Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/94/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Michala Antalu na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. augusta 2018 prejednal odvolania prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne a obžalovaného

U. P.,

nar. XX.X.XXXX v P., trvale bytom B. F. č. XX, t.č. v mieste bydliska,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3Tk/1/2018 zo dňa 3.4.2018 a takto

rozhodol:

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Pri nezmenenom výroku o vine sa podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný o d- s u d z u j e podľa § 276 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l), n) Tr. zák., s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 51 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá, za súčasného uloženia probačného dohľadu.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa mu stanovuje skúšobná doba na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. sa mu ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

II.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Obžalovaný U. P. bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3Tk/1/2018 zo dňa 3.4.2018 uznaný vinným z pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. i) Tr. zák., pretože od presne nezisteného obdobia

roka 2015 do mesiaca január 2016 sa sformovala na presne nezistenom mieste v Slovenskej republike organizovaná skupina osôb zložená z obvinených E. R., E. R., U. D., U. B., U. M. a U. P., ktorí po spolčení, predchádzajúcej vzájomnej dohode, plánovaní, koordinácii postupu a deľbe úloh, ktoré spočívali u obvineného E. R. obvineného E. R. a obvineného U. D., spoločníkov a konateľa spoločnosti, R., s.r.o., v tom čase so sídlom O., U. č. XX, IČO: 46 444 726 (ďalej len R., s.r.o.) v zabezpečení slovenských daňových subjektov a to spoločnosti Y., s.r.o., so sídlom X. G., X. č. XXX IČO: 44 384 807 (ďalej len Y., s.r.o.) a X., s.r.o., so sídlom V., B. č. 19, IČO: 36 690 350 (ďalej len X., s.r.o.), ktorú na podnet obvineného E. R. zabezpečil obvinený U. B. u ktorých zneužili ich obchodné meno a identifikačné údaje k tomu, aby ich použili ako tzv. „nárazníkové firmy“ umiestené na začiatku tuzemského obchodného reťazca firiem za účelom nákupov repkového oleja z Českej republiky, následne obvinený U. D. na podnet obvineného E. R. zabezpečili ďalšiu spoločnosť U., s.r.o. so sídlom B. F. č. XX, IČO: 44 669 224 (ďalej len U., s.r.o.), ktorej konateľom a jediným spoločníkom bol obvinený U. P. a ktorej úlohou bolo vystupovať ako reálny dodávateľ spoločnosti R. s.r.o., u ktorej nemalo vzniknúť podozrenie z nákupu predmetu fakturácie od nárazníkových firiem, pričom všetky objednávky a prepravu od I. I. N., s.r.o. so sídlom P. X - L., K.XX/XX, I. E., C.: 242 73 295 až ku konečnému odberateľovi, ktorým bola slovenská spoločnosť P., s.r.o., so sídlom Z., N. č. XXXX, IČO: 45 553 033 zabezpečoval po vzájomnej dohode a so súhlasom obvineného E. R. a obvineného E. R. obvinený U. D., ktorý následne dal pokyn na vystavenie odberateľských faktúr za spoločnosť U., s.r.o. od spoločností Y., s.r.o. a X. s.r.o., ktorých doručovanie konateľovi spoločnosti U., s.r.o. obvinenému U. P. zabezpečoval obvinený U. B., avšak spoločnosť U. s.r.o. zastúpená obvineným U. P. neuhrádzala dodanie tovaru svojím dodávateľom, ale na základe pokynu spoločníkov a konateľa spoločnosti R. s.r.o., spoločnosť U., s.r.o. zasielala finančné prostriedky na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, patriaci V. C. D. N., IČO: 203070707, ktorého disponentmi bol obvinený E. R. a obvinený U. M., ktorý uvedenú bulharskú spoločnosť založil na pokyn obvineného E. R. za účelom prevodov finančných prostriedkov pochádzajúcich z obchodov s repkovým olejom a za uvedené založenie účtu dostával obvinený U. M. na podnet obvineného E. R. províziu z poukazovaných platieb a až z tohto účtu obvinený E. R. uhrádzal platby na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX patriaci prvotnému dodávateľovi, ktorým bola I. I. N., s.r.o., taktiež obvinený U. P. ako spoločník a konateľ spoločnosti U., s.r.o. na podnet obvineného U. D. zabezpečil spoločnosť R. T., s.r.o., IČO: 46 928 413 (ďalej len R. T., s.r.o.) a uvedenú spoločnosť obvinený U. D. a obvinený U. P. použili ako tzv. „nárazníkovú firmu“ umiestenú na začiatku tuzemského obchodného reťazca firiem za účelom nákupov repkového oleja z Českej republiky a jeho následného predaja slovenskej spoločnosti U., s.r.o., ktorá figurovala ako druhý odberateľ v tuzemskom obchodnom reťazci a zároveň dodávateľ konečného odberateľa, ktorým bola spoločnosť V., a.s. V., IČO: 47 748 788, pričom spoločnosť U., s.r.o. neuhrádzala faktúry za dodaný repkový olej spoločnosti R. T., s.r.o., ale ich uhrádzala na účet spoločnosti U. T., s.r.o., IČO: 46 777 369, v ktorej bol konateľom a spoločníkom obvinený U. P. a z tohto účtu následne odchádzali platby na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX patriaci prvotnému dodávateľovi, ktorým bola I. I. N., s.r.o., ako aj na účet, ktorého disponentom bol obvinený U. D. a z takto formálne vytvorených odberateľsko - dodávateľských vzťahov v rámci ktorých spoločnosti Y., s.r.o., X., s.r.o. a R., s.r.o. neodviedli daň z pridanej hodnoty z predaja repkového oleja na území Slovenskej republiky v celkovej sume 1.069.097,41 EUR si spoločnosť U., s.r.o. neoprávnene odpočítala daň z pridanej hodnoty nasledovným spôsobom:

