Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/12/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobkyne S. J., J.. XX.XX.XXXX, G. Ľ.. Š. XXX/ X, XXX XX N., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 4Csp 71/2017-30 zo dňa 28. novembra 2017, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni sa ich náhrada n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 500,00 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 30,00 eur na účet Okresného súdu Svidník platobným predpisom, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 3 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 30.04.2012 uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.500 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 70,01 %. Žalovaná si pri uzatvorení zmluvy okamžite započítala poplatok 215,75 Eur, ktorý vyplýval zo služby ktorou je možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1 písm. a), teda ako spotrebiteľ ešte ani nevyužila takúto službu a už ju zaplatila. Žalobkyňa voči žalovanému podala žalobu, na základe ktorej Okresný súd Svidník vydal dňa 25.11.2016 rozsudok pod sp. zn. 3C/165/2015-46 (právoplatný 18.1.2017), ktorým určil, že vyššie uvedený poplatok, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ktorým zaviazal

žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 29,14 Eur. Žalobkyňa na základe toho podala predmetnú žalobu o primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko vo veci existuje rozhodnutie, ktoré vyslovilo porušenie práva v súvislosti s zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2012. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmet sporu má spotrebiteľský charakter, preto pri uplatnenom nároku na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle citovaného ustanovenia postačuje samotná hrozba ujmy. Konaním žalovaného bolo porušené právo žalobkyne ako spotrebiteľa a toto bolo spôsobilé privodiť jej ujmu, pričom tento stav bol riadne preukázaný v konaní pred Okresným súdom Svidník sp. zn. 3C/165/2015. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, tak aby sa dodávateľ (obchodník) v danom prípade žalovaná strana nedopúšťala recidívy, zároveň aj funkciu relutárnu. Žalovaná strana ako dodávateľ zneužila svoje postavenie, nepostupovala voči žalobkyni ako spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou, nedodržala ustanovenia zákonného ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, ak zmluvu o revolvingovom úvere uzavrela na škodu žalobkyne ako spotrebiteľa a chcela sa na jej úkor obohatiť. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 Eur považoval za primeranú, zodpovedajúcu miere porušenia povinnosti žalovaného ako veriteľa voči žalobkyni ako dlžníkovi. Pri posudzovaní primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliadal na všetky okolnosti veci, najmä nato, že žalobkyňa znášala stav právnej neistoty (v plnení z neprijateľnej zmluvnej podmienky). Jeho výška má mať satisfakčnú funkciu, aby opakované nedochádzalo k takýmto prejavom zo strany žalovaného, že spotrebiteľ sa musí titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere domáhať ďalej ochrany na súde proti neprimeraným podmienkam a z toho plynúcim právnym následkom spočívajúcim v bezdôvodnom obohatení a takto poskytnutý spotrebiteľský úver vytvára pre priemerného spotrebiteľa aj stav právnej neistoty, nakoľko takto zaplatí (preplatí) aj položky súm uvedených v zmluve čo odporuje zákonu o spotrebiteľských úveroch iba neprijateľným (nepoctivým) postupom veriteľa poskytujúceho úver v danom prípade žalovaného, preto finančné zadosťučinenie je primerané a má mať ako už bolo uvedené odradzujúcu funkciu na takýto postup do budúcna, čo v prípade žalobkyne bolo preukázané porušenie práva spotrebiteľa v neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vydaní bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaná strana si zrejme nedostatočne uvedomuje relevanciu ochrany spotrebiteľa, ktorá je daná, avšak aj napriek tomu jednostranne cestou formulárových zmlúv takto postupuje.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že záver súdu prvej inštancie o výške nároku na finančné zadosťučinenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je nepreskúmateľné. V konaní nebola preukázaná jediná skutočnosť, ktorá by neistotu žalobkyne preukazovala. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by ju odôvodňovali ako primeranú.

5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola dňa 30.04.2012 uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“). Žalobkyni bol zo strany žalovaného schválený úver vo výške 1.500 Eur s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 70,01 % p.a.. Žalovaný si hneď po uzavretí zmluvy započítal poplatok vo výške 215,75 Eur. Uvedený poplatok vyplýval zo služby, ktorou je možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1 písm. a/.

10. Dňa 02.09.2015 podala žalobkyňa žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o vydanie bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere. Uvedené konanie bolo vedené

na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 3C/165/2015. Konajúci súd rozsudkom sp. zn. 3C/165/2015-46 zo dňa 25.11.2016 (právoplatný dňa 18.01.2017) rozhodol tak, že:

„I. U r č u j e, že poplatok, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi v znení: „Predmetnom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eura a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eura v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 29,14 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na súdnom poplatku sumu 16,50 eura, a to na účet Okresného súdu Svidník, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.“

11. V rozsudku sp. zn. 3C/165/2015-46 zo dňa 25.11.2016 Okresný súd Svidník konštatoval, že uvedenú zmluvnú podmienku (bližšie špecifikovanú vo výroku I. rozsudku) považuje za neprijateľnú z dôvodu, že žalovaný žalobkyni neposkytol za takýto poplatok reálne plnenie a preto je podľa ustanovenia § 53 odsek 1 neprijateľný. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalobkyne) spočívala v tom, že žalovaný si nárokoval poplatok za úkony, ktoré nie sú ich zákazníkom vopred známe, ani len svojim okruhom, kedy cena tohto poplatku značne prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za „niečo ako technickú podporu“ závisel na výške poskytnutého úveru.

12. Podľa ustanovenia § 3 odsek 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3 odsek 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Vyššie uvedené deklaroval vo svojom uznesení aj Krajský súd v Prešove, sp. zn. 6Co/220/2012 zo dňa 30.08.2013 v bode 9: „Na primerané finančné zadosťučinenie (relutárna satisfakcia) zákon explicitne vyžaduje úspech spotrebiteľa pred súdom.“ Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

14. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda funkciu preventívnu.

15. Práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

16. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy hroziacej žalobkyni v súvislosti so žalovaným uplatňovanou neprijateľnou zmluvnou podmienkou ako aj z iných skutočností, ako sú napr. obchodné praktiky dodávateľa - žalovaného. Žalobkyňa bola v konaní pred Okresným súdom Svidník sp. zn3C/165/2015 aktívna, vyhľadala si právneho zástupcu a bránila svoje práva tým, že žalobou okrem iného požadovala aj určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Za daného stavu s ohľadom na závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na všeobecnom súde, je podľa názoru odvolacieho súdu priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a požadovaná výška primeraného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu a súčasne zodpovedá svojmu účelu, ktorým je poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Prvoinštančný súd prihliadol na všetky skutkové okolnosti daného prípadu, vrátane odvolacích námietok žalovaného.

17. Okrem iného odvolací súd poukazuje aj na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/307/2014-98 zo dňa 09.09.2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 9C/140/2013-66 zo dňa 04.09.2014, sp. zn. 20Co/14/2016 zo dňa 28.02.2017 a sp. zn. 20Co/99/2014 zo dňa 31.03.2015 o určení identickej zmluvnej podmienky uvedenej v žiadosti, resp. v zmluve o revolvingovom úvere za neprijateľné.

18. Je potrebné dodať, že ustálenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je na základe úvahy súdu, ktorý v predmetnej veci svoje myšlienkové pochody náležite odôvodnil aj čo sa týka uvedeného, pričom súd druhej inštancie nemôže bezdôvodne vstúpiť do jeho úvahy.

19. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

20. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyni vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil (§ 3 odsek 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa). Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie

uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).