Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-8-2022.pdf
PDF · 80.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-10P/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y. F., nar. XX.XX.XXXX a Z. F., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., M. XXXX/XX a G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., R. XXXX/XX, rodičia právne zastúpení advokátskou kanceláriou Advokát Ivor, s. r. o., so sídlom Púchov, Mojmírova 1161/6, o návrhu rodičov na schválenie právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Návrh na schválenie právneho úkonu kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 18.01.2022 sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 31.01.2022 bol súdu doručený návrh rodičov maloletých detí na schválenie právneho úkonu označeného ako „Kúpna zmluva a Zmluva o zriadení vecného bremena“, predmetom ktorého je I. nadobudnutie vlastníckeho práva k domu a priľahlým pozemkom bližšie špecifikovaných v zmluve, ktoré maloleté deti ako kupujúci nadobúdajú od C. F. a H. F. a II. zriadenie vecného bremena na dome v prospech otca maloletých detí.
2. Súd na prejednanie návrhu nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili rodičia maloletých detí, ich právny zástupca a kolízny opatrovník.
3. Na pojednávaní súd vyslovil predbežné právne posúdenie, v zmysle ktorého uviedol názor, že nemožno právny úkon schváliť nakoľko nebolo dodržané ustanovenie § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej ako „Zákon o rodine“), ako aj uviedol, že sa javí, že nie je v záujme maloletých detí zriadenie vecného bremena kedy by otec nebol povinný podieľať sa na úhradách spojených s užívaním domu.
4. Právny zástupca rodičov maloletých detí na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s predbežným právnym posúdením. Pokiaľ ide o vecné bremeno, vyjadril názor, že to je konštruované tak, že z uvedeného neznamená, že by otec nemal platiť bežné úhrady spojené s užívaním. Ďalej uviedol, že otec financuje danú nehnuteľnosť, v prípade detí zasiela peňažné prostriedky aj nad rámec výživného. Ďalej poukázal, že predmetná zmluva je výsledkom dohody v rámci rodiny, ide o kompromisné riešenie, ktorým sa v rodine urovnali spory. Zmluvnými stranami ako predávajúci sú sestra a matka otca maloletých detí. S postupom súdu nesúhlasil, bol toho názoru, že je v rozpore s judikatúrou. Pokiaľ ide o kolíziu záujmov medzi otcom a maloletými deťmi, tá nie je daná. Ak by aj bola, tak na jej posúdenie je tu príslušný orgán v podobe kolízneho opatrovníka, ktorý vylúčil kolíziu záujmov. Vecné bremeno je v danom prípade konštruované štandardným spôsobom, tak ako býva v ďalších prípadoch.
5. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedla, že podľa jej názoru zo strany otca nejde o nekalú aktivitu voči deťom. Poukázala na to, že deti s ním majú dobrý vzťah, chodia na výlety a podobne.
6. Súd vykonal dokazovanie nasledovnými listinami, a to návrh (č. l. 1), kúpna zmluva (č . l. 6), rodné listy detí (č. l. 12 - 13), výpisy z listu vlastníctva (č. l. 14), odborné vyjadrenie (č. l. 28).
7. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
8. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že rodičia ako zákonní zástupcovia maloletých detí uzatvorili dňa 18.01.2022 právny úkon, ktorý pozostával z dvoch typov zmlúv, a to I. kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k domu a priľahlým pozemkom bližšie špecifikovaných v zmluve, od predávajúcich B.F. a H. XX.XXX,- na maloleté deti ako kupujúcich, za sumu 40.000,- eur, ktoré mal zaplatiť otec maloletých detí. Zároveň je súčasťou právneho úkonu aj II. zmluva o zriadení vecného bremena na dome, ktorý je predmetom kúpnej zmluvy, a to v prospech otca maloletých detí, spočívajúceho v práve otca na bezodplatné doživotné bývanie a užívanie nehnuteľnosti.
9. V zmysle § 26 Občianskeho zákonníka za osoby, ktoré nie sú plne spôsobilé na právne úkony konajú ich zákonní zástupcovia. Osobami plne nespôsobilými samostatne konať sú aj maloleté deti s výnimkou prípadov, keď s ohľadom na ich rozumovú vyspelosť môžu konať samostatne. Za maloleté deti ako zákonní zástupcovia konajú ich rodičia (§ 31 ods. 1 Zákona o rodine).
10. Zákon o rodine však uvádza aj výnimku kedy ani rodičia nemôžu konať za maloleté deti. V zmysle § 31 ods. 2 Zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ani jeden z rodičov dieťaťa (vyjadrené v zákone slovným spojením „žiadny z rodičov“) nemôže zastupovať maloleté dieťa v prípade ak je daná možnosť rozporu záujmov čo i len u jedného z rodičov (obdobne aj judikát R 4/1982). Tu je potrebné uviesť, že pre vylúčenie možnosti zastupovať maloleté dieťa postačuje len možnosť rozporu záujmov. Inak povedané nevyžaduje sa skutočný rozpor/konflikt záujmov.
11. V prejednávanom prípade súd dospel k názoru, že medzi otcom a maloletými deťmi je daný rozpor záujmov. Tu súd poukazuje, že súčasťou neschváleného právneho úkonu je aj dohoda o zriadení vecného bremena v prospech otca maloletých detí. Otec tak v predmetnej zmluve vystupuje na viacerých stranách s rozličnými záujmami, a to ako osoba oprávnená z vecného bremena a ako zákonný zástupca maloletých detí. Súd v tomto vidí rozpor záujmov. Na jednej strane je to právo maloletých detí ako budúcich vlastníkov na nerušenom užívaní predmetu vlastníctva, na druhej strane je to otec, ako oprávnený z vecného bremena, ktorého zriadenie zasahuje do užívacích práv vlastníka veci. Z tohto dôvodu otec nemohol v zmysle § 31 ods. 2 Zákona o rodine zastupovať maloleté deti pri uzatvorení zmluvy.
