Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Sa-7-2021.pdf
PDF · 148.97 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne V. R., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, Z., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., Záhradnícka 4836/51, Bratislava- mestská časť Ružinov, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 5755-4/2021-BA zo dňa 4.2.2021, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 5755-4/2021-BA zo dňa 4.2.2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 5755-4/2021-BA zo dňa 4.2.2021, ktorým generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán zamietol jej odvolanie a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 52865-7/2020-BA zo dňa 22.9.2020 (resp. iba čiastočne ho zmenil tak, že slovo „februára“ v piatom odseku výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nahradil slovom „marca“), ktorým bolo stanovené, že žalobkyňa, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 13.7.2018, má podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 2% v súlade s § 293dx ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 266/2017 Z.z. nárok na úrazovú rentu od 13.7.2018 do 31.7.2018 v sume 364,80 eur a od 1.8.2018 v sume 595,10 eur mesačne. V zmysle § 89 ods. 8 a 9 a § 293dx ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 266/2017 Z.z. sa suma úrazovej renty zvyšuje od 1.1.2019 o 2,6% na celkovú sumu 610,60 eur mesačne. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, za mesiac júl 2019 má nárok na výplatu úrazovej renty v sume 157,60 eur a za obdobie od 1.8.2019 do 31.12.2019 nemá nárok na výplatu úrazovej renty. V zmysle § 89 ods. 8 a 9 a § 293dx ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 266/2017 Z.z. sa suma úrazovej renty zvyšuje od 1.1.2020 o 2,5% na celkovú sumu 625,90 eur mesačne. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, za obdobie od 1.1.2020 do 29.2.2020 nemá nárok na výplatu úrazovej renty. Podľa § 88 ods. 2 a § 89 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov má nárok na výplatu úrazovej renty od 30.3.2020 do 31.3.2020 v sume 14,80 eur a od 1.4.2020 v sume 230,60 eur mesačne. Na túto sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku.
2. Žalobkyňa poukazovala na to, že od 1.10.2009 začala pracovať u zamestnávateľa Faurecia Automotive Slovakia s.r.o. so sídlom Priemyselná č. 1, 920 07 Hlohovec na pozícii „GAP leader“. Dňa 13.7.2018 došlo u žalobkyne k prvému zisteniu choroby z povolania a následne jej bola dňa 4.12.2019 uznaná choroba z povolania, ktorej príčinami boli stanovené: dlhodobé jednostranné preťažovanie končatín - ochorenie kostí - syndróm karpálneho tunela obojstranne, mediálna epikondylitída humeru obojstranne a syndróm rotátorovej manžety obojstranne. Od dňa 9.7.2019 do 29.3.2020 bola žalobkyňa dočasne práceneschopná. Ku dňu 2.4.2020 bol pracovný pomer žalobkyne so zodpovedným zamestnávateľom Faurecia Automotive Slovakia s.r.o. skončený dohodou z 1.4.2020. Dňa 6.4.2020 si žalobkyňa uplatnila nárok na úrazovú rentu. Následne bol v lekárskej správe posudkovej lekárky pobočky zo dňa 3.6.2020 stanovený pokles pracovnej schopnosti žalobkyne v rozsahu 50%. Na tomto základe vydala Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 22.9.2020 rozhodnutie č. 52865-7/2020-BA, ktoré bolo žalobkyňou prostredníctvom právneho zástupcu napadnuté odvolaním zo dňa 22.10.2020. Posudková lekárka pobočky prehodnotila dovtedajšie závery a dňa 19.11.2020 vypracovala novú lekársku správu, v ktorej určila žalobkyni rozsah poklesu pracovnej schopnosti 100%. Napokon bola posudková lekárka požiadaná o prepracovanie tejto lekárskej správy v zmysle stanoviska Odboru lekárskej posudkovej činnosti ústredia (ďalej len "OLPČ") zo dňa 30.11.2020, č. BA- 1361707/2020. V tejto novej lekárskej správe bol rozsah poklesu pracovnej schopnosti opäť stanovený na 50%. Posudková lekárka ústredia v lekárskej správe z 21.1.2021 zhodne určuje mieru poklesu pracovnej schopnosti len na 50%. Táto správa bola podkladom pre rozhodnutie žalovaného.
3. Žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia, neúplné zistenie skutkového stavu žalovaným, ako aj rozpor skutkového stavu, ktorý vzal správny orgán za základ rozhodnutia, s obsahom administratívnych spisov.
