Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-49-2018.pdf
PDF · 99.1 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6C/49/2018
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v spore žalobcu Ing. T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., P. XXXX/X, v spore zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 3, IČO: 36 861 375 proti žalovanému V. s.r.o., so sídlom A., Letisko O. N. 106/26, IČO: 46 272 305, o odporovanie právnemu úkonu, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie:
Súd zakazuje žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Partizánske, katastrálny odbor na liste vlastníctva číslo 668, katastrálne územie Malé Bielice ako stavby: súpisné číslo XXX obytná miestnosť na parcele číslo XXX/X, súpisné číslo XXX AEROCAFE - N. na parcele číslo XXX/XX, súpisné číslo XXX AEROCAFE - N. na parcele číslo XXX/XX, súpisné číslo XXX sociálne zariadenia na parcele číslo XXX/XX, bez súpisného čísla V. - N. na parcele číslo XXX/XX, bez súpisného čísla terasa na parcele číslo XXX/XX, bez súpisného čísla V. - N. na parcele číslo XXX/XX, a to ich previesť, či už odplatne alebo bezodplatne, na inú osobu alebo vložiť ako majetkový vklad do majetku právnickej osoby.
Toto neodkladné opatrenie sa skončí uplynutím 30 dní odo dňa právoplatného skončenia konania v tejto veci vo veci samej.
odôvodnenie:
(1) Žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáha určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným ako kupujúcim a spoločnosťou DANLOG s.r.o. ako predávajúcim, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným vo výroku tohto uznesenia, je voči žalobcovi pri vymáhaní jeho pohľadávky priznanej mu platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Up/483/2017 zo dňa 17.1.2018 právne neúčinná. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že so spoločnosťou DANLOG s.r.o. uzatvoril dňa 10.1.2017 ako veriteľ zmluvu o pôžičke, na podklade ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 196 304 €. Uvedená spoločnosť pôžičku a dohodnuté úroky v lehote splatnosti nevrátila. Splatnosť dlhu nastala do výšky 50 000 € dňa 31.01.2017 a do výšky 146 304 € do 30.06.2017. Dlžník bol dňa 30.9.2017 zlúčený so spoločnosťou B.S. s.r.o., ktorá sa stala jeho právnym nástupcom. Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp. zn. 11Up/483/2017 zaviazal spoločnosť B.S. s.r.o. zaplatiť žalobcovi sumu 196 304 € s príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.03.2018. Pôvodný dlžník bol výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných vo výroku tohto uznesenia. Nehnuteľnosti boli v jeho vlastníctve až do júna 2017. Na konci mája 2017 (keď mal voči žalobcovi záväzok), previedol nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy na žalovaného. Tým jediný svoj majetok, ktorý bolo možné exekučne postihnúť, previedol na tretiu osobu (na žalovaného). V tom
čase bol jediným spoločníkom a konateľom ako kupujúceho, tak aj predávajúceho M. P.. Po tomto prevode došlo k zániku dlžníka zlúčením s právnym nástupcom. Dlžník sa zbavil svojich exekučne postihnuteľných aktív prevodom na personálne a majetkovo prepojenú osobu. Na základe platobného rozkazu je vedené exekučné konanie proti spoločnosti B. S. s.r.o., ktoré je neúspešné pre nedostatok majetku. (2) Právne žalobu opiera o ustanovenia § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka o odporovateľnosti právnych úkonov. (3) Zároveň so žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Ním sa domáha uloženia zákazu žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výroku tohto uznesenia z dôvodu, že sú dané obavy, že bude chcieť nehnuteľnosti previesť, čím by bolo ohrozené až znemožnené vymáhanie pohľadávky žalobcu proti dlžníkovi B. S. s.r.o. exekučným postihnutím týchto nehnuteľností. Dôvod obavy vyplýva z doterajšieho konania dlžníka, vrátane konania spoločnosti DANLOG s.r.o., ktoré smerovalo k zmareniu vymáhania pohľadávky