Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-2932-2017.pdf
PDF · 88.55 KB
Case nature
Subarea
39Er/2932/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: X/ F. N., N.. XX.XX.XXXX, A. A. XXXX/ X, A. - W., X/ Z. N., N.. XX.XX.XXXX, A. A. XXXX/X, A. - W., zast. zákonným zástupcom Z. V., N.. XX.XX.XXXX, A. A. XXXX/X, A. - W., právny zast. SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 254 432, proti povinnému: W. N., N..: XX.XX.XXXX, A. M. XXXXX/XX, A. - W. A., právny zast. JUDr. Silvia Turcsányiová, advokát, so sídlom Gajova 4, Bratislava - Staré Mesto, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Peltznerom, Exekútorský úrad so sídlom Jakubovo námestie 15, 811 09 Bratislava, pod sp. zn.: EX 57/2017, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 39Er/2393/2017-31 zo dňa 25.10.2017 takto
rozhodol:
Súd mení uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 39Er/2393/2017-31 zo dňa 25.10.2017 takto:
I. Súd námietkam povinného proti exekúcii v časti dlžného výživného vo výške 290 eur v y h o v u j e.
II. Súd námietky povinného proti exekúcii vo zvyšnej časti z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 26.04.2017 vydal tunajší súd poverenie č. 5102 208828, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Tomáša Peltznera vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 25.10.2017 vydal tunajší súd uznesenie č.k. 39Er/2393/2017-31, ktorým osobou vyššieho súdneho úradníka rozhodol, že námietky povinného proti exekúcii zo dňa 13.09.2017 zamieta. Okresný súd Bratislava II v odôvodnení uznesenia č.k. 39Er/2393/2017-31 uviedol, že v prípade ak plnenie dlžníka nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov u toho istého veriteľa a že dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viac dlhov chce vyrovnať, neprechádza právo voľby, ktorý z viac dlhov bol uhradený, na veriteľa. Pri úvahe, ktorý z viac dlhov je pri takomto plnení vyrovnaný možno vychádzať buď zo zásady priority (prednostného vyrovnania niektorého z viac dlhov, založeného napríklad na dobe ich splatnosti, na úrovni ich zabezpečenia, na ich povahe a pod.) alebo zo zásady proporcionality (pomerného vyrovnania všetkých dlhov). Ak sa nemôže uplatniť zásada priority, je potreba postupovať podľa zásady proporcionality.
3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný dňa 13.11.2017 sťažnosť. Sťažnosť bola doručená súdu elektronicky.
4. V predmetnej sťažnosti povinný uviedol, že Okresný súd Bratislava II nesprávne právne posúdil premlčanie požadovaných splátok výživného, resp. ich časti zročných v čase od 15.02.2009 do 15.03.2014. Povinný uviedol, že zákon o rodine neobsahuje zásadu priority, ktorou súd odôvodňuje napadnuté uznesenie, rovnako Občiansky zákonník neobsahuje úpravu plnenia viacerých dlhov tomu istému veriteľovi z hľadiska zániku záväzkového právneho vzťahu. Túto absenciu nemožno nahradiť ani analógiou čí výkladom, pričom ani prax slovenských súdov túto otázku nerieši, keďže absentuje zákonný
rámec. Podľa povinného základné princípy súkromného práva nemôžu nahrádzať chýbajúce znenie zákona. Môžu byť len významnou interpretačnou pomôckou pri výklade právnych noriem. Súdom nie je daná zákonodarná právomoc, majú zákony len aplikovať a nie vytvárať. Princíp proporcionality sa podľa povinného týka len špecifických oblastí súkromného práva a nemožno ho v práve generalizovať, a už vôbec nie aplikovať pri rodinnoprávnych vzťahoch, ktoré sú upravené špeciálnou právnou normou. Na základe uvedeného povinný opakovane vzniesol námietku premlčania, nakoľko v zmysle ustanovenia § 77 ods. 2 Zákona o rodine sa práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona premlčujú. Na základe týchto skutočností povinný považuje dlžné výživné vo výške 1 210 Eur za nesprávne vypočítané. Sťažovateľ namietal, že okresný súd sa nevysporiadal s tvrdeniami povinného o uhradení sumy 145 Eur dňa 11.04.2017 a uhradení sumy 145 Eur dňa 30.08.2017, o čom povinný predložil doklady - poštové poukážky z mesiaca 4/2017 a 8/2017. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný navrhol, aby súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 39Er/2932/2017 zo dňa 25.10.2017 zrušil.
5. Podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
6. Podľa § 242 Civilného sporového poriadku, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
7. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Podľa § 250 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
10. Podľa § 243h ods. 1) prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
12. Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
13. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
14. Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
15. Podľa § 77 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
16. Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Námietky sú v exekučnom konaní procesným prostriedkom obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov
taxatívne ustanovených v zákone. Námietky ako procesný prostriedok smerujú proti samotnej exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie či prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku.
18. Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2259796-2259796&f=2>, a to: a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného
19. Súd musí v konaní o námietkach skúmať najmä skutočnosť, či exekúcia začala oprávnene a je prípustná, t.j. či v čase začatia exekúcie naozaj existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.
20. Preskúmaním doručenky nachádzajúcej sa v súdnom spise mal súd za preukázané, že napádané uznesenie č.k. 39Er/2932/2017-31 bolo povinnému doručené dňa 27.10.2017. Nakoľko sťažnosť povinného bola doručená tunajšiemu súdu elektronicky dňa 13.11.2017, súd konštatuje, že lehota 15 dní na podanie sťažnosti v zmysle § 242 CSP bola zachovaná.
21. Súd preskúmal napadnuté uznesenie, námietky povinného zo dňa 13.09.2017, vyjadrenie oprávnených k námietkam povinného zo dňa 06.10.2017 a zistil, že sťažnosť povinného proti uzneseniu č.k. 39Er/2932/2017 - 31 je z časti dôvodná.
22. Povinný vo svojich vyjadreniach správne uviedol, že slovenský Zákon o rodine ani Občiansky zákonník v súčasnosti neobsahujú úpravu plnenia viacerých dlhov tomu istému veriteľovi. Takúto právnu úpravu obsahoval § 73 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. účinného do 31.12.1991, v zmysle ktorého vyplývalo, že ak má tomu istému veriteľovi dlžník splniť niekoľko dlhov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnaný dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási, že ho chce splniť; inak sa plnením uhradí dlh najskôr zročný, a to najprv jeho príslušenstvo. V rámci následnej novelizácie Občianskeho zákonníka došlo k vypusteniu daného ustanovenia, pričom z dôvodovej správy zákonodarcu nevyplýva dôvod zrušenia tohto ustanovenia, ani úmysel zákonodarcu neriešiť zákonom problematiku plurality dlhov u toho istého veriteľa.
23. Napriek skutočnosti, že novelizáciou Občianskeho zákonníka došlo k vypusteniu predmetného ustanovenia, v zmysle ustálenej judikatúry, napríklad Krajský súd Žilina v uznesení sp.zn 11CoE/7/2013 uviedol, že v danom prípade „je potrebné vychádzať zo základných princípov právneho poriadku, ktorými sa riadi úprava občianskoprávnych vzťahov. Ak splnenie dlhu predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzku alebo z iného občianskoprávneho vzťahu, tiež z toho vyplýva, že z viac dlhov, ktoré má dlžník voči tomu istému veriteľovi, je vyrovnaný (ak nestačí plnenie na úhradu všetkých dlhov), ten z nich, o ktorom dlžník prejaví pri plnení úmysel ho splniť, teda taký dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási, alebo ktorý dlžník pri plnení inak určí, že ho chce splniť. V prípade, že plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov u toho istého veriteľa a že dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viac dlhov, resp. v akej výške chce vyrovnať, je prednostne potrebné vychádzať z tzv. zásady priority, t.j. z prednostného vyrovnania niektorého z viac dlhov založeného napr. na dobe ich splatnosti, na úrovni ich zabezpečenia, na ich povahe a pod....“ (ďalej viď napr. uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/25/2016)
24. Preštudovaním poverenia na vykonanie exekúcie a upovedomenia o začatí exekúcie mal súd za preukázané, že predmetom exekúcie je dlžné výživné a bežné výživné v prospech oprávnených. Povinnému tak preukázateľne vzniklo viacero dlhov voči veriteľom - oprávneným v predmetnej exekúcii. Preštudovaním príloh k exekučnému titulu a vyjadrení účastníkov konania mal súd za nesporné,
že povinný síce poskytoval jednotlivé plnenia pravidelne, avšak v rôznych výškach a bez riadnej špecifikácie, za ktorý mesiac a ktorý dlh bola konkrétna platba vykonaná. Na základe špeciálnej povahy rodinného práva, právneho a rodinného vzťahu medzi povinným a oprávnenými, kde sa vyskytuje chránený subjekt práva - dieťa - subjekt svojím postavením a schopnosťami odkázaný na výživu rodičov, súd konštatuje, že v danom prípade je potrebné aplikovať prednostne zásadu priority, v zmysle ktorej sa nedostatočne špecifikované platby povinného v prospech oprávnených započítavali na najskôr splatný dlh.
25. Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii v časti dlžného výživného zo dňa 13.09.2017 a sťažnosti zo dňa 10.11.2017 uviedol, že výška dlžného výživného bola nesprávne vypočítaná, nakoľko vznáša námietku premlčania splátok výživného za obdobie od 15.02.2009 do 15.03.2014. Nakoľko súd konštatoval, že z dôvodu riadneho neoznačenia jednotlivých platieb poskytovaných v prospech oprávnených, sa tieto započítavali na najskôr splatný dlh (v danom prípade na dlžné výživné), námietka premlčania jednotlivých splátok výživného podľa § 77 ods. 2 zákona o rodine za uvedené obdobie nie je dôvodná. Jednotlivé neoznačené platby uhrádzané povinným boli započítavané prioritne v prospech najskôr splatného dlžného výživného. Preštudovaním prílohy s názvom „Prehľad výživného pre maloleté deti Nagyové“ k návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 28.03.2017 mal súd za nesporné, že v období od februára 2009 do marca 2017 povinný poskytol platby v súhrnnej výške 13 000 Eur. V zmysle zásady priority sa tieto poskytované platby v prospech oprávnených započítavali na najskôr splatné dlhy, preto boli započítané ako platby v súhrnnej výške 12 910 Eur za dlžné výživné za obdobie od februára 2009 do júna 2016 a ako čiastočná úhrada dlžného výživného vo výške 90 Eur za obdobie júl 2016. Súd zároveň konštatuje, že výška mesačných platieb je v exekučnom titule uvedená jasne a určito. Napriek tejto skutočnosti povinný zasielal peňažné prostriedky oprávneným v rôznej výške bez identifikácie zasielaných platieb. Povinný bol teda s výškou jednotlivých splátok výživného riadne oboznámený. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že dlžné výživné vo výške 1 210 Eur bolo v upovedomení o začatí exekúcie vypočítané správne.
26. Povinný spolu s námietkami proti exekúcii predložil súdu platobné doklady za mesiace apríl 2017 a august 2017 preukazujúce, že suma dlžného výživného vyčísleného v upovedomení o začatí exekúcie (pozostávajúca zo sumy 1 210 Eur dlžného výživného do momentu podania návrhu na vykonanie exekúcie a zo sumy 725 Eur ďalšieho dlžného výživného, ktoré vzniklo v období od podania návrhu na vykonanie exekúcie do vydania upovedomenia o začatí exekúcie) bola preukázateľne navýšená a povinný žiadal o zastavenie exekúcie v tejto časti. Preštudovaním priložených dokladov mal súd za preukázané, že v období po podaní návrhu na vykonanie exekúcie došlo k úhrade platieb v prospech oprávnených spolu vo výške 290 Eur, pričom tieto platby neboli zo strany súdneho exekútora započítané na dlžné výživné. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že po vzniku exekučného titulu došlo ku skutočnostiam spôsobujúcich zánik vymáhaného nároku v časti dlžného výživného vo výške 290 Eur, preto súd námietkam proti exekúcii v časti dlžného výživného vyhovel vo výške 290 Eur.
27. Na základe uvedeného, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I tohto uznesenia je podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať en do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.