Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/22/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: I. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, Z.Ň., o zaplatenie sumy 214,68 EUR, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 213,03 EUR v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobu doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.6.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 214,68 EUR titulom úhrady vynaložených nákladov zdravotného poistenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nebol v období od 1.1.2014 do 6.9.2017 povinne zdravotne poistený v SR a nesplnil si prihlasovaciu povinnosť voči žalobcovi. Žalovaný nie je verejne zdravotne poistený v SR od 1.11.2016 a doklady poistenia v ČR boli žalobcovi doručené dňa 28.5.2018. Žalovaný zdravotnú starostlivosť na území Slovenskej republiky, hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia čerpal aj v období po vyňatí/zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR, hoci už na ňu nemal nárok. Tým vznikla žalobcovi škoda v sume 214,68 EUR. Rozpis poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovaného hradenej žalobcom v období po vyňatí/zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR žalobca predložil v pripojenom účte poistenca. Žalobca písomne vyzval žalovaného na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou zo dňa 27.3.2018. Žalovaný doposiaľ žalobcovi dlžnú sumu neuhradil.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len , nevyjadril.

3. Podľa § 297, veta druhá, písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR.

4. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

5. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd nenariadil na prejednanie veci samej ústne pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR, ide o otázku

jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sa považujú za nesporné. Súd preto v súlade s § 297 vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 17.8.2018. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 6.8.2018, t.j. najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z výpisu z účtu žalovaného ako poistenca (Zdravotná starostlivosť) za obdobie od 1.1.2014 do 6.9.2017 súd zistil, že žalobca zaplatil úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť za celé obdobie spolu vo výške 213,03 EUR.

8. Z listu žalobcu adresovaného žalovanému označeného ako výzva na úhradu - pokus o zmier zo dňa 27.3.2018 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 214,68 EUR z dôvodu, že žalobca za neho hradil zdravotnú starostlivosť a kapitačné platby aj v čase, keď už nebol zdravotne poistený v Slovenskej republike, nakoľko túto skutočnosť žalovaný oznámil žalobcovi oneskorene.

9. Z listiny označenej ako Odpověď na žádost o potvrzení dob trvání pojištění - druh pojistného rizika: nemoc a mateřství zo dňa 28.5.2018 súd zistil, že J. V. E.Ť. A. oznámila žalobcovi, že žalovaný bol poistený v ČR podľa ich právnych predpisov v rôznych obdobiach od 5.2.2002 do 31.10.2016.

10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára :

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej len citovaného zákona), v znení účinnom v období od 1.2.2008, poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“).

12. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

13. Podľa § 3 ods. 4 citovaného zákona, zdravotným poistením v cudzine sa na účely tohto zákona rozumie systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie alebo daňového systému príslušného štátu alebo komerčné zdravotné poistenie ustanovené legislatívou príslušného členského štátu pre vykonávanú činnosť; v prípade štátov, ktoré nie sú členskými štátmi, sa týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov.

14. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka podľa § 3 ods. 3 písm. h).

15. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká aj dňom nasledujúcim po dni zániku skutočností uvedených v § 3 ods. 2 písm. a) až c).

16. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods.2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.

17. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (odkaz zákon č. 577/2004 Z.z.), ak ďalej nie je ustanovené inak.

18. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom ( § 9 a 10).

19. Podľa § 22 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, poistenec je povinný plniť oznamovacie povinnosti podľa § 23 ods. 1, 4 a 6.

20. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia(§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.

21. Podľa § 23 ods. 4 citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods.2 a ods.3) zdravotnej poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.

22. Podľa § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, príslušná zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise (odkaz na zákon č. 577/2004 Z.z.).

23. Podľa § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa poskytuje príspevky na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených osobitným predpisom (odkaz na zákon č. 577/2004 Z.z.).

24. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

25. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu - zdravotnej poisťovne, na vrátenie úhrady, ktorú zaplatil za zdravotnú starostlivosť poskytnutú z finančných prostriedkov zdravotného poistenia počas doby, kedy bol žalovaný vyňatý zo zdravotného poistenia na území SR a na úhradu zdravotnej starostlivosti nemal nárok.

26. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na žalovaného sa vzťahuje zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, pretože spĺňa podmienky ustanovené v ust. § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 a § 4 ods. 1 tohto zákona a teda je poistencom povinného verejného zdravotného poistenia na území SR. Žalovaný je totiž fyzickou osobou s trvalým pobytom na území SR.

27. Žalovanému ako poistencovi v súlade s ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, preto prislúcha právo na úhradu zdravotnej starostlivosti a príslušná zdravotná poisťovňa (v danom prípade žalobca) je v zmysle ust. § 25 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona povinná túto starostlivosť mu zabezpečiť v rozsahu ustanovenom v zákone č. 577/2004 Z.z.

28. Zákon č. 580/2004 Z.z. však ustanovuje výnimky z verejného zdravotného poistenia. Ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, takouto výnimkou je, ak je fyzická osoba zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. Ak takáto skutočnosť nastane, dochádza k zániku verejného zdravotného poistenia, tak ako to vyplýva z ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona.

29. Súd považoval za nesporné skutkové tvrdenia žalobcu, že žalovaný, na ktorého sa pôvodne vzťahovalo verejné zdravotné poistenie na území SR bol zdravotne poistený na území tohto cudzieho štátu - Česká republika, počnúc od 5.2.2002 v rôznych časových obdobiach. Uvedená skutočnosť znamená, že v zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. ku dňu 4.2.2002 došlo k zániku povinného verejného zdravotného poistenia žalovaného na území SR.

30. Tiež považoval súd za nesporné, žalovanému bola v období od 1.1.2014 do 6.9.2017 na území SR hradená zdravotná starostlivosť, spočívajúca v úhrade za reálne poskytnutú zdravotnú starostlivosť spolu vo výške 213,03 EUR. Uvedenú sumu zaplatil žalobca plniac svoju povinnosť v zmysle zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, keďže o zániku poistenia nemal vedomosť. Žalovaný si totiž nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť ustanovenú v § 22 ods. 2 písm. f/ v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, a to oznámiť najneskôr do ôsmich dní

skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca. Žalovaný bol povinný túto oznamovaciu povinnosť splniť.

31. Súd konštatoval, že na úhradu zdravotnej starostlivosti žalovaný nemal nárok z dôvodu zániku poistenia. Právo na úhradu zdravotnej starostlivosti s ust. § 22 ods. 1 písm. b/ v spojení s ust. § 9 ods.1 cit. zák. má totiž len poistenec. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikla škoda, ktorú súd posúdil podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

32. Podľa § 420 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

33. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

34. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

35. Protiprávny úkon je porušením právnej povinnosti, a teda správaním, ktoré sa prieči právu a preto je protiprávne. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Zahŕňa tak konanie, t.j. správanie aktívneho charakteru, ako aj opomenutie, t.j. správanie pasívneho charakteru.

36. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch a ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného.

37. Príčinná súvislosť znamená určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

38. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia v Trestnom zákone, ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie a tie sa vnútorne členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. Príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

39. Súd konštatoval, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti žalovaného za vznik škody.

40. Protiprávny úkon žalovaného spočíva v porušení právnej povinnosti, ustanovenej v § 22 ods. 2 písm. f), v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a teda, v nesplnení vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti.

41. Škodu predstavuje majetková ujma, zmenšenie majetku žalobcu o finančné prostriedky, ktoré uhradil z prostriedkov verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť žalovaného v rozsahu 213,03 EUR.

42. Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, súd mal za to, že škoda nesporne vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti. Tým, že si žalovaný nesplnil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi, žalobca nemal vedomosť o zániku poistenia a ďalej si plnil svoju zákonnú povinnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť, hoci túto povinnosť už nemal. Keby bol žalovaný oznamovaciu povinnosť splnil, žalobca by nadobudol vedomosť o zániku poistenia a zdravotnú starostlivosť by nebol hradil, čo znamená, že ku škode by nedošlo.

43. Čo sa týka zavinenia, pre záver o zodpovednosti za škodu v danom prípade postačuje nedbanlivostné zavinenie, hoci aj nevedomé. Je možné predpokladať, že žalovaný nechcel spôsobiť škodu, avšak vzhľadom na okolnosti - odchod do cudziny, kde spadal pod poistenie cudzieho štátu, o tom vedieť mal a mohol.

44. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že žalovaný ako subjekt zodpovedný za vznik škody, je povinný škodu nahradiť a zaviazal ho zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu 213,03 EUR.

45. Súd zamietol návrh žalobcu, v ktorom požadoval zaplatenie sumy 1,65 Eur, nakoľko vznik nároku na zaplatenie tejto sumy (t.j. vynaloženie týchto uplatnených nákladov) žalobca súdu vôbec neodôvodnil a zároveň žiadnym listinným dôkazom nepreukázal.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Súd pri rozhodovaní o trovách vychádzal z ust. § 255 ods. 1 a contrario a žalobcovi, ktorý mal neúspech len v nepatrnej časti, nepriznal náhradu trov konania, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).