Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 25 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (59)Rozsudok_43Co-29-2018.pdf
PDF · 124.78 KB
Case nature
Area
Subarea
43Co/29/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. D. XXXX/X, XXX XX D. D. o zaplatenie 1.418,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 17Csp/192/2017-65 zo dňa 1. marca 2018 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 17Csp/192/2017-65 zo dňa 1. marca 2018 v napadnutej časti druhej výrokovej vete mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok z úveru vo výške 12,9% ročne zo sumy 1.418,59 Eur od 18.08.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 47,78 Eur od 18.08.2017 do zaplatenia.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.418,59 Eur s úrokom vo výške 47,78 Eur, úrokom z omeškania vo výške 0,89 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.418,59 Eur od 18.08.2017 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 13.11.2012 úverová zmluva s koncovým číslom XXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému bezúčelový úver vo výške 2.000,- Eur. Súd prvej inštancie posúdil túto zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú a keďže je typickou formulárovou zmluvou, posúdil ju okrem ustanovení Obchodného zákonníka aj podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) a podľa ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach vo výške po 29,99 Eur mesačne počas 120 mesiacov, pričom konečnú splatnosť úveru dohodli zmluvné strany na dátum 15.11.2022. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola dohodnutá vo výške 15,78% pri úrokovej sadzbe 12,9% ročne a priemernej hodnote RPMN vo výške 19,08% ročne. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť ako súčet výšky úveru a celkových nákladov bola určená sumou 3.837,60 Eur.
3. Žalovaný bol v konaní nečinný, preto súd podľa § 151 ods.1 CSP považoval žalobcom uplatnený nárok za nesporný, pokiaľ ide o výšku sumy 1.418,59 Eur a v tejto časti žalobe vyhovel. V časti, ktorou sa domáhal zaplatenia úroku z úveru vo výške 47,78 Eur do zosplatnenia úveru tiež žalobe vyhovel, avšak v časti, ktorou sa domáhal zaplatenia úroku z úveru vo výške 12.90% tak, ako bol dohodnutý zmluvnými stranami ročne zo sumy 1.408,59 Eur od 18.08.2017 do zaplatenia, t.j. aj po zosplatnení úveru, žalobu
zamietol s odôvodnením, že žalobca má nárok na úrok z úveru len vo výške 47,78 Eur, ktorý vznikol do zosplatnenia úveru, t.j. do dňa 17.08.2017. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 4Obo/143/98 a uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, z ktorých vyplýva, že úroky z poskytnutých prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, podľa ktorého konaním veriteľa dochádza k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa, čo predstavuje vo svojej povahe sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej istiny, ktorý stav je neprípustný.
4. Súd vyhovel čiastočne aj nároku žalobcu na zaplatenie sumy 0,89 Eur, ktorá predstavuje úrok z omeškania z neuhradených splátok po ich splatnosti do dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.418,59 Eur. Úrok z omeškania z nezaplatených úrokov z úveru vo výške 47,78 Eur od 18.08.2017 do zaplatenia žalobcovi nepriznal, pretože mu neprislúcha. Žiadať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva nie je veriteľ oprávnený, keďže mu Občiansky a ani Obchodný zákonník takéto právo nepriznáva. Zmluvné dojednanie o platení úrokov z omeškania z dohodnutých zmluvných úrokov je podľa § 39 OZ neplatné pre rozpor so zákonom.
5. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, neuspokojil žalobca a podal proti nemu odvolanie. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu ohľadom dohodnutého úroku vo výške 12,90% ročne zo sumy 1.418,59 Eur od 18.08.2017 do zaplatenia, t.j. po zosplatnení úveru. V tejto súvislosti poukázal na § 497 Obch. zák., podľa ktorého je obsahom záväzku dlžníka povinnosť vrátiť nielen poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nie je možné stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov a predstavujúcemu úveru, preto je dlžník povinný ich platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, pretože omeškanie zakladá vznik iných nových sankčných záväzkov dlžníka, a to úrokov z omeškania, ktoré nemajú na vznik nároku na úrok z úveru žiaden vplyv. S poukazom na § 502 ods.1 a § 503 ods.3 Obch. zák. je preto dlžník povinný platiť úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom alebo na základe zákona, a to za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Z ust. § 503 ods.3 Obch. zák. preto vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov, čo potvrdzuje aj § 16 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZSÚ). V tejto súvislosti poukázal na komentár Iura Edittion k Obchodnému zákonníku a na dôvodovú správu k zák. č. 106/2014 Z.z., ktorým sa mal meniť Občiansky zákonník, a to § 53 ods.9, ku ktorému sa mala pripojiť veta - Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565, pričom táto zmena nikdy nebola vo forme zákona legislatívne prijatá, a teda zákonodarca tento nárok veriteľa na zmluvne dohodnutý úrok po zosplatnení dlhu neobmedzil. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Žilina č.k. 11Co/12/2017, na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 43Co/23/2017, z ktorého žalobca citoval podstatnú časť odôvodnenia, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu Nitra č.k. 8Co/193/2017 a č.k. 7Co/366/2017, na rozhodnutie Krajského súdu Košice č.k. 5Co/297/2017, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu ČR vo vzťahu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania a k ich uplatniteľnosti veriteľom popri sebe po predčasnom zosplatnení dlhu pod č.k. 33Cdo/212/2014.
6. Poukázal aj na tú skutočnosť, že zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia a tento sa po zosplatnení celého dlhu nezvyšuje, preto mu popri nároku na úrok z úveru vzniká aj nárok na úrok z omeškania zo sumy 47,78 Eur od 18.08.2017 do zaplatenia. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu Prešov a Banská Bystrica.
7. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR 4Obo/143/98 uviedol, že toto sa netýka uplatňovania nároku na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov po zosplatnení úveru, pretože Najvyšší súd SR v tejto veci riešil okrem iných prioritne otázku nároku na úroky z omeškania v prípade omeškania s platením úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov a nárok na úroky z omeškania v prípade omeškania s platením úrokov z omeškania. Zároveň uviedol, že ani uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012 nepotvrdzuje právny názor súdu prvej inštancie, že by sa bol Ústavný súd SR zaoberal riešením nároku veriteľa na zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení dlhu.
Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť aj v časti uplatneného úroku z úveru a priznať žalobcovi aj právo na náhradu trov odvolacieho konania.
8. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
10. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 13.11.2012 Úverová zmluva č. XXXXX (ďalej Zmluva), na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 2.000,- Eur. V zmysle bodu 1.1. Zmluvy sú jej neoddeliteľnou súčasťou aj Obchodné podmienky žalobcu, pričom v zmysle právnych predpisov musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti, ktoré sú uvedené v samotnom texte Zmluvy a ďalšie, ktoré sú uvedené v obchodných podmienkach, čo vyplýva z bodu 1.1 úverovej zmluvy.
11. Jedná sa o náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. l) zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplývajúcich z bodu 1.2 v spojení s bodom 2.5.3 Obchodných podmienok (ďalej OP). Vyplýva z nich anuitné splácanie úveru, počet a termíny splátok, istiny aj úrokov a termíny splatnosti anuitnej splátky, čo platí aj pre údaj o výške, počte a termínoch splátok iných poplatkov. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosti úhrady zrejmé už v čase uzatvorenia Zmluvy, sú uvedené v texte Zmluvy o úvere. Ostatné poplatky, ktorých účtovanie nebolo zrejmé v čase uzatvorenia Zmluvy, sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, a tým aj súčasťou Zmluvy. Žalobca bonitu žalovaného pred poskytnutím úveru v súlade s § 7 ods.1 cit. zák. overil, pričom žalovaný sa zaviazal splácať úver a úroky v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom splatiť do 15.11.2022.