žalobcu a k „dostaniu nehnuteľnosti z dosahu exekúcie“. Dôležitou skutočnosťou podľa žalobcu je, že vôľovú stránku rozhodnutia dlžníka aj žalovaného prejavoval ten istý spoločník a konateľ. Lehotu na trvanie neodkladného opatrenia navrhol ohraničiť tridsiatimi dňami odo dňa právoplatného skončenia konania vo veci samej, a to z dôvodu, aby mal primeraný čas na vykonanie procesných úkonov v exekučnom konaní. (4) K žalobe pripojil okrem iného výpis z obchodného registra na spoločnosť W. s.r.o., výpis z obchodného registra na spoločnosť B.S. s.r.o., výpis z obchodného registra na žalovaného, žalobu v upomínacom konaní, platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica 11Up/483/2017, rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti W. s.r.o. z 13.9.2017 s prílohou - návrhom zmluvy o zlúčení, notársku zápisnicu Notárky Zuzany Karasovej N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX z 13.9.2017, list vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Malé Bielice, upovedomenie Okresného súdu Banská Bystrica z 09.05.20187 sp. zn. 9Ek/704/2018 o vydaní poverenia v exekúcii, upovedomenie o začatí exekúcie z 15.5.2018 od súdneho exekútora JUDr. Jozefa Augustína 384 Ex 245/18, správa o priebehu exekúcie z 13.7.2018 od súdneho exekútora JUDr. Jozefa Augustína 384 EX 245/18. (5) Súd sa pre potreby konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, zabezpečil navrhnuté listinné dôkazy, ktoré boli žalobcom navrhnuté a ktoré bez svojej viny žalobca nemohol predložiť (kópiu spisu Okresného úradu Partizánske, odboru katastrálneho V XXXX/XX a úplný výpis z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. Malé Bielice) a zistil z nich nasledujúci skutkový stav. (6) Spoločnosť B.S. s.r.o., IČO: 36 347 221 je právnym nástupcom zaniknuvšej spoločnosti DANLOG s.r.o. , a to od 30.09.2017. Spoločnosť DANLOG s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom, ku dňu 30.09.2017. (7) Posledným konateľom a spoločníkom spoločnosti DANLOG s.r.o., IČO: 35 936 380 bol M. P.. (8) Konateľom a spoločníkom žalovaného je (okrem iného) aj M. P.. (9) Žalobca si žalobou na Okresnom súde Banská Bystrica úspešne uplatnil nárok na zaplatenie sumy 196 304,- € s príslušenstvom, ktorý vznikol na základe zmluvy o pôžičke uzavretej s dlžníkom DANLOG s.r.o. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o povinnosti žalovaného B.S. s.r.o. zaplatiť žalobcovi sumu 196 304,- € s príslušenstvom platobným rozkazom zo dňa 17.01.2018 č.k. 11Up/483/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 07.03.2018. (10) Rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti DANLOG s.r.o. M. P. dňa XX.XX.XXXX bolo rozhodnuté o schválení návrhu zmluvy o zlúčení so spoločnosťou B.S. s.r.o. Zmluva o zlúčení spoločností je zapísaná v notárskej zápisnici spísanej dňa 13.09.2017 notárskou Zuzanou Karasovou pod sp. zn. NZ XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX. (11) Z výpisu z listu vlastníctva pre katastrálne územie Malé N. č. XXX vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností uvedených vo výroku tohto uznesenia je žalovaný, ktorý ich nadobudol G. zmluvou V XXXX/XXXX. (12) Z upovedomenia o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie a správy o priebehu exekúcie vyplýva, že žalobca sa domáha výkonu rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. z n. 11Up/483/2017 v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Augustínom, PhD. pod spisovou značkou 384EX 245/18. Exekúcia doposiaľ nebola úspešná, ani len sčasti. (13) Z listín dourčených súdu Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom vyplýva, že k prevodu nehnuteľností uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.05.2017, pričom za predávajúceho DANLOG s.r.o. aj za kupujúceho V. s.r.o. ju podpísala tá istá osoba - konateľ M. P.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Partizánske, katastrálneho odboru číslo V XXXX/XXXX zo dňa 31.05.2017.
