Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Ek/1360/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Moravskoslezské cukrovary, a.s., so sídlom: Cukrovarská 657, 671 67 Hrušovany nad Jevišovkou, Česká republika, IČO: 46 900 764, v konaní zastúpený: JUDr. Miroslav Červenka, so sídlom: M.R.Štefánia 72, 962 12 Detva, IČO: 50 879 308 proti povinnému: TRIPLE B CONSULTANCY s. r. o., so sídlom: Michalská 12, 811 01 Bratislava, IČO: 47 759 267, v konaní zastúpený: AGM partners s. r. o., so sídlom: Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 258 586, v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom: Mgr. Ing. Štefanom Majchrákom, so sídlom exekútorského úradu Lermontovova 17, 811 05 Bratislava, pod č. 104EX 278/20, o vymoženie 8.777,50 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23. februára 2021, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23.februára 2021 z a m i e t a.

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 23.02.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. , ktorým vo výroku I. zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a vo výroku II. nepriznal povinnému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.08.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 8.777,50 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu: Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: zo dňa 16.01.2020 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 29.09.2020 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Štefanovi Majchrákovi, so sídlom exekútorského úradu Lermontovova 17, 811 05 Bratislava, ktorý exekúciu vedie pod č. 104EX 278/20. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmaním návrhu bolo súdu preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.

2.1. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu že obsah upovedomenia nie je v súlade so skutočným stavom, nakoľko suma vymáhanej pohľadávky oprávneného smerom k povinnému nekorešponduje s plnením povinného v prospech oprávneného po vzniku exekučného titulu, ktorým je vyššie uvedený platobný rozkaz. V dôsledku tejto skutočnosti je následne aj vymáhané príslušenstvo, trovy oprávneného a súdneho exekútora, a rovnako aj blokáda bankového účtu povinného v rozpore so skutočným stavom, a zároveň v rozpore so o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,k“). Povinný po vzniku exekučného titulu, t. j. dňa 14. 9. 2020 uhradil

