo uviedol pochybenia orgánu verejnej moci, ktoré spadajú pod nesprávny úradný postup: porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní.
52. Žalobca za nesprávny úradný postup označil, že Okresný súd Prievidza neprihliadol na jeho žalobu (antidiskriminačná žaloba s návrhom na náhradu nemajetkovej ujmy), podpísanú kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorú dňa 18.11.2016 v pdf súbore e-mailom zaslal do podateľne, že nesprávne aplikoval § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku a že správne ho mal vyzvať na opravu, resp. doplnenie podania.
53. Podľa § 123 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podanie je úkon určený súdu.
54. Podľa § 123 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho zariadenia.
55. Podľa § 125 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
56. Podľa § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
57. Podľa § 127 ods. 1 písm. e/ Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie podpis.
58. Podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
59. Podľa čl. 52 ods. 2 a podľa poslednej vety čl. 52 nasledujúcej za ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23.7.2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES, toto nariadenie sa uplatňuje od 1. júla 2016, okrem ustanovení uvedených pod písm. a/ až c/. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
60. Podľa bodu 2 citovaného nariadenia, cieľom tohto nariadenia je posilniť dôveru pri elektronických transakciách na vnútornom trhu zabezpečením spoločného základu pre bezpečné elektronické interakcie medzi občanmi, podnikmi a orgánmi verejnej správy, čím sa zvýši účinnosť verejných a súkromných služieb online, elektronického podnikania a elektronického obchodu v Únii.
61. Podľa bodu 12 veta prvá citovaného nariadenia, jedným z cieľov tohto nariadenia je odstrániť existujúce prekážky cezhraničného využívania prostriedkov elektronickej identifikácie, ktoré sa v členských štátoch používajú na autentifikáciu aspoň v prípade verejných služieb.
62. Podľa bodu 22 citovaného nariadenia, s cieľom prispieť k všeobecnému cezhraničnému používaniu dôveryhodných služieb by malo byť možné používať ich ako dôkazy v súdnom konaní vo všetkých členských štátoch. Pokiaľ sa v tomto nariadení neustanovuje inak, vymedzenie právneho účinku dôveryhodných služieb sa ponecháva na vnútroštátne právo.
63. Podľa bodu 23 citovaného nariadenia, pokiaľ sa v tomto nariadení ustanovuje povinnosť uznávať dôveryhodnú službu, takúto dôveryhodnú službu je možné odmietnuť len vtedy, ak ju nie je adresát povinnosti schopný prečítať alebo overiť z technických dôvodov, na ktoré nemá adresát bezprostredný dosah. Táto povinnosť by však sama osebe nemala znamenať pre verejný subjekt požiadavku, aby zabezpečil hardvér a softvér na technickú čitateľnosť všetkých existujúcich dôveryhodných služieb.
64. Podľa bodu 49 citovaného nariadenia, týmto nariadením by sa mala ustanoviť zásada, že elektronickému podpisu by sa nemal odopierať právny účinok z dôvodu, že je v elektronickej forme alebo, že nespĺňa požiadavky na kvalifikovaný elektronický podpis. Ponecháva sa však na vnútroštátne právo, aby vymedzilo právny účinok elektronických podpisov s výnimkou požiadavky stanovenej v tomto nariadení, podľa ktorej má kvalifikovaný elektronický podpis rovnocenný právny účinok ako vlastnoručný podpis.
65. Podľa čl. 3 ods. 12 cit. nariadenia, kvalifikovaný elektronický podpis je zdokonalený elektronický podpis vyhotovený s použitím kvalifikovaného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu a založený na kvalifikovanom certifikáte pre elektronické podpisy.
66. Podľa čl. 3 ods. 33 cit. nariadenia, elektronická časová pečiatka sú údaje v elektronickej forme, ktoré viažu iné údaje v elektronickej forme s konkrétnym časom, čím tvoria dôkaz o existencii týchto iných údajov v danom čase.
67. Podľa čl. 3 ods. 34 cit. nariadenia, kvalifikovaná elektronická pečiatka je elektronická časová pečiatka, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v článku 42.
68. Podľa čl. 25 ods. 1 cit. nariadenia, právny účinok elektronického podpisu a jeho prípustnosť ako dôkazu v súdnom konaní sa nesmie odmietnuť výlučne z toho dôvodu, že má elektronickú formu alebo že nespĺňa požiadavky pre kvalifikované elektronické podpisy.
69. Podľa čl. 41 ods. 1 cit. nariadenia, právny účinok elektronickej časovej pečiatky a jej prípustnosť ako dôkazu v súdnom konaní sa nesmie odmietnuť výlučne z toho dôvodu, že má elektronickú formu alebo že nespĺňa požiadavky kvalifikovanej elektronickej časovej pečiatky.
70. Podľa čl. 41 ods. 2 cit. nariadenia, pri kvalifikovanej elektronickej časovej pečiatke platí domnienka správnosti dátumu a času, ktorý uvádza, a integrity údajov, s ktorými je dátum a čas spojený.
71. Dňa 18.10.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 272/2016 Z.z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu.
72. Podľa § 15 cit. zák. v znení účinnom ku dňu 18.11.2016, elektronická podateľňa slúži na zabezpečenie činností súvisiacich s prijímaním, odosielaním a potvrdzovaním prijatia elektronických dokumentov a elektronických dokumentov podpísaných kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo zapečatených elektronickou pečaťou.
73. Podľa § 17 ods. 2 písm. a/, písm. c/ cit. zák., ak sa vo všeobecne záväzných predpisoch používa pojem zaručený elektronický podpis, rozumie sa tým kvalifikovaný elektronický podpis, ak sa vo všeobecne záväzných predpisoch používa pojem časová pečiatka, rozumie sa tým kvalifikovaná časová pečiatka.
74. Podľa § 4b zák. č. 224/2006 Z.z. o občianskych preukazoch v znení účinnom ku dňu 18.11.2016, bezpečnostný osobný kód spolu s občianskym preukazom slúži na potvrdenie totožnosti držiteľa pri elektronickej komunikácii s informačnými systémami orgánov verejnej správy alebo s inými fyzickými osobami alebo právnickými osobami.
75. Podľa § 132 veta prvá vyhl. č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy v znení účinnom ku dňu 18.11.2016, pri prijímaní podaní urobených v elektronickej podobe autorizovaných podľa osobitného predpisu sa postupuje podľa osobitného predpisu (zák. č. 305/2013 Z.z.).
76. Podľa § 132a ods. 1 cit. zák., podanie, ktoré bolo urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, sa ihneď po prijatí odovzdá podateľni na ďalší postup podľa § 129. Ak má byť podľa predpisov o konaní pred súdmi takéto podanie doplnené v zákonom ustanovenej lehote a nedôjde k jeho doplneniu, na podanie sa ďalej neprihliada a táto skutočnosť sa vyznačí v aplikácii.
77. Podľa § 3 písm. o/, písm. p/ zák. č. 305/2013 Z.z. o governmente v znení účinnom ku dňu 18.11.2016, na účely tohto zákona sa rozumie: autorizáciou úkonu vyjadrenie súhlasu s obsahom právneho úkonu a s vykonaním tohto právneho úkonu (písm. o/), autentifikáciou preukazovanie identity identifikovaného objektu, spravidla prostredníctvom autentifikátora (písm. p/).