4. Podľa žalobkyne z priebehu konania pred Sociálnou poisťovňou možno pozorovať, že stanovisko OLPČ bolo pre hodnotenie rozsahu poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne zásadným. Na základe neho totiž posudková lekárka pobočky mieru poklesu pracovnej schopnosti prehodnotila tak, že ju znížila zo 100% na 50%. Preto je potrebné vysporiadať sa so závermi tohto stanoviska, ktoré sa premietli do napádaného rozhodnutia (str. 4 a 5). OLPČ vytýka lekárskej správe zo dňa 19.11.2020, že v nej absentuje zohľadnenie profesiogramu žalobkyne. Toto vytknutie je síce pravdivé, avšak stanovisko OLPČ, nadväzujúce lekárske správy, ako aj napádané rozhodnutie, sa stavajú do celkom opačnej pozície, keď nezohľadňujú žiadne iné kritériá, s výnimkou spomínaného profesiogramu a časovej snímky dňa. OLPČ považuje lekársku správu zo dňa 19.11.2020 za nekorektnú i z dôvodu, že zohľadňuje zdravotné postihnutia, ktoré s priznanou chorobou z povolania vôbec nesúvisia, pričom medzi nesúvisiace postihnutia radí aj epikondilitídu, napriek tomu, že táto diagnóza bola označená ako jedna z príčin choroby z povolania. V lekárskej správe zo dňa 2.12.2020 už posudková lekárka poukazuje iba na ľahký syndróm karpálneho tunela obojstranne. Uvedené znamená, že ak aj boli v lekárskej správe z 19.11.2020 zahrnuté diagnózy nemajúce súvis s chorobou z povolania, v lekárskej správe z 2.12.2020 zas absentujú zmienky o ostatných relevantných diagnózach (epikondylitída, syndróm rotátorovej manžety), s výnimkou ľahkého syndrómu karpálneho tunela. Tieto závery sa premietli i do správy posudkovej lekárky ústredia a napádaného rozhodnutia. V napádanom rozhodnutí sa prejavuje selektívny prístup v hodnotení vyšetrení a lekárskych správ, keď na jednej strane žalovaný zvýrazňuje výsledok EMG vyšetrenia z 15.10.2020 o ľahkom syndróme karpálneho tunela obojstranne, pričom však opomína obsah súhrnnej správy (epikrízy) z hospitalizácie žalobkyne z obdobia 12.10.2020 až 16.10.2020, v ktorej sa konštatuje (na základe ortopedického vyšetrenia) i syndróm rotátorovej manžety a epikondylitída obojstranne, pričom pripomíname, že ide o diagnózy, ktoré boli lekárskym posudkom z 4.12.2019 stanovené ako príčiny choroby z povolania. Žalovaný taktiež opomína ťažkosti udávané žalobkyňou (rovnako zaznamenané vepikríze), konkrétne "Pacientka od poslednej hospitalizácie nepracovala, do 3/2020 bola PN, odvtedy nezamestnaná, stav hodnotí ako zhoršený, posledné 2 mesiace udávala tŕpnutie a bolestivosť oboch predlaktí, pozorovala zbelenie 2.-3. prsta oboch rúk, má výrazné ťažkosti pri každodenných činnostiach, ruky má od operácie slabé a neobratné, vypadávajú jej z nich predmety, ... "
5. Podľa žalobkyne bez povšimnutia nemôže zostať ani skutočnosť, že jej zdravotný stav bol na účely konania o odvolaní posúdený v jej neprítomnosti iba na podklade predložených lekárskych nálezov, z ktorých žalovaný selektívne vyberal skutočnosti podporujúce záver prvostupňového konania a diagnózy svedčiace v prospech žalobkyne opomenul napriek ich priameho súvisu s chorobou z povolania.
6. Žalovaný sa vôbec nezaoberal tak podstatnými kritériami určovania miery poklesu pracovnej schopnosti, ako je preradenie na inú prácu či možnosť ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a uplatnenia sa na trhu práce napriek tomu, že sa týchto kritérií dovoláva (str. 5 a 6). Tieto skutočnosti, i keď nepochybne podstatné pre rozhodnutie, neboli vôbec zisťované a teda ani zohľadnené. Preto skutkový stav nemožno považovať za dostatočne zistený.
7. Žalobkyňa poukazovala na to, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný odkazoval na zásady určovania poklesu pracovnej činnosti, pričom poukazuje i na rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 48a/13/2016-25. Konkrétne ide o nasledovné kritériá, vymenované v bode 43. uvedeného rozsudku: ,,1. stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, 2, pracovnú náplň - profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom pracovný úraz alebo choroba z povolania vznikli a kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali, 3. percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať; z profesiogramu a časovej snímky dňa posudkový lekár zistí percento pracovných úkonov z pracovného času (pracovnej zmeny) v prostredí alebo s nástrojom, ktoré boli príčinou pracovného úrazu alebo choroby z povolania a ktoré už nemôže vykonávať: a súčasne zistí percento ostatných, zostávajúcich činností, ktoré môže vykonávať; 4. či bol poškodený preradený na výkon inej práce z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, resp. či bol s poškodeným ukončený pracovný pomer pre poškodenie zdravia alebo či poškodený môže vykonávať inú prácu, nie tú, ktorú vykonával pred pracovným úrazom alebo pred priznaním choroby z povolania, 5. možnosť ďalšieho uplatnenia poškodeného u zamestnávateľa, kde poistná udalosť vznikla, ako aj možnosť uplatnenia na trhu práce s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie poškodeného (tzv. pracovná rekomandácia).“
8. Hneď nato však od uvedených kritérií žalovaný z neuvedeného dôvodu upúšťa, s výnimkou jediného kritéria, a to percentuálneho vyjadrenia pracovných úkonov v profesiograme, ktoré žalobkyňa nemôže vykonávať. Použitie uvedeného kritéria sa síce javí ako najjednoduchší spôsob určenia poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť, ale nemusí byť nevyhnutne najsprávnejší. Žalovaný celkom opomína dlhodobú práceneschopnosť žalobkyne, skončenie pracovného pomeru žalobkyne dohodou, a jej súčasné zamestnanie na pozícii vrátničky a informátorky, a to napriek tomu, že pracovná rekomandácia je jedným z posudzovaných kritérií, ktoré je uvedené v zozname zásad ako v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredia z 22.9.2020, tak aj v napádanom rozhodnutí (str. 6), a to napriek tomu, že na túto skutočnosť bolo dôsledne poukázané v odvolaní z 22.10.2020. Žalovaný tiež opomína faktor kvality pracovného prostredia. Podľa lekárskej správy z 3.6.2020 žalobkyňa ,,Pracuje v klimatizovanom prostredí, pričom často býva ,ofúknutá'. Lekár pracovnej zdravotnej služby v mesiaci júl 2019 rozhodol, že pre poškodenú nie je doterajšia práca vhodná“, a „pracovala v stoji, v klimatizovanom prostredí s vplyvom klímy na organizmus.“ Rovnako záver hospitalizácie v období od 12.10.2020 do 16.10.2020 znel, že žalobkyňa "nie je vhodná na prácu s nadmerným preťažovaním horných končatín a chrbtice s expozíciou vibráciám, v nevyrovnaných mikroklimatických podmienkach. Práca vykonávaná podľa profesiogramu sa nevykonáva v ideálnych podmienkach, kedy by bolo teoreticky možné vyjadriť ktorú prácu naďalej vykonávať môže, a ktorú nie. Aj činnosti ako dohliadanie na plynulý chod výroby alebo práca v sklade, ktoré samé osebe vykonávať žalobkyňa môže, sa vykonávajú v mikroklíme, ktorá je z dlhodobého hľadiska škodlivá a pre žalobkyňu predstavuje riziko zhoršenia chorôb z povolania.
9. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazovala aj na nesprávny postup Sociálnej poisťovne v prípade baníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.5.2008, sp. zn. 4So/134/2007), keď podobne neboli zohľadnené celkové pracovné podmienky, vplývajúce na zamestnanca počas celej smeny, nie len počas tej časti smeny, počas ktorej v dôsledku choroby z povolania prácu nemôže fakticky vykonávať. Navrhovateľ úspešne argumentoval, že "v podmienkach bane S pôsobia po celý čas výkonu prace lamaca, t. j nie iba polovicu pracovnej zmeny aj ďalšie rizikové faktory, ktoré majú vplyv na toto ochorenie - chlad, prievan, vlhko“. Ako už bolo uvedené, aj žalobkyňa pracovala v klimatizovanom prostredí nepriaznivo vplývajúcom na jej zdravie.
10. Za nesprávny považuje žalobkyňa aj argument, že pre stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty nie je z posudkového hľadiska rozhodujúca skutočnosť, že zamestnávateľ nemá možnosť poškodeného zamestnávať iba na niektorých z pôvodne vykonávaných pracovných činností podľa profesiogramu.
11. Tento argument je podľa nej v rozpore so zásadami, ktorých sa žalovaný dovoláva, konkrétne ignoruje skutočnosť, či bola žalobkyňa preradená na výkon inej práce, resp. či s ňou bol skončený pracovný pomer. Tieto skutočnosti priamo vyplývajú z nemožnosti zamestnávať poškodeného len na zvyšok činností, a je potrebné ich v zmysle uvedených zásad pri určovaní poklesu pracovnej schopnosti zohľadniť. Podobne sa vyjadril najvyšší súd v už citovanom rozsudku z 22.5.2008, sp. zn. 4So/134/2007: „Navrhovateľ s poukazom na obsah ich posudkov, za stavu, keď nemôže vykonávať rozhodujúce činnosti práce lamača, uviedol, že ďalší výkon takého zamestnania je iba v teoretickej rovine, nakoľko žiadny zamestnávateľ nemá možnosť takéhoto zamestnanca zamestnávať „ostatnými prácami v podzemí". V uvedenom prípade „Odvolací súd v plnom rozsahu prisvedčil argumentácii navrhovateľa v tom, že napadnuté rozhodnutie vôbec neodráža skutočnosť, že navrhovateľ trvale stratil schopnosť vykonávať svoje bývalé povolanie lamača, čo stanovených 41% vôbec nevyjadruje."
12. Žalobkyňa sa preto nestotožňuje s tvrdením, že nemožnosť zamestnávateľa z organizačného hľadiska žalobkyňu naďalej zamestnávať na pôvodnej pozícii je pre posúdenie poklesu schopnosti irelevantná. Takéto tvrdenie nenachádza argumentačnú oporu. Práve naopak, treba v každom individuálnom prípade skúmať, či chorobou z povolania nie je zasiahnuté samotné jadro pracovnej náplne. Povedané inak, treba skúmať, či po vyňatí chorobou z povolania znemožnených činností z profesiogramu má vykonávanie zvyšných činností praktické opodstatnenie a či je organizačne možné. Tento zovšeobecnený záver je možné podporiť aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Sa/2/2017, kde súd v bode 39. dospel k záveru, že "Konštatovanie žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a posudkového lekára sociálnej poisťovne ústredia v posudku zo dňa 29.11.2016, že žalobkyňa môže vykonávať zostávajúcu pracovnú činnosť z pracovnej náplne a to konzultačnú a poradenskú činnosť, doporučenie kondičných a posilňujúcich cvičení, poskytovanie poradenstva pri stanovovaní správneho cvičenia, chôdze, sedenia, státia a aplikáciu zdravotníckych a kozmetických prípravkov, nevychádza z pokladov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu." V citovanom prípade významnú časť pracovnej náplne žalobkyne tvorili masáže, Nebolo sporné, že teoreticky nič nebránilo tomu, aby žalobkyňa naďalej vykonávala poradenskú činnosť a ostatné činnosti nesúvisiace s manuálnou prácou. Táto činnosť však v rámci daného povolania nemá samostatné praktické opodstatnenie.
13. Žalobkyňa poukazovala aj na kontradikciu v argumentácii žalovaného, ktoré vidí v tom, že na jednej strane správne tvrdí, že účelom úrazovej renty je kompenzovať osobe poškodenej chorobou z povolania finančnú ujmu spôsobenú tým, že následkom choroby už nemôže vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť v takom rozsahu, ako ju vykonávala pred jej vznikom, zároveň v priamom rozpore s týmto proklamovaným účelom ignoruje skutočnosť, že so žalobkyňou bol ukončený pracovný pomer, a že žalobkyňa pôvodnú prácu nevykonáva ani v čiastočnom rozsahu, a zmena jej pozície sa negatívne odzrkadľuje práve na zárobku, teda v oblasti, ktorú má úrazová renta kompenzovať.
14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
15. Uvádzal, že nárok na úrazovú rentu v súvislosti s predmetnou chorobou z povolania si žalobkyňa uplatnila prostredníctvom Žiadosti o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorá bola Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava doručená dňa 6. apríla 2020. Na jej základe a na základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovou lekárkou pobočky dňa 3. júna 2020, Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 22. septembra 2020, priznala žalobkyni nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 13. júla 2018, odo dňa 13. júla 2018 do dňa 31. júla 2018 v sume 364,80 eur a odo dňa 1. augusta 2018 v sume 595,10 eur mesačne, z dôvodu stanoveného poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50%, s dátumom vzniku poklesu pracovnej schopnosti odo dňa 13. júla 2018 (odo dňa zistenia choroby z povolania).