oprávnenému platbu vo výške 2 000,- Eur, teda istina vymáhaného nároku uvedená v upovedomení nie je správna. Súdny exekútor nebol oprávnený zahrnúť do upovedomenia vymáhanú istinu vo výške 8 777,50 Eur, ale iba istinu poníženú o už uhradenú čiastku zo strany povinného, kedy vymáhaná istina mala predstavovať sumu vo výške 6 777,50 Eur. O čiastočnej úhrade bol oprávnený preukázateľne informovaný povinným prostredníctvom e-mailovej správy (povinný poukazuje na ustanovenie § 61f, ods. 2 Exekučného poriadku) a zároveň o tom, že bude oprávnenému plniť vymáhanú sumu postupne, čo však oprávnený nerešpektoval a v rozpore s dobrými mravmi podal návrh na začatie exekúcie voči povinnému, čím účelovo a umelo navýšil trovy exekučného konania. V zmysle poučenia uvedeného v upovedomení bol oprávnený povinný bezodkladne informovať súdneho exekútora, že povinný mu pred doručením upovedomenia plnil v rozsahu, ako je uvedené vyššie, čo však evidentne neurobil. Vzhľadom k tomu, je oprávnený povinný znášať trovy, ktoré exekútorovi vznikli v čase prijatia plnenia oprávneným až do splnenia oznamovacej povinnosti, a tieto podľa názoru povinného nie je možné preniesť na povinného z dôvodu rozporu s Exekučným poriadkom. Z uvedeného tiež podľa názoru povinného vyplýva, že trovy exekútora v tejto exekučnej veci vo výške 10 % zo základu pre určenie odmeny exekútora (pozn. základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia) v zmysle ust. , ods. 2 vyhlášky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, nemohli byť vo výške 1 669,20 eur ako je uvedené v upovedomení, keďže súdny exekútor ako základ pre určenie týchto trov vzal nesprávnu výšku vymáhaného nároku, a to výlučne z dôvodov na strane oprávneného, ktorý si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť výpisom z bankového účtu povinného zo dňa 14.09.2020. Ďalej, najmä s prihliadnutím na to, že výška vymáhanej istiny nepredstavuje sumu 8 777,50 Eur, ale výlučne sumu 6 777,50 Eur, je tiež príslušenstvo tejto istiny, t. j. úroky z omeškania, uvedené v upovedomení, nesprávne. Povinný uviedol, že úroky z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 19 527,50 Eur od 16.01.2019 do 08.07.2019 predstavovali sumu vo výške 1 295,57 Eur, úroky z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 16 027,50 Eur od 09.07.2019 do 08.08.2019 predstavovali sumu vo výške 184,43 Eur, úroky z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 14 027,50 Eur od 09.08.2019 do 29.12.2019 predstavovali sumu vo výške 769,40 Eur, úroky z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 12 777,50 Eur od 30. 12. 2019 do 14. 01. 2020 predstavovali sumu vo výške 73,51 Eur, úroky z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 11 277,50 Eur od 15. 01. 2020 do 06. 02. 2020 predstavovali sumu vo výške 95,16 Eur, úroky z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 10 027,50 Eur od 07. 