78. Podľa § 23 ods. 1 cit. zák., orgán verejnej moci, správca informačného systému integrovaného obslužného miesta a pracovník integrovaného obslužného miesta vykonajú autorizáciu zaručeným elektronickým podpisom a mandátnym certifikátom alebo zaručenou elektronickou pečaťou s pripojenou časovou pečiatkou. Ak sa právny úkon vykonáva podľa zákona v elektronickej podobe alebo ak podľa osobitného predpisu je náležitosťou právneho úkonu vlastnoručný podpis, osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci vykoná autorizáciu takého úkonu zaručeným elektronickým podpisom, alebo zaručenou elektronickou pečaťou, a ak podľa osobitného predpisu je náležitosťou právneho úkonu vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený, pripojí aj časovú pečiatku, to neplatí, ak osobitný predpis ustanoví, že autorizáciu je možné vykonať jedným z uznaných spôsobov autorizácie, ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala a spoľahlivé zachytenie obsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala.
79. Dôsledkom nesprávnosti úradného postupu je, že osobu zbavuje práv priznaných právnym poriadkom alebo že znemožňuje osobe nadobudnúť práva, ktorých sa podľa právneho poriadku môže domáhať.
80. Právny účinok nesprávneho úradného postupu predpokladá splnenie niektorých východiskových podmienok zisťovaných v poradí, ktoré je právne relevantné: a/ postup, b/ úradný, c/ nesprávny.
81. Podľa súčasnej súdnej praxe (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Cdo 24/2004), pod termín „postup“ možno subsumovať tak konanie (činnosť) štátneho orgánu, ako aj jeho nekonanie (nečinnosť alebo opomenutie).
82. O „úradný“ postup ide vtedy, ak tak postupujú osoby, ktoré plnia úlohy orgánu verejnej moci a pokiaľ tento postup slúži výkonu štátnej (verejnej) moci.
83. Správny úradný postup sa stotožňuje so spôsobom činnosti orgánu verejnej moci, ktorý dovoľuje Ústava Slovenskej republiky a ďalšie zákony.
84. Nesprávnym úradným postupom je v podstate každé vybočenie orgánu verejnej moci z medzí, ustanovených Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi, odklon od správania, ktoré orgánu verejnej moci určuje zákon.
85. V právnom štáte, je každý orgán verejnej moci povinný uplatniť svoju právomoc. Povinnosť uplatniť právomoc dopĺňa zákon radom povinností uplatniť právomoc výlučne spôsobom ustanoveným zákonom. K povinnostiam orgánu verejnej moci patrí aj dôsledné dodržiavanie práv osôb, ktoré voči orgánu verejnej moci oprávnená osoba uplatnila.
86. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej orgán verejnej moci nerozhoduje, ale aj v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť i nevydanie rozhodnutia.
87. V konaní súd posudzoval otázku, či Okresný súd Prievidza, ako orgán verejnej moci, si splnil svoju povinnosť súvisiacu s priznanou právomocou, resp., či porušil práva priznané žalobcovi.
88. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
89. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Uvedený článok je primárnou ústavnou „bránou“ pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany.
90. Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho prípade postupovalo podľa relevantnej právnej normy a súčasne, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy.
91. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
92. Pre fyzickú osobu z čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že časti ústavných práv a slobôd sa môže domáhať jedine, ak sú tieto práva a slobody zakotvené v zákonoch a v rozsahu, ako sú v nich určené.
93. Podľa § 1 zák. č. 365/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 18.11.2016, tento zákon upravuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady.
94. Podľa § 9 ods. 2 cit. zák., každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania.
95. Podľa § 131 Civilného sporového poriadku, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
96. Žaloba predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa začína sporové súdne konanie.
97. Z ustanovenia § 123 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyplýva, že žaloba je podaním vo veci samej.
98. Podanie je úkon určený súdu. V sporovom konaní možno podanie urobiť len písomne, a to v listinnej (papierovej) podobe alebo v elektronickej podobe.
99. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 125 ods. 1, v zásade dáva stranám sporu možnosť voľby podoby (formy), akou podanie urobia.
100. Zákon rozlišuje medzi podaním v elektronickej podobe, ktoré je urobené vo veci samej a ktoré nie je urobené vo veci samej. Zákonodarca konštatuje, že len podanie v elektronickej podobe vo veci samej je potrebné autorizovať podľa § 23 ods. 1 zák. č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o governmente).
101. V ustanovení § 2 ods. 1 prvá časť vety zák. č. 272/2016 Z.z. (o dôveryhodných službách) v znení účinnom ku dňu 18.11.2016, za textovou časťou: „ak sa v styku s orgánmi verejnej moci používa kvalifikovaný elektronický podpis“ pod číslom 4 je odkaz na čl. 3 ods. 12 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014. Podľa uvedeného článku nariadenia, elektronický podpis je zdokonalený elektronický podpis vyhotovený s použitím kvalifikovaného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu a založený na kvalifikovanom certifikáte pre elektronické podpisy.
102. Zavedenie občianskeho preukazu s čipom, tiež súvisí s postupným procesom elektronizácie služieb. Doklad slúži ako médium pre uloženie identifikačných údajov fyzickej osoby, ako aj na jej elektronickú identifikáciu a autentifikáciu (pri používaní elektronických služieb). Prostredníctvom občianskeho preukazu s čipom, ako certifikovaného prostriedku a ktorý slúži ako nosič kryptografických kľúčov a kvalifikovaného certifikátu, je možné vytvoriť kvalifikovaný elektronický podpis.
103. Ako to už bolo uvedené, dňa 18.11.2016 žalobca do podateľne Okresného súdu Prievidza e-mailom ako pdf dokumenty zaslal antidiskriminačnú žalobu s návrhom na náhradu nemajetkovej ujmy a jej prílohy.
104. V potvrdenke po overení, je okrem iného uvedené: podpisovateľ L. U., certifikát SVK eID ACA (slúži na vytvorenie kvalifikovaného elektronického podpisu), Disig, a.s. (certifikačná autorita).
105. Antidiskriminačná žaloba s návrhom na náhradu nemajetkovej ujmy zo dňa 18.11.2016, bola podaním vo veci samej a ktorému bola pridelená spisová značka č. k. 13C 150/2016.
106. Elektronická podateľňa overila elektronický podpis jednotlivých zaslaných dokumentov s výsledkom, že neobsahujú elektronický (kvalifikovaný) podpis, výsledok overenia: neplatný.
107. Ustanovenie § 127 Civilného sporového poriadku stanovuje tzv. všeobecné náležitosti, ktoré musí podanie adresované súdu spĺňať.
108. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že podanie musí byť i podpísané osobou, ktorá podanie urobila. Podpis podania slúži na overenie toho, že úkon skutočne robí osoba označená v podaní. Podpisom strana sporu potvrdzuje svoju vôľu vyjadrenú v podaní a prejavuje súhlas s obsahom podania.
