Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-47-2018.pdf
PDF · 104.61 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/47/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 35 792 752, proti žalovanému: W. B., C.. XX. X. XXXX, D. M. C. X.: U. J. XXXX/XX, C. S., o zaplatenie 1 661,92 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1 019,86 € spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a s úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 1 019,86 € od 25. 10. 2015 do zaplatenia a ak úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu prevýšia sumu 1 350 €, tak odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 350 €, je žalovaný povinný platiť úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 019,86 € až do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) 6. 3. 2018, domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 1 661,92 € spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a s úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 1 661,92 € od 25. 10. 2015 do zaplatenia, a ak úrok z omeškania spolu so zmluvnou pokutou presiahnu sumu 1 500 €, požaduje zaplatiť od tohto momentu iba úrok z omeškania vo výške 5,05 % z dlžnej sumy do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 108,21 € a trovy konania.
2. Svoj nárok žalobkyňa odvodzuje zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrela zo žalovaným XX. X. XXXX (ďalej len „zmluva“), súčasťou ktorej sú zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „zmluvné dojednania“). Na základe zmluvy sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky ako bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 1 500 €, pri mesačnej splátke 47,43 € (spolu 42 splátok), celkovej čiastke, ktorú musí žalovaný zaplatiť 2 142,06 € (vrátane poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 €). Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním jednotlivých splátok, na základe čoho žalobkyňa pristúpila k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, o čom bol žalovaný upovedomený 7. 10. 2015. Žalovaný do dňa podania žaloby uhradil 330,14 €. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania a zmluvnú pokutu v zákonom stanovenom rozsahu. Zo strany žalovaného nedošlo k úhrade celej dlžnej čiastky napriek opakovaným upozorneniam zo strany žalobkyne.
3. K žalobe priložila žalobkyňa kópiu zmluvy spolu s zmluvnými dojednaniami, ktoré tvoria súčasť zmluvy, čiastočný výpis z úverového účtu žalobkyne k dňu 20. 2. 2018, pokus o zmier z pred začatím súdneho konania z 28. 10. 2015, oznámenie o zosplatnení z 13. 9. 2015 s kópiou vrátenej poštovej zásielky.
4. Žalovanému bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou okresného súdu, aby sa vyjadril k podanej žalobe v stanovenej lehote, avšak žalovaný bol v konaní pasívny a k žalobe a jej prílohám sa nevyjadril.
5. Okresný súd na základe predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový a právny stav.
6. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 21. 1. 2015 zmluvu, ktorej súčasťou sú aj zmluvné dojednania. Na základe uvedenej zmluvy žalobkyňa poskytla žalovanému úver vo výške 1 500 €, ktorý po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 €, predstavoval sumu 1 350 €. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver 42 mesačnými splátkami vo výške 47,43 €. Celkovú čiastku, ktorú mal žalovaný ako dlžník uhradiť predstavovala sumu 2 142,06 €. Predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) za úver činila 26,17 %, ročná úroková sadzba 18,08 %, priemerná RPMN za úver 36,30 %, poplatok za poskytnutie úveru 150 €. Žalovaný do dňa podania žaloby zaplatil celkovo sumu 330,14 €.
7. Podľa bodu 8.1 zmluvy sa pre prípad omeškania s platením úveru zmluvné strany dohodli na sankcii v podobe zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p. a.) pričom zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
8. V zmysle bodu 10.1. zmluvných dojednaní, poplatok za poskytnutie úveru sa uhrádza jeho započítaním so sumou úveru a rozdiel bude vyplatený na účet dlžníka.
9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
15. Podľa § 9 ods. 7 ZSU, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
16. Podľa § 9 ods. 12, 13 a 14 ZSU v znení účinnom od 23. 12. 2015, všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, musia byť obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ak ďalej nie je ustanovené inak, veriteľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a najmä ktorej predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté. Akékoľvek poskytnuté plnenia spotrebiteľa súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere požadované alebo vyberané veriteľom alebo treťou osobou sa považujú za plnenia spotrebiteľa veriteľovi a za súčasť odplaty podľa osobitných predpisov. Každé plnenie vyberané veriteľom alebo treťou osobou v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný bezodkladne evidovať podľa osobitného predpisu; na tento účel sa veriteľ nemôže dovolávať skutočnosti, že plnenie prijala tretia osoba.