02. 2020 do 10. 03. 2020 predstavovali sumu vo výške 123,80 Eur a úroky z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 8 777,50 Eur od 11. 03. 2020 do 14. 09. 2020 predstavovali sumu vo výške 629,58 Eur. Úroky z omeškania vo výške 14 % zo sumy 6 777,50 Eur od 15. 09. 2020 do 5. 10. 2020 predstavovali sumu vo výške 51,99 Eur. Z uvedeného teda vyplýva, že ku dňu vydania upovedomenia, t. j. ku dňu 05. 10. 2020 mali byť vymáhané úroky z omeškania ako príslušenstvo istiny celkovo vo výške 3 223,44 Eur, nie vo výške 4 831,42 Eur, ako je nesprávne uvedené v upovedomení. Zároveň, úroky z omeškania vo výške 14 % od 05.10. 2020 do zaplatenia mali byť počítané z istiny vo výške 6 777,50 Eur, nie z istiny vo výške 8 777,50 Eur ako je nesprávne uvedené v upovedomení. Povinný zároveň podáva sťažnosť proti trovám oprávneného v exekúcii vo výške 346,72 Eur, trovám súdneho exekútora vo výške 1 669,20 Eur a predbežným trovám súdneho exekútora vo výške 3 338,40 Eur v celom v rozsahu uvedenom v upovedomení. Súdny exekútor v upovedomí uviedol súhrnnú čiastku trov oprávneného v exekúcii vo výške 346,72 Eur, avšak z daného nie je zrejmé, ako k tejto sume dospel. Pokiaľ ide o trovy súdneho exekútora vo výške 1 669,20 Eur súdny exekútor v upovedomení uviedol iba to, že sa jedná o odmenu súdneho exekútora vo výške 1 361,- Eur, plus DPH a náhrada hotových výdavkov, avšak neuviedol, na základe ktorého ustanovenia Exekučného poriadku a príslušnej vyhlášky, dospel k trovám súdneho exekútora vo výške 1 361,- Eur. Pokiaľ by mali trovy súdneho exekútora predstavovať 10 % zo základu pre ich určenie ako upravuje príslušná vyhláška, mal to súdny exekútor v tejto časti explicitne uviesť, avšak takéto odôvodnenie v upovedomení absentuje. Uvedené platí primerane aj na vyčíslenie predbežných trov súdneho exekútora. Vzhľadom k tomu, je upovedomenie v časti trov oprávneného z exekúcie, trov a predbežných trov súdneho exekútora nepreskúmateľné a nezákonné, preto by malo byť zrušené. V tejto súvislosti povinný uvádza, že pokiaľ aj by súdny exekútor v upovedomení uviedol, že trovy súdneho exekútora boli vypočítané v zmysle ust. vyhlášky, potom by aj takéto vyčíslenie bolo nesprávne nezákonné, pretože suma vo výške 1 361,- Eur s ohľadom na nesprávne uvedenú vymáhanú istinu a jej príslušenstvo uvedená v upovedomení by nepochybne nepredstavovala 10 % zo základu. Uvedené platí rovnako v prípade predbežných trov exekúcie vo výške 20 % zo základu pre určenie trov. Povinný má za to, že základom pre výpočet trov súdneho exekútora mala byť suma nie vyššia ako 11 560,- Eur, z čoho 10 % predstavuje trovy exekútora vo výške 1 156,- Eur bez DPH a hotových výdavkov, aj to iba za predpokladu, ak by vyčíslenie trov oprávneného v exekúcii bolo správne. Následne