- dňa 03.04.2016 na Daňovom úrade Trenčín bolo za daňový subjekt U., s.r.o. podané dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca január 2016, ktorým obvinený U. P. za spoločnosť U., s.r.o. deklaroval vlastnú daňovú povinnosť vo výške 48,58 EUR a to napriek tomu, že do predmetného daňového priznania zahrnul 53 ks dodávateľských faktúr č. XXXXXXXX až XXXXXXXX, z ktorých daň z pridanej hodnoty predstavovala sumu 169.930,18 EUR od spoločností Y., s.r.o. a keďže obchody deklarované na predmetných faktúrach nikdy medzi uvedenými subjektmi reálne neprebehli, došlo u daňového subjektu U., s.r.o. k skráteniu dane z pridanej hodnoty v rozsahu 169.930,18 EUR,

- dňa 26.03.2016 na Daňovom úrade Trenčín bolo za daňový subjekt U., s.r.o. podané riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca február 2016, ktorým obvinený U. P. za spoločnosť U., s.r.o. deklaroval vlastnú daňovú povinnosť vo výške 284,27 EUR a to napriek tomu, že do predmetného daňového priznania zahrnul 29 ks dodávateľských faktúr č. XXXXXXXX až XXXXXXXX, z ktorých daň z pridanej hodnoty predstavovala sumu 92.413,39 EUR od spoločností X., s.r.o. a keďže obchody deklarované na predmetných faktúrach nikdy medzi uvedenými subjektmi reálne neprebehli, došlo u daňového subjektu U., s.r.o. k skráteniu dane z pridanej hodnoty v rozsahu 92.413,38 EUR,

- dňa 25.04.2016 na Daňovom úrade Trenčín bolo za daňový subjekt U., s.r.o. podané riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca marec 2016, ktorým obvinený U. P. za spoločnosť U., s.r.o. deklaroval vlastnú daňovú povinnosť vo výške 431,20 EUR a to napriek tomu, že do predmetného daňového priznania zahrnul 50 ks dodávateľských faktúr č. XXXXXXXX až XXXXXXXX, z ktorých daň z pridanej hodnoty predstavovala sumu 158.470,83 EUR od spoločností X., s.r.o. a keďže obchody deklarované na predmetných faktúrach nikdy medzi uvedenými subjektmi reálne neprebehli, došlo u daňového subjektu U., s.r.o. k skráteniu dane z pridanej hodnoty v rozsahu 158.470,84 EUR,

- dňa 24.05.2016 na Daňovom úrade Trenčín bolo za daňový subjekt U., s.r.o. podané riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca apríl 2016, ktorým obvinený U. P. za spoločnosť U., s.r.o. deklaroval vlastnú daňovú povinnosť vo výške 441,69 EUR a to napriek tomu, že do predmetného daňového priznania zahrnul 49 ks dodávateľských faktúr č. XXXXXXXX až XXXXXXXX, z ktorých daň z pridanej hodnoty predstavovala sumu 155.929,54 EUR od spoločností X., s.r.o. a keďže obchody deklarované na predmetných faktúrach nikdy medzi uvedenými subjektmi reálne neprebehli, došlo u daňového subjektu U., s.r.o. k skráteniu dane z pridanej hodnoty v rozsahu 155.929,56 EUR,

