Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Co-117-2017.pdf
PDF · 90.71 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/117/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Z. XXXX/XX, XXX XX F., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpené JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 1.279,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a Združenia proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C 158/2011-52 zo dňa 08. februára 2012, takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok s výnimkou výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 980,38 EUR s 9,5 % úrokom z omeškania od 9.12.2006 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 613,36 EUR a to do 15 dní od dňa jeho právoplatnosti.
II. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 369 odsek 1, § 497, § 502, § 503 odsek 1, § 504, § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“).
3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu (VÚB a.s.), čiže postupca v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX. zmluvu o poskytnutí flexi-pôžičky, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 34 000 Sk. Žalovaný splátky úveru neplnil riadne a včas následkom čoho postupca vypovedal zmluvu o úvere a žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1279,81 Eur, ktorá sa skladala z istiny 980,38 Eur, riadneho úroku z omeškania a ostatného príslušenstva a pohľadávok v súlade s výpisom účtovných kníh peňažného ústavu. Nad sumu uvádzanú ako istina 980,38 Eur zobral na pojednávaní právny zástupca žalobcu žalobu späť. Aj pôvodne uplatňované úroky vo výške 13 % ročne ponížil na výšku úroku zákonnú a aj v prevyšujúcej časti ohľadom úroku z omeškania zobral návrhu späť. Úrok z omeškania je požadovaný až odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, teda až odo dňa 09.12.2006, nie odo dňa splatnosti jednotlivých úverových splátok. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.
4. Proti výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu zmenil tak, že zaviaže Združenie na úhradu trov konania spolu so žalovaným spoločne a nerozdielne. Uviedol, že v konaní má Združenie ako vedľajší účastník oprávnenia na všetky procesné úkony ako strana konania. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že súd mal žalobcovi priznať náhradu trov konania a právneho zastúpenia nielen voči žalovanému, ale rovnako tak voči Združeniu. V prípade, ak by mal v konaní úspech žalovaný, od čoho sa odvíja zároveň úspech Združenia, ktoré do konania vstúpilo na stranu žalovaného, bola by žalovanému a zároveň Združeniu priznaná náhrada trov konania.
5. Proti rozsudku s výnimkou výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti podalo včas odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „Združenie“). Navrhlo, aby odvolací súd zmenil rozsudok v jeho napadnutej časti tak, že žalobu zamietne, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázalo na to, že právnym titulom uplatňovaného nároku je pohľadávka žalobcu, ktorú nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX. Z napadnutého výroku vyplýva, že žalobcovi boli priznané úroky z omeškania od 09.12.2006, teda je možné predpokladať, že k 08.12.2006 sa stal celý dlh splatným. S poukazom na uvedené Združenie vznieslo námietku premlčania. Uviedlo, že súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku ani len nezmienil, že ide o spotrebiteľskú právnu vec. Uplatňované právo pri pritom právom zo spotrebiteľskej zmluvy a v takomto prípade je nutné na predmetnú vec aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Poukázal na ustanovenie § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom je uvedený zákaz, aby sa zmluvné podmienky odchýlili od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
6. K odvolaniu Združenia podal vyjadrenie žalobca. Je toho názoru, že Združenie nie je oprávnené podať odvolanie. V prípade, ak má Združenie skutočný záujem na ochrane spotrebiteľov, mal by pomoc poskytovať tým, ktorý o ňu prejavia záujem. Združenie má podľa ustanovenia § 201 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) právo podať odvolanie iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi. Združenie tiež nemôže vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Uviedol tiež, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa.
7. K vyjadreniu žalobcu podalo vyjadrenie Združenie. Uviedlo, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie, ako aj účinne vzniesť námietku premlčania.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie Združenia je dôvodné.
9. K oprávneniu Združenia podať odvolanie ako aj účinnú námietku premlčania odvolací súd uvádza nasledovné:
10. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o poskytnutí flexipôžičky (ďalej len „Zmluva o úvere“). Z obsahu Zmluvy o úvere vyplýva, že táto bola uzatvorená v súlade s ustanovením § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe Zmluvy o úvere poskytol veriteľ žalovanému ako fyzickej osobe spotrebný úver vo výške 34.000 Sk. Vzhľadom na povahu účastníkov Zmluvy o úvere, je táto zmluvou spotrebiteľskou.
11. V priebehu konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 28.11.2011 doručilo súdu prvej inštancie „Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania“, z ktorého vyplýva, že Združenie prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vstúpilo podľa ustanovenia § 93 odsek 2 O.s.p. do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného.
12. Podľa § 470 odsek 2, veta prvá C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty odvolací súd posúdil toto odvolanie v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd tak pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého uznesenia bral na zreteľ procesnú právnu úpravu účinnú v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a v čase vstupu Združenia do konania, t.j. O.s.p. účinný do 30.06.2016.
