Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-966-2016.pdf
PDF · 71.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5Er/966/2016
Uznesenie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2 , 851 04 Bratislava , IČO: 35937874, proti povinnému: T. P.Í., N.. XX.X.XXXX, A. Č. XXX, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ďorďovičom, st., so sídlom exekútorského úradu Mierové námestie 1, Trenčín, o vymoženie 641,62 EUR, t a k t o
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 67,20 EUR, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poveril súdneho exekútora poverením č. 5304 058686 * zo dňa 02.12.2016 vykonaním exekúcie.
2. Tunajšiemu súdu bol dňa 16.07.2018 doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, keď majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor spolu s podnetom na zastavenie exekúcie predložil aj exekútorský spis. Súdny exekútor vykonaním šetrením majetkovej podstaty povinného zistil, že povinný nevlastní žiaden majetok postihnuteľný exekúciou, a ani finančné prostriedky z ktorých by mohla byť exekúcia uspokojená. Exekútor v prílohe súdu doručil aj súhlas oprávneného zo dňa 06.07.2018 v ktorom oprávnený navrhuje exekútorovi postupovať podľa § 57 ods 4. Exekučného poriadku a podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h).
3. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie ( § 57 ods. 1 písm. h ) Exekučného poriadku ).
7. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže
sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie, o tom, že vykonaným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie súdneho exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku ), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Súdny exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Podľa § 125 Občianskeho súdneho poriadku za dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom orgánom verejnej moci je aj exekútor. Súd dodáva, že oprávnený ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu.
8. Súd mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci ako za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).
9. Súd pri rozhodovaní bral do úvahy aj skutočnosť, že zo zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) súhlasil aj samotný oprávnený.
10. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Vzhľadom k tomu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
12. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 67,20 EUR.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
15. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré mu boli priznané v zmysle § 196 Exekučného poriadku a v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej vyhláška) odmenu za výkon exekučnej činnosti spolu vo výške 58,80 Eur, ktorá pozostáva:
a) z paušálnej odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ustanovenia § 14, § 15 vyhlášky vo výške 33,19 EUR,
b) náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených na exekúciu spolu vo výške 22,81 EUR,
c) DPH vo výške 20 % zo sumy 56,00 EUR, čo predstavuje sumu 11,20 EUR.
16. Trovy exekúcie celkom 67,20 EUR je oprávnený povinný nahradiť súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).