12. Zároveň ako bolo uvedené vyššie v prípade ak je daná možnosť rozporu záujmov čo i len u jedného rodiča v prípade ak zastupuje maloleté dieťa, je vylúčený zo zastupovania aj druhý rodič. S ohľadom na uvedené nemohla za maloleté deti podpísať zmluva ani matka maloletých detí.
13. Tiež je nutné poznamenať, že zákon pripúšťa aby maloleté dieťa zastupoval len jeden rodič. To však nie je tento prípad, nakoľko zákon viaže takúto možnosť iba v prípade tzv. bežných vecí (§ 35 Zákona o rodine). V prejednávanej veci sa však o takýto prípad nejedná, keďže ide o nadobudnutie nehnuteľnosti ohodnotenej v zmysle odborného vyjadrenia na 50.000,- eur (č. l. 28).
14. Nakoniec je potrebné uviesť, že súd síce prezentuje výhrady v podstate iba k jednej časti predloženej zmluvy (zriadenie vecného bremena), avšak súd zmluvu schvaľuje ako celok a nie po častiach.
15. K argumentácii právneho zástupcu rodičov je potrebné uviesť nasledovné:
16. Kolízny opatrovník ustanovený v tomto konaní mal v uznesení presne vymedzené postavenie, a to je zastupovanie maloletých detí iba v tomto konaní. Nebol tak ustanovený na ich zastupovanie v prípade uzatvorenia neschválených zmlúv. Jeho prípadný súhlas so schválením právneho úkonu nijak nekonvaliduje vadu spočívajúcu v tom, že zmluva bola podpísaná rodičmi za situácie kedy tí tak v zmysle zákona urobiť nemohli.
17. V prípade rozporu s judikatúrou súdu nie je zrejmé na akú judikatúru je odkazované, keďže žiadna konkrétna nezaznela. Súd však poukazuje na nasledovné judikáty (citované podľa B. Pavelková, Komentár, Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 3. vydanie, vydavateľstvo C. H. Beck, 2019, judikatúra k § 31):
18. R 31/1967 - „Ak sa bývalí manželia pri rozdelení majetku tvoriaceho zákonné majetkové spoločenstvo (teraz bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - pozn. aut.) dohodli tak, že sa vzdávajú vlastníckeho práva k domu, ktorý bol ich spoločným majetkom, ide v podstate o prevod nehnuteľnosti na základe daru. Pri prijatí ponuky daru maloleté deti musia byť zastúpené osobitným opatrovníkom a takýto právny úkon vyžaduje schválenie súdom.“
19. R 42/1972 - „Nemožno však vylúčiť ani dar od rodičov, aj keď tu rodič bude v jednej osobe ako darca a aj ako zákonný zástupca vyslovujúci súhlas s obdarovaním, pokiaľ nepôjde o kolíziu záujmov, čo vo väčšine prípadov nebude prichádzať do úvahy. Keby o takýto prípad kolízie záujmov išlo, muselo by byť maloleté dieťa zastúpené osobitným opatrovníkom podľa ustanovenia § 37 ods. 3 ZR (teraz § 31 ods. 2 a 3 ZR - pozn. aut.). Tento právny úkon by vyžadoval schválenie súdom podľa ustanovenia § 28 OZ a § 179 OSP.“
20. Možno tiež poukázať na právny názor vyjadrený v publikácii autorov R. Bánosa a M. Košútovej - Zákon o rodine, Veľký komentár, vydavateľstvo Eurokodex, 2020, str. 130, v ktorom je k § 31 ods. 2 Zákona o rodine uvedené nasledovné: „Bežným prípadom stretu záujmov medzi rodičmi a dieťaťom je situácia, keď majú rodičia v záujme previesť nehnuteľnosť, zo svojho vlastníctva do vlastníctva dieťaťa. Keďže nejde o bežnú záležitosť, platnosť takéhoto právneho úkonu, spravidla darovania, vyžaduje schválenie súdom. Pred samotným konaním o schválenie právneho úkonu je však nutné prvotne zabezpečiť ustanoveného opatrovníka, ktorý za dieťa darovaciu zmluvu, ktorá má byť súdom schválená, podpíše. Teda ako prvý krok je v takomto prípade nutné podať na súd návrh na ustanovenie opatrovníka, v ktorom je s ohľadom na ust. § 117 CMP žiaduce súdu tohto opatrovníka navrhnúť, najčastejšie z blízkych osôb maloletého, ako je napr. teta, strýko, plnoletý súrodenec, stará matka a pod. Takto súdom ustanovený opatrovník za dieťa podpíše darovaciu zmluvu. Rozhodnutie, ktorým bol opatrovník ustanovený, je vhodné pripojiť ako prílohu k zmluve. Následne sa na príslušný súd podáva návrh na schválenie právneho úkonu - darovacej zmluvy.“
21. Súd uzatvára, že nemohol schváliť predmetný právny úkon, nakoľko ten bol uzatvorený rodičmi, ktorí s ohľadom na § 31 ods. 2, § 35 Zákona o rodine, v tomto prípade nemohli za maloleté deti konať. Súd môže schváliť iba riadne uzatvorený právny úkon. V tomto prípade bola daná vada v podobe neprípustného zastúpenia. Preto súd návrh zamietol (výrok I.).
22. O trovách rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok II.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne.
V podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka konania, do ktorého je podanie urobené (všeobecné náležitosti podania).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).