Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-66-2018.pdf
PDF · 103.35 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/66/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej W. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 36.009,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 6C/301/2015-175 zo dňa 27. októbra 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 6C/301/2015-175 zo dňa 27. októbra 2017 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno rozsudkom č.k. 6C/301/2015-175 zo dňa 27. októbra 2017 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 36.009,04 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 36.009,04 Eur od 18.11.2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 28.07.2015 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 36.009,04 Eur s príslušenstvom na základe zmluvy uzatvorenej medzi postupcom G. G., a.s., U. XX, H. V.: XXXXXXXX a EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, IČO: 35724803, ktorou postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Dňa 23.11.2009 uzavrel postupca so žalovanou podnikajúcou pod obchodným menom I.. W. I., miesto podnikania D. XX, H., V.: XXXXXXXX (podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť k 23.06.2012) zmluvu o splátkovom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 61.935,-- Eur.
3. Zo zisteného skutkového stavu a jeho právneho vyhodnotenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie nepochybne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej úver a táto sa zaviazala na základe zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere úver riadne a načas splácať v splátkach vo výške vopred dohodnutej vrátane príslušenstva k splátkam, a to s dohodnutým úrokom a poplatkom. Uvedený právny vzťah súd prvej inštancie posúdil ako obchodnoprávny vzťah, ktorý strany uzavreli pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ako i z dôkazov ním predložených, pričom žalovaná nijakým spôsobom tieto tvrdenia žalobcu nespochybnila, ani nerozporovala, mal súd prvej inštancie za to, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 61.935,-- Eur, ktoré sa žalovaná v zmysle úverovej zmluvy zaviazala
splácať v pravidelných mesačných splátkach, pričom žalovaná nespochybňovala a nerozporovala ani výšku uhradených súm z jej strany v prospech právneho predchodcu žalobcu. Z dôvodu, že žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť včas a riadne uhrádzať splátky predmetného úveru, právny predchodca žalobcu v súlade s príslušnými zmluvnými dojednaniami vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu tohto úveru, Zároveň medzi stranami bolo nesporné aj to, že po vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru došlo k uspokojeniu časti pohľadávky výkonom záložného práva predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, ktorou bol predmetný úver zabezpečený, a to v dobrovoľnej dražbe. Výťažok z dražby v celkovej sume 55.416,75 Eur bol poukázaný dňa 18.06.2012 právnemu predchodcovi žalobcu a tento ho započítal vo výške 34.257,34 Eur na úhradu istiny úveru, vo výške 18.282,63 Eur, na úhradu riadnych úrokov a poplatkov a vo výške 2.876,78 Eur na úhradu zmluvných úrokov riadnych úrokov a poplatkov a vo výške 2.876,78 Eur na úhradu zmluvných úrokov z omeškania. Z podrobnej špecifikácie platobnej histórie žalovanej a vyjadrení žalobcu vyplýva, že žalovaná čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 61.935,-- Eur, pričom z poskytnutého úveru uhradila celkovo sumu 57.991,99 Eur. Z úhrad žalovanej bola na istinu započítaná suma v celkovej výške 34.472,93 Eur, a teda výška nesplatenej istiny predstavuje sumu 27.462,07 Eur. Suma riadnych úrokov bola vypočítaná vo výške 28.953,28 Eur, čo taktiež vyplýva z dokladov doložených do spisu žalobcom. Z úhrad žalovanej bola na riadny úrok započítaná suma v celkovej výške 20.406,31 Eur, a teda výška nesplatených úrokov predstavovala sumu 8.546,97 Eur. Celkový dlh 36.009,04 Eur, ktorý bol predmetom konania pozostával teda z istiny 27.462,07 Eur a úroku vo výške 8.546,97 Eur. Obranu žalovanej, že právny predchodca žalobcu spoločnosť G. G., a.s., H. jej poskytla úver zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosť budovu lekárne, ktorá v tom čase na základe znaleckého posudku bola ohodnotená na sumu 2,8 mil. Sk a súhlasila s predajom nehnuteľnosti na dražbe za nižšiu sumu ako 2,8 mil. Sk, súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú, nakoľko žalovaná počas dražby mala možnosť sa tejto dražby zúčastniť a namietať výšku ceny, za ktorú sa táto nehnuteľnosť predala. Žalobca listinami, ktoré predložil do súdneho spisu preukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou, od ktorého odvodil svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy a nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná žalovanú sumu žalobcovi zaplatila, súd prvej inštancie žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 36.009,04 Eur pozostávajúcej z dlžnej istiny a úroku vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi túto sumu.