12. Po vyčerpaní poskytnutého úveru vo výške 2.000,- Eur, čo žalobca v konaní preukázal, žalovaný svoje zmluvné povinnosti porušil, pretože prestal splácať jednotlivé splátky riadne a včas, v dôsledku čoho ho žalobca po opakovanom upozornení v zmysle § 565 OZ na meškanie a možnosť predčasného zosplatnenia úveru dňa 14.06.2017 následne, a to výzvou zo dňa 17.08.2017 vyzval na predčasné splatenie úveru a rozhodol o predčasnej splatnosti úveru v súlade s úverovou zmluvou a Obchodnými podmienkami. Ku dňu predčasného zosplatnenia úveru dňa 17.08.2017 došlo aj k zániku Zmluvy o úvere odstúpením od nej, pričom dlžná suma predstavovala čiastku 1.527,26,- Eur. Táto pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 1.418,59 Eur, pretože do dňa zosplatnenia uhradil žalovaný na istinu len sumu 581,41 Eur, v dôsledku čoho zostala zo sumy 2.000,- Eur úveru nezaplatená časť 1.418,59 Eur, z úrokov z úveru vo výške 47,78 Eur podľa Zmluvy o úvere, ktoré bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok do predčasného zosplatnenia pri úrokovej sadzbe 12,90% ročne tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve, z úroku z omeškania vo výške 0,89 Eur, ktorý žalobca vyúčtoval za každú omeškanú dlžnú splátku odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti vo výške 8% ročne tak, ako bol dohodnutý v zmluve v súlade s § 369 ods.1 Obch. zák., z poplatkov 60,- Eur za upomienky 15,- Eur za každú a za výzvu na predčasné splatenie úveru vo výške 30,- Eur podľa Sadzobníka poplatkov, ktoré si však žalobca v žalobe neuplatnil a z poplatku za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,- Eur. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby na súd - 11.09.2017 neuskutočnil v prospech žalobcu žiadnu úhradu.
13. Podľa § 52 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ) v znení účinnom do 13.11.2012 je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa ods. 2 cit. ust. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 565 cit. zák. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 13.11.2012 spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo odo dňa, keď sú spotrebiteľovi doručené zmluvné podmienky podľa § 9 alebo § 10, ak tento deň nasleduje po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; ustanovenia osobitných predpisov o práve na odstúpenie od zmluvy sa nepoužijú. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zmluvné podmienky podľa § 9 alebo § 10, začína lehota na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere plynúť od okamihu, keď spotrebiteľ tieto zmluvné podmienky obdržal.
17. Podľa § 13 ods. 3 cit. zák. platí, že ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Úrok sa vypočíta na základe dohodnutej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1, veriteľ nemá nárok na žiadnu inú kompenzáciu od spotrebiteľa okrem kompenzácie nenávratných poplatkov, ktoré veriteľ zaplatil orgánu verejnej správy v súvislosti s týmto spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 261 ods. 6 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej Obch. zák.) v znení účinnom do 13.11.2012 zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
19. Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa § 499 Obch. zák. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
21. Podľa § 502 ods.1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
22. Podľa § 503 ods.3 Obch. zák. dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
23. Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
24. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu do zamietavej časti týkajúcej sa nepriznania úroku z úveru po predčasnom zosplatnení úveru až do vrátenia úveru žalovaným, ako aj nepriznania úroku z omeškania z úroku z úveru vypočítaného do zosplatnenia úveru v sume 47,78 Eur od 18.08.2017 do zaplatenia, je dôvodné. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že podľa Zmluvy o úvere, v ktorej si dohodol v súlade s § 502 ods.1 Obch. zák. so žalovaným platenie úroku z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich vrátenia má nárok na úrok z úveru až do zaplatenia, resp. vrátenia celej dlžnej sumy, a nielen do dňa odstúpenia žalobcu od úverovej zmluvy, ktorý je zhodný s dňom zosplatnenia úveru.
25. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na svoj, prv vyjadrený právny názor v rozhodnutí č.k. 43Co/23/2017, od ktorého nemá dôvod sa odkloniť o tom, že Zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonník tzv. absolútnym obchodom. Cit. ustanovenie kogentným spôsobom vymedzuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku, pričom v týchto prípadoch nemožno aplikáciu Obchodného zákonníka vylúčiť dohodou strán. Bez ohľadu na povahu účastníkov Zmluvy o úvere sa takýto vzťah riadi vždy Obchodným zákonníkom. Tým nie je dotknutá subsidiárna aplikácia Občianskeho zákonníka v otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje, a to na základe výslovného zmocnenia obsiahnutého v ustanovení § 1 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého sa právne vzťahy uvedené v odseku 1 § 1 spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
26. Z obsahu § 497 Obch. zák. vyplýva, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou a pre jej vznik stačí dohoda o náležitostiach v tomto ustanovení uvedených, pričom sa nevyžaduje ani to, aby k poskytnutiu peňažných prostriedkov skutočne došlo. Zmluva o úvere musí vždy obsahovať záväzok zaplatiť za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, preto je vylúčené, aby sa zmluvné strany v zmluve o úvere dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov, inak by zmluva mala len charakter zmluvy inominátnej podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. Okrem podstatných častí obsahuje zmluva o úvere aj výšku úrokov, lehotu na vrátenie úveru a ďalšie náležitosti, pričom väčšinu náležitostí pri úveroch poskytovaných bankami obsahujú úverové podmienky, na ktoré zmluva o úvere odkazuje.
27. V § 499 Obch. zák. je dohodnutá odplata za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, ak je poskytovanie úveru predmetom podnikania veriteľa - žalobcu, s čím nesporne súvisí aj § 502 Obch. zák., v ktorom sú upravené práve úroky za poskytnutie úveru.
28. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pojem odplaty za dojednanie záväzku poskytnúť úver je treba odlišovať od úrokov z úveru upravených v § 502 Obch. zák. Odplata za dojednanie záväzku prichádza do úvahy len vtedy, ak je veriteľom osoba, u ktorej je poskytovanie úveru predmetom jej podnikania tak, ako je tomu aj v prejednávanej veci. Podmienkou vzniku práva na zaplatenie odplaty je, že bola vrátane jej výšky medzi veriteľom a dlžníkom dohodnutá, pričom nezáleží na tom, či k čerpaniu dohodnutého úveru dlžníkom skutočne došlo. Odplata predstavuje odmenu veriteľovi za to, že po dobu medzi dojednaním zmluvy o úvere a skutočným čerpaním úveru musel pre dlžníka rezervovať peňažné prostriedky, prípadne ich mať zabezpečené.
29. Dohoda o úrokoch z úveru podľa § 502 Obch. zák. je podmienená tým, že veriteľ na základe Zmluvy o úvere peňažné prostriedky dlžníkovi skutočne poskytol, inak by na ich úhradu nemal nárok. Mal by však nárok na zaplatenie odplaty s poukazom na § 499 Obch. zák.. Zmluva o úvere uzatvorená podľa § 497 Obch. zák. nemôže byť nikdy dohodnutá ako bezúročná, pretože záväzok dlžníka zaplatiť úroky patrí k jej pojmovým znakom a je jej podstatnou časťou s poukazom na § 269 ods.1 Obch. zák. Pokiaľ veriteľ a dlžník výšku úrokov z úveru v zmluve nedohodnú, je dlžník povinný platiť úroky vo výške stanovenej Obchodným zákonníkom. Táto nie je fixná, ale je závislá na tom, aké úroky obvykle požadujú banky v mieste sídla dlžníka a v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.
30. Zmluva o úvere je súčasne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, kedy na jednej strane stojí banka ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej žalovaný ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania. Z obsahu Zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu jednoznačne vyplýva, že bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, avšak Obchodné podmienky, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou upravujú vzájomné práva a povinnosti aj v nadväznosti na ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako osobitného právneho predpisu, preto spĺňa všetky náležitosti preto, aby bola zmluvou platnou.
31. Na zaplatenie úrokov z úveru dohodnutých podľa § 502 Obch. zák. má právo každý veriteľ, ktorý uzavrel písomne Zmluvu o úvere, na základe ktorej úver skutočne dlžníkovi na jeho žiadosť poskytol,
a to až do splatnosti úveru. Úroky z úveru sú totiž obsahom, a teda súčasťou záväzku dlžníka aj ako spotrebiteľa, na ktorom sa s veriteľom dobrovoľne dohodol. Ide o záväzok dlžníka v zmluve platiť zmluvne dohodnuté úroky z úveru spolu so záväzkom vráti použité peňažné prostriedky. Keďže bola zmluva o úvere dohodnutá na dobu dlhšiu ako jeden rok, sú úroky z úveru v takom prípade, keď dlžník splácal dlh v splátkach, splatné spolu s každou splátkou. Celková suma úrokov musí byť dlžníkom zaplatená najneskôr so zaplatením zvyšnej časti istiny úveru.
