Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-15-2019.pdf
PDF · 101.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5C/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou v spore žalobcu Š. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, pr. zast. AK JUDr. Gelatka, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 17, Rajec, proti žalovanému W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, pr. zast. JUDr. Jaroslavom Pilátom, advokátom so sídlom Panenská 13, Bratislava o určenie priebehu hraníc pozemkov, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že hranica medzi pozemkom vo vlastníctve žalobcu zapísaným na LV č. XXX pre okres V., obec W., kat. úz. W. ako parc. reg. E. evidované na katastrálnej mape pod parc. č. XXXXX - záhrada o výmere XXX m2 vo vlastníctve žalobcu a pozemkom vo vlastníctve žalovaného zapísaným na LV č. XXXX pre okres V., obec W., kat. úz. W. ako parc. reg. E. evidované na katastrálnej mape pod parc. č. XXXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 prechádza bodmi bližšie špecifikovanými podľa grafickej prílohy znaleckého posudku tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia.
2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že je vlastníkom pozemku zapísaného na LV č. XXX pre k.ú. W. pod parc. č. XXXXX a žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku zaevidovaného na LV č. XXXX pre k.ú. W., pod parc. č. XXXXX/X. Oba pozemky sú bezprostredne susediace a oddeľuje ich hranica. Žalobca tvrdil, že hranica pozemkov tak, ako je uvedená v katastri nehnuteľností tzv. mapová hranica nie je správa a nezodpovedá skutočnému stavu veci a je v rozpore s inými listinami uloženými v evidencii nehnuteľností. Ako dôkaz predložil znalecký posudok znalca J.. K. zo dňa 20.03.2019. Nakoľko tento znalecký posudok nebol vyhotovený znalcom zapísaným v zozname znalcov vedenom na území Slovenskej republiky, navrhol nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézie kartografie a katastra.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že spornú hranicu medzi uvedenými pozemkami nikto z predchádzajúcich vlastníkov nikdy nespochybňoval. Podanú žalobu označil za účelovú. Uviedol, že je starostom v obci W., pričom túto funkciu vykonáva druhé volebné obdobie. Brániac záujmy obce sa za uvedené obdobie dostal do sporu s rôznymi ľuďmi. Takto sa dostal do sporu aj so žalobcom resp. jeho právnym predchodcom vlastniacim predmetný pozemok, čo je skutočným motívom podania žaloby. Že ide o sústredený tlak je zrejmé zo žaloby, ktorá bola rovnako podaná na tunajšom súde, konanie je vedené pod sp. zn. 3C/8/2019 kde je žalobcom K. K.Z. a žalovaný je totožný. Žalobca v uvedenom konaní predkladal rovnaký znalecký posudok. Dôkaz podaný žalobcom pritom nemožno považovať za
znalecký posudok, nakoľko nie je vypracovaný znalcom evidovaným v zozname znalcov a tlmočníkov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Na základe tejto skutočnosti nemožno z predloženého dôkazu vyvodiť žiaden záväzný záver. Samotné zistenia tohto posudku sú pritom nejednoznačné a nejasné, keď iba konštatujú, že sporná hranica má viesť „s najväčšou pravdepodobnosťou“ „približne“ 70 cm západnejšie. Skonštatoval preto, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v minulosti bolo voči žalobcovi vedené priestupkové konanie, kde bol uznaný vinným z priestupku na tom základe, že sa snažil hrubo násilným odstrániť vymeriavacie kolíky označujúce hranicu medzi pozemkami strán sporu. Žalobca svoj pozemok nadobudol v roku 2016, pričom v tom čase nikto voči priebehu hranice nemal žiadne výhrady. Na základe skutočného zamerania pozemkov vykonaného v rokoch 2009 a 2016 je zrejmé, že dnešný priebeh hranice je správny čo je zrejmé z predložených listinných dôkazov. Hranice sú zanesené v katastri nehnuteľností, pričom platí zásada správnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy. To, že sú dnešné hranice správne dokazuje aj vyjadrenie Okresného úradu Myjava, katastrálny odbor zo dňa 20.08.2019. Posun hranice tak ako ho navrhuje žalobca by sa reťazovito dotklo aj iných osôb pričom by sa narušil dlhodobo rešpektovaný a pokojný užívací stav. Namietal tiež, nedostatok naliehavého právneho záujmu na určením priebehu hranice pozemkov tak, ako to požaduje žalobca. 4. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov V. V. P. J.. B. K., oboznámením znaleckého posudku č. 12/2021 vypracovaného J.. Ľ. T., a oboznámením nasledovných listinných dôkazov: znaleckého posudku č. 218-3/2019 zo dňa 20.03.2019 vypracovaného J.. K., výpisu z LV č. XXX P. XXXX oba pre k.ú. W., rozhodnutia Okresného úradu Trenčín zo dňa 12.08.2019, vytyčovacieho náčrtu č. XXX-XXX/XX zo dňa 09.04.2009, geometrického plánu č. XXX/XX zo dňa 13.07.2016, vyjadrenia Okresného úradu Myjava, katastrálny odbor zo dňa 20.08.2019. Takto zistil nasledovný skutkový stav.
5. Z LV č. XXX pre k.ú. W., Y. W. okres V. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom parcele reg. „E.“ zaevidovanej na katastrálnej mape pod par. č. XXXXX ako záhrada o výmere XXX m2. Z LV č. XXXX pre k.ú. W. vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom parcele reg. „E.“ evidovanej na katastrálnej mape pod č. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4XX m2. Z kópie katastrálnej mapy je zrejmé, že pozemky strán sporu v teréne bezprostredne susedia a majú spoločnú hranicu.
6. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalobu podal potom, ako medzi ním a žalovaným vznikol konflikt ohľadom tej časti pozemku, ktorú obaja považujú za svoje vlastníctvo. Keď chcel z pozemku odstrániť tyč, ktorá mala zrejme predstavovať hranicu pozemku, nepodarilo sa mu to, a žalovaný na neho za tento skutok podal trestné oznámenie. Urobil tak preto, že žalovaný si dal priebeh hranice zamerať bez jeho účasti, pričom na jej vyznačenie v teréne boli použité kolíky, ktoré podľa žalobcu nespĺňali predpísané náležitosti. Uviedol, že disponuje geometrickým plánom podľa ktorého vedie hranica medzi pozemkami úplne inak, ako je v súčasnosti v teréne vyznačená. Je použitý v znaleckom posudku, ktorý predložil spolu so žalobou, nevie uviesť presne ktorý to je, nakoľko geometrických plánov bolo vyhotovených niekoľko. Potvrdil, že pred tým ako si podal žalobu, sa na kataster nehnuteľností so žiadnym podnetom neobrátil.
7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosti nadobudol pôvodne do BSM, neskôr ich v rámci vyporiadania BSM nadobudol do výlučného vlastníctva. Odkedy nehnuteľnosti vlastní nemal žiaden problém, ktorý by sa týkal priebehu hranice. Uviedol, že na spornej hranici pozemky strán sporu neoddeľuje žiaden plot. Kolíky, ktoré označovali hraničné body zastabilizoval tak, že ich dal do kovových trubiek. Zopakoval, že žalobu vníma ako účelovú a súvisiacu s výkonom jeho funkcie starostu. Žalobca opakovane vyvíja konanie v dôsledku ktorého na neho musí privolávať políciu, nakoľko sa obáva o bezpečnosť a zdravie seba a svojej rodiny. Žalobca sa mu v minulosti vyhrážal a robí mu rôzne schválnosti, spolu so svojím bratom ho v minulosti fyzicky napadli.
8. Svedok V. V., brat žalobcu na pojednávaní uviedol, že pôvodne pozemok žalobcu vlastnila p. Š. ktorá ho zdedila. Tá ho predala pánovi K., ktorý tam chcel mať chalupu. Tento vlastník svedka požiadal, aby mu pozemok udržiaval. Už od počiatku ako sa začal o tento pozemok v mene vlastníka starať vznikali medzi nám a žalovaným spory o hranicu medzi pozemkami, napr. pri kosení. Kolíky, ktoré mali vyznačovať priebeh hranice sa opakovane prekladali, takže nebolo zrejmé, kadiaľ vlastne hranica vedie. Dohoda so žalovaným pritom nebola možná. Keďže sa s ním nechceli naťahovať oslovil priamo na žiadosť vlastníka znalca z Brna. Mal vedomosť o tom, že v minulosti boli v tejto oblasti spory o priebeh
hraníc pozemkov. Kvôli tomu, že pôvodný vlastník mal už svoj vek a priebeh hranice bol stále sporný, kúpil ho na odporúčanie svedka jeho brat, žalobca.
9. Listinný dôkaz označený ako Znalecký posudok č. 218-3/2019 vyhotovený dňa 20.03.2019 J.. B. K. E.. vo svojom náleze konštatuje, že s najväčšou pravdepodobnosťou je západná hranica pozemku parc. č. XXXXX P. XXXXX historicky o cca 0,7 m západnejšie ako bolo určené podľa záznamu podrobného merania zmien (ďalej len „ZPMZ“ 233, 294 a 406. Toto tvrdenie je založené na tom, že jednotlivé ZPMZ nie príliš úspešne uskutočnilo zameranie možných identických skutočností, ktoré sa nachádzajú v teréne a v rovine mapy pozemkového katastra. Jedná sa najmä o stavby na pozemkoch parc. č. 12308/2 a 12470. Priebeh hranice pozemkov, ktorému sa venuje predložený žalobcom predložený dôkaz je predmetom sporu vedeného na tunajšom pod sp. značkou 3C/8/2019. Predložený listinný dôkaz sa v časti nálezu ani v textovej časti nevenuje priebehu hranice, ktorá je predmetom tohto konania. Iba z obrazových príloh je možné vydedukovať, že geodet dospel k zisteniam o jej odlišnom priebehu, pričom pri ústnom vypočutí na pojednávaní J.. K. prezentoval záver, že hranica medzi pozemkami strán sporu je posunutá približne o meter smerom k stavbe žalovaného. Ďalej pri výsluchu uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal iba z podkladov dodaných žalobcom. Nakoľko nepôsobí ako znalec na území Slovenskej republiky nemohol si zabezpečiť podklady z príslušných inštitúcií, ktorými disponovala súdom ustanovená znalkyňa. Z rovnakého dôvodu nemohol použiť metódu predpísanú technickými normami platnými v Slovenskej republike t.j. meranie prostredníctvom GPS signálu družíc, ale použil metódu zamerania stavieb a vytvorenia transformačného kľúča. V teréne pritom nevykonal žiadnu stabilizáciu, t.j. priebeh hranice tak ako ho zameral, v teréne nevyznačoval.
10. Zo znaleckého posudku J.. Ľ. T., znalkyne z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností vyplýva, že vlastnícka hranica medzi parcelami č. XXXX P. XXXXX/X podľa súčasnej platnej vektorovej katastrálnej mapy má priebeh po podrobných bodoch XXX-X P. XXX-XX. Oba podrobné body boli určené v zázname podrobného merania zmien 406 a zapísané do katastra nehnuteľností geometrickým plánom č. XX/XXXX. Priebeh tejto hranice je platný a v súlade s priebehom vlastníckych hraníc určených a zadefinovaných v geometrickom pláne č. XX/XXXX. V teréne je vlastnícka hranica parc. č. XXXXX/1 v lomových bodoch 406-5, 406-25, 406-26, a 406-17 zadefinovaná stabilizáciou- tyčami a kovovými rúrkami, ktoré sú v súlade s polohou týchto bodov zapísaných v katastri nehnuteľností. Ďalej uviedla, že pri súčasnom užívaní pozemkov je zachovaná výmera pozemkov žalobcu aj žalovaného, pričom žalobca v súčasnosti užíva o 5 m2 a žalovaný o 2 m2 viac ako majú zaevidované na LV, s tým, že krajná odchýlka v zmysle vyhlášky č. 461/2209 Z.z. je 15 resp. 16 m2.
11. Žalobca k podanému znaleckému posudku namietal, že znalkyňa dostatočne neodpovedala na súdom stanovené otázky, nevykonala riadene meranie a iba prevzala údaje zapísané v katastri nehnuteľností. Navrhol vykonať výsluch znalkyne na pojednávaní ako aj jej konfrontáciu s J.. K.. Preddavok na vykonanie navrhovaného dokazovania v súdom stanovenej lehote nezložil, súd preto tieto dôkazy v súlade s § 253 ods. 3 C.s.p. nevykonal.
12. Z vyjadrenia Okresného úradu V., katastrálny odbor zo dňa 20.08.2019 vyplýva, že pôvodná pozemkovoknižná parcela XXXXX o výmere XXX m2 bola zapísaná v pozemkovej vložke XXXX. Zákres v pk mape je identický so zákresom v katastrálnej mape s parcelami reg. E. K. XXXXX/X P. XXXXX/X W. identifikácie priloženej k darovacej zmluve M.. Súčet výmer parciel XXXXX/Xa XXXXX/X je rovnaký ako výmera pôvodnej pozemkovoknižnej parcely XXXXX. Okresný úrady Myjava katastrálny odbor neeviduje žiadnu zmenu hranice pôvodnej parcely XXXXX ani žiadnu zmenu hranice parciel č. XXXXX/X P. Y. T., ktorou sa spresnila ich vzájomná hranica.
13. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
15. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
16. Podľa § 67c ods. 5 veta prvá zákona č. 162/1995 Z.z. (ďalej len „katastrálny zákon“) ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu.
17. Podľa § 70 ods. 2 veta prvá katastrálneho zákona údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.
18. Podľa § 207 ods. 3 C.s.p. návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore.
19. Podľa § 209 ods. 1 a 2 C.s.p. súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. 20. Podľa § 253 ods. 2 a 3 C.s.p. ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.
21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o znalcoch“) znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je a) zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov alebo b) nezapísaná v tomto zozname, ak je ustanovená za znalca, prekladateľa alebo tlmočníka podľa § 15.
22. Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona o znalcoch v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci možno ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak má potrebné predpoklady, súhlasí s ustanovením ak a) v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo b) osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi. Znalec, tlmočník alebo prekladateľ ustanovený podľa odseku 1 môže vykonať úkon, len ak zložil sľub podľa § 5 ods. 7 pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa.
23. Súd na základe vykonaného dokazovania po právnom posúdení predmetnej veci dospel k záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne. Prioritne sa súd zaoberal námietkou žalovaného týkajúcou sa nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení priebehu spornej hranice pozemkov. Túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Meritórne rozhodnutie súdu o žalobe na určenie, či tu právo je alebo nie je, predpokladá existenciu naliehavého právneho záujmu na tomto určení. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Podľa prevládajúcej rozhodovacej praxe súdov v rámci konania o oprave chýb v katastrálnom operáte nie je možné rozhodovať o otázkach týkajúcich sa vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam a určovať, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je resp. vysloviť neplatnosť verejných listín, lebo táto právomoc patrí súdu. Vzhľadom na uvedené
súd konštatuje, že v danom prípade je splnená podmienka žalovateľnosti z pohľadu ust. § 137 písm. c) C.s.p.
24. V predmetom spore žalobca namietal, že skutočný priebeh hranice pozemkov vo vlastníctve strán sporu je odlišný od v súčasnosti zaevidovaného a v teréne vyznačeného priebehu. Znalecké dokazovanie, ktoré bolo v predmetnej veci znalkyňou z odboru geodézie, kartografie a katastra vykonané, však tvrdenia žalobcu nepreukázalo. S námietkami žalobcu ohľadom nedostatočne vykonaného znaleckého dokazovania sa súd nestotožnil. Súd nevykonal žalobcom navrhované nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, nakoľko dospel k záveru, že na nariadenie tohto dokazovania nie sú splnené zákonné podmienky. Vychádzal pritom z povahy dôkazov, ktorým bol žalobcom predložený znalecký posudok J.. B. K. a jeho výpoveď na pojednávaní. J.. B. K. nie je znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR. Zároveň neboli splnené podmienky ustanovenia § 15 zákona o znalcoch na to, aby J.. K. bol ustanovený rozhodnutím súdu za znalca ad hoc. Znalecký posudok ním vypracovaný preto súd v súlade s § 209 C.s.p. nehodnotil ako súkromný znalecký posudok ale iba ako listinný dôkaz a výpoveď J.. K. nevyhodnotil ako výpoveď znalca ale ako svedeckú výpoveď. Z tohto dôvodu dospel súd k záveru, že nie je naplnený zákonný predpoklad ustanovenia § 207 ods. 3C.s.p. keď nekonštatoval zrejmý rozpor medzi závermi dvoch znalcov na to, aby mohlo byť vo veci nariadené znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, pričom zároveň predmetnú vec neposúdil ako obzvlášť závažný prípad.
25. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Žalobca nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, následkom čoho neuniesol dôkazné bremeno. Pretože vyhodnotením vykonaného dokazovania bolo zistené, že skutočný stav priebehu hranice je totožný so stavom ako je zapísaný v katastri nehnuteľností, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
26. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Csp, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Nakoľko bola žalobcom podaná žaloba v celom rozsahu nedôvodná, bol plne úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e )súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.