- dňa 22.06.2016 na Daňovom úrade Trnava bolo za daňový subjekt U., s.r.o. podané riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 2016, ktorým U. P. za spoločnosť U., s.r.o. deklaroval vlastnú daňovú povinnosť vo výške 728,79 EUR a to napriek tomu, že do predmetného daňového priznania zahrnul 75 ks dodávateľských faktúr č. XXXXXXXX až XXXXXXXX, z ktorých daň z pridanej hodnoty predstavovala sumu 240.560,58 EUR od spoločností X., s.r.o. a 7 ks dodávateľských faktúr č. XXXXXXXX až XXXXXXXX od spoločnosti R. T., s.r.o., z ktorých daň z pridanej hodnoty predstavovala sumu 22.162,65 EUR a keďže obchody deklarované na predmetných faktúrach nikdy medzi uvedenými subjektmi reálne neprebehli, došlo u daňového subjektu U., s.r.o. k skráteniu dane z pridanej hodnoty v rozsahu 262.723,23 EUR,

- dňa 25.07.2016 na Daňovom úrade Trnava bolo za daňový subjekt U., s.r.o. podané riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca jún 2016, ktorým U. P. za spoločnosť U., s.r.o. deklaroval vlastnú daňovú povinnosť vo výške 970,88 EUR a to napriek tomu, že do predmetného daňového priznania zahrnul 67 ks dodávateľských faktúr č. XXXXXXXX až XXXXXXXX, z ktorých daň z pridanej hodnoty predstavovala sumu 206.927,90 EUR od spoločností X., s.r.o. a 7 ks dodávateľských faktúr č. XXXXXXXX až XXXXXXXX a č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX od spoločnosti R. T., s.r.o., z ktorých daň z pridanej hodnoty predstavovala sumu 22.702,32 EUR a keďže obchody deklarované na predmetných faktúrach nikdy medzi uvedenými subjektmi reálne neprebehli, došlo u daňového subjektu U., s.r.o. k skráteniu dane z pridanej hodnoty v rozsahu 229.630,22 EUR,čím konaním obvinených č. 1.) až 6.) došlo u daňového subjektu U., s.r.o. so sídlom B. F. č. XX, IČO: 44 669 224 k skráteniu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 až jún 2016 v celkovom rozsahu 1.069.097,41 EUR.

Bol za to odsúdený podľa § 276 ods. 4 Tr. zákona, § 36 písm. j). l), n), Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam k trestu odňatia slobody na 64 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 6 Tr. zákona súd obžalovanému zároveň uložil trest zákazu činnosti vykonávania podnikateľskej činnosti na dobu 62 mesiacov.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaniami prokurátora krajskej prokuratúry a obžalovaného. Prokurátor v dôvodoch odvolania namietal, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvého stupňa ohľadne ukladania trestu obžalovanému, najmä, že súd síce postupoval v súlade so stanoviskom Trestno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj55/2016, avšak pre takýto postup zo strany súdu nebol dôvod a nemôže byť automatický. V prípade obžalovaného neexistujú žiadne mimoriadne pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa ustanovenia § 39 Tr. zák. Súd prvého stupňa neuviedol prečo a z akých dôvodov nebolo možné uložiť obžalovanému trest v zákonnej trestnej sadzbe a z jeho rozhodnutia ani nie je zrejmé, prečo by práve obžalovaný mal pociťovať uloženie takéhoto trestu podstatne citeľnejšie. Poukazoval na funkciu generálnej prevencie a na to, že použitie zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. per analogiam bolo v posudzovanej trestnej veci nedôvodné, v dôsledku čoho je uložený trest odňatia slobody neprimeraný a nezákonný, lebo je mimo zákonnej trestnej sadzby. Žiadal preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods.

1 písm. d), e) Tr. por. zrušil napadnutý výrok o treste a obžalovanému uložil podľa § 276 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby so zaradením do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť.

Obžalovaný svoje odvolanie písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa mu uložil neprimerane prísny trest, a to vzhľadom na celkové okolnosti prípadu a jeho osobu. Nedostatočne zohľadnil jeho priznanie už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vo forme vyhlásenia viny a jeho spoluprácu s políciou na usvedčovaní ostatných členov organizovanej skupiny. Uvádza, že v podstate od začiatku trestného konania sa ako jediný z obvinených rozhodol dobrovoľne spolupracovať s vyšetrovateľom a od počiatku bol de facto v pozícii spolupracujúceho obvineného. Je za svoje konanie pripravený niesť zodpovednosť, avšak trest pri zohľadnení jeho osoby a spolupráce očakával miernejší, predovšetkým s podmienečným odkladom. Trestná činnosť bola páchaná organizovanou skupinou a bez jeho svedectva by bolo ich usvedčenie výrazne sťažené. Podľa jeho názoru mal súd postupovať tak, že mu mal uložiť trest odňatia slobody mimoriadne znížený v zmysle § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. s podmienečným odkladom, keď mal zohľadniť nielen 3 poľahčujúce okolnosti, ale aj jeho spoluprácu s políciou, vyhlásenie o vine, priznania sa ako jediného obvineného už v prípravnom konaní, z toho dôvodu jeho stíhanie na slobode ako jediného obvineného, vedenie riadneho a bezúhonného života. Je preto evidentné, že všetky tieto skutočnosti vysoko prevažujú nad negatívami spáchaného skutku. V doplňujúcich dôvodoch odvolania naviac poukázal na svoje aktivity spočívajúce v poskytovaní finančnej pomoci Z. a pomoci postihnutému dievčatku, ako aj iným deťom. Podstatným faktom je aj to, že z trestnej činnosti ako jediný mal len minimálny majetkový prospech, vlastne zo všetkých obžalovaných najmenší. On sám bol uvedený do omylu spoluobžalovaným D., ktorý využil jeho dôveru a finančnú tieseň. Poukázal tiež, že trest zákazu podnikania je pre neho a jeho rodinu likvidačný, pretože má dlh vo výške 45.000 €, ktorý musí splácať. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby vec buď vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, resp. aby sám rozhodol vo veci rozsudkom tak, že za použitia ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. mu uloží trest odňatia slobody s podmienečným odkladom.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť odvolaniami napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolaniu obžalovaného je možné vyhovieť, pričom odvolacie dôvody prokurátora nepovažoval za dôvodné.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vydal vyhlásenie o vine, ktoré súd prvého stupňa prijal a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by vylučovala takýto postup. V spisovom materiáli sa nachádza celá rada dôkazov preukazujúcich spáchanie skutku obžalovaným, a teda jeho vyhlásenie o vine má oporu v dôkaznej situácii a bolo ho možné prijať.