predbežné trovy súdneho exekútora nemali byť v upovedomení uvedené vyššie ako 2 312,- Eur. Nakoľko oprávnený riadne a včas neinformoval súdneho exekútora o čiastočnom plnení zo strany povinného trovy súdneho exekútora nad rámec vyššie uvedených je povinný znášať oprávnený. S ohľadom na zrejmý rozpor obsahu upovedomenia so skutočným stavom a najmä zákonom, je následne aj blokácia bankového účtu povinného v rozsahu 17 000,- Eur neoprávnená, nedôvodná a v rozpore s Exekučným poriadkom, súdny exekútor je preto povinný tento pretrvávajúci nezákonný stav bezodkladne napraviť a umožniť povinnému nakladať s bankovým účtom v súlade s Exekučným poriadkom. Záverom povinný uvádza, že s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili čiastočný zánik vymáhaného nároku. Povinný preto navrhuje, aby bola exekúcia vedená voči povinnému, pod sp. zn. 104 EX 278/2020 v časti pohľadávky - istiny vo výške 2 000,- Eur, príslušenstva vo výške 1 607,98 Eur, úrokov z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 8 777,50 Eur od 5. 10. 2020 do zaplatenia a trov exekúcie v časti prevyšujúcej zákonný nárok, zastavená. Povinný tiež navrhuje, aby v prípade ak sa bude rozhodovať o trovách exekúcie v zmysle , aby toto podanie povinného bolo posudzované ako sťažnosť, ktorej je potrebné vyhovieť a upovedomenie v časti trov oprávneného v exekúcii, trov a predbežných trov súdneho exekútora bolo zrušené s tým, že súdny exekútor bude povinný vydať nové upovedomenie o trovách exekúcie v súlade so zákonom. Súčasne povinný žiada, aby bol oprávnený zaviazaný na úhradu trov exekučného konania, ktoré povinnému vznikli v tejto súvislosti v rozsahu 100 %. Na preukázanie svojich tvrdení predložil výpis z bankového účtu zo dňa 14.09.2020.

2.2. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučným titulom na začatie exekučného konania je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 16.01.2020 sp. zn. 3Up/l/2020. Návrh na začatie exekučného konania bol oprávneným podaný dňa 24.08.2020. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo oprávnenému doručené dňa 12.10.2020. V čase od vydania platobného rozkazu do podania návrhu na začatie exekúcie oprávnený uhradil istinu 5.250,- Eur, preto sa oprávnený podaným návrhom na začatie exekúcie domáhal vymoženia istiny 8 775,50 eur s príslušenstvom. Je pravdou, že dňa 16.09.2020 bola na účet oprávneného zaplatená suma 2 000,- Eur. Táto suma bola na účet oprávneného pripísaná z účtu majiteľa Stockfisch Dietmar, a nie z účtu povinného, i keď je pravdou, že platba je označená ako úhrada faktúry č. 44184498. Až z podaného návrhu na zastavenie exekúcie vyplýva jednoznačne skutočnosť, že poukázaná čiastka je uhradená na vymáhanú istinu. Vzhľadom na uvedené navrhol oprávnený exekúciu na vymoženie istiny v sume 2 000,- Eur zastaviť a v exekúcii pokračovať na vymoženie istiny 6 775,50 Eur. Exekúcia na vymoženie úrokov z omeškania: na úhradu úrokov z omeškania nebola povinným uhradená žiadna čiastka. Vzhľadom na úhradu istiny v čiastke 2 000,- Eur dňa 16.10.2020 oprávnený upravil návrh na začatie exekúcie nasledovne: v časti vymáhania úroku z omeškania 14% ročne zo sumy 8 777,50 Eur žiadal vykonať exekúciu na vymoženie úroku z uvedenej čiastky od 11.03.2020 do 15.09.2020 a ďalej navrhol vykonať exekúciu na vymoženie úhrady úroku 14 % ročne zo sumy 6 775,50 Eur od 16.09.2020 do zaplatenia. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva: návrh na začatie exekúcie bol podaný v súlade s exekučným titulom, preto má oprávnený nárok na náklady exekučného konania tak, ako boli v návrhu uplatnené. Čiastočná úhrada istiny bola vykonaná až po podaní návrhu a táto skutočnosť nemá vplyv na uplatnené právo na úhradu trov exekučného konania. Oprávnený preto navrhol, aby exekútor pokračoval v exekučnom konaní na vymoženie istiny 6 777,50 Eur a príslušenstva upraveného v tomto vyjadrení.

