Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-143-2017.pdf
PDF · 110.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/143/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Z. A., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX/X, A., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zast. Advokátska kancelária Goliašová Gabriela s.r.o., sídlo: 1. Mája 173/11, Trenčín, adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 47234679, o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 300 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 06. júna 2017 č.k. 5Csp 67/2016-41takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 300 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal dňa 05.09.2016 na tunajší súd žalobu proti žalovanému AB 1 B. V., reg. číslo: 560 07 043, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 300 Eur a na náhradu trov konania. 3. Podanie žaloby odôvodnil tým, že v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/358/2015 žalobca AB 1 B. V., reg. číslo: XXX XX XXX, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo si voči nemu ako žalovanému v pozícii spotrebiteľa uplatňoval zaplatenie sumy 447,04 Eur. Rozsudkom zo dňa 05.05.2016 súd priznal žalobcovi len sumu 118,55 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že súd zistil porušenie spotrebiteľského práva žalovaného. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2016 a vykonateľnosť dňa 15.07.2016. 4. Žalobca s poukazom na ustanovenie §3 ods. 5 tretia veta Zák. č. 250/2007 Z.z. v tomto konaní požaduje satisfakciu za porušenie jeho spotrebiteľských práv a to vo výške 300 Eur. 5. Uznesením zo dňa 30.01.2017 č.k. 5Csp/67/2016-21, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.02.2017, v súlade s ustanovením §64 a §65 ods. 1, 2 a 3 C.s.p., súd rozhodol, že pokračuje v konaní na strane žalovaného so spoločnosťou AB 2 B. V., registračné číslo: XXX XX XXX,. so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo ako právnym nástupcom spoločnosti AB 1 B. V., reg. číslo: XXX XX XXX, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo. 6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Má za to, že rozhodnutie tunajšieho súdu pod sp. zn. 11C/358/2015 nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušenia
práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný zastáva názor, že nie každé rozhodnutie súdu, ktorým súd rozhodol o čiastočnom zamietnutí žaloby, možno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi, ale len také, z ktorého je zrejmé, že žalovaný skutočne porušil tento zákon o ochrane spotrebiteľa. 7. Z účelového výkladu ustanovenia §3 ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z.z. vyplýva, že právo spotrebiteľa na službu a výrobok, ktorý nemá vady, ak služba alebo výrobok má vadu a spotrebiteľ sa domôže ochrany svojich práv, spotrebiteľovi prináleží náhrada škody a/alebo finančné zadosťučinenie od zodpovednej osoby. Podľa žalovaného, zmluvný vzťah medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, ktorý bol založený zmluvou o úvere zo dňa 01.08.2012, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančnej služby - úveru za dohodnutú odplatu, tak finančného zadosťučinenia, by sa spotrebiteľ mohol domáhať len vtedy, ak pred súdom preukáže (domôže sa), že finančná služba bola poskytnutá vadne. V tomto prípade ale finančná služba bola spotrebiteľovi poskytnutá bez vád (spotrebiteľ dostal peniaze v plnej výške 800 Eur riadne a včas). 8. Spotrebiteľ sa síce na súde úspešne domohol právnej fikcie „bezodplatnosti úverovej zmluvy“, ale takéto domáhanie právnej fikcie sa nedá subusomovať pod predmetnú hypotézu právnej normy §3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže táto právna fikcia vyplynula z výkladu a aplikácie právnych noriem na obsahové náležitosti úverovej zmluvy, ktorá ako právny úkon mala vady a nie z vád, ktoré sa vzťahujú na poskytnutú finančnú službu, t.j. je možné prijať záver, že spotrebiteľ sa môže domáhať rôznych porušení svojich práv, ale nie každé porušenie práva spotrebiteľa bude zakladať právo na primerané finančné zadosťučinenie, tak ako ho má účelovo na mysli predmetná práva úprava. 9. Žalovaný súčasne vzniesol námietku premlčania podľa ustanovenia §100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalovanému nie je zrejmé, v akom časovom okamihu došlo k údajnému porušeniu práv spotrebiteľa. Z naformulovanej žaloby sa dá usúdiť, že momentom uzatvorenia zmluvy bez obsahových náležitostí, t.j. ku dňu 01.08.2012, t.j. majetkové právo na finančné zadosťučinenie nebolo uplatnené v lehote 3 rokov odo dňa, kedy spotrebiteľovi prislúchala žaloba. 