Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/230/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO. 247 85 199, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému: S. Š., A.. XX.XX.XXXX, W.: M. XXX/XX, XXX XX Ž. - W., v konaní o zaplatenie 345,95 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Konanie sa, v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 185,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 185,40 € od 17.12.2016, zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 70,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,- € od 17.12.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 24.11.2017 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 345,95 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu na začatie konania skutkovo odôvodnil tým, že dňa 14.01.2014 pôvodný žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570747444, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 360,- eur v hotovosti. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v týždenných splátkach po dobu 45 týždňov v sume 12,13 eur. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola dňa 14.01.2014 uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi za službu sumu 185,4 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v týždenných splátkach po dobu 45 týždňov v sume 2,01 eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv predstavovala sumu 14,14 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv a riadne a včas uhradil len splátky v celkovej výške 290,- eur. Žalobca listom zo dňa 01.10.2017 vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Do podania žaloby žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného je vo výške 345,95 eur. Žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania.

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola riadne doručená dňa 06.07.2018, písomne v súdom určenej lehote nevyjadril.

Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

4. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 17.08.2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 10.08.2018.

5. Podľa § 144 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „C.s.p.): Žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa §145 C.s.p.: Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu čiastočne späť, rozhodol súd, pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení o zastavení konania v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 185,40 eur s príslušenstvom. Predmetom konania tak zostal len suma 160,55 a príslušný úrok z omeškania.

7. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

8. Zo zmluvy označenej ako zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 570747444 zo dňa 14.01.214 vyplýva, že túto zmluvu uzatvoril žalobca a žalovaný. Obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť v prospech žalovaného spotrebiteľský úver bez určenia účelu vo výške 360,- eur. Obsahom záväzku žalovaného bola povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 45 týždenných splátkach vo výške 10,02 eur od prvej po predposlednú splátku a vo výške poslednej splátky 9,67 eur. Celkové náklady boli uvedené ako súčet úroku a administratívneho poplatku, pričom úrok vyjadrený úrokovou sadzbou vo výške 22,90 % ročne zo sumy úveru predstavoval sumu 39,06 eur a poplatok za garantovanú službu bol vyčíslený na sumu 51,49 eur. RPMN bola 69,48 %, celková čiastka k zaplateniu bola vyčíslená na sumu 450,55 eur, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 50,91 %. Úver sa poskytol na dobu 45 týždňov a termínom splatnosti poslednej splátky a teda konečnou splatnosťou úveru bol siedmy deň 45.týždňa po uzatvorení zmluvy. Splatnosť splátok bola určená tak, že splatnosť prvej splátky nastáva 7.kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7.kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.

9. Dňa 14.01.2014 bola súčasne medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu, že žalovanej za dohodnutú odmenu vo výške 185,40 eur bude počas platnosti zmluvy poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy č. 570747444 zo dňa 14.01.2014. Zmluvnú odmenu vo výške 185,40 eur sa žalovaný zaviazal splácať v 45 týždenných splátkach, vo výške 1.až 44. splátky v sume 4,12 eur a poslednú splátku v sume 4,12 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru, pričom splatnosť prvej splátky nastáva 7.kalendárny deň po uzavretí zmluvy.

10. Výzvou zo dňa 05.10.2017 žalobca vyzval žalovaného, aby dlžnú sumu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 348,75 eur zaplatil v lehote do 16.10.2017.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. g) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa § 9 ods. 1 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20100301.html>18) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401? ucinnost=29.12.2011> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150401?ucinnost=29.12.2011> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401? ucinnost=29.12.2011>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150401?ucinnost=29.12.2011>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20150401?ucinnost=29.12.2011>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401?ucinnost=29.12.2011> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

11. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému nároky vzniknuté mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570747444 zo dňa 14.01.2014 a zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Žalovaný zmluvy uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 14.01.2014 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetné zmluvy sa hľadí ako na typové spotrebiteľské zmluvy.

12. Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 14.01.2014 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že žalobca a žalovaný uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 360,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 45 týždenných splátkach, a to splátky 1 až 44 vo výške po 10,02 eur a 45.splátku vo výške 9,67 eur.

13. Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z..

Po jej preskúmaní súd zistil, že v predmetnej zmluve chýbajú tieto náležitosti:

- podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona: výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov

14. V zmluve zo dňa 14.01.2014 sa uvádza, že žalovaný sa zaväzuje splatiť úver v 45 týždenných splátkach vo výške po 10,02 eur a poslednú splátku vo výške 9,67 eur. Splatnosť splátok je vymedzená tak, že prvá splátka je splatná na 7.kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7.kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.

15. Toto ustanovenie zmluvy, pokiaľ ide o termíny splatnosti splátok, je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné a zmätočné, pretože nejednoznačne a zložito určuje termíny splatnosti jednotlivých splátok, keďže na základe takéhoto ustanovenia je bežný spotrebiteľ odkázaný sám si vypočítavať splatnosti jednotlivých splátok. Čím zložitejšie je ustanovená splatnosť každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať včas, naviac, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby boli určito a presne vymedzené jednotlivé termíny splatnosti splátok. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy nemožno prihliadať.

16. S tým súvisí i nedostatočné vymedzenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona, a to uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

17. V zmluve sa uvádza len toľko, že dňom konečnej splatnosti úveru je 7.deň 45.týždňa po uzatvorení zmluvy. Ustanovenie zmluvy, ktoré stanovovalo termíny jednotlivých splátok odpočtom počtu dní a týždňov od uzavretia zmluvy a počet splátok, nemožno podľa názoru súdu považovať za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však stranami uzavretá zmluva neobsahovala. Naviac aj zákon používa pojem termín, čo znamená, že má byť presne uvedený termín, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru a nie je možné nahradiť uvedenú náležitosť zmätočným odpočtom termínov splatnosti 1. až 45. splátky tak, že sa sám spotrebiteľ musí dopátrať k termínu, na ktorý pripadá konečná splatnosť.

18. V súvislosti s náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona, a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd navyše konštatuje, že v zmluve zo dňa 14.01.2014 sa uvádza iba toľko, že žalovaný je povinný zaplatiť 45 týždenných splátok po 10,02 eur od prvej po predposlednú splátku a poslednú splátku vo výške 9,67 eur. 19. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Nemôže preto stačiť, ak je v zmluvách uvedená len celková výška splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci žalovaný spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu

príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť zaplatené splátky započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom.

20. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona poskytnutý úver, a to ako zo zmluvy uzatvorenej dňa 14.01.2014 považuje z dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, a preto možno žalobcovi priznať len čistú nesplatenú istinu bez úrokov, poplatkov, po odčítaní žalovaným realizovaných platieb.

21. Ešte skôr, než súd vyhodnotí nárok žalobcu z vyššie uvedenej zmluvy o úvere, musí sa vysporiadať aj so zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 14.01.2014. Predmetom tejto zmluvy bola „služba“ poskytovaná zo strany žalobcu spočívajúca v hotovostnom prevzatí - inkasovaní splátok úveru zo zmluvy zo dňa 14.01.2014 od žalovaného, a to za odmenu vo výške 185,40 eur, ktorú sa následne žalovaný zaviazal splácať tiež v 45. týždenných splátkach.

22. Uvedená zmluva svojím režimom podlieha ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. S každou zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi stranami konania, ktoré sú predmetom sporu, bola teda uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, pričom ide o samostatnú zmluvu, ktorej vznik je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzatvorená v ten istý deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, súd považoval za doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom, a preto odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru, mala byť podľa § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. V prípade, ak táto odmena zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru by bola zahrnutá do nákladov úveru, a teda aj do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu RPMN uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a preto možno konštatovať, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona by sa úver aj z dôvodu nesprávne určenej RPMN považoval (nad rámec už vyššie uvedeného) za bezúročný a bez poplatkov.