2.3. Po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie a ďalších podaní v spise mal súd preukázané, že tento bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote, čo spôsobilo, že návrh na zastavenie exekúcie má voči povinnému odkladný účinok. Následne exekučný súd pristúpil k preskúmaniu oprávnenosti a dôvodnosti začatia exekúcie ku dňu začatia exekučného konania, t.j. momentu podania návrhu na vykonanie exekúcie. Uviedol, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Následne sa zameral na vysvetlenie účelu exekučného konania, ktorý sa týka nútenej realizácie splnenia povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu s cieľom uspokojiť nárok oprávneného. Uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i

hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Argument povinného o úhrade sumy vo výške 2.000,- Eur súd vyhodnotil tak, že povinný síce preukázal predloženým bankovým výpisom, že došlo k tejto platbe, ale na uvedenú platbu nemohol prihliadnuť, a v tejto časti exekúciu zastaviť, nakoľko k uvedenej platbe došlo až počas prebiehajúceho exekučného konania. Úhrada vymáhaného nároku priznaného exekučným titulom je totiž dôvodom na vyhovenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie len v prípade, ak k tejto úhrade došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade, teda ak povinný plnil v prospech oprávneného po začatí exekučného konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o jej začatí), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekučného konania jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie. Námietky povinného v napadnutom rozhodnutí voči trovám súdneho exekútora súd považoval za neopodstatnené nakoľko ich výška je vyčíslená v súlade s platným právnym poriadkom na základe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnej od 01.04.2017 v súlade s ust. , podľa ktorého odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie. Odsek 2 vyššie uvedeného ustanovenia hovorí, že ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie. Základom pre jej určenie je celková výška vymoženého plnenia, na vymáhanie ktorého bol súdny exekútor poverený vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, t. j. v tomto prípade súčet istiny, úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Náhrada paušálnych výdavkov je stanovená v ust. vyhlášky a v zmysle odseku 1 uvedeného ustanovenia exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. Odsek 2 vyššie uvedeného ustanovenia hovorí, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. Exekútor má povinnosť v upovedomí o začatí exekúcie presne vyčísliť výšku trov exekúcie, aby bolo povinnému zrejmé, akú sumu má uhradiť s následkom skončenia exekúcie a exekučného konania. Trovy musia byť v upovedomení vyčíslené dvomi sumami, a to pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (vtedy sú trovy exekúcie nižšie) a po uplynutí tejto lehoty. Presné vyčíslenie trov exekúcie je v súčasnosti možné vzhľadom na zavedenie paušálnych výdavkov na trovy súdneho exekútora, predtým (t.j. v právnom režime do 31.marca 2017) šlo len o tzv. predbežné trovy exekúcie (v starom procesnom režime existovali námietky proti trovám exekúcie). Sú však spôsoby výkonu exekúcie, keď výdavky môžu byť omnoho vyššie, ako je suma paušálu, predovšetkým ide o predaj nehnuteľností, hnuteľných vecí, podniku alebo aj exekúcia na nepeňažné plnenia, pre ktoré nie sú paušálne výdavky dostatočné. Exekútor má však nárok aj na náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Vtedy sa nepožije ustanovenie o paušáloch, ale uplatnia sa skutočné trovy exekúcie. Zo zákona presne nevyplýva, že súdny exekútor má povinnosť presne špecifikovať aj zákonné ustanovenie, podľa ktorého postupoval pri výpočte trov exekútora a teda námietka povinného, že absentuje presná špecifikácia zákonného ustanovenia, podľa ktorého boli vypočítané trovy exekútora neobstojí. K námietke povinného ohľadom výšky trov oprávneného súd konajúc vyšším súdnym úradníkom uviedol, že výška trov vzhľadom na výšku oprávnenej pohľadávky nie je v rozpore s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. Súd spätným výpočtom zistil, že vychádzajúc z istiny vo výške 8777,50 Eur má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 330,22 Eur, pozostávajúce z dvoch polovičných úkonov (prevzatie zastupovania a podanie návrhu na vykonanie exekúcie), spolu vo výške 253,94 Eur (2 x 126,97 Eur) a dvoch režijných paušálov za rok 2020, spolu vo výške 21,24 Eur (2 x 10,60 Eur) + 20% DPH (55,03 Eur). K námietke povinného, že je zrejmý rozpor obsahu upovedomenia so skutočným stavom a najmä zákonom je následne aj blokácia bankového účtu povinného v rozsahu 17000,- Eur neoprávnená, nedôvodná a v rozpore s Exekučným poriadkom súd uvádza, že o spôsobe výkonu exekúcie rozhoduje výlučne súdny exekútor a súd nie je oprávnený do výkonu exekúcie zasahovať. Voľba konkrétneho spôsobu vykonávania exekúcie sa spája s rozsahom vymáhanej pohľadávky a objemom a druhom majetku povinných. Vhodnosť a primeranosť jednotlivých spôsobov posudzuje sám

súdny exekútor. Pokiaľ povinný spochybňuje zákonný postup súdneho exekútora, súd poukazuje na to, že orgánom štátneho dohľadu nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, ako aj nad činnosťou jednotlivých súdnych exekútorov je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Vyšší súdny úradík napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanovenia mi § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3 prvej vety, ods. 4, § 45 ods. 1,§ 61a ods. 1 písm. e) a písm. f), § 199a ods. 1, ods. 2, § 199b, § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, § 10 ods. 2, § 13a ods. 2 vyhlášky.

3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinného doručené dňa 01.03.2021 podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť, ktorá bola súdu doručená prostredníctvom elektronického formuláru dňa 11.03.2021. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas.