10. Taktiež žalovaný poukázal na to, že veriteľ riadne a včas poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 800 Eur. Tieto dlžník vrátil len v sume 681,45 Eur a zvyšok 128,21 Eur uhradil až na základe rozsudku na plnenie, teda sám veriteľ bol ukrátený na svojich právach. Preto finančné zadosťučinenie vo výške 300 Eur je nedôvodné a v rozpore s ustanovením §3 Občianskeho zákonníka. 11. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 05.05.2016 č.k. 11C/358/2015-78 súd zistil, že žalobca AB 1 B. V., reg. číslo: XXX XX XXX, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo podal proti žalovanému Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, A. dňa XX.XX.XXXX na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy XXX,XX N., kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 12,13 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 434,91 Eur od 12.11.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. 12. Uvedeným rozsudkom súd vyhovel žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 118,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne od 12.11.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Podľa výsledku konania žalobcu súd zaviazal uhradiť žalovanému trovy konania v sume 127,41 Eur. 13. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že „Ďalej súd mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky bez rozdelenia istiny a úrokov. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. 14. V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. 7Co/220/2014 Krajský súd v Prešove uviedol -„Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov.“ 15. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť úveru, teda nie je naplnená dikcia 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Podľa zmluvy lehota splatnosti je 84mesiacov. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd takisto nepovažuje za dojednanie v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch.
16. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to je vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.09.2012,sp. zn. 17Co/151/2012). 17. V súlade s ustanovením §9 odsek 2 písmeno j) zákona o spotrebiteľských úveroch, je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danej veci je však uvedená RPMN nejednoznačne, t.j. od 25,5% do 28,1%. Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnávanie úverov alebo pôžičiek s rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší úver s čo najnižšou RPMN. V danej veci však nepresne uvedený údaj o RPMN v úverovej zmluve, spotrebiteľovi neumožňuje porovnať túto výšku RPMN s obdobnými úvermi, poskytovanými inými, či už bankovými alebo nebankovými subjektmi. 18. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa ustanovenia §11 ods. 1 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. 19. Podanou žalobou sa žalobca ďalej domáhal aj zaplatenia poplatkov za vedenie účtu, za poistenie, za možnosť zmeny splátky, ďalej za možnosť odloženia splátok a poplatky za upomienky a taktiež vo vzťahu k žalovanej z ňou vykonaných splátok bola uplatnená aj zmluvná pokuta vo výške 17 Eur (v zmysle bodu 18 Všeobecných obchodných podmienok). 20. Ako súd už vyššie skonštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navyše podmienky často ani nie sú individuálne dojednané v zmluve o spotrebiteľských úveroch, ale v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah spotrebiteľ ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetných zmlúv ovplyvniť. Súd má za to, že žalovaný ako spotrebiteľ si poplatky a zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. 21. Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov a zmluvnej pokuty, ak sa toto nachádza vo Všeobecných podmienkach, resp. Cenníku, resp. Sadzobníku poplatkov, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také zmluvné dojednanie, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. S ohľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, nepatria ani poplatky.“ 22. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2016 a vykonateľnosť dňa 15.07.2016. 23. Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu. V konaní si žalobca uplatnil nárok na finančné zadosťučinenie vo výške 300 Eur, ktorý odvodzuje od úspechu žalobcu ako spotrebiteľa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/358/2015, kde vystupoval žalobca