32. Úrok z úveru je cena za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má podľa názoru odvolacieho súdu dlžník zásadne povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu ich používania, t.j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere nedohodli niečo iné. V zmluve je možné dohodnúť, že dlžník je povinný platiť úrok z úveru od poskytnutia úveru do dohodnutej doby splatnosti, pričom takáto dohoda, aby sa dlžník zaviazal zaplatiť z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky, nie je v rozpore s § 497 Obch. zák..
33. Z uvedených dôvodov je odvolací súd toho právneho názoru, že v Zmluve o úvere dohodli strany úrok z úveru vo výške 12,90% ročne v primeranej výške, ktorá sa zásadným spôsobom neodchyľovala od úrokovej sadzby vyhlásenej NBS pre poskytovanie úverov občanom ku dňu uzavretia Zmluvy. Súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Obchodné podmienky, z ktorých vyplýva, že úver musí byť splatený najneskôr v konečný deň splatnosti určený v zmluve o úvere, a to 15.11.2022. Záväzok dlžníka platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, preto je dohodnutý v súlade s § 503 ods. 1 Obch. zák.. Z § 503 ods.3 Obch. zák. vyplýva, že dlžník je povinný zaplatiť úroky za úver za dobu od poskytnutia až do vrátenia peňažných prostriedkov, keďže sa na takúto povinnosť veriteľovi zmluvne zaviazal a tento jeho záväzok trvá aj po odstúpení veriteľa od zmluvy. Odstúpením od zmluvy o úvere veriteľom totiž povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a ani jeho záväzok zaplatiť dohodnuté úroky z úveru, keďže sa len menia podmienky, za ktorých je dlžník povinný túto povinnosť splniť, nezaniká. Táto povinnosť nezaniká ani vtedy, ak od zmluvy o spotrebiteľskom úvere odstúpi sám spotrebiteľ. (pozri § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch)
34. Pokiaľ teda žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie celého úveru, vrátane zmluvných úrokov a úrokov z omeškania v ním vyčíslenej výške tak, ako to vyplýva z jeho opakovanej výzvy zaslanej žalovanému v súlade s OP, ide zároveň o jednostranný právny úkon odstúpenia žalobcu od Zmluvy o úvere pre omeškanie žalovaného s vrátením po sebe idúcich troch splátok podľa § 506 Obch. zák., čo síce postup žalobcu podľa § 565 OZ nevylučuje, avšak na súdom uvádzanú povinnosť žalovaného platiť zmluvné úroky z úveru len do zosplatnenia úveru nemá podstatnejší vplyv.
35. Na základe uvedeného je odvolací súd toho názoru, že vyhlásenie úveru za predčasne splatný v zmysle § 565 Obč. zák. a Obchodných podmienok vo výzve na predčasné platenie úveru žalobcom má jediný dôsledok, a to že deň splatnosti - dátum 17.08.2017 je zároveň dňom, ku ktorému žalobca od úverovej zmluvy odstúpil. Odstúpenie od úverovej zmluvy a jeho účinky a dôsledky sú upravené priamo v Obchodnom zákonníku, preto je potrebné na ich posúdenie aplikovať § 506 a § 351 Obch. zák. a priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvných úrokov z nezaplatenej istiny úveru až do úplného zaplatenia úveru, čomu zodpovedá aj právna úprava obsiahnutá v § 6 a § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 09.03.2015. Vyplýva z nej, že ak by to bol spotrebiteľ, ktorý by odstúpil od Zmluvy o úvere, aj vtedy by musel zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi, preto neexistuje žiaden dôvod na to, aby neplatil úrok z úveru do splatenia úveru aj vtedy, keď od zmluvy odstúpil žalobca ako veriteľ. Zákon o spotrebiteľských úveroch sa pritom vzťahuje len na určitý okruh vzťahov, pričom ako jeden z dôvodov zániku zmluvy o úvere rovnako, ako aj Občiansky, či Obchodný zákonník upravuje odstúpenie dlžníka od zmluvy a nie zosplatnenie úveru zo strany veriteľa.