17. Podľa § 25g ZSU, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.
18. Okresný súd mal za preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi žalobkyňou ako veriteľom poskytujúcim úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom. Zároveň sa na predmetnú zmluvu vzťahujú aj ustanovenia ZSU, pretože predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné definičné znaky, ktorými zákonodarca vymedzil, ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, čo vyplýva aj z ustanovení predmetnej zmluvy a zmluvných dojednaní, ktoré odkazujú na predmetný zákon.
19. Po posúdení obsahu zmluvy, zmluvných dojednaní a výpisu z úverového účtu okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa pri vyplatení úveru na účet žalovaného postupovala nesprávne, ak žalovanému vyplatila istinu úveru 1 350 € z dôvodu započítania poplatku za poskytnutie úveru. Uvedeným postupom veriteľ reálne poskytne spotrebiteľovi sumu úveru zníženú o uvedený poplatok. Uvedený postup žalobkyňa nepoprela, naopak, vo svojom vyjadrení z 23. 5. 2018 potvrdila tento postup. Okresný súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/14 (Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY a. s.), v ktorom o štvrtej z predložených prejudiciálnych otázok rozhodol tak, že „Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“ Uvedený postup zo strany žalobkyne znevýhodňuje žalovaného, pretože sa úročí suma istiny (1 500 €), avšak reálne má k dispozícii sumu zníženú o započítaný poplatok (1 350 €). Úrok pritom predstavuje odplatu, teda odmenu za to, že veriteľ poskytne svoje peňažné prostriedky dlžníkovi. V tomto prípade si časť poskytnutých prostriedkov vzal priamo veriteľ na úhradu poplatku za poskytnutie úveru, čo má zásadný vplyv na celkové náklady spotrebiteľa a aj na výpočet RPMN.
20. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že údaj o RPMN uvedený v zmluve pod bodom 6., je nesprávny, pretože reálna výška poskytnutého úveru je jedným zo základných parametrov potrebných pre výpočet RPMN. Ak bola žalovanému poskytnutá suma 1 350 €, pričom pri výpočte RPMN žalobkyňa vychádzala zo sumy 1 500 €, je v predmetnej zmluve RPMN vypočítaná nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. d) ZSU. Z uvedeného dôvodu ma žalobkyňa nárok na vrátenie sumy 1 019,86 € po odpočítaní sumy, ktorú žalovaný uhradil doposiaľ na účet žalobkyne (1 350 € - 330,14 €). Vo zvyšnej časti, ktorá predstavuje úroky a poplatky, súd žalobu zamietol.
21. Okresný súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa s cieľom obísť ustanovenia ZSU uzavrela osobitnú dohodu o poskytovaní služieb, ktorej kópiu predložila na výzvu súdu, za ktorú žiadala uhrádzať odplatu vo výške 42 mesačných splátok á 34,56 €, t. j. spolu 1 451,52 €. Uvedená dohoda je uzavretá vo forme osobitnej zmluvy, ktorú vopred naformulovala žalobkyňa, pričom je evidentné, že s jej uzavretím počíta aj žalobkyňou vopred pripravená zmluva, kde v bode 6. je uvedený informatívny údaj o mesačnej platbe, v ktorej je už zahrnutá splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb. Cieľom takéhoto postupu zo strany žalobkyne je obísť ustanovenia ZSU s odvolaním sa na dobrovoľný (nepovinný) charakter dohody o poskytovaní služieb, pričom ide o také služby, ktoré môžu byť zahrnuté v samotnej zmluve bez potreby uzatvárať osobitnú dohodu, čo napokon deklaruje aj časť I. odsek 5 tejto dohody, podľa ktorej ak sa dohoda o poskytnutí služieb neuzavrie, môže o jednotlivé služby dlžník požiadať samostatne. Následkom takejto dohody je, že odplata, ktorú požaduje žalobkyňa za poskytnuté služby, nezahrnie do celkových nákladov úveru a tým pádom je RPMN nižšia napriek tomu, že spotrebiteľa tieto náklady zaťažujú. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že doposiaľ nebola predmetom posúdenia ani jedna zmluva žalobkyne, súčasne s ktorou by nebola uzavretá aj dohoda o poskytovaní služieb.
22. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa používa štandardné (vopred naformulované) zmluvy o revolvingovom úvere a dohody o poskytnutí služieb, ktorými napriek výslovnému zákazu podľa § 9 ods. 7 ZSU, sa snaží obísť ustanovenia ZSU tak, aby s poukazom na údajne osobitné dojednanie dohody, ktorá nebola podmienkou poskytnutia úveru, nemusela odplatu za ňu zahnúť do celkových nákladov úveru, čo má v konečnom dôsledku za následok neprávny údaj o RPMN, a teda v súlade s § 11 ods. 1 písm. d) ZSU je z tohto dôvodu poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov.
23. V tejto súvislosti okresný súd poukazuje aj na novelizované znenie ust. § 9 ods. 12, 13 a 14 ZSU v znení účinnom od 23. 12. 2015, ktoré sa v súlade s § 25g ZSU uplatňujú aj na vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou týchto ustanovení, podľa ktorých by dohoda v znení ako ju uzatvára žalovaná so svojimi dlžníkmi, neprešla testom prijateľnosti zmluvných podmienok, pretože zákonodarca reagoval na takéto praktiky zo strany veriteľov, ktorými spolu so zmluvami o spotrebiteľskom úvere uzatvárali súvisiace zmluvy, ktorých predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto dohody.
24. Žalobkyňa si uplatnila aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré mali spočívať v odmene právnemu zástupcovi za právnu službu poskytnutú v súvislosti zaslaním pokusu o zmier žalovanému pred podaním žaloby na súd. Výška nákladov bola určené ako suma tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci určenej podľa príslušných predpisov o odmenách a náhradách advokátov vo výške 97,60 € a paušálnej náhrade advokátovi vo výške jedného režijného paušálu v sume 10,61 €.
25. Okresný súd nárok žalobkyne v tejto časti zamietol, pretože v danom konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu reálnych nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 108,21 €. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 38/2015, z 21. 1. 2015). Náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, predstavujú reálne vynaložené náklady, ktorých účelnosť vynaloženia a ich skutočnú výšku je žalobkyňa povinná preukázať. Tieto náklady nie je možné zamieňať s odmenou advokáta podľa vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z., pretože ide o hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Trovy právneho zastúpenia vyčíslené podľa vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z., si žalobkyňa môže uplatňovať len za úkony po začatí konania pred súdom, nie však za úkony v predsúdnom štádiu.
26. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenia č. 87/1995 Z. z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Podľa § 3a ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu 2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
29. Podľa § 3a ods. 2 nariadenia č. 87/1995 Z .z., za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.
30. Podľa § 3a ods. 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z, sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.
31. Žalovaný úver riadne nesplácal, žalobkyňa mu listom z 13. 9. 2015 oznámila, že je v omeškaní s úhradou splátok 5, 6 a 7 v sume celkom 243,79 €. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil, preto žalobkyňa pristúpila k zosplatneniu úveru. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy 1 019,86 €, a to od 25. 10. 2015, preto žalobkyni vznikol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne z dlžnej sumy podľa bodu 8 ods. 8.1 zmluvy a tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ vo výške 5,05 % (5 + 0,05 %), pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) k 25. 10. 2015 bola 0,05 %. Súd preto priznal žalobkyni nárok na uvedené sankcie v rozsahu podľa § 3a nariadenia č. 87/1995 Z. z. (t.j. do výšky 3-násobku výšky úrokov z omeškania podľa § 3 uvedeného nariadenia, čo je 15,15% ročne), a to do doby, kým suma zmluvnej pokuty a úroku z omeškania dosiahne sumu poskytnutých peňažných prostriedkov (1 350 €). Od nasledujúceho dňa patrí žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne (t.j. podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z.).Súd teda vo veci rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti, týkajúcej sa úrokov z omeškania ako aj zmluvnej pokuty považoval súd žalobu za nedôvodnú, a preto ju aj v tejto časti zamietol. 32. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 1 661,92 € s príslušenstvom, priznaná jej bola suma 1 019,86 € s príslušenstvom (okrem spojených s uplatnením pohľadávky v sume 108,21 €. V konaní mala teda žalobkyňa úspech v 58 %, jej neúspech predstavuje 42 %. Žalobkyňa teda vo veci dosiahla celkový úspech len vo výške 16 % (58 % - 42 %) a v takomto rozsahu jej súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania.
35. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.