4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v dôsledku nezaplatenia dlžnej sumy v lehote určenej v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do 17.11.2011 sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojho dlhu, ktoré trvá doteraz. Žalobca má preto nárok voči žalovanej i na zaplatenie úrokov z omeškania z prisúdenej sumy. Úroky z omeškania súd prvej inštancie priznal od 18.01.2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti určenom v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Úroky z omeškania súd prvej inštancie prisúdil vo výške podľa ust. § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, a to vzhľadom na vznik záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. Podľa tohto ustanovenia výška úrokov z omeškania bola o 8 percentuálnych bodov vyššia, než bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Táto ku dňu 18.11.2011, teda k prvému dňu omeškania žalovanej bola 1,25 % ročne, zvýšená o 8 percentuálnych bodov, teda bola 9,25 % ročne. Preto žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne z prisúdenej sumy.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. vo výške 100 %.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi ňou a postupcom dňa 23.11.2009 vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 10.02.2010. Preto súd prvej inštancie mal podrobiť úverovú zmluvu súdnej kontrole, čo však neurobil. Posúdenie zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy má vplyv aj na otázku doby premlčania. Nie je postačujúce v zmluve uviesť, že táto je uzavretá na podnikateľský účel, ak tento nie je bližšie špecifikovaný a ani ho nemožno spoľahlivo preukázať. Poukázala na to, že bežnou súčasťou spotrebiteľských zmlúv sú vysoké poplatky súvisiace s poskytnutím úveru a administratívnou agendou,
dôkazné bremeno o preukázaní, že sa dlžník pred podpísaním zmluvy riadne oboznámil s obchodnými podmienkami a informáciami o spotrebiteľských úveroch, dojednanie riešenia sporu medzi stranami v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok zákona, možnosť jednostrannej zmeny zmluvných podmienok veriteľom, neprimerane vysoká sankcia za nesplnenie záväzku a úroky presahujúce rámec zákona a absencia povinných náležitostí spotrebiteľských úverov vyplývajúcich zo zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že neprijateľné zmluvné podmienky môžu byť súčasťou takmer každej úverovej zmluvy, táto skutočnosť pre spotrebiteľa predstavuje obrovskú možnosť jeho obrany. Neprijateľné zmluvné podmienky sú zo zákona neplatné, čo spôsobuje neplatnosť zmluvy. Ak zmluva odporuje zákonu, či dobrým mravom, možno jej platnosť napadnúť v plnom rozsahu.
7. Žalovaná v odvolaní ďalej uviedla, že pre finančnú insolventnosť prestala splátkový úver splácať. Poslednú splátku vykonala dňa 18.06.2010. Postupca následne pristúpil k zosplatneniu úveru listom zo dňa 10.11.2011, teda až 17 mesiacov odo dňa poslednej úhrady. Zosplatnenie úveru malo podľa úverovej zmluvy nastať po omeškaní 3 splátok, najneskôr pred termínom nastávajúcej splátky, t.j. do 25.09.2010. Mala za to, že banka týmto postupom nedodržala zákon, preto zosplatnenie úveru nie je právoplatné. V tejto súvislosti poukázala na znenie ust. § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej splátky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zosplatnením úveru došlo k aplikácii ust. § 457 Občianskeho zákonníka, a teda k zrušeniu zmluvy. Pre režim bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo zo strany žalovanej platí osobitné ustanovenie o dvojročnej premlčacej dobe. Nakoľko splatnosť a zrušenie zmluvy nastala dňa 11.11.2011, žalobcovi premlčacia doba uplynula 11.11.2013. Žaloba však bola podaná na súde prvej inštancie dňa 28.07.2015, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, preto súd mal na túto skutočnosť prihliadnuť ex offo v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., t.j. v spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky žalovanej. Nakoniec uviedla, že žalobca podľa výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky nemá oprávnenie na súdne vymáhanie pohľadávok vlastných, ani odkúpených od iných subjektov. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol v plnom rozsahu a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
8. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že pôvodný veriteľ a žalovaná dňa 23.11.2009 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, pričom zmluva bola uzavretá so žalovanou konajúcou ako I.. I. W., IČO: XXXXXXXX. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zmluva nebola uzvretá so spotrebiteľom, nakoľko žalovaná konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu zmluva nespadá pod právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
9. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla rovnaké skutočnosti, ako v odvolaní proti napadnutému rozsudku, t.j. že medzi ňou a právnym predchodcom žalobcu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, že súd prvej inštancie úverovú zmluvu nepodrobil kontrole z úradnej povinnosti a že žalobca podal žalobu na súde po uplynutí premlčacej doby. Opakovane upozornila odvolací súd, že žalobca nemá oprávnenie na súdne vymáhanie vlastných ani odkúpených pohľadávok. Navrhla, aby odvolací súd žalobu zamietol v plnom rozsahu a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
10. K vyjadreniu žalovanej k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o absolútny obchodnozáväzkový vzťah. K splatnosti úveru došlo ku dňu 11.11.2011. Premlčacia doba teda začala plynúť dňa 12.11.2011 a podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka uplynula by až dňa 12.11.2015. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 28.07.2015 mal za to, že uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný. Plne sa stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa ust. § 34 CSP prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie (ust. § 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, a preto podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.07.2015 sa proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 36.009,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 36.009,04 Eur od 18.11.2011 do zaplatenia na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/X. zo dňa 29.10.2014 uzavretej medzi postupcom G. G., a.s., U. XX, H., V.: XX XXX XXX a EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 724 803, ktorou postupca postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Právny predchodca žalobcu dňa 23.11.2009 uzavrel so žalovanou podnikajúcou pod obchodným menom I.. W. I., s miestom podnikania D. XX, H., IČO: XXXXXXXX, zapísanou v Živnostenskom registri Obvodného úradu Brezno č. XXX-XXXXX zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej podľa článku I. zmluvybolo poskytnutie úveru vo výške 61.935,-- Eur žalovanej ako podnikateľke s označením účelu - iné.
13. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
14. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
15. Odvolací súd z predloženej zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23.11.2009 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou zistil, že v danom prípade sa nejedná spotrebiteľský úver, pretože nie sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajce z ust. § 2 a ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Podľa ust. § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zo zmluvy o splátkovom úvere však vyplýva, že táto zákonná podmienka nie je naplnená, pretože priamo v zmluve o splátkovom úvere je uvedené, že žalovanej boli finančné prostriedky poskytnuté podnikateľke na iný účel. V danom prípade nejde ani o spotrebiteľský vzťah podľa ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaná v zmluve o splátkovom úvere bola označená ako fyzická osoba - podnikateľka svojim obchodným menom I.. W. I., s miestom podnikania D. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, zapísaná v Živnostenskom registri Obvodného úradu Brezno č. XXX-XXXXX, pričom úver jej bol poskytnutý ako podnikateľovi. Na uvedenú skutočnosť nemá vplyv ani to, že žalovaná ako podnikateľský subjekt ukončila podnikateľskú činnosť pri všetkých predmetoch podnikania uvedených a dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 23.06.2012. Žalovaná teda uzatvárala zmluvu o splátkovom úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto nie je možné vzťah vzniknutý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou považovať ani za spotrebiteľský vzťah podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako to tvrdí žalovaná v odvolaní. Z uvedeného dôvodu súdu nevznikla povinnosť ex offo skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a prihliadnuť na premlčanie.
16. Vzhľadom na to, že v danom prípade nejde o spotrebiteľskú zmluvu, súd prvej inštancie na predmetnú vec správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, a predmetnú zmluvu o splátkovom úvere posúdil ako obchodnoprávny vzťah vzniknutý medzi podnikateľmi. Preto potom aj otázka premlčania nároku žalobcu sa v predmetnej veci spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa ust. § 400 Obchodného zákonníka zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
17. V danom prípade si zmluvné strany v zmluve o splátkovom úvere v bode 7.6 Všeobecných obchodných podmienok účinných od 01.08.2002, ktoré sú súčasťou zmluvy o splátkovom úvere pre prípad porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta vymenovanými v tomto bode dojednali, že banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy
o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Právny predchodca podaním zo dňa 11.11.2011 adresovaným žalovanej zaslal oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z dôvodu uvedeného v bode 7.6 Všeobecných obchodných podmienok vydaných G. G., a.s., účinných od 01.08.2002. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti právnym predchodcom žalobcu vyplýva, že pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23.11.2009 sa stala splatnou ku dňu 11.11.2011. Odvolací súd dospel k záveru, že k zosplatneniu poskytnutého úveru došlo v súlade s bodom 7.6 Všeobecných obchodných podmienok účinných od 01.08.2002, ktoré sú súčasťou zmluvy o splátkovom úvere, preto začiatok premlčacej doby na uplatnenie práva začal plynúť dňom 12.12.2011 a koniec premlčacej doby uplynul dňa 12.12.2015. Žalobca predmetnú žalobu podal na súde dňa 28.07.2015, t.j. ešte pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby, preto odvolací súd námietku žalovanej, že došlo k premlčaniu práva nepovažoval za dôvodnú.
18. K námietke žalovanej, že žalobca nemá oprávnenie vymáhať vlastné, ani odkúpené pohľadávky odvolací súd uvádza, že pre odvolanie podľa Civilného sporového poriadku je typický systém neúplnej apelácie, ktorý vylučuje možnosť efektívneho uplatnenia nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní. Výnimkou pre odvolateľa je použitie nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolaní, a to za splnení taxatívne vymedzených podmienok v zmysle ust. § 366 CSP. V danom prípade žalovaná skutočnosť, že žalobca nemá oprávnenie vymáhať vlastné, ani odkúpené pohľadávky v prvoinštančnom konaní nevyužila, pričom nejde o žiadnu novú skutočnosť, ani dôkaz, ktorý by nemohla použiť pred vydaním napadnutého rozsudku. Vzhľadom na to, že ide o novú skutočnosť, ktorú žalovaná mohla uplatniť už v konaní pred vydaním napadnutého rozsudku, odvolací súd na túto skutočnosť neprihliadal.
19. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
20. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.
21. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).