109. Pri podaní v listinnej podobe sa podpisom rozumie vlastnoručný podpis podávateľa na listine.
110. Žalobca za nesprávny úradný postup (ako to už bolo uvedené) označil, že Okresný súd Prievidza neprihliadol na jeho podanie zo dňa 18.11.2016 (žalobu), podpísanú kvalifikovaným elektronickým podpisom (vytvoreným prostredníctvom občianskeho preukazu ako certifikovaného prostriedku), že pri svojom postupe nesprávne aplikoval § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku, že správne ho mal vyzvať na opravu, resp. doplnenie podania.
111. V ustanovení § 125 ods. 2 veta prvá, pred bodkočiarkou, Civilného sporového poriadku je uvedené: „podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, autorizované podľa osobitného predpisu“.
112. Žalobca v žalobe, na jej prvej strane uviedol: podané elektronicky, so zaručeným (s účinnosťou od 18.10.2016 kvalifikovaným) elektronickým podpisom.
113. Z uvedenej textovej časti žaloby vyplýva, že žalobca ako osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci oznamoval súdu, že autorizáciu podania vykonal kvalifikovaným elektronickým podpisom (§ 23 ods. 1 zák. č. 305/2013 Z.z.), a že teda ho urobil a súhlasí s jeho obsahom.
114. Z ustanovenia § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd nevyzýva na dodatočné doručenie podania vo veci samej a urobené v elektronickej podobe bez autorizácie.
115. V konaní bolo potrebné vyriešiť otázku, či „podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie“, zahŕňa i podanie síce urobené v elektronickej podobe (elektronický dokument, v súbore určitého technického formátu) s autorizáciou, vykonanou kvalifikovaným elektronickým podpisom, avšak u ktorého po jeho overení elektronickou podateľňou je výsledok overenia taký, že dokument neobsahuje elektronický podpis (nedostatok kvalifikovaného elektronického podpisu), a aký teda mal byť v tejto súvislosti správny postup súdu.
116. Dňa 18.11.2016 elektronickou poštou - elektronickým nosičom (e-mailom) došlo k prenosu elektronických dokumentov v technickom formáte pdf, z obsahu ktorých vyplývala vôľa žalobcu urobiť konkrétne podanie smerujúce k uplatneniu svojich subjektívnych práv.
117. Kvalifikovaný elektronický podpis má právne účinky rovnocenné vlastnoručnému podpisu.
118. Ako to už bolo uvedené, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 sa s určitými výnimkami uplatňuje od 1.7.2016. Je pritom súčasťou tzv. sekundárneho práva Európskej únie a bezprostredne záväzné vo všetkých členských štátoch, ktoré sú povinné podľa neho postupovať, akoby išlo o ich vlastný právny predpis.
119. Podľa čl. 46 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014, právny účinok elektronického dokumentu a jeho prípustnosť ako dôkazu v súdnom konaní sa nesmie odmietnuť výlučne z dôvodu, že má elektronickú formu.
120. Z uvedeného ustanovenia nariadenia je možné vyvodiť zákaz diskriminácie elektronických dokumentov (elektronických podaní).
121. Podania v elektronickej podobe vo veci samej, by teda nemali byť diskriminované oproti podaniam v listinnej podobe.
122. Civilný sporový poriadok (ako to už bolo uvedené) v ustanovení § 125 aj ustanovuje, že podanie vo veci samej možno urobiť tak v listinnej ako aj v elektronickej podobe.
123. Z uvedeného ustanovenia Civilného sporového poriadku ďalej vyplýva, že zákonodarca rozlišuje medzi podaniami vo veci samej urobenými v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, a medzi podaniami vo veci samej urobenými v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu.
124. Právny účinok podania vo veci samej urobeného v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu podľa § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku, je daný len v prípade, ak sa v lehote desiatich dní dodatočne doručí v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe a je autorizované podľa osobitného predpisu.
125. Ustanovenie § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku neupravuje skutkové situácie, keď v prípade urobenia podania vo veci samej v elektronickej podobe strana autorizáciu podania vykonala elektronickým podpisom, avšak výsledok overenia je: neplatný.
126. V prípade, ak by strana sporu urobila podanie v elektronickej podobe bez kvalifikovaného elektronického podpisu (elektronickou poštou - e-mailom, ktorý by obsahoval text podania vo veci samej), elektronická podateľňa by vôbec nepristupovala k overovaniu kvalifikovaného elektronického podpisu.
127. V prípade, ak by dňa 18.11.2016 žalobca podal antidiskriminačnú žalobu s návrhom na náhradu nemajetkovej ujmy v listinnej podobe a absentoval by v nej vlastnoručný podpis, súd by ho postupom podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyzýval na doplnenie žaloby.
128. I pri urobení podaní vo veci samej v elektronickej podobe s údajom od strany sporu, že sú autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom, môže nastať situácia, že podanie nepodpíše (zabudne ho podpísať), alebo sa jej nepodarí kvalifikovaný elektronický podpis správne vytvoriť, alebo podanie podpíše, ale podpis nie je uznávaný, alebo podpis je síce uznávaný, ale nie je overený ako platný, podpis môže byť na podaní platný, ale na nosiči neplatný, atď., pričom nedostatok môže byť aj na strane orgánu verejnej moci, napr. chýbajúca funkcionalita overovania kvalifikovaného elektronického podpisu, nekompatibilita podateľne, atď. Podľa názoru súdu, tieto podania nie je možné stotožňovať s podaniami vo veci samej, urobenými v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu.
129. Podľa názoru súdu, bolo by formalistickým postupom, ak by neprihliadal na podania vo veci samej urobené v elektronickej podobe a autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom, a ktoré pritom trpia nedostatkom (bod. 128). Jeho dôsledkom (neprihliadania), by mohlo byť zmeškanie lehoty pri urobení nového podania vo veci samej. Zákonný dôsledok u týchto podaní, by však mal byť vyvodzovaný až po neúspešnej výzve súdu k odstráneniu vady (nedostatku v podpise). Tento zákonný dôsledok, by pritom spočíval v odmietnutí podania (u podaní v listinnej podobe by sa podanie vo veci samej za rovnakých okolností tiež odmietlo).
130. Podľa názoru súdu, ustanovenie § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku je potrebné vykladať tak, že sa vzťahuje na podania urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, ktoré žiadny podpis neobsahuje, a teda ani podpis s nedostatkami. Ak však je podanie urobené v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu, a ktoré trpí nedostatkami, je potrebné rovnako ako u podaní v listinnej podobe vyzvať stranu na opravu alebo doplnenie podania postupom podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V prípade pochybností, či je potrebné stranu vyzvať na doplnenie podania za situácie uvedenej v bode 128., je potrebné sa prikloniť k výkladu priaznivejšiemu v prospech výkonu základného práva na prístup k súdu. V tejto súvislosti súd poukazuje i na čl. 25 ods. 1 Nariadenia č. 910/2014, podľa ktorého právny účinok elektronického podpisu a jeho prípustnosť ako dôkazu v súdnom konaní sa nesmie odmietnuť výlučne z toho dôvodu, že má elektronickú formu alebo, že nespĺňa požiadavky pre kvalifikované elektronické podpisy.
