Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_74Ek-1092-2020.pdf
PDF · 96.41 KB
Case nature
Subarea
74Ek/1092/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, v konaní zastúpený: Mgr. Miroslav Vilím, so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 30 854 466, proti povinnému: G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Š. G. XXX/XX, XXX XX Q. nad T., t.č. sa nachádza v S. na výkon trestu odňatia slobody v E., D XXX 63 Martin, v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Janou Debnárovou, so sídlom exekútorského úradu T. Vansovej č. 2, 984 01 Lučenec, IČO: 45 029 164, pod č. 337EX 447/20, o vymoženie 168,11 Eur, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/1092/2020 zo dňa 26. novembra 2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/1092/2020 zo dňa 26. novembra 2020 z a m i e t a.
II. Oprávnený m á n á r o k voči povinnému na náhradu trov sťažnostného konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 24,- Eur.
odôvodnenie:
1. Dňa 26.11.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 74Ek/1092/2020, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.07.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 168,11 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4C/487/2015-68 zo dňa 11.04.2019, ktorý sa stal vykonateľným dňa 14.05.2019 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 24.08.2020 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jane Debnárovej, so sídlom exekútorského úradu T. Vansovej č. 2, 984 01 Lučenec, IČO: 45 029 164, ktorý exekúciu vedie pod č. 337EX 447/20. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmaním návrhu a doručeniek bolo súdu preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, žiadne finančné účty a neočakáva žiadne financie a dary. Povinný podáva návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že jeho majetok nebude stačiť ani na úhradu trov súdneho exekútora. Povinný uviedol, že žiada súdneho exekútora, aby zastavil exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí, nakoľko povinný neuviedol žiadny dôvod, ktorý by bol dôvodom na zastavenie exekúcie. Oprávnený má za to, že majetkové pomery povinného sa môžu kedykoľvek zmeniť a preto oprávnený trvá na pokračovaní exekučného konania. Tvrdenia povinného považuje za nedôvodné, nakoľko exekučné konanie sa začalo a naďalej prebieha na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Povinný si uloženú povinnosť nesplnil a ani neuviedol žiaden dôvod, ktorý by spôsobil zánik vymáhaného nároku, alebo pre ktorý je exekúcia neprípustná. Z tohto dôvodu žiada pokračovať
v exekúcii. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že v prvom rade preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie oprávneného. Uviedol, že predložené rozhodnutie súdu je spôsobilým exekučným titulom a z tohto dôvodu je ním viazaný. K námietke povinného ohľadom jeho nemajetnosti uviedol, že tvrdenie samotného povinného o jeho nemajetnosti nie je dostačujúcim dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného zastavuje súdny exekútor, a to za splnenia podmienok uvedených v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Ďalej z obsahu spisu nemal preukázané, že zo strany povinného došlo čo i len k čiastočnej úhrade vymáhanej pohľadávky. Preto konštatoval, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný a preto ho zamietol v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku. Súd napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému listinne doručené dňa 15.01.2021 podal povinný sťažnosť v listinnej podobe odoslaním prostredníctvom pošty dňa 20.01.2021. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas.
4. V podanej sťažnosti povinný uvádza, že voči napadnutému uzneseniu podáva sťažnosť z dôvodu, že z Obchodného vestníka č. 144/2013 vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica Uznesením č.k. 1K/8/2013 zo dňa 23.07.2013 na jeho majetok vyhlásil konkurz. Z tohto dôvodu považuje exekúciu za ukončenú.