16. Po podaní odvolania žalobkyňou, resp. právnym zástupcom, posudková lekárka pobočky vypracovala dňa 19. novembra 2020 novú Lekársku správu, v ktorej žalobkyni určila pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 100%, so vznikom odo dňa 13. júla 2018, pričom podľa stanoviska č. BA-1361717/2020 zo dňa 30. novembra 2020, ktoré vypracoval Odbor lekárskej posudkovej činnosti ústredia, v lekárskej správe zo dňa 19. novembra 2020 úplne absentuje zohľadnenie profesiogramu a časovej snímky dňa, a pri 100%-nej miere poklesu pracovnej schopnosti boli okrem priznanej choroby z povolania zohľadnené aj iné zdravotné postihnutia, ktoré s priznanou chorobou z povolania vôbec
nesúvisia, a to konkrétne ochorenie chrbtice na podklade vekom podmienených degeneratívnych zmien, ochorenie ramenných kĺbov (Impingement syndróm ramien, stav po operácii ľavého ramena zo dňa 9. júna 2017 vykonanej ešte pred dátumom prvého zistenia choroby z povolania), ochorenie lakťových kĺbov (Epikondylitída) a funkčný tras ľavej hornej končatiny. Podľa predloženého profesiogramu má žalobkyňa len čiastočne obmedzenú schopnosť vykonávať doterajšie pracovné zaradenie na pozícii "GAP leader“. V reakcii na uvedené posudková lekárka pobočky dňa 2. decembra 2020 prepracovala Lekársku správu zo dňa 19. novembra 2020 tak, že po opätovnom zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne, profesiogramu a dostupnej zdravotnej dokumentácie, určila mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne v rozsahu 50%, so vznikom odo dňa 13. júla 2018. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný aj na podklade lekárskej správy posudkovej lekárky ústredia, so sídlom v Banskej Bystrici, zo dňa 21. januára 2021, pričom ako odvolací orgán rozhodnutím č. 5755-4/2021-BA zo dňa 4. februára 2021, dospel k záveru, že rozhodnutie zo dňa 22. septembra 2020 bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Ústredie postupovalo správne aj v tom, keď žalobkyni nepriznal o nárok na výplatu úrazovej renty za obdobie nároku na úrazový príplatok (§ 88 ods. 2 zákona), ktoré trvalo odo dňa 9. júla 2019 do dňa 29. marca 2020. Vo výroku rozhodnutia zo dňa 22. septembra 2020 sa však ústredie nevyporiadalo s nárokom na výplatu úrazovej renty v období odo dňa 1. marca 2020 do dňa 29. marca 2020, preto žalovaný považoval za potrebné napraviť uvedené zmenou jeho výroku. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 16. februára 2021.
17. Podľa žalovaného nárok na úrazovú rentu vzniká vtedy, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania poklesne schopnosť osoby poškodenej takouto poistnou udalosťou vykonávať prácu na pôvodnej pracovnej pozícii o viac než 40%. Ďalej nie je sporné, že posudzovanie zdravotného stavu na účely úrazovej renty a určenie poklesu pracovnej schopnosti zákon vo svojom ustanovení § 153 ods. 4 písm. a) zveril výlučne posudkovým lekárom sociálneho poistenia, avšak spôsob, resp. postup, akým má dochádzať k určeniu poklesu pracovnej schopnosti zákon, ani iná právna norma neregulujú. Vyplýva však zo samotného účelu úrazovej renty, ktorým je zmierniť osobe poškodenej pracovným úrazom, resp. chorobou z povolania finančnú ujmu spôsobenú tým, že ich následkom už nemôže vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť v takom rozsahu, v akom ju vykonávala pred ich vznikom. Vzhľadom na tento účel úrazovej renty, pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného, je potrebné skúmať a zohľadniť stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, percento pracovných úkonom popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať, a ktoré nie, ako aj skutočnosť, či bol poškodený ich následkom preradený na výkon inej práce resp. či bol s poškodeným ukončený pracovný pomer, pre neschopnosť výkonu pôvodnej pracovnej činnosti, spôsobenú spomenutými poistnými udalosťami. V súlade s uvedeným postupovali pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne aj posudkové lekárky. Obe posudkové lekárky (pobočky, ako aj ústredia) po preskúmaní zdravotného stavu žalobkyne ako následku predmetnej choroby z povolania, profesiogramu a ďalších posudkovo významných skutočností zhodne konštatovali u žalobkyni pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 50% so vznikom odo dňa 13. júla 2018. Nimi určený pokles pracovnej schopnosti je, ako vyplýva z ich lekárskych správ (zo dňa 3. júna 2020, zo dňa 2. decembra 2020 a zo dňa 21. januára 2021) a stanoviska zo dňa 30. novembra 2020 odôvodnený, dôkazmi podložený, zrozumiteľne vysvetlený, obsahuje rozpis zamestnávateľom udávaných pôvodných pracovných úkonov, ako aj záver o tom, ktoré z nich žalobkyňa po zistenej chorobe z povolania jej následkom vykonávať nemôže a z akých dôvodov, a napokon presne odráža percento pôvodne vykonávaných činností deklarovaných zamestnávateľom, ktoré už žalobkyňa následkom zistenej choroby z povolania nemôže vykonávať, a teda vplyv zistenej choroby z povolania na pôvodne vykonávanú prácu. Určený pokles pracovných schopností je logickým vyústením skutočností vyplývajúcich zo spisovej dokumentácie žalobkyne. Z prepúšťacej správy KPLaT z hospitalizácie žalobkyne v období odo dňa 26. augusta 2019 do dňa 1. septembra 2019, nepochybne vyplýva, že žalobkyňa sa na bolesti ľavého ramena lieči už cca od roku 2016. V januári 2017 bol magnetickou rezonanciou u žalobkyni potvrdený "SA impingement s tendinopatiou rotátorovej manžety a parc. léziou šľachy MSS". Žalobkyňa dňa 9. júna 2017 podstúpila artroskopiu ľavého ramena. U žalobkyni progredujú bolesti pravého ramena, parestézie a neobratnosť rúk. Dňa 13. júla 2018 bol elektromyografickým vyšetrením u žalobkyni potvrdený syndróm karpálneho tunela stredne ťažkého stupňa vľavo a ľahkého stupňa vpravo. Z prepúšťacej správy KPLaT z hospitalizácie žalobkyne v období odo dňa 12. októbra 2020 do dňa 16. októbra 2020 vyplýva, že elektromyografickým vyšetrením zo dňa 15. októbra 2020 sa u žalobkyni potvrdil ľahký syndróm karpálneho tunela obojstranne. Ďalej sa v predmetnej prepúšťacej správe uvádza "RTG HKK popisuje incipientnú A-C artrózu oboch ramien, periartikulárnu artrózu lakťov, mediálnu epikondylitídu
bilaterálne, radiálnu vpravo a inciplientnú i vpravo, periatrikulárnu osteoporózu oboch zápästí." Záznam z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trnave deklaruje, že žalobkyňa na pozícii "GAP leader", mala za úlohu viesť, dozorovať operátorov vo výrobe, čo predstavuje 56% pracovnej doby (250 minút) a taktiež striedať operátora, ktorý ide na prestávku. Pri činnosti operátora strávi "GAP leader" 44% pracovného času, čo predstavuje cca 3,4 hodiny (200 minút). Podľa „profesioqrarnu" žalobkyňa vykonávala činnosť vo vedení a dozorovaní operátorov v rozsahu 56% pracovnej doby, čo žalobkyňa môže vykonávať, a 44% pracovnej doby striedala operátorov na linke, kde bola vystavená práci s dlhodobým, nadmerným a jednostranným zaťažením horných končatín, nemôže vykonávať. Pri takto zistenom rozsahu kontraindikovaných pracovných činností žalovaný považuje 50%-nú mieru poklesu pracovnej schopnosti za adekvátnu. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10So/92/2015 zo dňa 22. júna 2016 uviedol „Odvolací súd sa stotožnil s názorom odporkyne, že pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného je teda rozhodujúca pracovná náplň
- profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom pracovný úraz vznikol (v tomto prípade choroba z povolania) a taktiež kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali, pričom pre určenie konkrétneho percenta poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár stanoví stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu a percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať." Vzhľadom na uvedené nemožno prisvedčiť neustále sa opakujúcej námietke žalobkyne, resp. právneho zástupcu, považujúcej prezentovaný postup posudzovania poklesu pracovnej schopnosti za formálny.
18. Žalobkyňa, resp. právny zástupca požaduje určenie poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 100%. Relevantnosť tejto požiadavky pritom stavia na jeho tvrdení "Žalovaný sa vôbec nezaoberal tak podstatnými kritériami určovania miery poklesu pracovnej schopnosti, ako je preradenie na inú prácu či možnosť ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa .." K danej veci opätovne zaujal stanovisko NS SR v rozsudku, v ktorom konštatoval "Pre priznanie nároku na úrazovú rentu nestačí len samotná skutočnosť, že poškodený bol pre zmenu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu preradený na inú pracovnú pozíciu, prípadne pre úplnú stratu tejto schopnosti bol s poškodeným ukončený pracovný pomer." To znamená, že uvedené tvrdenie právneho zástupcu, nemá za následok automatické stanovenie maximálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 100%. Na účely úrazovej renty je rozhodujúce, do akej miery je neschopnosť vykonávať pôvodnú prácu zapríčinená len vznikom choroby z povolania.
19. K námietke žalobkyne, že jej zdravotný stav bol v odvolacom konaní posudzovaný v jej neprítomnosti, žalovaný uviedol, že zákonom č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, ktorý nadobudol účinnosť dňom 4. apríla 2020, bol do zákona o sociálnom poistení doplnený § 293eu ods. 1, podľa ktorého počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. To znamená, že v zmysle § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení predmetného právneho predpisu lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár pobočky a posudkový lekár ústredia za osobnej účasti poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak. V tomto prípade posudkové lekárky Sociálnej poisťovne dospeli k záveru, že vzhľadom na danú situáciu bude bezpečnejšie posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v jej neprítomnosti, a tak konali v súlade s opatreniami prijatými počas krízovej situácie.
20. Žalobkyňa v stanovisku k vyjadreniu žalovaného namietala, že argumentácia žalovaného rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/92/2015 nie je relevantná, nakoľko závery tohto rozhodnutia majú základ v úplne odlišnom skutkovom stave veci a nemožno ich prenášať do iných konaní bez zohľadnenia okolností, z ktorých vzišli.
21. Poukazovala na to, že v prípade posudzovanom najvyšším súdom bola poškodená zamestnaná ako inštruktorka lyžovania I. stupňa (v Slovenskej lyžiarskej asociácii sú 3. stupne pre učiteľstvo lyžovania, pričom poškodená bola certifikovaná len na I. stupeň). Po úraze pravého kolena (pričom už v minulostí mala úraz kolena ľavého) jej bol stanovený pokles pracovnej schopnosti (ďalej len "PPS") na 25%, teda nárok na úrazovú rentu jej nebol vôbec priznaný. Okrem administratívy, ktorá je z hradiska činnosti inštruktora skôr nevyhnutnou sprievodnou činnosťou, mohla poškodená na pôvodnom pracovisku podľa doloženého profesiogramu viesť výuku lyžovania I. stupňa a to teoreticky úplne a v praktickej výuke pri metodike základného výcviku v prípravnom cvičení (zjazd po spádnici a v pluhu, pluhový oblúk, hranenie, prívratný oblúk, základný paralelný oblúk s krátkymi praktickými ukážkami techniky lyžovania, prípadne
s nasadenou ortézou). Bola povinná ovládať metodiku cvičenia a vysvetľovať ju aj v jednom alebo dvoch cudzích jazykoch, pričom učiteľstvo lyžovania I. stupňa sa vykonáva vždy na upravených a prevažne miernych svahoch. Z uvedeného vyplýva, že poškodená vykonávala inštruktáž lyžovania v najmenej náročnom stupni, pričom úraz ju obmedzoval len mierne, čo vyplýva z rozsiahleho zoznamu konkrétnych činností naďalej možných. Okrem toho, v uvedenom prípade neprichádzalo do úvahy aplikovanie kritéria (ne)zotrvania v pôvodnom zamestnaní, keďže "navrhovateľka naďalej zotrváva v Slovenskej lyžiarskej asociácii ako učiteľka lyžovania I. stupňa, pretože si obnovila certifikát s platnosťou do roku 2018. Tým je popretý dôkaz o jej vyradení z pracovného procesu v rozsahu 100% a predpokladá návrat na pôvodné pracovné zaradenie - učiteľ (inštruktor) lyžovania I. stupňa." Citovaný rozsudok sa podrobnejšie nevenuje ani kritériu kvality pracovných podmienok, keďže nič nenasvedčovalo tomu, že by pracovné podmienky na pracovnej pozícii mohli mať negatívny vplyv na PPS poškodenej. Jedinou zmienkou je totiž upravenosť a miernosť svahov. Bez povšimnutia nemôže ostať ani pracovná anamnéza poškodenej, ktorá mala len 22 rokov a bola študentkou Filozofickej fakulty v Prešove (masmediálne štúdium). Poškodená teda bola na začiatku profesijného života a stále mala napriek úrazu takpovediac "všetky dvere otvorené." V lyžiarskej inštruktáži bola obmedzená len mierne, a obmedzenie mala možnosť vykryť inými tematicky príbuznými aktivitami (oblasť cestovného ruchu) u toho istého zamestnávateľa, napr. sprievodca, lektor, animátor voľného času. Uvedené nie je v žiadnom prípade porovnateľné s prípadom žalobkyne.
22. Podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP):
§ 2 ods. 1 - V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
§ 2 ods. 2 - Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
§ 6 ods. 1 - Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
§ 202 ods. 2 - Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
§ 203 ods. 2 - Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení:
§ 88 ods. 1 - Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
§ 88 ods. 2 - Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
§ 88 ods. 3 - Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles
pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)
§ 89 ods. 1 - Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.
§ 209 ods. 4 - V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
23. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
24. Žalobkyňa v konaní zdôrazňovala najmä skutočnosť, že žalovaný, napriek odvolávaniu sa na kritériá pre posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti, tieto kritériá sám nezohľadňuje a selektívne pre posúdenie žalobkyne vyberá správy bagatelizujúce jej zdravotné postihnutie. Má za to, že stanovený stupeň jej funkčného postihnutia nemá oporu v administratívnom spise, nezohľadňuje ani ďalšie jej zdravotné postihnutia, ktoré boli dôvodom stanovenia choroby z povolania, ale vychádza iba z ľahkého stupňa karpálneho tunela.
25. Žalobkyňa svoj nárok na priznanie 100% poklesu pracovnej schopnosti neodvodzuje iba od skutočnosti, že došlo k ukončeniu jej pracovného pomeru u pôvodného zamestnávateľa, ale aj z posúdenia kritérií, ktoré žalovaný nezohľadnil. Poukazovala na to, že formulár pre hlásenie choroby z povolania nemá priestor na uvádzanie všetkých diagnóz žiadateľa, Sociálnej poisťovni však boli ďalšie diagnózy žalobkyne známe, tieto sú uvádzané vo viacerých dokumentoch, v jej zdravotnej dokumentácii. Podľa žalobkyne je profesiogram významným prvkom, avšak bol stanovený iba orientačne, nedá sa z neho vychádzať matematickým prepočtom miery poklesu pracovnej schopnosti s úkonmi, ktoré už žalobkyňa nemôže vykonávať, nakoľko tento obsahuje napríklad aj prestávku v práci.
26. Žalovaný poukazoval na to, že aj podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 4 Sa/13/2013 preradenie zamestnanca alebo skončenie jeho pracovného pomeru nemá automaticky za následok priznanie 100% miery poklesu pracovnej schopnosti, ale zohľadňujú sa aj ďalšie kritériá. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že posudkoví lekári vychádzali primárne z diagnózy syndróm karpálneho tunela obojstranne, tento je uvádzaný v obdržanom hlásení choroby z povolania.
27. Poukazoval tiež na to, že miera poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne nebola stanovená presným percentom podľa rozsahu jej pracovných činností, ktoré podľa profesiogram nemôže ďalej vykonávať.
28. Podľa obsahu spisového materiálu správny orgán prvého stupňa v obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia zo dňa 22.09.2020 konštatoval, okrem iného, že percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania ani postup pri jeho určení zákon neupravuje. Pracovné postupy posudkových lekárov vykonávajúcich lekársku posudkovú činnosť sú v tomto smere upravené metodickými predpismi Sociálnej poisťovne a je na odbornom zhodnotení posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť, akú konkrétnu mieru poklesu pracovnej schopnosti určí v rámci zákonom stanoveného rozmedzia 0% až 100%. Posudkový lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pritom vychádza zo zdravotnej dokumentácie poškodeného obsahujúcej doložené odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácií, ako aj z objektívneho vyšetrenia poškodeného vykonaného priamo posudkovým lekárom vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného vrátane stanovenia konkrétnej percentuálnej miery tohto poklesu sa zohľadňuje: • stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, • pracovná náplň - profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom pracovný úraz alebo choroba z povolania vznikli a kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali,
• percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať; z profesiogramu a časovej snímky dňa posudkový lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť zistí percento pracovných úkonov z pracovného času (pracovnej zmeny) v prostredí alebo s nástrojom, ktoré boli príčinou pracovného úrazu alebo choroby z povolania a ktoré už nemôže vykonávať, a súčasne zistí percento ostatných, zostávajúcich činností, ktoré môže vykonávať, • skutočnosť, či bol poškodený preradený na výkon inej práce z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, resp. či bol s poškodeným ukončený pracovný pomer pre poškodenie zdravia alebo či poškodený môže vykonávať inú prácu, ako tú, ktorú vykonával pred pracovným úrazom alebo pred priznaním choroby z povolania, • možnosť ďalšieho uplatnenia poškodeného u zamestnávateľa, kde poistná udalosť vznikla, ako aj možnosť uplatnenia na trhu práce s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie poškodeného (tzv. pracovná rekomandácia). Pre stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty skutočnosť, že zamestnávateľ nemá možnosť poškodeného zamestnávať iba na niektorých z pôvodne vykonávaných pracovných činností podľa profesiogramu, nie je z posudkového hľadiska rozhodujúca. Z uvedených zásad posudzovania miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty vyplýva, že ak vzhľadom na priame následky choroby z povolania alebo pracovného úrazu je pôvodné miesto výkonu práce (prevádzka, priestory, pracovné pomôcky), prípadne druh pracovných činností pre poškodeného nevhodné, nemá to za následok stanovenie maximálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 100%. Reálna miera poklesu pracovnej schopnosti vyjadrená v percentách sa môže primerane znížiť zohľadnením stupňa poškodenia zdravia, percenta pracovných činností podľa profesiogramu, ktoré poškodený môže na pôvodnom pracovisku vykonávať, a ostatných posudkovo závažných skutočností tak, ako sú tieto vymenované vyššie. Pri posudzovaní miery poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť neskúma pokles pracovných schopností poškodeného voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by mohol poškodený potenciálne vykonávať, ale len voči jednému, doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom vznikol pracovný úraz alebo choroba z povolania. Týmto sa zásadne odlišuje posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty od posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity. Z toho vyplýva, že pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty môže byť ohodnotený iným (vyšším alebo nižším, prípadne rovnakým) percentom poklesu pracovnej schopnosti, ako bude miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity pre to isté zdravotné postihnutie. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, vystavenej dňa 3. júna 2020, ktorá je prílohou tohto rozhodnutia, má poškodená, ktorá si uplatnila nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, dňa 6. apríla 2020, v dôsledku choroby z povolania zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 50%.
29. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, okrem iného, uvádzal, že ústredie po podaní odvolania poškodenou, listom číslo 52865-9/2020-BA, zo dňa 27. októbra 2020, požiadalo o prehodnotenie správnosti Lekárskej správy zo dňa 3. júna 2020 posudkovú lekárku pobočky, ktorá dňa 19. novembra 2020 vypracovala novú Lekársku správu, v ktorej okrem skutočností uvedených v Lekárskej správe zo dňa 3. júna 2020 poukázala na to, že poškodená bola v období odo dňa 12. októbra 2020 do dňa 16. októbra 2020 opakovane hospitalizovaná na KPLaT, za účelom kontroly choroby z povolania. Počas tejto hospitalizácie boli u poškodenej zrealizované štandardné laboratórne vyšetrenia, neurologické vyšetrenie, ortopedické vyšetrenie a kontrolné elektroencefalografické vyšetrenie. Záver z tejto hospitalizácie znel: ochorenie z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia horných končatín obojstranne, stav po operácii karpálneho tunela obojstranne, impingement oboch ramien, cervikobrachiálny syndróm vľavo, funkčný posturálny tremor ľavej hornej končatiny. Poškodená nie je vhodná na prácu s nadmerným preťažovaním horných končatín, a chrbtice s expozíciou biráciám, v nerovnaných mikroklimatických podmienkach. Posudková lekárka pobočky poznamenala, že z predloženého profesiogramu vyplýva, že poškodená počas práce u zamestnávateľa dlhodobo používala obidve horné končatiny, čo u nej viedlo k poškodeniu ramenných. lakťových a zápästných kĺbov, ktoré si vyžiadali aj operačné riešenia (operácia karpálneho tunela obojstranne, operácia ľavého ramenného kĺbu). Na záver posudková lekárka pobočky určila poškodenej pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 100%, so vznikom odo dňa 13. júla 2018. Uvedenú zmenu odôvodnila poukázaním na to, u poškodenej sa jedná o ťažké funkčné postihnutie oboch horných končatín, ktoré je dokumentované odbornými vyšetreniami, a potvrdené opakovane aj KPLaT počas dvoch hospitalizácii poškodenej. Odbor lekárskej posudkovej činnosti ústredia v stanovisku č. BA- 1361707/2020 zo dňa 30. novembra 2020 konštatoval, že syndróm karpálneho tunela patrí
medzi najčastejšie ochorenia ruky. Vzniká spravidla po dlhotrvajúcom presilení ruky pri stereotypnej manuálnej práci. Lieči sa konzervatívnou liečbou, a v prípade, ak táto konzervatívna liečba nezaberá, je indikovaný jednoduchý krátko trvajúci operačný zákrok v lokálnom znecitlivení. Poškodená absolvovala operáciu karpálneho tunela obojstranne s dobrým efektom. Kontrolné elektromyografické vyšetrenie z októbra 2020 potvrdilo len ľahký syndróm karpálneho tunela obojstranne. Nález z neurologického vyšetrenia, ktorý bol vyhotovený počas poslednej hospitalizácie poškodenej na KPLaT, t.j. v období odo dňa 12. októbra 2020 do dňa 16. októbra 2020, konštatuje prakticky normálny nález na horných končatinách, hybnosť nie je porušená a taktiež drobné pohyby rúk sú zachované. Záverom OLPČ ústredia uviedol, že Lekárska správa zo dňa 19. novembra 2020 vypracovaná posudkovou lekárkou pobočky v rámci odvolacieho konania, nie je korektná. Nedostatkom je, že v predmetnej lekárskej správe úplne absentuje zohľadnenie profesiogramu a časovej snímky dňa, a pri 100%-nej miere poklesu pracovnej schopnosti boli okrem priznanej choroby z povolania zohľadnené aj iné zdravotné postihnutia, ktoré s priznanou chorobou z povolania vôbec nesúvisia, a to konkrétne ochorenie chrbtice na podklade vekom podmienených degeneratívnych zmien, ochorenie ramenných kĺbov (Impingement syndróm ramien, stav po operácii ľavého ramena zo dňa 9. júna 2017 vykonanej ešte pred dátumom prvého zistenia choroby z povolania), ochorenie lakťových kĺbov (Epikondylitída) a funkčný tras ľavej hornej končatiny. Podľa predloženého profesiogramu má poškodená len čiastočne obmedzenú schopnosť vykonávať doterajšie pracovné zaradenie na pozícii "GAP leader". Z pracovnej náplne poškodená nemôže vykonávať iba pracovnú činnosť v trvaní 200 minút (podľa časovej snímky 150 minút + 50 minút), kedy striedala operátorov výroby na linke počas prestávok (5 x 30 minút, 5 x 10 minút). Uvedené objektívne skutočnosti sú zohľadnené v Lekárskej správe zo dňa 3. júna 2020, v ktorej posudková lekárka pobočky určila mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodenej v rozsahu 50% (200 minút zo 450 minút pracovnej doby = 3,33 hodiny zo 7,5 hodín = 44% pracovnej doby). Preto bola posudková lekárka pobočky požiadaná o prepracovanie Lekárskej správy zo dňa 19. novembra 2020. Dňa 2. decembra 2020 posudková lekárka pobočky prepracovala Lekársku správu zo 19. novembra 2020. Po opätovnom zhodnotení zdravotného stavu poškodenej, profesiogramu a dostupnej zdravotnej dokumentácie, určila mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodenej v rozsahu 50%, so vznikom odo dňa 13. júla 2018. Posudková lekárka ústredia, so sídlom v Banskej Bystrici v Lekárskej správe zo dňa 21. januára 2021, v časti "Celkový posudok" poukázala na počas hospitalizácie v dňoch odo dňa 12. októbra 2020 do dňa 16. októbra 2020 klinickými nálezmi dokumentovaný ľahký syndróm karpálneho tunela. Konštatovala, že podľa predloženého profesiogramu, 56% pracovnej doby poškodenej na pracovnej pozícii „GAP leader“, spočívalo vo vedení a dozorovaní operátorov, čo poškodená stále môže vykonávať, a 44% pracovnej doby striedala operátorov na linke, kde bola vystavená práci s dlhodobým, nadmerným a jednostranným zaťažením horných končatín. Preto miera poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50% stanovená posudkovou lekárkou pobočky, ako aj OLPČ ústredia, zodpovedá rozsahu pracovných činností, ktoré poškodená na pozícii "GAP leader" nemôže vykonávať (striedanie operátorov).