131. Pri posudzovaní v uvedených súvislostiach, si Okresný súd Prievidza, ako orgán verejnej moci, nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z priznanej právomoci, keď na podanie žalobcu vo veci samej zo dňa 18.11.2016 neprihliadol spôsobom takým, že ho uznesením nevyzval na doplnenie podania. Z jeho strany išlo o nesprávny úradný postup, spočívajúci v nevydaní rozhodnutia. Súd poukazuje i na ustanovenie § 25 ods. 1 zák. č. 305/2013 Z.z. v znení účinnom ku dňu 18.11.2016, podľa ktorého ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania. Ustanovením prvej vety nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné.
132. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
133. Podľa § 194 ods. 1 Civilného sporového poriadku, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.
134. Podľa § 194 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.
135. Civilný sporový poriadok stanovuje, že prejudiciálne otázky si môže súd v civilnom konaní posúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci. V ustanovení § 193 však taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady, ktoré ako prejudiciálne v tomto režime riešiť nemôže.
136. Súd v civilnom konaní je viazaný i rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ho spáchal (je pritom viazaný výrokom, nie odôvodnením).
137. Podľa rozhodnutia R 58/1966 v civilnom konaní nie je súd viazaný oslobodzujúcim rozsudkom vydaným v trestnom konaní.
138. S poukazom na bod 137. je možné vyvodiť, že v civilnom konaní nie je súd viazaný ani rozhodnutím správneho orgánu o zastavení konania, o spáchaní priestupku.
139. Národný bezpečnostný úrad, ako správny orgán dňa 21.2.2017 začal voči Okresnému súdu Prievidza správne konanie o uloženie pokuty vychádzajúc z toho, že podľa útvaru príslušného na technické posúdenie kvalifikovaného elektronického podpisu, nie je možné potvrdiť a rovnako ani vyvrátiť tvrdenie, že systém okresného súdu nesprávne vyhodnotil typ podpisu, avšak je nevyhnutné, aby subjekt verejného sektora uznával kvalifikované elektronické podpisy (pečate) vo formátoch podpisov (pečatí) podľa čl. 1 a čl. 3. vykonávacieho rozhodnutia komisie (EÚ) č. 2015/1506, t. j. CMS, AdES, PDF, XML, ASIC kontajner, bez ohľadu na spôsob doručenia elektronického podania. Národný bezpečnostný úrad rozhodnutím zo dňa 31.3.2017 konanie zastavil, z dôvodov uvedených v bode 19. tohto rozsudku. V právomoci Národného bezpečnostného úradu pritom nebolo posudzovať postup Okresného súdu Prievidza z pohľadu aplikácie § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
140. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.4.2017 uviedol, že profil ISO 32000-1 neobsahuje požiadavku: vylúčiť Contents value, a že táto bola začlenená až neskôr v ETSI TS 102 778-4 V 1.1.1 (A.2) ako reakcia na možnú zraniteľnosť.
141. Podľa bodu 1 Vykonávacieho rozhodnutia komisie (EÚ) 2015/1506, ktorým sa ustanovujú špecifikácie, týkajúce sa formátov zdokonalených podpisov a zdokonalených elektronických pečatí, ktoré môžu subjekty verejného sektora uznávať podľa čl. 27 ods. 5 a čl. 37 ods. 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014, členské štáty musia zaviesť potrebné technické prostriedky, ktoré im umožnia spracúvať elektronicky podpísané dokumenty, ktoré sa vyžadujú pri používaní služieb online ponúkaných prostredníctvom alebo v mene subjektu verejného sektora.
142. Podľa prílohy uvedeného vykonávacieho rozhodnutia (Zoznam technických špecifikácií pre zdokonalené elektronické podpisy XML, CMS alebo PDF a pre podpisový kontajner vo formáte ASIC), zdokonalené elektronické podpisy uvedené v článku 1 rozhodnutia musia byť v súlade s jednou z týchto technických špecifikácií ETSI, s výnimkou ich časti 9: základný profil XAdES ETSI TS 103 171 V 2.1.1, základný profil CAdES ETSI TS 103 173 V 2.1.1, základný profil PAdES ETSI TS 103 172 V 2.2.2.
143. Národný bezpečnostný úrad vo svojom rozhodnutí zo dňa 31.3.2017, okrem iného uviedol, že: „... zdokonalené elektronické podpisy uvedené v čl. 1 vykonávacieho rozhodnutia musia byť v súlade s jednou z týchto technických špecifikácií ETSI (s výnimkou ich časti 9 ETSI špecifikácií). Pre pdf zdokonalený elektronický podpis je povinný základný profil PAdES ETSI TS 103 172 V 2.2.2, ktorý je profilom ISO štandardu ISO 32000. Základný profil PAdES ETSI TS 103 172 vyžaduje pre Sub Filter podpisu hodnotu ETSI. CAdES. detached podľa ISO 32000. Zo zaslaných dvoch pdf dokumentov je možné konštatovať, že položka ByteRange obsahuje rozsah zasahujúci do Contents value a z tohto dôvodu dané pdf dokumenty nie je možné považovať za pdf dokumenty podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom vo formáte pdf AdES (správne malo byť uvedené PAdES), založenom na kvalifikovanom certifikáte a vyhotovené na QSCD zariadení“.
144. Z prílohy Vykonávacieho rozhodnutia komisie (EÚ) 2015/1506 vyplýva, že pre pdf zdokonalený elektronický podpis (podľa čl. 3 ods. 12 Nariadenia č. 910/2014, kvalifikovaný elektronický podpis je zdokonalený elektronický podpis...) je povinný základný profil PAdES ETSI TS 103 172 V 2.2.2.
145. V technickej špecifikácii ETSI TS 103 172 V 2.2.2 (prekladač google) nie je uvedená požiadavka: vylúčiť Contents value.
146. Požiadavka: vylúčiť Contents value obsahuje neskoršia technická špecifikácia ETSI TS 102 778-4 V 1.1.1, na strane 16 (prekladač google).
147. ISO 32000-1 je prvou špecifikáciou ISO pre pdf.
148. Podanie žalobcu zo dňa 18.11.2016 vo veci samej (antidiskriminačná žaloba s návrhom na náhradu nemajetkovej ujmy) s prílohami, obsahovalo pdf súbor so základným profilom PAdES.
149. Na jednoznačné posúdenie skutočností (medzi stranami zostali sporné), či elektronický podpis žalobcu bol vyhotovený v súlade s prílohou Vykonávacieho rozhodnutia komisie (EÚ) 2015/1506 (pokiaľ ide o požiadavku: vylúčiť Contents value, súd už v bode 145. uviedol, že v technickej špecifikácii ETSI TS 103 172 V 2.2.2, sa táto požiadavka nenachádza) sú potrebné odborné vedomosti, ktoré by poskytli z technického hľadiska i vysvetlenie k výsledkom testov na overenie platnosti podpisu vykonaných v priebehu konania žalobcom (výsledok overenia: platný). Vyžiadať odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, alebo nariadiť znalecké dokazovanie je však možné len na návrh strany (dôkazná iniciatíva súdu je obmedzená: § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Strany sporu nenavrhli takýto dôkaz vykonať. V tejto časti odôvodnenia rozsudku však súd opätovne poukazuje na čl. 25 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014, z ktorého vyplýva (právne hľadisko) i to, že právny účinok elektronického podpisu sa nesmie odmietnuť výlučne z toho dôvodu, že nespĺňa požiadavky pre kvalifikované elektronické podpisy. V prípade, ak by elektronický podpis žalobcu bol vyhotovený v súlade s prílohou Vykonávacieho rozhodnutia komisie (EÚ) 2015/1506, posúdenie jednoznačného dôvodu, pre ktorý ho elektronická podateľňa (z potvrdenia o overení podpisu to nevyplýva) nedokázala overiť, sa tiež vyžadujú odborné vedomosti. Medzi stranami nebolo sporné, že elektronické dokumenty žalobcu neobsahovali kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku. Či táto skutočnosť (z hľadiska technického) bola dôvodom, pre ktorý ho elektronická podateľňa (z potvrdenia o overení podpisu to nevyplýva) nedokázala overiť, zostalo sporným a na jednoznačné posúdenie dôvodu sa tiež vyžadujú odborné vedomosti. V tejto časti odôvodnenia rozsudku však súd poukazuje na čl. 41 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014, z ktorého vyplýva i to (právne hľadisko), že právny účinok elektronickej časovej pečiatky sa nesmie odmietnuť výlučne z toho dôvodu, že nespĺňa požiadavky kvalifikovanej časovej pečiatky.