5. Voči podanej sťažnosti zaslal vyjadrenie oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že žiada, aby súd sťažnosť povinného zamietol a pokračoval v exekučnom konaní. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon poskytnutej právnej služby týkajúcej sa vyjadrenia k sťažnosti povinného. Vo svojom podaní uviedol, že rozhodnutie súdu, ktorým súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje za správne. Sťažnosť povinného a tvrdenia povinného sú podľa jeho názoru nedôvodné a špekulatívne. Konkurzné konanie 1K/8/2013 bolo začaté dňa 29.07.2013. Dlh vymáhaný v tomto exekučnom konaní vznikol za obdobie od 01.09.2013 do 20.12.2013, t.j. po vyhlásení konkurzu. Rovnako exekučný titul a súdne konanie v ktorom bol exekučný titul vydaný prebehlo až po vyhlásení konkurzu. Dlh vymáhaný v tomto konaní preto nebol a ani nemohol byť zahrnutý v konkurznom konaní a skutočnosť, že na majetok povinného bol ešte pred vznikom tohto dlhu vyhlásený konkurz, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Tvrdenia povinného považuje za nedôvodné, nakoľko exekučné konanie sa začalo a naďalej prebieha na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Povinný vo svojom podaní nepreukázal, že by si uloženú povinnosť splnil a ani neuviedol žiaden dôvod, ktorý by spôsobil zánik vymáhaného nároku, alebo pre ktorý je exekúcia neprípustná.
6. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. V zmysle § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. V zmysle § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
14. V zmysle § 206f ods. 2 zákona č 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „ZoKR“), konkurz vyhlásený v konaní, ktoré začalo pred 1. marcom 2017 na účely § 166 ods. 2, nie je prekážkou, aby sa dlžník domáhal zbavenia dlhov podľa právnych predpisov účinných po 28. februári 2017.
15. V zmysle § 206f ods. 4 ZoKR, ak súd vyhlásil konkurz podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017 a po zrušení konkurzu sú dôvody, aby súd dlžníkovi oddlženie povolil a doposiaľ o povolení oddlženia nerozhodol, súd rozhodne o oddlžení dlžníka, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom; ustanovenia § 166f a 166g sa v takom prípade použijú primerane.
16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť.
17. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 10. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii povinného ohľadom vyhláseného konkurzu na majetok povinného uvádza, že ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
18. Exekučný súd uvádza, že v napadnutom uznesení považuje odôvodnenie v časti, ktorá sa týka námietky povinného o jeho nemajetnosti za skutkovo a právne správne posúdenú. Preto sudca uvádza, že sa plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a týmto odkazuje na uvedenú argumentáciu vyššieho súdneho úradníka.
19. Súd sa však musí zaoberať novou námietkou, ktorú vzniesol povinný v sťažnosti, ktorá sa týka konkurzu vyhláseného na jeho majetok. Súd z lustrácie v Obchodnom vestníku zistil, že Okresný súd Banská Bystrica Uznesením sp.zn. 1K/8/2013 zo dňa 23.07.2013 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 144/2013 dňa 29.07.2013 vyhlásil na majetok povinného konkurz podľa druhej časti ZoRK. K zrušeniu konkurzu došlo až Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1K/8/2013 zo dňa 11.10.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.11.2016. Uznesenie o zrušení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 201/2016 dňa 19.10.2016. K zrušeniu konkurzu na majetok povinného došlo po splnení rozvrhu výťažku. Súd ďalej z dostupných registrov zistil, že povinný nebol následne oddlžený
podľa štvrtej časti ZoKR. Súd uvádza, že uvedené skutočnosti majú vplyv na posúdenie vymáhanej pohľadávky v tejto exekúcii.