(14) Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (15) Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. (16) Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (17) Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. (18) Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (19) Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (20) Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (21) Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (22) Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (23) Podľa § 42a ods. 4 písm. a), písm. d) OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom; d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom. (24) Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z teoretických východísk formulovaných ustálenou súdnou praxou: (25) Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. (26) Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom
dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. (27) Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je bezodkladne, ako to vyplýva z ustanovenia § 328 ods. 2 C. s. p. („o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu“). Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. C. s. p., ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní (viď 3Cdo/152/2013). Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017 - pre potreby tohto konania nebolo potrebné v citácii uvádzať odkazy týkajúce sa konania o predbežnom opatrení podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2016; súd považuje za potrebné k citovanému rozhodnutiu dodať, že neodkladné opatrenie nemusí mať nevyhnutne dočasný charakter) (28) Vychádzajúc z uvedených teoretických postulátov súd dospel k záveru, že v spore medzi žalobcom a žalovaným je dôvodné bezodkladne upraviť pomery strán, pretože bez takej úpravy by boli práva žalobcu ohrozené. (29) Žalobca v konaní o neodkladnom opatrení osvedčil, že je veriteľom spoločnosti B.S. s.r.o., ktorá je právnym nástupcom spoločnosti DANGLOG s.r.o. Pohľadávka žalobcu bola judikovaná rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. 11Up/483/2017, pričom vznikla na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 10.01.2017 uzavretej medzi spoločnosťou DANLOG s.r.o. a žalobcom. Ďalej osvedčil, že spoločnosť DANLOG s.r.o. previedla dňa 31.05.2017 na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku tohto uznesenia. Okrem toho osvedčil aj, že v čase prevodu vlastníckeho práva bol konateľom oboch spoločností (DANLOG s.r.o. aj žalovaného) Jozef Ondruška, ktorý za oba subjekty zmluvu podpísal. Ďalej súd považuje za osvedčené, že spoločnosť B.S. s.r.o. nemá majetok postihnuteľný exekúciou. (30) Žalobca sa v konaní o veci samej domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu - zmluvy o predaji nehnuteľností uzavretej medzi jeho pôvodným dlžníkom DANLOG s.r.o. a žalovaným. Právne svoj nárok odvodzuje od ustanovenia § 42a OZ. Už z doteraz predložených dôkazov predbežne vyplýva, že skutočnosti tvrdené žalobcom sú aj osvedčené predloženými dôkazmi. (31) Z dôkazov vyplýva okrem iného aj to, že dlžník DANLOG s.r.o. konajúc prostredníctvom svojho konateľa, ktorý je aj konateľom súčasného žalovaného, napriek dlhu voči žalobcovi, previedol svoje nehnuteľnosti na žalovaného. Vzhľadom k súčasnému stavu exekúcie voči právnemu nástupcovi pôvodného dlžníka tak možno vysloviť záver, že zmaril možnosť reálneho uspokojenia pohľadávky žalobcu. Vzhľadom k tomu, že štatutárnym zástupcom žalovaného je aj v súčasnosti rovnaký konateľ, ktorý v minulosti za dlžníka právny úkon urobil, je daná dôvodná obava, že rovnakým spôsobom by mohol postupovať aj v súčasnosti. Tým by mohlo byť reálne ohrozené uspokojenie pohľadávky žalobcu v prípade, že by bol v spore úspešný. (32) Ďalej súd skúmal aj proporcionalitu zásahov do práv strán sporu. Na jednej strane stojí právo žalobcu na uspokojenie svojich majetkových nárokov pre prípad úspechu v spore a na strane druhej výkon vlastníckeho práva žalovaného. Súd prihliadal na to, že žalobca nemá inú možnosť, ako sa domôcť svojich práv, ako prostredníctvom súdneho rozhodnutia. V prípade, ak by sa žalovaný rozhodol so svojím nehnuteľným majetkom nakladať takým spôsobom, ktorý by viedol k jeho scudzeniu, reálna možnosť uspokojenia žalobcovho majetku by bola ohrozená, ak nie úplne vylúčená. Na druhej strane, vlastnícke právo žalovaného nariadením neodkladného opatrenia nezanikne, len bude na čas trvania
neodkladného opatrenia obmedzené, aj to však len v takom rozsahu, aby žalovaný vlastnícke právo nemohol previesť na tretiu osobu alebo sa vlastníckeho práva zbaviť vkladom do majetku inej právnickej osoby. Ostatné práva vlastníka, vrátane práva užívať nehnuteľnosti tak, ako doteraz, mu aj počas trvania neodkladného opatrenia ostávajú zachované. Do bežnej obchodnej činnosti žalovaného sa tak neodkladným opatrením nezasiahne. Zásah do práv žalovaného v prípade nariadenia neodkladného opatrenia preto súd považuje za menej závažný ako riziko zásahu do práv žalobcu v prípade, ak by neodkladné opatrenie nariadené nebolo a žalovaný by sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zbavil. (33) Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. (34) Súd osobitne skúmal (v súlade s § 324 ods. 3 CSP), či účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pričom dospel k negatívnemu záveru. Vychádzal pritom z toho, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V posudzovanom spore je však dlžníkom spoločnosť B.S. s.r.o., ktorá nie je vlastníkom nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým má byť nariadené neodkladné opatrenie. Zákon umožňuje nariadiť zabezpečovacie opatrenie len vo vzťahu k veciam vo vlastníctve dlžníka, nie vo vzťahu k veciam vo vlastníctve osoby, ktorá mala prospech z odporovaného právneho úkonu. Preto súd dospel k záveru, že zabezpečovacím opatrením v posudzovanej veci nie je možné účel sledovaný neodkladným opatrením dosiahnuť. (35) Pri obmedzení časového trvania neodkladného opatrenia súd vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal obmedziť jeho trvanie na 30 dní od právoplatného skončenia konania vo veci samej, pričom vzal ohľad na účel nariadeného neodkladného opatrenia. Lehota, počas ktorej má mať neodkladné opatrenie účinky, umožní v prípade úspechu žalobcu v spore, aby mohol uskutočniť úkony smerujúce k uspokojeniu svojej pohľadávky výkonom súdneho rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.