150. Za rozhodujúce v súvislosti s 1. nesprávnym úradným postupom zo strany Okresného súdu Prievidza súd považoval to, čo je uvedené v bode 129., 131. odôvodnenia rozsudku s tým, že zákonný dôsledok u podania žalobcu zo dňa 18.11.2016 mal byť vyvodzovaný až po neúspešnej výzve na odstránenie vady podania (nedostatku v podpise).
151. Žalobca ďalej za nesprávny úradný postup označil, že Okresný súd Prievidza ako orgán verejnej moci, ktorý má povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky, mu dňa 5.12.2016 úradné dokumenty nedoručoval do jeho aktivovanej elektronickej schránky.
152. Podľa § 3 písm. a/ zák. č. 305/2013 Z.z. v znení účinnom ku dňu 5.12.2016, na účely tohto zákona sa rozumie výkonom verejnej moci, konanie orgánu verejnej moci v rozsahu podľa osobitných predpisov vo veciach práv, právom chránených záujmov a povinností fyzických osôb alebo právnických osôb.
153. Podľa § 3 písm. b/ cit. zák., na účely tohto zákona sa rozumie výkonom verejnej moci elektronicky, výkon verejnej moci prostredníctvom elektronickej úradnej komunikácie.
154. Podľa § 3 písm. f/ cit. zák., na účely tohto zákona sa rozumie elektronickou úradnou správou elektronická správa tvorená jedným elektronickým podaním alebo elektronickým úradným dokumentom, vrátane príloh k ním, ak sa prílohy pripájajú.
155. Podľa § 3 písm. k/ cit. zák., na účely tohto zákona sa rozumie elektronickým úradným dokumentom údaje vyplnené podľa elektronického formulára, 1. ktorý je výsledkom konania orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky, 2. ktorý pri výkone verejnej moci elektronicky alebo na účely jeho začatia zasiela orgán verejnej moci osobe, ktorá je účastníkom konania, alebo 3. ktorým orgán verejnej moci vyznačuje právne skutočnosti týkajúce sa elektronického úradného dokumentu, najmä údaje o jeho právoplatnosti alebo vykonateľnosti.
156. Podľa § 3 písm. l/ cit. zák., na účely tohto zákona sa rozumie elektronickou schránkou elektronické úložisko, v ktorom sú uchovávané elektronické správy a notifikácie.
157. Podľa § 11 ods. 1 cit. zák., elektronické schránky sa zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa § 12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.
158. Podľa § 12 ods. 9 cit. zák., správca modulu elektronických schránok sprístupňuje orgánom verejnej moci zoznam adries všetkých elektronických schránok a zabezpečuje jeho pripojenie s modulom elektronických schránok, aby pri vytváraní elektronickej úradnej správy orgánu verejnej moci bol prístupný aj zoznam týchto adries, to platí aj na sprístupnenie adries elektronických schránok orgánov verejnej moci iným osobám.
159. Podľa § 13 ods. 1 písm. b/ cit. zák., aktiváciou je, ak ide o inú elektronickú schránku ako podľa písm. a/, úkon správcu modulu elektronických schránok, ktorým na žiadosť majiteľa elektronickej schránky umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie podľa tohto zákona.
160. Podľa § 13 ods. 3 cit. zák., aktiváciu elektronickej schránky podľa odseku 1 písm. b/ vykoná správca modulu elektronických schránok na žiadosť majiteľa elektronickej schránky, ktorá sa podáva prostredníctvom aktivačnej funkcie elektronickej schránky, a to ku dňu uvedenému v žiadosti, najneskôr tretí pracovný deň po doručení žiadosti.
161. Podľa § 17 ods. 1 cit. zák., orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, uvedených pod písm. a/, b/, c/.
162. Podľa § 17 ods. 4 cit. zák., ak z technických dôvodov nie je orgán verejnej moci objektívne schopný vykonať právny úkon pri výkone verejnej moci elektronicky a tieto technické dôvody trvajú po takú dobu, že by na strane orgánu verejnej moci mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti konať v lehotách podľa zákona, je oprávnený vykonať tento úkon aj inak ako elektronicky, ak mu to zákon nezakazuje.
163. Podľa § 27 ods. 1 cit. zák., ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá orgánu verejnej moci povinnosť vydať alebo doručiť rozhodnutie, žiadosť, vyjadrenie, stanovisko alebo iný dokument alebo ak ho na ich vydanie oprávňuje, orgán verejnej moci je povinný túto povinnosť splniť alebo toto oprávnenie využiť vydaním alebo doručením elektronického úradného dokumentu; takým vydaním sa považuje táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité. Ustanovením prvej vety nie sú dotknuté ustanovenia podľa osobitných predpisov oprávňujúce namietať vady elektronického úradného dokumentu.
164. Podľa § 29 ods. 1 veta prvá cit. zák., elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná.
165. Podľa § 60 ods. 1 cit. zák., ak osobitné predpisy neustanovujú orgánu verejnej moci povinnosť uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, orgán verejnej moci nie je tri roky odo dňa účinnosti tohto zákona povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, ak mu to neumožňujú technické dôvody.
166. Z ustanovenia § 17 ods. 1 zák. č. 305/2013 Z.z. vyplýva, že orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky.
167. Použitie zákona o governmente je obmedzené na tie prípady, kedy sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb.
168. Elektronický úradný dokument zasiela pri výkone verejnej moci orgán verejnej moci, a to aj osobe, ktorá je stranou sporu.
169. Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 305/2013 Z.z. v znení účinnom ku dňu 18.11.2016 a aj v platnom znení, elektronický úradný dokument sa doručuje do elektronickej schránky.
170. Elektronická schránka je v podstate to isté ako fyzická schránka s tým rozdielom, že sa nachádza v online priestore.
171. S poukazom na § 29 ods. 1 zák. č. 305/2013 Z.z., orgán verejnej moci musí byť pripravený overiť, či konkrétna osoba (fyzická, právnická) má aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie. Len v prípade, ak by nebolo možné elektronickú schránku identifikovať, podľa názoru súdu (v zmysle zásady „nemožná podmienka nezaväzuje), ako aj s ohľadom na potrebu zabezpečenia plnenia povinnosti orgánu verejnej moci a ochranu práv strán sporu, by mal orgán verejnej moci vykonať doručenie iným spôsobom.