23. V danom prípade je celkom nelogické, aby spotrebiteľ z vlastnej vôle a dobrovoľne pristupoval a požadoval uzatvorenie zmluvy o zabezpečení splátok úveru, čím sa jeho úver predraží, nakoľko musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude u neho vyberať splátky úveru, ktorá navyše predstavuje v danom prípade viac než 50 % poskytnutého úveru. Týmto postupom, keď súčasne so zmluvou o úvere žalobca so spotrebiteľom uzatvára aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, realizovaným podľa názoru súdu úplne cielene, žalobca dosahuje to, že sa odplata za službu inkasovania splátok úveru nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou (cenou) za doplnkový servis, službu, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve táto služba má výrazne navyšovať celkový zisk žalobcu z poskytovania úverov. Žalobcovi teda nestačí dojednaná výška odplaty za úver uvádzaná v úverovej zmluve spôsobujúca už aj tak výrazne vyššiu RPMN oproti priemernej RPMN, ale túto opäť výrazne navyšuje cez službu zabezpečenia splátok úveru. Podľa názoru súdu, týmto spôsobom (nezahrnutím odmeny obchodného zástupcu za inkasovanie splátok ako doplnkovej služby do celkových nákladov a RPMN) dochádza k obchádzaniu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Naviac, podľa súdu sa za odmenou obchodného zástupcu za uvedenú službu vo výške viac než 50 % z poskytnutého úveru skrývajú aj skryté úroky, keďže sa tým nepriamo navyšuje preplatenie poskytnutej úverovej istiny zo strany dlžníka. Súd preto zmluvu o zabezpečení splátok úverov, ktorá bola uzavretá súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, posúdil ako absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Súd má za to, že určením neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru automaticky nevzniká neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to z dôvodu, že uvedené zmluvy boli síce uzatvorené pri tom istom rokovaní, avšak zmluva o spotrebiteľskom úvere sa podľa názoru súdu dá oddeliť od zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Iný prípad by bol, keby súd určil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kedy automaticky by bola absolútne neplatná aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá závisí od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

25. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je teda neplatná a zmluva o spotrebiteľskom úvere je na základe vyššie uvedeného bezúročná a bez poplatkov. Na základe neplatnej zmluvy o zabezpečení splátok úveru nie je žalovaný povinný platiť žiadnu zmluvnú odmenu tam uvedenú, a preto súd prípadné úhrady

žalovaného realizované z titulu zmluvy o zabezpečení splátok úveru započítal na úhradu istiny úveru a nakoniec vyhodnotil nárok žalobcu nasledovne:

26. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.01.2014 žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 360,- eur, čo žalovaný nerozporoval. Žalovaný uhradil žalobcovi do podania žaloby sumu vo výške 290,- eur, čo žalovaný taktiež nerozporoval. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má nárok na zaplatenie sumy vo výške 70,- eur (360,- eur - 290,- eur). Súd preto v tejto časti žalobe vyhovel. V ostatnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.01.2015, ak záväzkový vzťah vznikol po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Okresný súd tak žalobcovi priznal nárok v sume 70,- eur spolu aj s úrokom z omeškania od 17.12.2016 do zaplatenia, t.j. deň nasledujúci po dni, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Preto súd priznal úroky z omeškania z priznanej istiny od 17.12.2016 do zaplatenia, a to v sadzbe 5 % ročne, nakoľko k prvému dňu omeškania výška základnej úrokovej sadzby ECB činila 0,0 % po pričítaní 5 percentuálnych bodov potom predstavuje úroky z omeškania vo výške 5 % ročne.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Podľa ust. § 256 ods. 1. C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

29. V časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť pripočítal súd zavinenie na zastavení konania žalobcovi. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej veci procesne zavinil zastavenie konania žalobca, nakoľko po podaní žaloby na súd navrhol konanie zastaviť.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 75,83 eur s príslušenstvom (160,55 + 13,39), čo v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 43,59 %. Úspech žalovaného v pomere k uplatnenej sume percentuálne predstavuje 56,50 %. Čistý úspech žalovaného tak predstavuje 12,91 %. Nakoľko si však žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu doposiaľ nejaké trovy v konaní vznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.