4. V podanej sťažnosti povinný žiadal, aby súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie, a sťažnosti proti trovám exekúcie zo dňa 19. 10. 2020 v celom rozsahu vyhovel alebo, aby uznesenie v celom rozsahu zrušil a vrátil na nové konanie. Súčasne si povinný uplatnil trovy celého konania. Napadnuté uznesenie ako aj postup súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia považoval povinný za nesprávne. Sťažnosť odôvodnil tým, povinný opakovane uviedol, že z obsahu upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že súdny exekútor začal exekúciu na vymoženie pohľadávky vo výške 8.777,50 Eur a jej príslušenstvo vo výške 4.831.42 Eur, úroky z omeškania vo výške 14 % ročne od 5. 10. 2020 zo sumy 8.777,50 Eur do zaplatenia. Z obsahu napadnutého uznesenia však vyplýva, že tak oprávnený ako aj súdny exekútor uznali, že suma vymáhaného nároku - istiny uvedená v upovedomení nie je správna a nezodpovedá skutočnosti. Oprávnený aj súdny exekútor zhodne s povinným navrhli zastavenie exekúcie v časti istiny vo výške 2.000,- Eur, ktorá bola povinným uhradená po vzniku exekučného titulu. Súd nerešpektujúc zhodné tvrdenia a návrh všetkých účastníkov exekučného konania na zastavenie exekúcie v časti istiny vo výške 2.000,- Eur nevyhovel a rozhodol svojvoľne, teda arbitrárne bez toho, aby mal na takéto rozhodnutie oporu vo vykonanom dokazovaní. Takýmto nesprávnym postupom pretaveným do napadnutého uznesenia súd podľa názoru povinného znemožnil povinnému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okrem vyššie uvedeného návrhu všetkých účastníkov exekučného konania, oprávnený spolu so súdnym exekútorom upravili návrh na začatie exekúcie nasledovne: v časti vymáhania úroku z omeškania 14% ročne zo sumy 8 777,50 Eur žiadali vykonať exekúciu na vymoženie úroku z uvedenej čiastky od 11. 03. 2020 do 15. 09. 2020 a ďalej navrhli vykonať exekúciu na vymoženie úhrady úroku 14 % ročne zo sumy 6 775,50 Eur od 16. 09. 2020 do zaplatenia. K tomuto návrhu, ktorý čiastočne sledoval aj návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti tam definovaných úrokov z omeškania sa súd žiadnym spôsobom nevyjadril, túto časť návrhu povinného na zastavenie exekúcie opomenul a do výroku uznesenia ju vôbec nepoňal. Ďalej povinný vo svojej sťažnosti uviedol, že čo sa týka odôvodnenia uznesenia v časti povinným namietaných trov exekúcie, povinný si dovoľuje uviesť, že povinný uhradil dlh čiastočne vo výške 2.000,- Eur dňa 14.09. 2020, pričom poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané až 29. 09. 2020, teda trovy súdneho exekútora vo výške 1.669,20 Eur uviedol súdny exekútor v upovedomení bez riadnej špecifikácie ustanovenia Exekučného poriadku a vyhlášky bez toho, aby boli vyčíslené vo výške, ktorá by zodpovedala vymáhanému nároku, ktorý bol o 2.000,- Eur nižší ako bolo uvedené v upovedomení. Vzhľadom k tomu, je upovedomenie a následne aj uznesenie v časti trov a predbežných trov súdneho exekútora nepreskúmateľné a nezákonné, preto by malo byť zrušené. Povinný má za to, že základom pre výpočet trov súdneho exekútora mala byť suma nie vyššia ako 11.560,- Eur, z čoho 10 % predstavuje trovy exekútora vo výške 1.156,- Eur bez DPH a hotových výdavkov, aj to iba za predpokladu, ak by vyčíslenie trov oprávneného v exekúcii bolo správne. Následne predbežné trovy súdneho exekútora nemali byť v upovedomení uvedené vyššie ako 2.312 Eur. Nakoľko oprávnený riadne a včas neinformoval súdneho exekútora o čiastočnom plnení zo strany povinného trovy súdneho exekútora nad rámec vyššie uvedených je povinný znášať oprávnený. Povinný ďalej uviedol, že tunajší súd sám v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dôvodom na zastavenie exekúcie môžu byť iba také skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Podľa

názoru povinného skutočnosti tvoriace obsah návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepochybne takými skutočnosťami sú, pričom dané nebolo medzi účastníkmi exekučného konania vôbec sporné. Napriek tomu súd vec nesprávne právne vec posúdil, kedy síce referoval na správnu právnu normu Exekučného poriadku, podľa ktorej vec posudzoval, avšak nesprávne aplikoval túto právnu normu na daný skutkový stav. Konanie súdu preto trpí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to vydanie uznesenia.

