Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-181-2017.pdf
PDF · 107.16 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/181/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P.O. BOX 205, 811 07 Bratislava, proti žalovanému P. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. XXX XX Ž. J. E., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 7.048,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.048,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 6.291,42 Eur od 18.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.048,60 Eur spolu s 5,00 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.291,42 Eur od 18.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.05.20153 uzavrel právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 12.000,-Eur s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 11,90 %, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, veriteľ vyhlásil ku dňu 22.11.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanému doručené dňa 02.12.2016, pričom žalovaný dlžnú sumu neuhradil ani v poskytnutej 15 dňovej lehote od doručenia oznámenia, t.j. do 17.12.2016, vzhľadom na čo sa od 18.12.2016 dostal do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2017 bola pohľadávka z úverovej zmluvy postúpená na žalobcu vo výške 7.438,55 Eur. Žalobca si v konaní uplatnil len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej istiny úveru vo výške 6.291,42 Eur, zmluvných úrokov vo výške 669,10 Eur a poplatkov za správu úveru vo výške 88,08 Eur, t.j. spolu sumu 7.048,60 Eur s 5,00 % ročným úrokom zo sumy 6.291,42 Eur od 18.12.2016 do zaplatenia.
2. Dňa 03.01.2018 súd vydal platobný rozkaz č.k.: 23Csp/181/2017-44, ktorý sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č.k.: 23Csp/181/2017-60 zo dňa 09.04.2018, právoplatným dňa 20.04.2018, podľa § 266 ods. 3 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zrušil v celom rozsahu.
3. Uznesením zo dňa 25.04.2018 súd v súlade s § 167 ods. 2 CSP vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Spolu s uznesením súd opakovane doručoval žalovanému žalobu s prílohami, ktorú sa však žalovanému nepodarilo doručiť, a to ani prostredníctvom polície, nakoľko žalovaný na adrese trvalého pobytu zásielky nepreberá a ani sa tam nezdržiava, pričom skutočný pobyt žalovaného sa súdu ani po opakovaných pokusoch nepodarilo zistiť.
4. Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
5. Nakoľko sa súdu napriek opakovaným pokusom nepodarilo zistiť adresu skutočného pobytu žalovaného, a to ani prostredníctvom polície, súd podľa vyššie citovaného § 116 ods. 2 CSP zverejnil dňa 28.05.2018 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu, vzhľadom na čo sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
6. Podľa § 116 ods. 3 CSP súd doručoval ďalšie písomnosti žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov.
7. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 17.08.2018, na ktoré sa strany sporu nedostavili. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 13.08.2018 ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na vytýčenom termíne pojednávania a súhlasil, aby súd vo veci rozhodol bez ich účasti. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil; doručenie predvolania na pojednávanie mal súd u žalovaného vykázané fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP. Keďže dôvody na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP splnené neboli, súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 180 CSP rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti strán sporu a podanú žalobu prejednal bez prítomnosti strán sporu.
8. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
9. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby a pripojenými listinnými dôkazmi a v súlade s § 151 ods. 1 CSP rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.
11. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 07.05.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol dlžníkovi bezhotovostne poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške istiny 12.000,-Eur. Úver bol poskytnutý pri fixnej úrokovej sadzbe 9,90 % p.a. po zohľadnení zľavy z fixnej úrokovej sadzby 11,90 % p.a., RPMN 11,50 %; priemerná RPMN bola 10,28 %. Celková čiastka spojená s úverom bola v zmluve uvedená sumou 18.947,46 Eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver 108 pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 175,46 Eur, splatnými k 12. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, s termínom splatnosti prvej splátky 12.06.2015 a poslednej splátky 12.05.2024. Zmluvné strany si dojednali aj poplatok za poistenie k úveru vo výške 5,93 Eur mesačne, splatný v termíne splátok úveru.
12. Z výzvy zo dňa 26.10.2016 súd zistil, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky v celkovej výške 987,93 Eur a vyzval ho na zaplatenie s upozornení, že pokiaľ dlžnú sumu neuhradí, bude oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
13. Z predloženého oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2016 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 22.11.2016 mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie úverovej pohľadávky v celkovej výške 7.072,97 Eur. Z predloženej doručenky súd zistil, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo doručované na adresu žalovaného a dňa 20.12.2016 bolo vrátené ako neprevzaté v odbernej lehote.