ako žalovaný v postavení spotrebiteľa a kde bol úspešný v sume 328,49 Eur. Rozsah porušenia spotrebiteľského práva vyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodnutia a žalobca má za to, že tým bola naplnená hypotéza ustanovenia §3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. 24. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť v celom rozsahu. 25. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. a/, § 3 ods. 3, § 4 ods. 2 toho istého zákona, § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, článku 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, článku 5, článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13 EHS z 05. apríla 1993 a dospel k nasledovným záverom. 26. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa zákona č. 250/2007 Z.z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa. 27. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/358/2015, žalobca si úspešne uplatnil svoje právo ako spotrebiteľ, keďže v konaní o zaplatenie sumy 447,04 Eur, súd žalobu žalobcu AB 1 B. V. zamietol v časti o zaplatenie 328,49 Eur. V tomto konaní súd vychádzal z toho, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, kde veriteľ poskytol dlžníkovi - spotrebiteľovi peňažné prostriedky, pričom následne podal na súd žalobu, kde si uplatňoval plnenie na základe neprijateľných zmluvných podmienok a plnenie ktoré je v rozpore so Zák. č. 129/2010 Z.z. 28. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“. 29. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života. Žalobca AB 1 B. V., na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a v rozpore so Zák. č. 129/2010 Z.z. podal na súd žalobu o zaplatenie sumy 447,04 Eur, z ktorých žalovaný nebol povinný uhradiť sumu 328,49 Eur. Tým žalobca bol vystavený súdnemu konaniu, v ktorom bránil svoje spotrebiteľské práva, pričom samotné súdne konanie je náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúci priznanie finančného zadosťučinenia. 30. Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného stavu a konania a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný. Za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval sumu 300 Eur a to s poukazom na skutočnosť, že v konaní pod sp. zn. 11C/358/2015 právny predchodca žalovaného nedôvodne požadoval sumu 328,49 Eur. 31. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý. 32. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, kde mal za to, že k porušeniu práv spotrebiteľa došlo momentom uzatvorenia zmluvy bez obsahových náležitostí, t.j. dňom 1. 8. 2012, teda majetkové právo na finančné zadosťučinenie nebolo uplatnené v lehote 3rokov odo dňa, kedy spotrebiteľovi prislúchala žaloba. 33. Z ustanovenia §3 ods. 5 posledná veta Zákona o ochrane spotrebiteľa však vyplýva, že právo na primerané finančné zadosťučinenie má spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti. Súd má za to, že teda až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, v ktorom spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojich práv alebo povinností, začína plynúť premlčacia doba. Rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 5. 5. 2016 č.k. 11C/358/2015-78 nadobudol právoplatnosť dňa 29. 6. 2016 a vykonateľnosť dňa 15. 7. 2016. Žalobca podal na súd žalobu o vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
dňa 5. 9. 2016, t.j. včas v súlade s ustanovením §101 Občianskeho zákonníka. Preto na žalovaným vznesenú námietku premlčania nebolo možné prihliadnuť. 34. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť. 35. Ďalej uviedol, že nespochybňuje to, že žaloba na plnenie bola čiastočne zamietnutá a nespochybňuje ani odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 11C 358/2015, v ktorom súd aplikoval výklad právnej normy a dospel k právnemu záveru o bezodplatnosti predmetnej úverovej zmluvy. Spochybňuje však to, že sa spotrebiteľ domohol porušenia práv tak, ako ich ustanovuje zákon č. 250/2007 Z.z. a osobitné predpisy (kumulatívna podmienka). 36. Z účelového výkladu tejto právnej normy vyplýva právo spotrebiteľa na službu a výrobok, ktorý nemá vady, ak služba alebo výrobok má vadu a spotrebiteľ sa domôže ochrany svojich práv, spotrebiteľovi prináleží náhrada škody a/ alebo finančné zadosťučinenie od zodpovednej osoby. 