5. Súdu bolo vo veci zaslané vyjadrenie oprávneného, ktorý žiadal, aby exekučné konanie pokračovalo na vymoženie istiny 6.777,50 Eur a príslušenstva. Oprávnený má za to, že exekučným titulom na začatie exekučného konania je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 16.1.2020 sp. zn. . Návrh na začatie exekučného konania bol oprávneným podaný dňa 24.08.2020. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo oprávnenému doručené dňa 12.10.2020. V čase od vydania platobného rozkazu po podanie návrhu na začatie exekúcie oprávnený uhradil istinu 5 250,- Eur, preto sa oprávnený podaným návrhom na začatie exekúcie domáhal vymoženia istiny 8 775,50 Eur s príslušenstvom. Oprávnený potvrdil, že dňa 16.09.2020 bola na účet oprávneného zaplatená suma 2 000,- Eur pričom návrh na vykonanie exekúcie bol podaný ešte pred touto úhradou (24.08.2021). Táto suma bola na účet oprávneného pripísaná z účtu majiteľa Stockfisch Dietmar a nie z účtu povinného, i keď je pravdou, že platba je označená ako úhrada faktúry č. 44184498. Až z podaného návrhu na zastavenie exekúcie jednoznačne vyplynula skutočnosť, že poukázaná čiastka je uhradená na vymáhanú istinu. Až do podania návrhu na zastavenie exekúcie nebolo jednoznačne dané, že úhrada sa týka pohľadávky oprávneného, ktorá je predmetom exekučného konania. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol exekúciu na vymoženie istiny v sume 2 000,- Eur zastaviť, a v exekúcii pokračovať na vymoženie istiny 6 775,50 Eur. Na úhradu úrokov z omeškania podľa tvrdenia oprávneného nebola povinným uhradená žiadna čiastka. Vzhľadom na úhradu istiny v čiastke 2 000,- Eur - dňa 16.10.2020 oprávnený upravil návrh na začatie exekúcie a to tak, že v časti vymáhania úroku z omeškania 14% ročne zo sumy 8 777,50 Eur žiadal vykonať exekúciu na vymoženie úroku z uvedenej čiastky od 11.03.2020 do 15.9.2020 a ďalej navrhol vykonať exekúciu na vymoženie úhrady úroku 14% ročne zo sumy 6 775,50 Eur od 16.09.2020 do zaplatenia. Podľa názoru oprávneného z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že návrh na začatie exekúcie bol podaný v súlade s exekučným titulom, preto má oprávnený nárok na náklady exekučného konania tak, ako boli v návrhu uplatnené. Čiastočná úhrada istiny bola vykonaná až po podaní návrhu a táto skutočnosť nemá vplyv na uplatnené právo na úhradu trov exekučného konania.

6. V zmysle § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

7. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. V zmysle , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

11. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. V zmysle § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

14. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

15. V zmysle v platom znení, peňažný záväzok platený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke alebo vyplatením sumy peňažného záväzku veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník nedohodnú inak.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť.

17. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 10. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii povinného týkajúcej sa následkov vykonanej čiastočnej úhrady uvádza, že ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

18. Exekučný súd uvádza, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Čiže dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia len takých skutočností, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.

19. V danom prípade je hlavným argumentom povinného čiastočná úhrada pohľadávky (istiny) vo výške 2.000,- Eur. Z obsahu spisu je zrejmé, že platba bola vykonaná dňa 14.09.2020 a pripísaná bola na účet dňa 16.09.2020. Zároveň súd uvádza, že je nesporné, že strany chcú túto čiastočnú úhradu v prebiehajúcej exekúcii zohľadniť aj voči uplatnenému príslušenstvu pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že použili pravidlo vyplývajúce z v platom znení, súd konštatuje, že uvedené musí byť akceptované a zohľadnené.