172. Dňa 5.12.2016 Okresný súd Prievidza žalobcovi oznámil, že na jeho podanie zo dňa 18.11.2016 doplnené dňa 21.11.2016, s poukazom na ustanovenie § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nebude prihliadať.
173. Uvedené oznámenie Okresný súd Prievidza zasielal žalobcovi na jeho e-mail adresu (e-mail je skratka pre elektronickú poštu).
174. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že ku dňu 5.12.2016 žalobca mal aktivovanú elektronickú schránku.
175. Okresný súd Prievidza výkon svojej verejnej moci bol povinný uplatňovať elektronicky a v tejto súvislosti byť pripravený overiť, či žalobca má aktivovanú elektronickú schránku.
176. Ak existuje aktivovaná elektronická schránka, iné miesto pre doručovanie nenaplňuje podmienky na doručovanie. Doručovať elektronické dokumenty na e-mail adresu je možné, len ak to ustanovuje osobitný zákon (napr. zák. č. 211/2000 Z.z.).
177. Medzi konanie orgánu verejnej moci, patrí aj oznamovanie skutočností týkajúcich sa civilného súdneho konania.
178. Žalovaný v konaní nezaložil svoju obranu na tom, že by Okresný súd Prievidza dňa 5.12.2016 z technických dôvodov nebol objektívne schopný výkon verejnej moci uplatňovať elektronicky a doručovať úradné dokumenty do aktivovanej elektronickej schránky žalobcu, resp., že by sa mu nepodarilo jeho elektronickú schránku aktivovať.
179. Ako to už bolo uvedené, nesprávnym úradným postupom je v podstate každé vybočenie orgánu verejnej moci z medzí, ustanovených zákonom.
180. Pokiaľ dňa 5.12.2016 Okresný súd Prievidza nedoručoval žalobcovi úradné dokumenty do aktivovanej elektronickej schránky, išlo o nesprávny úradný postup.
181. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
182. Podľa § 17 ods. 2 cit. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak ju nie je možné uspokojiť inak.
183. Podľa čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (zák. č. 23/1991 Zb.), každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný postup.
184. Zmyslom a účelom čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd je odčinenie ujmy v takom rozsahu, aby negatívne následky nezákonného rozhodnutia, či nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci vo vzťahu k dotknutému subjektu boli celkom eliminované alebo aspoň v maximálnej možnej miere minimalizované. V zmysle citovaného článku uhrádza sa ako nemateriálna, tak materiálna ujma, vrátane ušlého zisku (porovnaj s. 124, Róbert Jakubáč, Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, Komentár, rok 2016). Je potrebné rozlišovať medzi vznikom nemajetkovej ujmy a náhradou nemajetkovej ujmy.
185. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej než majetkovej sféry poškodeného a nárok na jej odškodnenie je nezávislý od toho, či vznikne skutočná škoda alebo ušlý zisk.
186. Nemajetková ujma má objektívnu stránku, spočívajúcu v porušení objektívneho práva poškodeného a tiež subjektívnu stránku, spočívajúcu v subjektívnych následkoch (porovnaj s. 289 Vojtek / Bičák, Odpovědnost za škodu při výkonu veřejné moci, Komentár, 2017, C.H.BECK).
187. Posúdenie, aké právo poškodeného (napríklad právo na súdnu ochranu) bolo v dôsledku konkrétneho zodpovednostného titulu (nezákonné rozhodnutie, či nesprávny úradný postup) porušené, je významné, lebo na toto porušenie práva sú potom naviazané subjektívne pociťované následky. Tieto subjektívne následky môžu spočívať napríklad v nespokojnosti, v neistote (ohľadom právneho postavenia, atď.), či v iných ťažkostiach. Môžu sa pritom prejavovať vo vonkajšom svete, ale nemusia. Tam, kde sa následky porušenia práva vo vonkajšom svete neprejavujú, je prakticky nemožné takéto následky preukazovať, ide totiž o stav mysle, vnútorného prežívania. V takom prípade sa v konaní zisťuje, či sú objektívne dôvody, aby sa dotknutá osoba mohla cítiť poškodenou. Teda, či vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam prípadu, by sa iná osoba v obdobnom postavení mohla cítiť dotknutou v zložkách, ktoré vo svojom súhrne tvoria nemajetkovú sféru jednotlivca.
188. Žalobca tvrdil, že v dôsledku 1. nesprávneho úradného postupu došlo k obmedzeniu jeho základného práva na súdnu ochranu.
189. V odôvodnení rozsudku už bolo uvedené (bod 86.), že nesprávnym úradným postupom je i nevydanie rozhodnutia, že Okresný súd Prievidza ako orgán verejnej moci si nesplnil svoju povinnosť súvisiacu s priznanou právomocou, keď na podanie žalobcu vo veci samej zo dňa 18.11.2016 neprihliadol spôsobom takým, že ho uznesením nevyzval na doplnenie podania (§ 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku), pričom zákonný dôsledok mal byť vyvodzovaný až po neúspešnej výzve súdu (bod 131.) k odstráneniu vady podania (nedostatok podpisu), v ktorej súvislosti bolo poukázané i na § 25 ods. 1 zák. č. 305/2013 Z.z..
190. Zákon č. 514/2003 Z.z. sa neobmedzuje len na niektoré (a na iné nie) základné, ľudské, či osobnostné práva, a ani sa neobmedzuje na predpisy určitej právnej sily (napr. na ústavné predpisy, či medzinárodné zmluvy), z ktorých by dotknuté právo malo vyplývať (porovnaj s. 290 Vojtek / Bičák, Odpovědnost za škodu při výkonu veřejné moci, Komentár, 2017, C.H.BECK).
191. Prvým nesprávnym úradným postupom (bod 189.) bolo zasiahnuté do základného práva žalobcu na súdnu ochranu, ktoré vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, z čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, z čl. 1 Civilného sporového poriadku.
192. Zmyslom a účelom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je zaručiť každému reálny prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť. K porušeniu tohto základného práva dochádza, ak je komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, a ak súd odmietne konať o podanej žalobe.
193. Výklad a aplikácia ustanovenia § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo strany na súdnu ochranu.
194. Pri uplatnení práva na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) spôsobenej nesprávnym úradným postupom (i nezákonným rozhodnutím) veľa závisí od prameňa práva, podľa ktorého sa nárok uplatní.
195. Ak poškodený požiada o náhradu škody (nemajetkovej ujmy) podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, tak zákonom vykonávajúcim práva priznané uvedeným článkom ústavy, je zák. č. 514/2003 Z.z.. Základné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, je teda zaručené v rozsahu ústavnej ochrany.