37. Ak sa cez vyššie naznačený účelový výklad predmetného ustanovenia zákona pozrieme na právny vzťah medzi spotrebiteľom (žalobcom) a žalovaným, ktorý bol založený Zmluvou o úvere zo dňa 01.08.2012 (a zmluvou o postúpení pohľadávky), ktorej predmetom bolo poskytnutie finančnej služby - úveru za dohodnutú odplatu, tak finančného zadosťučinenia by sa spotrebiteľ mohol domáhať len vtedy, ak pred súdom preukáže (domôže sa), že finančná služba bola poskytnutá vadne, ale v tomto prípade je nutné prijať záver, že finančná služba bola poskytnutá spotrebiteľovi bez vád (peniaze spotrebiteľ dostal v plnej výške riadne a včas). 38. S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný má za to, že síce spotrebiteľ sa úspešne na súde domohol právnej fikcie „bezodplatnosti úverovej zmluvy“, ale takéto domáhanie právnej fikcie sa nedá subsumovať pod predmetnú hypotézu právnej normy § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže táto právna fikcia vyplynula z výkladu a aplikácie právnych noriem na obsahové náležitosti úverovej zmluvy, ktorá ako právny úkon mala vady a nie z vád, ktoré sa vzťahujú na poskytnutú finančnú službu, t.j. je možné prijať záver, že spotrebiteľ sa môže domáhať rôznych porušení svojich práv, ale nie každé porušenie práva spotrebiteľa bude zakladať právo na primerané finančné zadosťučinenie, tak, ako ho má účelovo na mysli predmetná právna úprava. 39. Žalovaný tým, že podal dôvodnú žalobu na plnenie dlhu a využil svoje ústavné právo na súdnu ochranu, ktorého sa domáhal na nezávislom a nestrannom súde, nemohol spôsobiť ani len „hrozbu ujmy spotrebiteľovi“, lebo len súd pozná právo a čiastočné zamietnutie žaloby na plnenie súviselo s nestrannosťou a právnym názorom jednotlivého sudcu na obsah právneho úkonu, ktorý bol transformovaný do žaloby na plnenie. 40. Napokon žalovaný namietal, že finančné zadosťučinenie musí byť - ako vyplýva aj z jeho pojmu - primerané. Tvrdenie žalobcu, že požaduje finančné zadosťučinenie „vo výške 300 Eur, to je v takej výške, v akej sa žalovaný chcel na môj úkor obohatiť“ odvolateľ považuje za vrcholne nedôvodné a v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka, keďže považuje takýto výkon domnelého práva žalobcu za v rozpore s dobrými mravmi s ohľadom na pôvodnú hospodársku kauzu zmluvného vzťahu a to požičanie peňazí za odplatu, a teda je v rozpore s dobrými mravmi postaviť svojho veriteľa do role dlžníka. 41. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 42. Poukázal na to, že jedinou podmienkou práva na primerané finančné zadosťučinenie podľa zákona o ochrane spotrebiteľa je úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, bez ohľadu na to, aké právo spotrebiteľa bolo porušené. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, ktoré v tomto konaní požaduje v sume 300 Eur, žalobca poukazuje na to, že v pôvodnom konaní sa chcel žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatiť ešte o vyššiu sumu a to presne 328,49 Eur. 43. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. 44. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 45. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej Národnej rady č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 46. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. 47. Žalovaný v podanom odvolaní výslovne uviedol, že nespochybňuje to, že žaloba na plnenie bola v konaní pred Okresným súdom Humenné sp. zn. 11C 358/2015 čiastočne zamietnutá a nespochybňuje ani odôvodnenie tohto rozsudku. 48. V uvedenom konaní sp. zn. 11C 358/2015 žalobca nepochybne bol v postavení spotrebiteľa, pričom súd v rozsudku konštatoval porušenie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným ako veriteľom. Porušenie zákona spočívalo v nerozčlenení mesačnej splátky na istinu, úrok a poplatky s poukazom na § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona. 49. Za tohto stavu možno konštatovať, že základ nároku je daný. 50. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, nemožno vyčítať súdu prvej inštancie jeho záver, podľa ktorého táto môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila. Uvedená výška zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. 51. Odvolací súd v zmysle vyššie uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 52. Zároveň úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie. 53. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).