13. Podľa ustanovenia § 93 odsek 2 O.s.p. účinného v čase oznámenia vstupu do konania, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa odseku 3, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa odseku 4, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
14. S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. V tejto tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho účastníctva, na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba. Sú to aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 205/2007 Z.z..
15. V konaní nebola sporná účasť Združenia ako vedľajšieho účastníka na podporu žalovaného. Sporným je, či Združenie môže podať odvolanie bez výslovného súhlasu žalovaného ako aj to, či Združenie môže účinne vzniesť námietku premlčania.
16. Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie. Táto procesná legitimácia na podanie odvolania a dovolania je však obmedzená účastníkom, na strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie a dovolanie prináleží vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto oprávnenie má aj účastník, na stranu ktorého sa pripojil. V prípade, že tento účastník nemá procesnú legitimáciu na podanie odvolania a dovolania, nemôže ju mať ani vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa aj vedľajšiemu účastníkovi priznalo viac procesných práv, než má účastník, na ktorého strane vystupuje. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. augusta 2012, sp. zn. 2 Obdo 27/2012)
17. V prejednávanom prípade mal žalovaný procesnú legitimáciu na podanie odvolania a tak v zásade bolo na podanie odvolania legitimované aj Združenie. Akýkoľvek úkon, ktorý by v konaní Združenie ako vedľajší účastník vykonalo, by však nesmel byť v rozpore so záujmami žalovaného, t.j. hlavného účastníka na ktorého procesnej strane vystupuje. Z tejto dikcie však nemožno jednoznačne odvodiť, že úkon Združenia s ktorým hlavný účastník nesúhlasí, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý. Z uvedeného rovnako nemožno vyvodiť, že v prípade absencie výslovného súhlasu žalovaného s úkonom Združenia, nebude súd na tento úkon prihliadať. Nasvedčuje tomu dikcia ustanovenia § 93 odsek 4 O.s.p. „...posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností“. Z tejto dikcie možno vyvodiť, že súd bude úkon Združenia, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník, posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa totiž stať, že takýto úkon bude vlastne hlavnému účastníkovi, v tomto prípade žalovanému na prospech.
18. Podľa názoru odvolacieho súdu bol úkon Združenia - podanie odvolania v prospech žalovaného. Preto bolo Združenie v prejednávanom prípade oprávnené podať odvolanie.
19. Podľa ustanovenia § 23a odsek 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
20. Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 3, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Podľa odseku 4, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa odseku 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
24. Ako už odvolací súd uviedol, vedľajší účastník - Združenie má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Združenie však nie je legitimované na dispozičné úkony, a to, či už dispozičné úkony s konaním alebo dispozície s predmetom konania. Medzi takéto úkony patrí späťvzatie návrhu, uzavretie súdneho zmieru, či zmena návrhu. Vznesenie námietky premlčania medzi takéto dispozičné úkony nepatrí. Súdna prax sa zjednotila na tom, že Združenie ako vedľajší účastník je v občianskom súdnom konaní oprávnené vzniesť námietku premlčania v prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania. Uplatnenie obrany proti žalobe je totiž procesným právom žalovaného a rovnaké právo má podľa ustanovenia § 93 odsek 4 O.s.p. aj vedľajší účastník - Združenie vystupujúce v konaní na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení ani skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotno-právnej úpravy, ako je práve námietka premlčania, lebo práve tieto námietky uplatňované počas konania nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo procesnom práve.
25. Odvolací súd tiež dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie bol v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. aj bez návrhu povinný prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.
26. Z obsahu napadnutého rozsudku nijakým spôsobom nevyplýva, žeby sa prvoinštančný súd zaoberal spotrebiteľským charakterom daného sporu, či spotrebiteľským charakterom Zmluvy o úvere. Z tohto hľadiska sa preto napadnuté rozhodnutie javí ako nepreskúmateľné.
27. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
28. Podľa ustanovenia § 220 odsek 2, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 odsek 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016.
29. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 odsek 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
30. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
31. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanému (ako aj Združeniu), aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. rozsudok zrušil a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 odsek 1 C.s.p.).
32. Po vrátení veci bude úlohou prvoinštančného súdu vysporiadať sa so vznesenou námietkou premlčania, prípadne sa zaoberať spotrebiteľských charakterom sporu a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.
33. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 odsek 2 C.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 C.s.p.).
34. Vzhľadom na zrušenie vyhovujúceho výroku je potrebné zrušiť aj súvisiaci výrok týkajúci sa trov prvoinštančného konania. Z uvedeného dôvodu je preto zbytočné sa zaoberať odvolacími námietkami žalobcu týkajúcich sa trov konania.
35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).