Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/111/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu H., zastúpeného X. proti žalovanému X., o zaplatenie 4.058,21 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 4Csp/132/2017 zo dňa 06. februára 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie 299,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.058,21 Eur od 30.10.2014 do 20.11.2015 a o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 299,97 Eur od 21.11.2015 do zaplatenia (výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.060,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.060,44 Eur od 21.11.2015 do zaplatenia, všetko v 100 Eur mesačných splátkach, pričom prvá splátka je splatná 20. dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia a ďalšie splátky do 20. dňa príslušného mesiaca až do úplného vyrovnania pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením jednej splátky (výrok II.).Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.). Rozhodol, že žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 % (výrok IV.). Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že pôvodný žalobca D. E. Z. a.s., IČO XX XXX XXX sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 4.058,21 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 4.000 Eur. Pôžičku mal žalovaný splácať v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume po 234,89 Eur do celkovej sumy pôžičky 5.273,52 Eur. Pôžičku žalovaný nesplácal v dojednaných splátkach, uhradil sumu 939,56 Eur, preto žalobca dňa 19.10.2014 úver zosplatnil. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi istinou a prijatými úhradami, teda medzi 4.997,77 Eur a 939,56 Eur = 4.058,21 Eur. Žalobca písomným podaním, doručeným súdu dňa 02.02.2018, doplnil, že k predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo, nakoľko si zmluvné strany úverovej zmluvy nedojednali možnosť predčasného zosplatnenia úveru. V dôsledku vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len sčasti. V konaní bolo listinami predloženými žalobcom preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky dňa 25.11.2013. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú treba aplikovať zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom v čase jej uzatvorenia. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z. z. obsahovať údaje, tak ako sú uvedené v citovaných ustanoveniach. V predmetnej zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Údaj

uvedený v predmetnej zmluve - 11/2015 je nedostatočný, pretože nie je konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru. Predmetná zmluva tiež neobsahuje údaj o termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, pričom spotrebiteľ má už pri podpise zmluvy vedieť, aká pomerná časť z každej uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu istiny, aká časť na úroky a aká časť na úhradu poplatkov. Zmluva teda neobsahuje okrem výšky, počtu a termínu splátok všeobecne údaj o tom, aká pomerná časť z každej uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu istiny, aká časť na úroky a aká časť na úhradu poplatkov. Žalobca nepredložil na preukázanie obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) prípadný Splátkový kalendár, ktorý by mal byť prípadnou neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Uzavrel preto, že pri nesplnení podmienok podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z. z. sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko zo zdroja C. súd zistil, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, t. j. v novembri 2013, bola priemerná úroková miera u spotrebiteľských úverov pre domácnosti poskytnutých na obdobie od 1 do 5 rokov (ako tomu bolo v tomto prípade) 12,93 % ročne a v rovnakom období pri nových obchodoch 11,27 %, zmluvnými stranami dohodnutá úroková sadzba 32 % ročne takmer viac ako dvojnásobne presahuje priemernú úrokovú mieru pri poskytovaní spotrebiteľských úverov peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, považoval uzavretú zmluvu v časti dojednaných nákladov a úrokov (celkové náklady spotrebiteľa 1.273,52 Eur) za neplatnú podľa § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho žalobca má nárok len na vrátenie istiny - poskytnutej sumy pôžičky, v tomto prípade sumy 4.000 Eur. Žalovaný uhradil doteraz sumu 939,56 Eur, preto priznal žalobcovi pohľadávku vo výške 3.060,44 Eur s úrokom z omeškania podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z a vo zvyšku žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O plnení v splátkach rozhodol v súlade s § 232 ods. 4 CSP. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Zohľadnil, že žalobca mal vo veci úspech v rozsahu 75 % a neúspech v rozsahu 25 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 50 %, a tak žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Namietal výrok III. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výrok IV. o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 388 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 697,80 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 697,80 Eur od 21.11.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi prizná náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia termínu konečnej splatnosti; a z dôvodu nerozloženia úverových splátok na jej jednotlivé zložky, t. j. splátku istiny, úrokov a poplatkov; s tým, že tento názor je v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonom a zároveň aj v rozpore s právnym názorom vyjadreným v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané. Uviedol, že predmetný rozsudok ako case-law Súdneho dvora Európskej únie predstavuje primárny prameň európskeho práva v kategórii právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré podľa článku 7 odsek 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ je tak právne záväzný aj pre všeobecné súdy Slovenskej republiky. Podľa tohto rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová by totiž členské štáty nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré smernica 2008/48/ES neupravuje. Podľa jej článku 10 ods. 2 písm. i) v spojení s písm. h) zmluva o úvere na dobu určitú nemusí v čase jej uzatvorenia obsahovať presné určenie, aká časť splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť na bežné úroky a poplatky. V podanom odvolaní vyslovil názor, že termín konečnej splatnosti úveru, uvedený „11/2015“ je dostatočne určitý a zrozumiteľný. Odkázal na vyhlášku MF SR č. 620/2007 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne z jej prílohy v časti vysvetliviek 2C vyplýva: „Ak z predchádzajúcich údajov o počte a termínoch splátok ponúkaného spotrebiteľského úveru nie je zrejmá konečná splatnosť ponúkaného úveru, uvádza sa, do akého obdobia musí byť ponúkaný spotrebiteľský úver splatený. Uvádza sa buď konkrétny dátum, alebo dĺžka obdobia v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, na ktoré je ponúkaný spotrebiteľský úver poskytovaný“. Splatnosť jednotlivých úverových splátok bola podľa čl. 6, bod 6.1., 6.2. a 6.3. zmluvných podmienok úverovej zmluvy stranami dohodnutá k 20. dňu v mesiaci,