Na druhej strane sa odvolací súd nestotožnil s postupom súdu pri ukladaní trestu u tohto obžalovaného, pokiaľ tento síce prihliadol na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní, následne pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam a uložil obžalovanému mimoriadne znížený trest odňatia slobody pod spodnou hranicou trestnej sadzby § 276 ods. 4 Tr. zák. vo výmere 64 mesiacov, ktorý postup považoval odvolací súd vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného za nepostačujúci.

Ku skutočnosti, že na hlavnom pojednávaní bolo súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, súd môže resp. musí pri rozhodovaní o treste prihliadnuť najmä jedným z troch nasledovných spôsobov, pričom ich kumulácia neprichádza do úvahy.

Po prvé, na predmetné vyhlásenie bude súd prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., pretože obžalovaný významne napomohol súdu na hlavnom pojednávaní pri rozhodovaní o vine (dokazovanie k výroku o vine sa nevykonáva a výrok o vine nie je možné napadnúť odvolaním). Po druhé, súd môže v zhode so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.6.2017 uverejnené pod č. 44/2017 na predmetné vyhlásenie prihliadnuť, ako na okolnosť odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods.

4 Tr. zák. per analogiam, tak ako je to uvedené v konaní o dohode o vine a treste. Napokon môže súd pri rozhodovaní o treste na predmetné vyhlásenie prihliadnuť ako na jednu z viacerých okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu podľa §39 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu neprimeranej prísnosti použitia trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom. Súdy samozrejme nemajú ľubovôľu pri výbere jedného z vyššie uvedených postupov pri rozhodovaní o treste. Použitie jednej z troch uvedených variant je podmienené dodržaním zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zák. To znamená, že výberom jednej z týchto variant nebude narušený ani záujem ochrany spoločnosti ani záujem na výchove páchateľa.

Pri rozhodovaní o výmere trestu odňatia slobody u tohto páchateľa bolo potrebné zohľadniť viacero skutočností spočívajúcich predovšetkým v jeho prístupe k objasňovaniu trestnej činnosti celej organizovanej skupiny, keď v podstate usvedčoval ostatných páchateľov, k svojmu podielu na trestnej činnosti sa už v prípravnom konaní doznal, túto oľutoval a na hlavnom pojednávaní dal vyhlásenie o vine. Týmto prístupom a doposiaľ riadnym životom si vytvoril priestor pre priznanie troch poľahčujúcich okolností. Nie zanedbateľná je aj skutočnosť, že so všetkých spoluobžalovaných mal najmenší podiel na zisku a bol vtiahnutý do celého prípadu využitím jeho finančnej tiesne. Odvolací súd si preto osvojil všetky odvolacie námietky tohto obžalovaného vyplývajúce z dôvodov jeho odvolania, ktoré vo svojom súhrne odôvodňujú postup pre aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Zároveň, podľa názoru odvolacieho súdu bola u tohto obžalovaného splnená aj ďalšia podmienka vyplývajúca zo znenia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. a to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo na tohto netrestaného páchateľa, ktorý až doposiaľ žil riadnym životom, neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd preto nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za dôvodné, keď na druhej strane dospel k záveru, že odvolaniu obžalovaného je potrebné vyhovieť. Podľa názoru odvolacieho súdu u tohto obžalovaného je reálny predpoklad, že účel trestu ako aj potreby individuálnej a generálnej prevencie môžu byť naplnené uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu za súčinnosti probačného a mediačného úradníka.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.