30. Pre odvolací orgán, ktorým je v danom prípade generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, primerane platia ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení upravujúce náležitosti odôvodnenia rozhodnutia organizačnej zložky, medzi ktoré patrí aj zverejnenie úvah, ktorými je správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov. Vzhľadom na charakter odvolacieho konania a rozhodovania o dôvodnosti, či nedôvodnosti odvolacích námietok účastníka konania k náležitostiam rozhodnutia o odvolaní nepochybne patrí aj zrozumiteľné a jasné vysporiadanie sa s odvolacími námietkami.
31. V danom prípade sa žalovaný podľa zistenia súdu touto zásadou správneho konania neriadil, keď sa v obsahu svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobkyne týkajúcu sa skutočnosti, že prvostupňový správny orgán síce konštatoval kritériá pre posúdenie miery poklesu pracovnej schopnosti, ktoré však nereflektoval.
32. Konštatovanie žalovaného v závere odôvodnenia jeho rozhodnutia, že vyhodnotil námietky právneho zástupcu (správne išlo o námietky žalobkyne !) ako nedôvodné, je bez vysvetlenia spôsobu ich hodnotenia a úvah, ktorými sa pritom odvolací orgán riadil, bez akejkoľvek výpovednej hodnoty a spôsobuje nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.
33. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci (nie v odôvodnení rozhodnutia!) s odvolaním sa na právny názor Najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku sp. zn. 10So/92/2015 (ktorého aplikovateľnosť na daný prípad žalobkyňa inak výstižne zhodnotila v písomnom
stanovisku zo dňa 15.6.2021 k vyjadreniu žalovaného k žalobe), je potrebné konštatovať, že ani prípadný záver o rozhodujúcej pozícii profesiogramu pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti neznamená logicky výlučnosť tohto kritéria a nezbavuje správny orgán povinnosti vyhodnotiť i ďalšie súdnou praxou stanovené kritériá posudzovania.
34. Obdobné nedostatky odôvodnenia rozhodnutia možno konštatovať v súvislosti so spôsobom, akým sa žalovaný vysporiadal s námietkou odvolateľky týkajúcou sa nezohľadnenia ďalších jej zdravotných poškodení, konkretizovaných v odvolaní aj označením lekárskej správy, ktorá ich existenciu potvrdzuje, keď žalovaný iba popísal, aké postihnutia boli rozhodujúcimi pri posudzovaní invalidity žalobkyne a uzavrel, že invalidita žalobkyne nevznikla v dôsledku choroby z povolania, ale v dôsledku iných zdravotných postihnutí, ktoré nesúvisia s výkonom práce žalobkyne.
35. Je zarážajúce, a spôsobuje to nielen nepreskúmateľnosť, ale aj nepresvedčivosť rozhodnutia, že žalovaný kládol dôraz na kompetencie posudkových lekárov pri posudzovaní zdravotného stavu (§ 153 zákona o sociálnom poistení), pričom súčasne z hodnotenia dôkazov vylúčil lekársku správu posudkovej lekársky z 19.11.2020 určujúcu pokles pracovnej schopnosti žalobkyne v rozsahu 100%, keď v závere rozhodnutia konštatoval, že pokles pracovnej činnosti bol posúdený na to povolanými osobami a posudkové lekárky zhodne konštatovali jeho rozsah 50%.
36. V predchádzajúcom texte žalovaný síce uviedol závery tejto lekárskej správy a stanovisko odboru lekárskej posudkovej činnosti ústredia k nim, ktorých následkom malo byť prepracovanie posudku, avšak bez ozrejmenia, aké sú pri výlučnej kompetencii posudkových lekárov, ktorú konštatoval, kompetencie odboru lekárskej posudkovej činnosti a z ktorého právneho predpisu vyplývajú.
37. Bez zrozumiteľného rozhodnutia vyššie uvádzaných skutočností týkajúcich sa námietok žalobkyne rozhodnutie žalovaného neposkytuje odpovede na všetky pre jeho vydanie zásadné otázky súvisiace s uplatneným nárokom na úrazovú rentu a súčasne ani možnosť objektívneho preskúmania jeho vecnej správnosti pre nedostatky jeho odôvodnenia.
38. Súd preto žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, výsledkom ktorého po vysporiadaní sa s celým rozsahom argumentácie žalobkyne musí byť rozhodnutie po všetkých stránkach zodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.
39. Vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu súd z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania nepovažoval za potrebné navrhované zrušenie ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 22.9.2020.
40. Právo na náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods. 2 SSP s tým, že o ich výške bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.