so splatnosťou prvej mesačnej splátky 20. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy. Úverová zmluva bola uzavretá dňa 25.11.2013, splatnosť prvej úverovej splátky tak nastala 20.12.2013, konečná splatnosť úveru a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere pri počte 24 mesačných splátok by tak za riadneho plnenia nastala dňa 20.11.2015. Žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy a termíny splatnosti všetkých splátok za účelom splnenia povinností vyplývajúcich mu z úverovej zmluvy. Termín konečnej splatnosti úveru uvedený ako 11/2015 bez akýchkoľvek pochybností aj právne nevzdelanému priemernému spotrebiteľovi poskytuje relevantnú informáciu o tom, že úver bude musieť splácať do novembra 2015. V spojení s dojednaním splatnosti splátok k 20.dňu v mesiaci je termín konečnej splatnosti úveru stanovený bez potreby použitia akýchkoľvek zložitých matematických operácií. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie o neprimeranosti výšky odplaty. Uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 4000,00 Eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v 24 pravidelných mesačných splátkach á 219,73 Eur. Navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 32,00 %. Celková čiastka, ku ktorej zaplateniu sa žalovaný zaviazal, predstavuje 5273,52 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa s úverom predstavujú 1.273,52 Eur. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 32,00 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške od 1.500 Eur do 6.500,00 Eur so splatnosťou od 1 do 5 rokov, zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MF SR v súlade s ust. § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 30.09.2013 predstavovala 21,09 % tak, ako je táto hodnota uvedená v úverovej zmluve (priemerná hodnota RPMN). Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkom zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 32,00 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995, platného a účinného od 01.09.2014. Napriek skutočnosti, že uvedené pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti, zastávame názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky 2 x priemernej RPMN za akceptovanú, v takom prípade výška dojednanej odplaty, dojednaná v predmetnej úverovej zmluve, nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 32,00 % nepresahuje 2 x váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MF SR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 30.09.2013 vo výške 18,05 % a zároveň nepresahuje 2 x priemernej výšky RPMN zverejnenej MF SR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 30.09.2013 vo výške 21,09 % pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je primeraná, v súlade so zákonom (ust. § 53 ods. 6 platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v odvolaním napadnutej časti potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, nakoľko je vo výroku vecne správny.

5. Právo Európskej únie upravuje vzťahy vznikajúce pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, predovšetkým smernicou 2008/48/ES.

6. Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov č. 129/2010 Z. z. je svojím obsahom transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES do slovenského právneho poriadku.

7. Na to, aby mal spotrebiteľ už v čase rozhodovania sa o ponuke spotrebiteľského úveru čo najúplnejšiu a neskreslenú informáciu, zákon ustanovuje povinnosť poskytnúť v každej ponuke

informáciu, ktorá obsahuje úrokovú sadzbu alebo akýkoľvek údaj týkajúci sa nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, tzv. štandardné informácie. Ide predovšetkým o úrokovú sadzbu, podrobnosti o poplatkoch, zahrnutých do celkových nákladov spotrebiteľa, vrátane ich výšky, spojených so spotrebiteľským úverom, celkovú výšku spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, dobu splatnosti spotrebiteľského úveru, v prípade spotrebiteľského úveru vo forme odloženej platby na konkrétny tovar alebo službu, výšku predajnej ceny a výšku akejkoľvek zálohy, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a výšku splátok a podobne. Uvedenie týchto informácií nesporne uľahčí porovnanie rôznych ponúk na trhu (viď dôvodová správa k zákonu č. 129/2010 Z. z.). Veriteľ alebo sprostredkovateľ je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím návrhu o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi na základe zmluvných podmienok ponúkaných veriteľom alebo požiadaviek spotrebiteľa stanovené informácie. Túto povinnosť zákon zaviedol z dôvodu zvýšiť mieru informovanosti spotrebiteľa o ponúkanom spotrebiteľskom úvere.

8. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Len v prípade dostatočného množstva informácií má možnosť spotrebiteľ ponuky na trhu porovnať. Podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymedzené v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Pokiaľ povinnosti, vymedzené zákonom, nie sú dodržané, dôsledky porušenia týchto povinností upravuje ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. s tým, že pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) (určenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) a písm. k) (výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho uplatnenia) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Citované zákonné ustanovenie je súčasťou dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa.

9. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na právnom názore, že úver, poskytnutý žalovanému zmluvou o úvere zo dňa 25.11.2013, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko neboli splnené podmienky podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z. z., s ktorým názorom sa odvolací súd nestotožňuje.

10. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia c/a Klára Bírová nie je nevyhnutné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok - a tým ani termín konečnej splatnosti - odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V danom prípade zmluva obsahuje dojednanie o termíne konečnej splatnosti úveru 11/2015, ktorý údaj žalovanému ako spotrebiteľovi nepochybne umožňujú bez ťažkostí a s istotou identifikovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, nakoľko uzavretá zmluva obsahuje dojednanie splatnosti splátok k 20. dňu v mesiaci. Spotrebiteľ mal tak už pri podpise zmluvy vedomosť o dátume konečnej splatnosti úveru, čo vyplýva z bodu V. Pôžičky a z bodu IX. Zmluvné podmienky, vrátane bodu 6. Podmienky splácania. Za daných okolností by bolo bezúčelovým formalizmom podsúvať spotrebiteľovi, že z takéhoto dojednania nevie jednoznačne a s istotou vyvodiť konečnú splatnosť úveru.

11. Aj v ďalšej časti odvolania je možné dať žalobcovi za pravdu v tom, že rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia c/a Klára Bíróová záväzne interpretuje príslušné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ktorá bola do slovenského právneho poriadku implementovaná zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) tak, že ustanovenia čl. 10 ods. 2 v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil vo svojej vnútroštátnej právnej úprave povinnosť vo forme amortizačnej tabuľky priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. V súlade so zásadou eurokonformného výkladu vnútroštátnej právnej úpravy je potom možné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom od 01.04.2015 do 30.04.2018; v čase uzavretia predmetnej zmluvy išlo o ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/) vykladať tak, že sa v tomto ustanovení nepožaduje, aby každá splátka bola rozčlenená na časti, ktoré budú započítané na istinu, na úroky a na poplatky, ale že sa tu požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala výšku, počet a termíny splátok, pričom v splátkach má byť započítaná nielen istina, ale aj úroky a poplatky (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/146/2017). Z tohto dôvodu odvolací

súd považuje za nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru bolo tiež neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.

12. V danej veci bol žalovanému zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 25.11.2013 poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 4.000 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 32 % ročne. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že maximálna výška úrokov pri úveroch v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy nebola žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohode zmluvných strán, nie je však neobmedzená. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, a teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný, a pokiaľ súd zistil, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bola priemerná úroková miera u spotrebiteľských úveroch pre domácnosti poskytnutých na obdobie do 5 rokov (ako tomu bolo v tomto prípade) 12,93 % ročne a v rovnakom období pri nových obchodoch 11,27 % vyvodil, že stranami dohodnutá úroková sadzba takmer viac ako dvojnásobne presahuje priemernú úrokovú mieru pri poskytovaní spotrebiteľských úverov peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, čo považoval za rozpor s § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho považoval za dôvodný nárok žalobcu len na vrátenie istiny - poskytnutej sumy pôžičky 4.000 Eur. S podrobne odôvodneným právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dohodnutý úrok 32 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, sa odvolací súd stotožňuje.

13. Z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v platnom znení a i v znení platnom ku dňu 25.11.2013 vyplýva, že neplatný je i právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. Pri dojednávaní úrokov pri úvere, pri pôžičke, koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý sa pri poskytnutí úveru (pôžičky) uspokojí, bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/26/2011). Zákonný zákaz, resp. zákaz rozporu s dobrými mravmi má za cieľ chrániť určité objektívne hodnotové predstavy spoločnosti, nemá primárne za cieľ obmedzovať ľudí v úprave ich právnych vzťahov. Pokiaľ spotrebiteľský úver so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov poskytovaný bankami predstavoval 12,93 % ročne (údaj zdroja Národnej banky Slovenska), nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov. Pokiaľ bol spotrebiteľovi poskytnutý úver s úrokom 32 %, ktorý podstatne prevyšuje priemerné úroky porovnateľných úverov poskytovaných bankami, je takto dojednaný úrok z úveru v rozpore s dobrými mravmi, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov tak žalobca nemá nárok na úrok dojednaný v sadzbe 32 %.

14. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody je potom správny záver súdu prvej inštancie, ktorý ako nedôvodný zamietol žalobu vo zvyšku (výrok III., ktorý bol odvolaním žalobcu napadnutý).

15. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vznikol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko v odvolacom konaní mu trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

16. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .