Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-99-2018.pdf
PDF · 113.12 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/99/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Petrou Pavlisovou, v právnej veci mal. A. F., K.. XX.X.XXXX, U. Q.. P. F., K.. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, deti matky: W. F., K.. XX.XX.XXXX, O. F., Q. XX, právne zastúpenej JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou, Prešov, Nám. legionárov 5, a otca: Q. F., K.. X.XX.XXXX, I. O. Q., Z. XXX/X, v konaní o zvýšenie výživného na návrh matky, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné zo strany otca na mal. A. F., K.. XX.X.XXXX, zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, a na mal. P. F., K.. XX.X.XXXX, zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, počnúc od 20.4.2018, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca na mal. A. za obdobie od 20.4.2018 do 31.8.2018 v celkovej výške 436,53 eur, a na mal. P. za obdobie od 20.4.2018 do 31.8.2018 v celkovej výške 436,53 eur, spolu vo výške 873,06 eur, súd povoľuje otcovi splácať k rukám matky v mesačných splátkach po 150,- eur spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13P/108/2010-41 zo dňa 19.7.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice č.k. 8CoP/283/2011-59 zo dňa 25.1.2012, právoplatné dňa 6.2.2012.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu cestou právnej zástupkyne dňa 20.4.2018 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. syna A. F., K.. XX.X.XXXX, a mal. syna P. F., K.. XX.X.XXXX, zo sumy 83 € (2.500,-Sk) na jedno dieťa na sumu 250 € mesačne na jedno dieťa počnúc od 1.1.2018, splatných do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, aby súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 4C/106/2008 zo dňa 28.8.2008.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu v Spišská Nová Ves sp. zn. 4C/106/2008 súd manželstvo účastníkov rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal výživným v sume 83 € (2.500,-Sk) na každé dieťa. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane mal. detí. V čase podania návrhu matkou deti navštevovali 9. ročník základnej školy. Deti sú v období puberty, s čím súvisia aj ďalšie zvýšené výdavky. Obe deti navštevujú Centrum špeciálno
- pedagogického poradenstva v F. z dôvodov ťažkostí v učení (dyslexia, dysgrafia, dysortografia). Bývajú spoločne s matkou v dome v F., kde žijú tri rodiny. Matka na inkaso prispieva 100 € mesačne. Celkové mesačné základné náklady na domácnosť a deti predstavujú sumu vyššiu ako 500 €, do čoho matka spolu s inkasom zahrnula 300 € za stravu, 30 € hygiena, 50 € oblečenie, 35 € telefón, 10 € internet, 34 € poistky pre deti. Ak matka započíta do výdavkov aj výdavky na školu, mimoškolské aktivity a lekárov, tak sa celkové výdavky pohybujú v rozmedzí od 750 € až 1.000 €. Príjem matky je od 464.97 € až 561,86 €. Matka je zamestnankyňa V. B., K..R.. Poberá prídavky na deti v sume 47,04 €. Matke finančne vypomáhajú jej rodičia a brat.
3. Otec sa k návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.5.2018. Uviedol, že navrhovateľka uviedla, že na stravu prispieva 1/3 z domácnosti. t. j. 150 € a ďalších 150 €, telefón 35 €, internet 10 €. On prispieva výživným v sume 200 € na obe deti. Navrhovateľka sa od posledného zvýšenia výživného zamestnala, inak žiadne zmeny pomerov neeviduje. Ak deti nastúpia na strednú školu, tak sa nebráni prispievať. Navrhovateľka od rozvodu žiadala už dvakrát zvýšenie výživného a taktiež aj obmedzenie styku s deťmi, takže podľa neho chce navrhovateľka z neho finančne ťažiť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj pripojenými súdnymi spismi tunajšieho súdu, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
5. Matka na pojednávaní uviedla, že býva v rodičovskom dome v F., kde bývajú aj jej rodičia a brat s rodinou. Nie je vlastníčkou hnuteľného a nehnuteľného majetku. Je zamestnaná v nemocnici v F. ako opatrovateľka. Jej priemerný čistý príjem je 500 € mesačne. Poberá prídavky na deti v sume 23 € na jedno dieťa a otec detí platí výživné v sume 100 € na jedno dieťa. Medzi náklady na bývanie patrí 100 € inkaso, 300 € až 400 € strava, internet 10 €, telefón 35 € pre seba a deti dokopy, deťom poistky 34 €. Iné výdavky na hygienu, oblečenie do 100 € mesačne a výdavky na deti do školy. Príjmy a výdavky uvádzané matkou korešpondujú s priloženými listinami. Obe deti sú od septembra 2018 prijaté na Strednú strojnícku školu do S., odbor letecký mechanik. Do školy budú denne dochádzať. Momentálne sa deti stravujú doma. Otec sa s deťmi nekontaktuje, nezaujíma sa o nich. Deti k otcovi chodiť nechcú, nakoľko mal priateľku s jej deťmi. Chce zmeniť rozhodnutie súdu sp. zn. 13P/108/2010, kedy súd už zvýšil výživné zo sumy 2.500,-Sk na sumu 100 € na jedno dieťa. Obe deti navštevujú Centrum špeciálneho pedagogicko - psychologického poradenstva, nakoľko bola u nich zistená dyslexia, dysgrafia a dyskalkulia. Matka predložila súdu správy z diagnostického psychologického vyšetrenia mal. detí. Tieto si vyžadujú väčšiu pozornosť, avšak začlenenie v bežnej triede formou individuálneho začlenenia. Preto obe deti navštevovali normálnu školu, kde im bola poskytovaná primeraná úľava z nárokov. Nakoľko je členkou klubu ťažko zdravotne postihnutých, kde majú rôzne úľavy, tak s deťmi chodia na výlety napr. do Tornale, či Turčianskych Teplíc. Úvery a pôžičky nemá.
6. Otec na pojednávaní uviedol, že býva v Q. v rodinnom dome, ktorý je výlučne v jeho osobnom vlastníctve. Býva sám, priateľku nemá a nemá ani iné vyživovacie povinnosti okrem mal. A. U. Q.. P.. Vlastní osobné motorové vozidlo rok výroby 2002. Je zamestnaný v W. A. V. W.W., U..W.. O., V. S.. Jeho priemerný čistý mesačný príjem je 900 €. Výdavky má 32 € za vodu, 58 € elektriku, 87 € plyn, splátka hypotéky 314 €, na deti platí 200 € mesačne. Na narodeniny dal deťom každému po 10 €. S deťmi sa stýkať chce, ale oni nechcú. Na stravu dá mesačne 100 €, platí pôžičku 250 € v Slovenskej sporiteľni, 14 € telefón a životné poistenie 36 €. Príjmy a výdavky otca korešpondujú s priloženými listinnými dôkazmi. Na dovolenky chodí iba na podnikovú chatu s kamarátmi. Je zdravý, pravidelné výdavky na lieky nemá. Taktiež má firmu Q. E., W..Y..R.. od roku 2015 s predmetom podnikania nákup a predaj tovaru, autodoprava. Funguje autodoprava. Príjem pri ročnom zúčtovaní bol okolo 500 €. Spoločnosť má jedno auto, a to dodávku. Výživné navrhol zvýšiť na sumu 300 € na obe deti vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti. Úver na sumu 18.400 € bral na vyporiadanie BSM, je tam splátka cez 250 €. Na služobnú cestu chodí raz za 2 mesiace na 3 dni, diéty má 4,50 € na 8 hodín.
7. Zo správy podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica vyplynulo, že mal. deti bývajú s matkou v rodinnom dome v F. spoločne so starými rodičmi a bratom matky a s jeho manželkou. Deti majú k dispozícii detskú izbu a vytvorené vhodné podmienky pre ich zdravý rast a vývin. Obe deti boli v čase podania správy (17.5.2018) žiakmi 9. ročníka Základnej školy v F.. Od septembra 2018 nastúpia na Strednú odbornú školu strojnícku do S.. V rámci školy sa zúčastnili rôznych výletov, exkurzií, kultúrnych podujatí, kde bolo potrebné uhrádzať rôzne poplatky. Z dôvodu porúch v učení navštevujú Centrum špeciálneho pedagogicko - psychologického poradenstva v F.. Matka je zamestnaná v V. B. K.. R.. B. K. F.. Okrem príjmu poberá prídavky na deti vo výške 47,36 €. Otec detí býva v rodinnom dome v Q.. Na výživu detí prispieva sumou 200 €. Je zamestnaný v W. A. V. W., U..W.. O., V. S.. Kolízny opatrovník navrhol súdu zvýšiť výživné zo strany otca na mal. deti na sumu zodpovedajúcu ich potrebám.
8. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 4C/106/2008 zo dňa 25.8.2008 bolo manželstvo účastníkov rozvedené a na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv tak, že mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné na každé dieťa v sume 2.500,-Sk mesačne. Zároveň sa rodičia dohodli aj na úprave styku otca s deťmi. V čase rozvodu mali obaja rodičia vyživovaciu povinnosť iba k uvedeným mal. deťom. Deti navštevovali materskú školu a obe mali zdravotné problémy v dôsledku alergií. Priemerný čistý príjem matky bol 274,50 € a otca 801,64 €.
9. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 13P/108/2010-41 zo dňa 19.7.2011 súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 4C/106/2008-25 zo dňa 25.8.2008 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. deti tak, že zvýšil výživné zo sumy 82,98 € na sumu 100 € na jedno dieťa mesačne počnúc od 1.12.2010, ktoré bol povinný platiť do rúk matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné zo strany otca na maloleté deti za obdobie od 1.12.2010 do 31.7.2011 vo výške 136,16 € na jedno dieťa povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 15 €. Voči uvedenému rozsudku podal otec odvolanie. Krajský súd Košice rozsudkom sp. zn. 8CoP/283/2011-59 zo dňa 25.1.2012 potvrdil rozsudok vo výroku o zvýšení výživného a o dlžnom výživnom.
10. Z obsahu spisu sp. zn. 13P/108/2010 vyplynulo, že matka maloletých detí sa v júli 2011 spolu s nimi presťahovala z domácnosti starých rodičov do podnájmu s partnerom. Partner bol zamestnaný a podieľal sa na výdavkoch v domácnosti. Poplatky s bývaním predstavovali sumu 185 € mesačne. Priemerný čistý príjem matky predstavoval sumu 333,77 €. Mal. deti ukončili 2. ročník Základnej školy. Obe deti mali problémy v dôsledku alergií. Otec v tom čase žil v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej synom v novopostavenom rodinnom dome výlučne v jeho vlastníctve. Jeho priemerný mesačný čistý príjem predstavoval sumu 843,33 €. Splácal hypotéku v sume 224 € mesačne, za inkaso platil 160 €. Partnerka otca bola nezamestnaná, poberala prídavok na dieťa a výživné a spolupodieľala sa s otcom na výdavkoch na stravu. Účastníci iné vyživovacie povinnosti okrem spoločných detí nemali.
11. Pokiaľ ide o súčasné pomery maloletých detí a ich rodičov, tak matka opätovne býva spolu s deťmi v jej rodičovskom dome spoločne so starými rodičmi a bratom s rodinou. Nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok. Nemá iného partnera. Deti ukončili 9. ročník Základnej školy v F. a v septembri 2018 budú navštevovať Strednú školu v S., čím sa ich odôvodnené potreby podstatne zvýšili v každej oblasti. Obaja rodičia nemajú iné vyživovacie povinnosti. Otec nemá inú partnerku. U oboch rodičov došlo k zvýšeniu ich príjmov oproti poslednému rozhodnutiu. Otec chodieva aj na služobné cesty, za ktoré dostáva diéty. V čase posledného rozhodovania mal hypotéku vo výške 224 € mesačne. V súčasnosti platí hypotéku vo výške 314 € mesačne vo VÚB Banke, o čom svedčí Zmluva o poskytnutí úveru na bývanie, ako aj výpisy z účtu. Taktiež otec spláca spotrebiteľský úver v sume 253,17 € mesačne, o čom predložil súdu Zmluvu so Slovenskou sporiteľňou, avšak táto zmluva je neúplná. Otec čerpá finančné prostriedky aj z karty Clubcard kreditnej karty Premium z Tesco finančné služby. Z výpisov účtov otca vyplýva, že tento vyberá a následne vkladá finančné prostriedky na účet, a to ja vyšší obnos peňazí, jednorázovo 300 €, 500 €. Navyše otec od roku 2015 má firmu Q. E., W..Y..R.. s predmetom podnikania nákup a predaj tovaru, autodoprava a je konateľom firmy. Rodinný dom, v ktorom býva, je v jeho výlučnom vlastníctve a vlastní aj motorové vozidlá. Matka podala na tunajší súd návrh na zvýšenie výživného, ktorý bol doručený súdu dňa 12.5.2009, tento svoj návrh však vzala späť a súd konanie zastavil. Vec bola vedená pod sp. zn. 11P/311/2009.
12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
18. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
23. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
24. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
26. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
27. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
28. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v rozsahu, v akom matka žiadala. Z pojednávania, ako aj z výsluchu matky je evidentné, že táto žiada zmeniť rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 13P/108/2010, ktorý zmenil rozsudok 4C/106/2008. Od posledného zvýšenia výživného ubehlo sedem rokov a jednoznačne došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn. 13P/108/2010 zo dňa 19.7.2011, právoplatným dňa 6.2.2012. Táto podstatná zmena pomerov nastala u maloletých detí, ktoré nielenže prestúpili na vyšší stupeň vzdelávania na základnej škole, ale túto aj ukončili a od septembra 2018 nastupujú na strednú školu. Deti sú v období puberty, vyžadujú si zvýšené náklady na stravu, oblečenie, hygienu, voľnočasové aktivity a taktiež štúdium. Taktiež sa zmenili pomery aj na strane rodičov. Obom rodičom vzrástol príjem, dokonca otec má od roku 2015 firmu, v ktorej je aktívny v oblasti autodopravy. Hoci otec na súde uviedol ročný zisk z firmy 500 €, nepredložil súdu peňažné denníky, na ktoré ho súd vyzval. Otec uviedol, že vlastní jedno osobné motorové vozidlo na jeho osobu a jedno motorové vozidlo
- dodávku - na firmu. Šetrením z Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v F. mal súd preukázané, že otec ako fyzická osoba je od 28.11.2014 evidovaný ako vlastník a držiteľ osobného motorového vozidla zn. Audi A6, od 6.11.2017 vozidla Fiat Ducato a od 12.12.2017 vozidla Citroen Berlingo. Na firmu Q. - E., W..Y..R.. otec je vedený v evidencii od 5.4.2017 ako vlastník a držiteľ nákladného vozidla Volkswagen J. XX. Za posledných päť rokov bol otec vlastníkom a držiteľom motocykla zn. Jinlun Adams, kde došlo k jeho prevodu v čase pojednávania súdu v tejto veci, t. j. 18.6.2018. Okrem toho bolo za predchádzajúcich päť tokov na neho vedených pätnásť motorových vozidiel, osobných aj nákladných, ako aj jedna štvorkolka, kde postupne dochádzalo k prevodu držby na iné osoby. Z uvedeného je zrejmé, že otec kupoval a následne predával automobily za účelom dosiahnutia zisku.
29. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
30. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Je zrejmé, že životné náklady roku 2010/2011, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného, stúpli, a preto súd musel brať zreteľ aj na túto okolnosť.
31. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
32. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, prihliadajúc na skutočnosť, že deti sú v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletým deťom takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná. Otec nemá iné vyživovacie povinnosti. Na rámec výživného neprispieva a s deťmi sa nekontaktuje. Výživné nebolo zvýšené posledných sedem rokov. Avšak aj s ohľadom na okolnosti na strane otca súd ustálil výšku výživného na každé z detí na sumu 200 € mesačne od podania návrhu, t. j. od 20.4.2018, na ktorú sumu súd otca zaviazal prispievať k rukám matky mal. detí, a v časti prevyšujúcej uvedenú mesačnú sumu súd návrh matky zamietol.
33. Súd priznal uvedené výživné počnúc od 20.4.2018, t.j. odo dňa, kedy matka podala uvedený návrh, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. Matka žiadala priznať výživné od 1.1.2018, avšak nepreukázala okolnosti hodné osobitného zreteľa.
34. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na mal. synov za obdobie od 20.4.2018 do 31.8.2018, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom na jedno dieťa v sume 436,53 €, teda spolu na obe deti v sume 873,06 €, ktorý mu súd povolil uhradiť v mesačných splátkach po 150 €, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
35. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného vo výške 400 € mesačne za mesiace máj, jún, júl, august 2018 (t.j. 4 mesiace x 100 € = 400 € a pomernej časti určeného výživného za mesiac apríl 2018 zodpovedajúcej 19 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 1.4.2018 do 19.4.2018), čo predstavovalo čiastku 63,27 € (t.j. 100 € / 30 dní x 19 dní) a zvýšené výživné od 20.4.2018 do 30.4.2018 vo výške 73,26 € (t.j. 200 €/30 dní x 11 dní). Spolu sumu 136,53 €. Otec však v mesiaci apríl 2018 uhradil 100 €, preto mu vznikol tak za uvedený mesiac dlh v sume 36,53 €, teda spolu 436,53 € na jedno dieťa a spolu na dve deti suma 873,06 €.
36. Vyššie uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.8.2018, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred, a teda splatnosť za mesiac august 2018 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.
37. Súd povolil otcovi zaostalé výživné splácať k rukám matky maloletého syna v mesačných splátkach po 150 €, berúc na jednej strane do úvahy celkovú sumu dlžného zaostalého výživného zo strany otca na synov a jeho súčasne osobné, majetkové pomery, príjmy a taktiež výdavky a na strane druhej aj skutočnosť, aby splácanie tohto dlhu otca na výživu detí nepredstavovalo neúmerne dlhu dobu. V prípade, ak otec tento splátkový kalendár nebude dodržiavať, vznikne mu povinnosť uvedené dlžné výživné uhradiť naraz.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd svojim rozhodnutím zmenil rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 13P/108/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/283/2011, ktorým bolo naposledy zvýšené výživné.
39. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
41. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
42. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. O trovách konania súd v danom konaní rozhodoval, nakoľko právna zástupkyňa matky vo svojom záverečnom návrhu navrhla o týchto rozhodnúť.
44. Súd postupujúc v zmysle § 52 citovaného zákona o týchto trovách rozhodol tak, že žiaden účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by odvodňovali priznať ich náhradu niektorému z účastníkov tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.