36. Odvolací súd sa nestotožnil ani s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý s odvolaním sa na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 18.09.2012, č.k. IV. ÚS 476/2012-14, týkajúceho sa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 4Obo/143/98 vyslovil, že dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti, popri platení úrokov z omeškania, je neplatná pre rozpor so zákonom, a to § 39 OZ, pretože takýto právny názor z uvedeného uznesenia ÚS SR nevyplýva. V uvedených konaniach sa neriešila otázka samotného uplatňovania nároku na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov po zosplatnení úveru, keďže Najvyšší súd SR v ňom riešil okrem iných otázok prioritne otázku nároku na úroky z omeškania
v prípade omeškania s platením úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov a nároku na úroky z omeškania v prípade omeškania s platením úrokov z omeškania. Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 18.09.2012, č.k. IV. ÚS 476/2012-14 nie je preto na prejednávanú vec aplikovateľné, pretože sa Ústavný súd SR v prejednávanej veci nevyjadril k problému ohľadom nároku veriteľa uplatneného v tomto konaní. 37. Ani odvolanie sa na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 59/98, ktorým je uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98, závery ktorého aplikoval súd na prejednávanú vec a rozhodol o zamietnutí úrokov z úveru s odôvodnením, ...“ že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátky) nie je správne. Už z právnej vety citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá znie „ Zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania „ vyplýva, čo korešponduje aj s obsahom odôvodnenia cit. rozhodnutia, že...okresný súd zamietol žalobu veriteľa voči dlžníkovi z úveru a ručiteľovi len v tej časti, predmetom ktorej boli úroky z omeškania za omeškanie s platením dohodnutých úrokov s odôvodnením, že zo zmluvy nevyplýva, že by sa účastníci dohodli, že úroky sa stanú samostatným záväzkom, ktorý by sa samostatne úročil. NS SR dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej je čiastočne dôvodné, a to vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/. V odôvodnení uviedol, ...“ Žalovaný je podľa zmluvy povinný platiť z poskytnutých prostriedkov úroky. Úroky sú splatné mesačne. Úroky sú peňažným plnením a dôsledkom omeškania s ich platením je povinnosť platiť úroky z omeškania. Je to zákonný dôsledok vyplývajúci z ustanovenia § 369 ods. 1 bez toho, že by to museli účastníci právneho vzťahu dohodnúť. Úroky z omeškania patria za celú dobu, po ktorú je dlžník s platením úrokov v omeškaní. Platí to však len pre omeškanie s platením úrokov z poskytnutých prostriedkov, nie o úrokoch z omeškania. Keďže povinnosť platiť úroky z omeškania je už dôsledkom omeškania, za omeškanie s ich platením už ďalšie úroky z omeškania nepatria.“ Najvyšší súd SR v tejto súvislosti upozornil, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok) a že od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523369'&ucin-k- dni='30.12.9999'> OBZ), s ktorým názorom sa konajúci súd stotožnil, keďže logickým výkladom textu judikátu je možné dospieť k názoru, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vlastne vyslovil tak, že veriteľ má nárok na úroky z peňažných prostriedkov až do ich vrátenia, pričom posledný dátum vrátenia, a teda aj splatnosti bol stranami zmluvy o úvere dohodnutý na deň 15.11.2022.
38. Odvolací súd je preto toho názoru, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 59/98 je možné na prejednávanú vec aplikovať, avšak s takým výkladom, že pokiaľ žalobca ako veriteľ odstúpil od Zmluvy o úvere tým, že vyhlásil jej predčasnú splatnosť preto, že dlžník nesplácal úver riadne a včas, a teda od zmluvy odstúpil, má právo na účtovanie úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania označovaných ako tzv. sankčné úroky v zákonnej alebo v dohodnutej výške s poukazom na § 369 Obch. zák. až do splatenia celej poskytnutej sumy, vrátane úrokov z úveru, pretože tieto sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka. Dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť aj z nich úroky z omeškania.