20. Súd ako spornú vníma otázku následku čiastočnej úhrady pohľadávky po začatí exekučného konania. A to z pohľadu, či takáto platba je dôvod na zastavenie exekúcie. Súd uvádza, že dôvodom splnenia judikovanej pohľadávky je daný iba vtedy, ak k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Plnenie po začatí exekučného konania totiž spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie (o čiastočnom zastavení exekúcie) nevydáva. Ak povinný splní celú vymáhanú pohľadávku po začatí exekučného konania a táto skutočnosť je preukázaná až v exekúcii, súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie. Ak povinný splní po začatí exekučného konania časť vymáhanej pohľadávky, znižuje sa týmto plnením aktuálna výška vymáhaného nároku, čo sa stalo aj v predmetnej exekúcii. Súd musí uviesť, že z obsahu spisu bolo preukázané, že k čiastočnej úhrade istiny vymáhanej pohľadávky došlo až po podaní

návrhu na vykonanie exekúcie a uvedený fakt ani nebol medzi stranami sporný. Uvedené konanie má však za následok to, že exekučné konanie, a teda aj návrh na začatie exekúcie bol podaný oprávnene.

21. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinnými tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie.

22. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

23. K námietke povinného, ktorá sa týkala uplatnených trov exekúcie oprávneného, súd uvádza, že oprávnenosť trov právneho zastúpenia v exekúcii je nutné posudzovať z hľadiska, či bol návrh na vykonanie exekúcie podaný dôvodne alebo nie. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie (zo dňa 24.08.2020) bol podaný ešte pred čiastočnou úhradou (dňa 16.09.2020). Oprávnený teda správne postupoval, keď si v návrhu - v časti F) elektronického formulára uplatnil nárok na trovy exekúcie v celkovej výške 346,72 Eur, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia za dva polovičné právne úkony (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie exekúcie) v celkovej výške 304,73 Eur. Pričom tieto boli vypočítané v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného súd konštatuje, že trovy oprávneného uplatnené v návrhu na vykonanie exekúcie boli uplatnené dôvodne a v správnej výške. Námietku oprávneného o tom, že by mal znášať tú časť trov, ktoré sa týkajú čiastočnej úhrady povinného po začatí exekučného konania súd neakceptoval.

24. K trovám exekúcie súdneho exekútora uvedeným v Upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 05.10.2020 sudca uvádza, že súdny exekútor má nárok na odmenu a náhradu výdavkov. Sudca preskúmal uvedený protokol súdneho exekútora a dospel k záveru, že tento protokol obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 61a ods. 1 Exekučného poriadku. V otázke stanovenia výšky odmeny súdneho exekútora súd uvádza, že výška odmeny sa určuje ako percento z vymoženého plnenia, pričom nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor stanovil výšku svojej odmeny ku dňu vydania Upovedomenia o začatí exekúcie, t.j. k 05.10.2020 správne. Skutočnosť, že došlo k následnej úprave vymáhaného nároku musí byť zo strany súdneho exekútora zohľadnená následne pri výkone samotnej exekúcie. Podľa názoru súdu platba pred vydaním poverenia by nemala tvoriť základ pre výpočet odmeny súdneho exekútora, pretože v čase doručenia poverenia na vykonanie exekúcie, kedy sa začala exekúcia už bol tento nárok splnený.

25. Súd musí v tomto štádiu konania konštatovať, že v sťažnosti neboli zo strany povinného predložené žiadne dôkazy a tvrdenia, ktoré by preukázali vadnosť postupu súdu pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh. Sudca v sťažnostnom konaní po preskúmaní napádaného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka nevzhliadol nesprávne zistenie skutkového stavu, ani nesprávne právne posúdenie veci a dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval v súlade so zákonom, keď na podklade dôvodov uvádzaných povinným, jeho návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23. februára 2021 ako nedôvodnú zamietol. (výrok I. tohto uznesenia)

26. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

27. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

29. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. V konaní o návrhu na zastavenie exekúcie je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Keďže súd v sťažnostnom konaní sťažnosť povinného zamietol, povinnému teda ako neúspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. (výrok II. tohto uznesenia)

30. Oprávnený si v sťažnostnom konaní neuplatnil náhradu trov konania. Vzhľadom k uvedenému, súd o ich náhrade vo výrokovej časti nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).