20. Súd v prvom rade musel posúdiť či konkurz ovplyvňuje vymáhateľnosť pohľadávky v exekúcii. Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že oprávnený žiada vymôcť trovy základného konania, ktoré bolo vedené Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn. 4C/487/2015. V základnom konaní boli vydané tri rozhodnutia, ktoré sa týkali trov konania. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté Rozsudkom č.k. 4C/487/2015-46 zo dňa 19.10.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2016 a stalo sa vykonateľným dňa 26.11.2016. V tomto rozsudku bola výrokom II. priznaná žalobcovi plná náhrada trov konania voči povinnému. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom následne vydal Uznesenie č.k.4C/487/2015-54 zo dňa 25.10.2017, v ktorom bolo rozhodnuté o jednotlivých nárokoch na náhradu trov konania spolu s jeho vyčíslením. Voči uzneseniu však bola podaná sťažnosť, o ktorej rozhodol sudca Uznesením č.k. 4C/487/2015-68 zo dňa 11.04.2019 tak, že výrok zmenil a nahradil ho nasledovne: „Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania predstavujúce zaplatený súdny poplatok vo výške 21,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 126,05 Eur a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu žalobcu, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 20,56 Eur a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu žalobcu, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“ Tento nárok bol následne uplatnený oprávneným v predmetnej exekúcii. Z obsahu návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že povinný neuhradil uplatnený nárok.
21. Súd pri posúdení vplyvu vyhláseného konkurzu na uplatnenú pohľadávku podporne použil argumentáciu z najaktuálnejšieho nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 186/2021 z 13.07.2021 v tejto veci, v ktorom bol vyjadrený právny názor na moment vzniku nároku na trovy (základného) konania. Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k jednoznačnému záveru, že momentom vzniku nároku na trovy (základného) konania je právoplatné rozhodnutie súdu o jeho nároku a nie až o jeho výške. Z uvedeného vyplýva, že dôležitým pre posúdenie pohľadávky bola skutočnosť, či nárok na náhradu trov konania bolo možné prihlásiť do konkurzu alebo nie. „Zastavenie (základného) konania o výške náhrady trov konania je logickým dôsledkom záveru, že do konkurzu si možno prihlásiť pohľadávku na náhradu trov konania, ak bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania. ... Mimochodom to, že si veriteľ, ktorý má súdom priznaný „len“ nárok na náhradu trov, ktorých výška nie je určená, prihlási pohľadávku na náhradu trov do konkurzu, zodpovedá aj všeobecnému princípu „vigilantibus iura scripta sunt“ a je prejavom primeranej zodpovednosti a starostlivosti veriteľa, ktorú od neho možno očakávať a odôvodnene požadovať.“ Súd v nadväznosti na vydaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky dožiadal Okresný súd Žiar nad Hronom o zaslanie Rozsudku č.k. 4C/487/2015-46 zo dňa 19.10.2016. Súd mal preukázané, že rozhodnutie o nároku na náhradu trov (základného) konania nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2016. Čiže po zrušení konkurzu. Následne mal súd preukázané, že povinný nebol oddlžený podľa štvrtej časti ZoKR. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že pohľadávka je exekučne vymáhateľná, pretože účinky konkurzu na ňu nemajú vplyv, keďže tento nárok vznikol až po jeho zrušení.
22. Súd ďalej uvádza, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.
23. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáha na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia exekúcie existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne
nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
24. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
25. S poukazom na uvedené súd má za to, že povinný nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie. Keďže neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie, súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/1092/2020 zo dňa 26.11.2020 ako nedôvodnú zamietol. (výrok I. tohto uznesenia)
26. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
27. V zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
29. V zmysle § 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
30. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného súčasne uviedol, že žiada o priznanie náhrady trov konania od povinného za jeden úkon právnej služby, a to podanie vyjadrenia k sťažnosti.
31. V zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
32. V zmysle § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
33. V zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
34. V zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
35. Súd preto v zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky č. 655/2004
Z.z. spočívajúcich z trov právneho zastúpenia spolu v sume 24,- Eur (súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 168,11 Eur, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby je podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky vo výške 9,13 Eur + 1x režijný paušál za úkon vykonaný v roku 2021 je vo výške 10,87 Eur + 20% DPH).
36. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinného za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky a preto o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
37. Povinný si v sťažnosti neuplatnil náhradu trov konania. Vzhľadom k uvedenému, súd o ich náhrade vo výrokovej časti nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).