Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-212-2018.pdf
PDF · 91.22 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/212/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: D. U., nar. XX.XX.XXXX, S. O. XXX/X, XXX XX A., o vymoženie pohľadávky 1.300,91,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 6416/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č.k. 6Er/381/2014-60 zo dňa 22. januára 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Lučenec, č.k. 6Er/381/2014-60 zo dňa 22. januára 2018, p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu. Na odôvodnenie uviedol, že dňa 03.02.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f Exekučného poriadku. Exekučné konanie začalo dňa 16.02.2014 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice u súdneho exekútora a je vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 00899/12 zo dňa 10.05.2012. Zo spisu mal súd za preukázané, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 17.02.2011. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou vystavenou dňa 17.02.2011. Z predloženej zmluvy podľa názoru súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že povinný uzatvoril zmluvu o úvere ako fyzická osoba nepodnikateľ. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným preto posúdil ako spotrebiteľský. Nakoľko zmluva o úvere uzatvorená dňa 17.02.2011 je zmluvou spotrebiteľskou, bolo zabezpečenie záväzkového vzťahu a plnenie zo zmenky v čase uzatvorenia zmluvy v zmysle § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch neprípustné. Keďže v predmetnej exekučnej veci bolo exekučným titulom rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté ani na neprípustnosť zmenky, súd prvej inštancie exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
2. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že odmieta označenie povinného ako spotrebiteľa, pretože povinnému bol poskytnutý úver na účel povolania. Namietal, že ani zákon o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto je podľa jeho názoru pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Namietal aj, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva bola uzatvorená na výkon povolania a v dôsledku toho povinný nie je spotrebiteľom. Uviedol, že pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania. Trvá na tom, že povinný nijako nepreukázal, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. V
odvolaní poukázal aj na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré bolo účinné od 01.01.2011 do 30.04.2014. Oprávnený zastáva názor, že blankozmenka, ktorú vystavil povinný mala všetky podstatné náležitosti. Nebola na nej vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorých vyplnenie bolo dohodnuté v dohode o vyplnení zmenky. Zároveň ani dohodnutú výšku úrokov 0,25 % denne nepovažuje za neprimeranú a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
3. K odvolaniu oprávneného podal vyjadrenie povinný, ktorý uviedol, že s odvolaním oprávneného nesúhlasí a postup oprávneného považuje s prihliadnutím na úrok vo výške 0,25 % denne za úžernícky. Uviedol, že súhlasí so zaplatením 1.300,- Eur so 6 % ročným úrokom.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
5. Zo spisu odvolací súd zistil, že dňa 16.02.2014 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Dňa 13.05.2014 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 00899/12 zo dňa 10.05.2012. Zo spisu ďalej odvolací súd zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 17.02.2011 uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. Súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 13 ustanovujú dohodu o vyplnení zmeniek. Dňa 17.02.2011 zmluvné strany uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu. Toho istého dňa, t.j. 17.02.2011, bola zároveň povinným vystavená neúplná zmenka. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie dňa 28.07.2014. Dňa 03.02.2016 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie postúpenie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený predmetné doplnenie návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016.
6. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je ich vopred pripravený formát (formulárová zmluva), pričom neexistuje priestor na ich individuálne dojednanie, t.j. dojednanie o obsahu zmluvy a jej zmena. Odvolací súd zastáva názor, že zmluva o úvere, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným dňa 17.02.2011, túto charakteristiku spĺňa. Z predmetu činnosti oprávneného vyplýva aj poskytovanie úverov, pričom oprávnený riadne nepreukázal, že by úver poskytol povinnému za účelom obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, prípadne povolania, ako tvrdí v odvolaní. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že k zmluve o úvere bol uzatvorený dodatok, v ktorom povinný uviedol, že finančné prostriedky využije na nákup výpočtovej techniky za účelom povolania. Dôkazné bremeno na preukázania nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ - oprávnený a prípadný nespotrebiteľský charakter zmluvy musí preukázať spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, čo sa oprávnenému nepodarilo. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že konanie, ktorým sa navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť, aby ako účel úveru vyznačil účel zamestnania, povolania alebo podnikania (a teda aby vyznačil ako účel úveru údaj, ktorý je nepravdivý), je v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29 z 11.5.2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Takéto konanie možno subsumovať pod nekalú obchodnú praktiku a môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čím sa zhoršuje postavenie spotrebiteľa, keďže každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú. Zo strany oprávneného išlo v predmetnom prípade o nekalú obchodnú praktiku, keď chcel zmluvu o úvere vylúčiť z režimu ochrany spotrebiteľa. Vo vopred naformulovanej zmluve dal na výber tri varianty zárobkovej činnosti (zamestnanie, povolanie, podnikanie) a iný účel. Je však potrebné si uvedomiť, že priemerný spotrebiteľ, ako slabšia zmluvná strana, nevie, na čo sú dodávateľovi takéto údaje, resp. aké následky pre nich takto označený účel úveru má a nevie ani, čo sa rozumie spotrebiteľským úverom. Na základe uvedeného možno konštatovať, že v prejednávanej veci zmluvné strany uzatvorili vopred predformulovanú zmluvu predloženú a podpísanú s cieľom vyňať predmetný zmluvný vzťah spod režimu
noriem spotrebiteľského práva, avšak odvolací súd mal za to, že zmluva o úvere, ktorá bola založená do súdneho spisu je štandardnou formulárovou zmluvou a ide o zmluvu spotrebiteľskú.
7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
10. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
11. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
12. Účelom zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužívaniu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Expresis verbis sa tak zaviedla povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla vo vzťahu so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý si uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa. Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie, resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých sa na túto povinnosť opomenulo.
13. V doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016, oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným boli od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu. Uviedol, že tieto skutočnosti sa stali v minulosti známe súdnemu exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
14. Odvolací súd zastáva názor, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinného vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že povinný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ v zmysle Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preto zastáva právny názor, že predmetná zmluva o úvere, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda ide o zmluvu, ktorú uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa pritom nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva alebo si zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
15. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia, je vyššie konkretizovaný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Rozhodcovský súd sa však nezaoberal obsahom zmluvy o úvere, ktorá bola všeobecným súdom vyhodnotená ako spotrebiteľská a v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní neprihliadol na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
16. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným však nemá za následok automaticky pokračovanie v konaní. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z dôkazov predložených oprávneným nevyplýva, že by sa stály rozhodcovský súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
17. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, kde zaujal stanovisko, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve.
18. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pričom tento nedostatok neodstránil ani v odvolacom konaní, a preto odvolací súd vychádzajúc z prezumpcie dôvodu zastavenia exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku), uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).