14. Súd z predložených listinných dôkazov, výpisov obratov na úverovej zmluve na č.l. 89 až 95, zistil, že sa jedná o výpis k úverovej zmluve č.XXXXXXXXXX, ktorý viedol právny predchodca žalobcu. Z predložených výpisov súd zistil, že čerpanie úverových prostriedkov bolo realizované dňa 07.05.2015 v celkovej výške 12.000,-Eur. Z výpisov súd ďalej zistil, že žalovaný na úver celkovo zaplatil sumu 6.245,40 Eur, z čoho suma 5.708,58 Eur bola započítaná na úhradu istiny, suma 460,14 Eur na úhradu úrokov a suma 75,19 Eur na úhradu poplatkov. Z predložených výpisov vyplýva zostatok neuhradenej istiny vo výške 6.291,42 Eur (12000-5708,58), zostatok neuhradených úrokov vo výške 669,10 Eur (vyúčtované vo výške 1.129,24 znížené o sumu 460,14 Eur) a zostatok neuhradených poplatky vo výške 88,08 Eur (vyúčtované vo výške 163,27 Eur znížené o sumu 75,19 Eur). Celkový zostatok pohľadávky predstavuje 7.048,60 Eur (6291,42+669,10+88,08).
15. Z predloženej zmluvy o postúpení zo dňa 24.03.2017, uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, súd zistil, že pohľadávka z úverovej zmluvy voči žalovanému bola postúpená na žalobcu vo výške 7.438,55 Eur, pozostávajúca z istiny vo výške 6.291,42 Eur, úrokov 669,10 Eur, poplatkov 88,08 Eur a úrokov z omeškania vo výške 389,95 Eur. Z tejto zmluvy má súd preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.
16. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, kde právny predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Hoci uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere je vo svojej podstate zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) a predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObchZ, je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože dlžník pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere, je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Spotrebiteľský charakter vzniknutého záväzkového právneho vzťahu nebol medzi stranami sporný.
18. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 3 ObchZ, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 504 ObchZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do 1 mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 ObchZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený do zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto zákonnom ustanovení.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva OZ.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 524 ods. 1,2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Po preskúmaní obsahu zmluvy má súd za to, že uzavretá zmluva o úvere spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý úver nie je preto možné podľa ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov.
20. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto súd podanej žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7.048,60 Eur, ktorá predstavuje neuhradený zostatok istiny poskytnutého úveru vo výške 6.291,42 Eur, vyúčtované neuhradené úroky vo výške 669,10 Eur a neuhradené poplatky vo výške 88,08 Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 07.05.2015 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 12.000,-Eur, z ktorého dlžník na istene uhradil sumu 5.708,58 Eur. Neuhradená tak zostala istina vo výške 6.291,42 Eur (12000-5708,58). Z vyúčtovaných úrokov vo výške 1.129,24 Eur žalovaný uhradil 460,10 Eur a z vyúčtovaných poplatkov vo výške 163,27 Eur žalovaný uhradil 75,19 Eur. Neuhradené tak zostali úroky vo výške 669,10 Eur a poplatky vo výške 88,08 Eur. Z preložených a vykonaných dôkazov mal súd preukázané aj predčasné zosplatnenie úveru v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výzvou zo dňa 23.11.2016, ktorou veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Výšku neuhradených zostatkov istiny, úrokov a poplatkov má súd preukázanú z predložených výpisov a prehľadu splácania úveru. Súd preto podanej žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7.048,60 Eur (6291,42+669,10+88,08).
21. Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. V danom prípade výšku úrokov z omeškania zmluva osobitne neupravovala, preto sa ich výška riadi právnymi predpismi občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. k 18.12.2016 bola vo výške 0,00 % ročne. Žalovaný je preukázateľne v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, pričom toto omeškanie stále trvá, preto žalobca má voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo výške 5,00 % ročne. Vzhľadom na viazanosť súdu podanou žalobou (§ 216 CSP) súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy žalovanej istiny 6.291,42 Eur od 18.12.2016 do zaplatenia.
22. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).