196. Ústava Slovenskej republiky (v siedmej hlave) konštituuje vzťah ústavného súdu a všeobecných súdov, ako dvoch samostatných a vzájomne nezávislých zložiek súdnej moci v Slovenskej republike. Ústavný súd nie je oprávnený konať a rozhodovať o veciach, ktoré sú zverené do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov, a všeobecné súdy nie sú oprávnené konať a rozhodovať o veciach, ktoré sú zverené do rozhodovacej právomoci ústavného súdu. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd, je kvalifikovaná princípom subsidiarity. Všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava (medzinárodná zmluva) dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd v tejto súvislosti predstavuje inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú na základe svojej primárnej právomoci. Opačný názor by podľa názoru súdu, predstavoval popretie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásady uvedenej v čl. 127 ods. 1 ústavy a zopakovanej v § 53 ods. 1 Zákona o ústavnom súde. Inak povedané, ak dotknutá osoba využila všetky jej dostupné právne prostriedky súdnej a inej ochrany svojho základného práva alebo základnej slobody, môže predložiť: s použitím sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, namietané porušenie tohto práva alebo základnej slobody ústavnému súdu (porovnaj s. 1386, Ján Drgonec, Ústava Slovenskej republiky, Veľké Komentáre, 2015).
197. Princíp subsidiarity právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky, je ústavným príkazom pre každú osobu.
198. Žalobca v súvislosti s postupom súdu v konaní č. 13C 150/2016, mal ešte reálnu možnosť obrátiť sa na všeobecný súd a byť stranou sporu v konaní, v ktorom by si uplatňoval nárok na súdnu ochranu podľa zák. č. 514/2003 Z.z..
199. Zo žaloby zo dňa 29.12.2016 a tiež z prednesu žalobcu na určenom termíne pojednávania pritom vyplýva, že nárok si uplatňuje podľa zák. č. 514/2003 Z.z., o čom svedčí okrem iného i odôvodnenie žaloby v otázke predbežného prerokovania nároku.
200. Z ustanovenia § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že nárok na náhradu škody je potrebné uplatniť na všeobecnom súde.
201. Podľa názoru súdu, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, je v prejednávanej veci daná právomoc Okresného súdu Prievidza.
202. Žalobca sa domáha nastolenia spravodlivej rovnováhy medzi jeho poškodeným záujmom (práva na súdnu ochranu) a prvým nesprávnym úradným postupom. Hodnotou, na základe ktorej mu mala vzniknúť ujma, má byť jeho základné právo na poskytnutie súdnej ochrany.
203. Žalobca počas konania doplnil skutkové tvrdenia tak, že jedným z hlavných princípov štátu je budovanie dôvery občanov v právo a v orgány verejnej moci. V príčinnej súvislosti s odmietnutím možnosti konať pred súdom, mu vznikla nemajetková ujma. Z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 vyplýva, že pri jeho aplikácii by sa subjekty mali spoľahnúť na elektronickú komunikáciu a dôverovať transakciám realizovaným prostredníctvom nej. On však trpel stavmi o nedostatočne fungujúcom súdnictve, že nie je vykonávané dostatočne odborne, že súdy nerešpektujú zákonné normy a že porušujú základné princípy a zasahujú do subjektívnych práv nesprávnymi úradnými postupmi, ukracujú subjekty na jednotlivých právach, odmietajú riadne reagovať na určité procesné inštitúty. Pracoval a pracuje v oblasti informačných technológií, vníma ich výhody. Pociťoval výrazný nedostatok dôvery v elektronické komunikácie.
204. Obsah žaloby nie je determinovaný každým jednotlivým tvrdením žalobcu, ale celkovou súdržnosťou skutkového deja, ktorý žalobca uvádza.
205. Súd má oprávnenie vyzvať (§ 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku) stranu sporu na doplnenie skutkových tvrdení a to najmä vtedy, keď predložila nedostatočne substancované tvrdenia (porovnaj s. 572 Civilného sporového poriadku, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., Veľké Komentáre 2016).
206. Žalobca v žalobe, i v nasledujúcich písomných podaniach (napr. z 23.6.2017), a to i v kontexte s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na ktoré poukazoval tvrdil, že na porušenie jeho práva (na súdnu ochranu) v dôsledku prvého nesprávneho úradného postupu (zodpovednostný titul) je naviazaný subjektívne pociťovaný následok, a to nedostatok dôvery v právo a v orgány verejnej moci, a tiež v elektronické komunikácie. V priebehu konania žalobcovi bolo síce poskytnuté poučenie podľa § 153 Civilného sporového poriadku (o sudcovskej koncentrácii konania), čo ale neznamená vylúčenie postupu zo stany súdu podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
207. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka, významom slova dôvera je veriť v niečo (napr. v právo, v spravodlivosť, v úroveň verejných služieb...).
208. Dôveru je možné zaradiť medzi univerzálne morálne hodnoty.
209. Dôvera je i základom vzťahu občana k štátnym inštitúciám, aj súdom. Štát má možnosti ako získať a udržať dôveru vlastných občanov. Pravidlami, ktoré tvorí, totiž vytvára prostredie, v ktorom sa občania môžu domôcť svojich práv.
210. Podstatou dôvery je očakávanie, že sa môžeme na druhých (vrátane orgánov verejnej moci) spoľahnúť a zároveň naplnenie tohto očakávania.
211. Protikladom dôvery, je nedôvera.
212. Nedôvera vyvoláva pochybnosti, stavy nespokojnosti, t. j. nepríjemné pocity vo vnútornom prežívaní.
213. Subjektívne pociťované následky žalobcu, sa v jeho vonkajšom svete neprejavovali.
214. V prejednávanej veci bolo potrebné zisťovať, či sú dané objektívne dôvody preto, aby sa žalobca mohol cítiť poškodenou osobou. Bolo potrebné zvážiť, či vzhľadom ku okolnostiam prípadu, by aj iná osoba v obdobnom postavení dôvodne mohla pociťovať vznik nemajetkovej ujmy.
215. Ak osoba uplatní svoje právo z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv, a to i v elektronickej podobe, očakáva (na základe pociťovanej dôvery), že orgán verejnej moci jej umožní stať sa stranou civilného konania so všetkými procesnými oprávneniami (aj povinnosťami), ktoré z tohto postavenia vyplývajú, že jej základnému právu na súdnu ochranu bude zodpovedať spravodlivý proces ako celok, a v prípade vady podania bude vyzvaná na jej odstránenie (oprava, doplnenie). Ak si však súd nesplní svoju povinnosť, vyplývajúcu z priznanej právomoci a túto osobu nevyzve na doplnenie podania a pritom nesprávne vyvodzuje zákonný dôsledok, spôsobom neprihliadania na podanie, určite to môže mať za následok stratu dôvery v orgány súdnej moci. Dôsledkom straty tejto dôvery je potom jej protiklad a to, nedôvera. Ak osoba, v uvedených súvislostiach vo svojom vnútri prežíva nedôveru, sú s tým spojené nepríjemné pocity a to v podobe pochybnosti o právnom štáte, o spravodlivosti, v podobe nespokojnosti. Je možné vyvodiť, že takýmito pociťovanými následkami trpel (subjektívne) i žalobca. Pritom sa nejednalo o stratu dôvery k druhej fyzickej osobe, ale ako to už bolo uvedené, v orgán verejnej (súdnej) moci. Tieto subjektívne následky (subjektívna stránka nemajetkovej ujmy) sú v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom (bod 131.), sú jeho dôsledkom. Súd opätovne poukazuje na to, že zák. č. 514/2003 Z.z. sa neobmedzuje len na niektoré (a na iné nie) základné, ľudské, či osobnostné práva.