39. S poukazom na obsah rozhodnutia R 59/1998 nie je preto možné dospieť k názoru, že Najvyšší súd SR jednoznačne vyslovil, že veriteľ má nárok na úroky z peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, keďže o takomto nároku nerozhodoval ani okresný súd a ani Najvyšší súd SR. Navyše rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vychádzalo z právneho stavu v čase, keď výška úrokov z omeškania nebola zákonom limitovaná. V súčasnosti je však toto rozhodnutie, vzhľadom na zmenu právneho stavu, v tejto časti nepoužiteľné.
40. Aj z poznámky uvedenej k rozhodnutiu R 59/1998 vyplýva, že „Osoba prijímajúca úver (dlžník) zo zmluvy o úvere podľa § 497 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523497'&ucin- k-dni='30.12.9999'> a nasl. Obchodného zákonníka preberá jednak povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a od doby poskytnutia peňažných prostriedkov do dňa ich vrátenia aj povinnosť platiť úroky. Výška úrokovej sadzby je spravidla dohodnutá priamo v zmluve, ak nie, jej výška sa určí podľa § 502 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523502'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Obchodného zákonníka (vo výške obvyklých úrokov požadovaných za bankové úvery v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy). Úroky v tomto prípade nie sú sankciou za porušenie povinnosti, ale stávajú sa súčasťou peňažného záväzku dlžníka. Preto aj omeškanie s ich platením zákon sankcionuje povinnosťou platiť z nezaplatenej splatnej sumy úroky z omeškania. Ide pritom o odlišnú situáciu, než
akú riešil judikát R 70/1994, podľa ktorého za omeškanie s platením úrokov z omeškania už dlžníkovi nevzniká ďalšia povinnosť platiť úroky z omeškania.
41. Žalovaný má tak povinnosť platiť úroky z omeškania aj z nezaplatených úrokov z úveru, ktoré sa stávajú ich kapitalizáciou súčasťou úverovej istiny a ďalej sú už úročené len dohodnutým alebo zákonom stanoveným úrokom z omeškania, čo bez ďalšieho vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Veriteľ môže požadovať zmluvné úroky aj vtedy, keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu. Dohodnuté úroky z úveru a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky aj podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., aj keď majú iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať popri sebe (porovnaj rozsudky NS ČR z 25. 9. 2003, sp. zn. 33 Odo 518/2003, z 27. 6. 2007, sp. zn. 33 Odo 657/2005, a z 24. 7. 2014, sp. zn. 33 Cdo 1401/2014,Komentár. 2. vydanie Praha: C.H. Beck, 2009, str. 1551 a 1856 autorov Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, kol. Občanský zákoník II. § 460 až 880. S názorom súdu prvej inštancie o tom, že žiadať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva nie je veriteľ oprávnený, keďže mu Občiansky a ani Obchodný zákonník takéto právo nepriznáva odvolací súd súhlasí, avšak v prejednávanej veci sa o takýto prípad nejedná, keďže žalobca žiada zaplatiť úrok z omeškania z kapitalizovaného, zmluvne dohodnutého úroku z úveru, ktorý sa pripisoval k istine podľa dohody strán mesačne. Zmluvné dojednanie o platení úrokov z omeškania z dohodnutých zmluvných úrokov nemôže byť podľa § 39 OZ neplatné pre rozpor so zákonom, keď Obchodný zákonník v § 503 takéto právo veriteľovi priznáva.
42. Rozhodovacia prax a aj právna literatúra je jednotná v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky alebo úveru predstavujú odmenu za používanie požičanej istiny. Pokiaľ sú dohodnuté úroky odmenou za používanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania s platením istiny a na rozdiel od dohodnutého úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keby neboli zmluvne dohodnuté tak, ako vyplýva z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/>
43. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol žalobu žalobcu na zaplatenie úrokov z úveru vo výške 12,90 % ročne z dlžnej sumy 1.418,59 Eur od 18.08.2017 do zaplatenia a na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 47,78 Eur od 18.08.2017 do zaplatenia nie je správne, preto ho musel podľa § 388 CSP zmeniť tak, že žalobcovi ním uplatnené práva v uvedenom rozsahu priznal.
44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v nadväznosti na § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.
45. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).