216. Druhým nesprávnym úradným postupom (bod 180.) bolo zasiahnuté do práva žalobcu, aby orgán verejnej moci vo vzťahu k nemu verejnú moc vykonával elektronicky, ktoré právo je možné vyvodiť z § 125 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z § 17 ods. 1 zák. č. 305/2013 Z.z., z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014.
217. Žalobca počas konania doplnil skutkové tvrdenia tak, že jedným z hlavných princípov štátu je budovanie dôvery občanov v právo a v orgány verejnej moci. Z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 vyplýva, že pri jeho aplikácii by sa subjekty mali spoľahnúť na elektronickú komunikáciu. Poškodeným sa cíti z dôvodu, že bola výrazne narušená jeho dôvera v elektronické komunikácie. Pracoval a pracuje v oblasti informačných technológií, vníma ich výhody. Trpel stavmi o nedostatočne fungujúcom súdnictve, že nie je vykonávané dostatočne odborne.
218. Subjektívne pociťované následky žalobcu, sa i v prípade druhého nesprávneho úradného postupu v jeho vonkajšom svete neprejavovali. Preto bolo potrebné zisťovať, či sú dané objektívne dôvody preto, aby sa žalobca mohol cítiť poškodenou osobou. Bolo potrebné zvážiť, či vzhľadom ku okolnostiam prípadu, by aj iná osoba v obdobnom postavení dôvodne mohla pociťovať vznik nemajetkovej ujmy.
219. Ak osoba uplatní svoje právo z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv v elektronickej podobe a má aktivovanú elektronickú schránku, ktorú je možné identifikovať, očakáva (na základe pociťovanej dôvery), že orgán verejnej moci si bude výkon verejnej moci realizovať elektronicky, tak ako mu to ukladá zák. č. 305/2013 Z.z., vrátane doručovania (doručovanie je komunikačný prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k presunu informácií v konaní) elektronických úradných dokumentov. Prostredníctvom doručovania dochádza i k naplňovaniu práva na spravodlivý proces. Ak si však orgán verejnej moci nesplní svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z priznanej právomoci: doručovanie do aktivovanej elektronickej schránky, určite to môže mať za následok stratu dôvery v orgány verejnej (súdnej) moci, stratu dôvery v elektronické komunikácie. Posilniť dôveru v elektronické komunikácie si pritom dalo za cieľ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014. Dôsledkom straty tejto dôvery je potom jej protiklad a to, nedôvera. Ak osoba, v uvedených súvislostiach vo svojom vnútri prežíva nedôveru, sú s tým spojené nepríjemné pocity a to v podobe pochybnosti, nespokojnosti s elektronickou komunikáciou, s fungovaním elektronického súdnictva. Je možné vyvodiť, že takýmito pociťovanými následkami trpel (subjektívne) i žalobca. Pritom sa nejednalo o stratu dôvery k druhej fyzickej osobe, ale ako to už bolo uvedené, v orgán verejnej (súdnej) moci, vo výkone jeho verejnej moci elektronicky. Tieto subjektívne následky (subjektívna stránka nemajetkovej ujmy) sú v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom (bod 180.). Súd opätovne poukazuje na to, že zák. č. 514/2003 Z.z. sa neobmedzuje len na niektoré (a na iné nie) základné, ľudské, či osobnostné práva.
220. V konaní nebolo preukázané, že by uvedené subjektívne následky (subjektívna stránka nemajetkovej ujmy) u žalobcu nenastali a ani. že by boli dôsledkom inej skutočnosti, resp. aj inej skutočnosti.
221. Vo výroku rozsudku, ktorým súd poskytuje poškodenému zadosťučinenie za spôsobenú nemajetkovú ujmu proti štátu vo forme konštatovania porušenia práva poškodeného, musí byť výslovne uvedené k porušeniu ktorého práva došlo.
222. Súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia. Nie je porušením Civilného sporového poriadku, ak za použitia iných slov vyjadrí vo výroku rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal.
223. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, bol nárok žalobcu o konštatovanie porušenia práva, opodstatnený. Súd rozhodol, že neprihliadnutím na žalobu žalobcu zo dňa 18.11.2016, podpísanú kvalifikovaným elektronickým podpisom sa Okresný súd Prievidza dopustil nesprávneho úradného postupu, čím poprel jeho základné právo na súdnu ochranu pri uplatňovaní nároku z nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania. Ďalej súd rozhodol, že napriek tomu, že žalobca mal aktivovanú elektronickú schránku a orgánu verejnej moci vyplýva povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky, Okresný súd Prievidza mu dňa 5.12.2016 nedoručoval úradné dokumenty elektronicky (do aktivovanej elektronickej schránky), čím sa dopustil nesprávneho úradného postupu.
224. Žalobca predmetom konania proti žalovanému urobil aj nárok na ospravedlnenie sa.
225. Zák. č. 514/2003 Z.z. síce počíta aj s inými prostriedkami nápravy (§ 17 ods. 2 posledná časť vety: „... ak nie je možné ju uspokojiť inak“), ale nijako ich nevymedzuje. Preto nie je vylúčené ani ospravedlnenie štátu za ujmu vyvolanú výkonom verejnej moci.
226. V prípade, ak nie je primeraným zadosťučinením (primeraným k utrpenej nemajetkovej ujme) už samotné konštatovanie porušenia práva, je možné poskytnúť i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo i ďalšie formy zadosťučinenia, vrátane ospravedlnenia.
227. Konštatovanie porušenia práva je základnou formou zadosťučinenia.
228. Súd rozhoduje o konkrétnej forme zadosťučinenia podľa poradia určeného v § 17 ods. 1, ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., za súčasného posúdenia primeranosti zvolenej formy zadosťučinenia, vzhľadom k utrpenej nemajetkovej ujme.
229. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že konštatovanie porušenia práva (práv v súvislosti s prvým aj druhým zodpovednostným titulom: nesprávnym úradným postupom), ako základnej formy zadosťučinenia je primerané, vzhľadom k utrpenej nemajetkovej ujme a zároveň je účinnou nápravou. V tejto súvislosti súd posudzoval závažnosť následkov, ktoré žalobcovi ako poškodenému vznikli. Z jeho prednesu na určenom termíne pojednávania vyplýva, že s okolím, v ktorom sa pohybuje o úradnom postupe súdu zo dňa 18.11.2016 a zo dňa 5.12.2016 nehovoril, resp. z odborného hľadiska nekonzultoval (zostalo to v „uzavretom kruhu“). Opätovne si podal antidiskriminačnú žalobu s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy, o ktorej už bolo rozhodnuté (rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť). Z prednesu žalobcu, resp. z doplnenia jeho skutkových tvrdení nie je možné vyvodiť, že by subjektívne pociťované následky (subjektívna stránka nemajetkovej ujmy) u neho pretrvávali dlhodobo, že by mali za následok zdravotné problémy psychického charakteru. Preto súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal ospravedlnenia ako vyššej formy zadosťučinenia (to, že ide o vyššiu formu zadosťučinenia vyplýva z § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. z poslednej časti vety: „... ak nie je možné ju uspokojiť inak“), ako neopodstatnenú zamietol.
230. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
231. Každá zo strán mala vo veci úspech čiastočný, preto o náhrade trov súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie ďalej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku.