Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_14C-47-2017.pdf
PDF · 83.36 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/47/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu Stredoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 442 151, so sídlom v Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, proti žalovanému W., v konaní o zaplatenie 209,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 209,20 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 209,20 eur od 11.02.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 24.10.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 209,20 eur spolu s 5,05%-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 11.02.2016 až do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca podanie žaloby na súd odôvodnil tým, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste I.. Žalobca faktúrou č. 9161000830 splatnou dňa 10.02.2016 za neoprávnený odber vyúčtoval žalovanému sumu 209,20 eur. Žalovaný ku dňu podania žaloby predmetnú pohľadávku neuhradil, a to ani na základe zaslanej výzvy.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Podľa § 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle ust. § 297 písm. b) a ust. § 219 ods. 1 a 3 CSP, vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 16.08.2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 08.08.2018.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, faktúrou č. 9161000830 na sumu 209,20 eur, výpočtom škody spôsobnej neoprávneným odberom plynu, list „neoprávnený odber“ zo dňa 28.01.2016, upomienkou zo dňa 07.04.2016 a protokolom o zistení neoprávneného odberu elektriny zo dňa 25.01.2016.
8. Žalovaný žalobcom tvrdené skutkové okolnosti nespochybnil, nepoprel a počas konania bol nečinný.
9. Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoE“), Neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a)bez uzavretej zmluvy o 1.pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2.dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3.zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4.prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c)meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d)ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. 10. Podľa § 46 ods. 2 ZoE, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). 11. Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 292/2012 Z. z. škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
12. Podľa § 1 ods. 2 vyhl. č. 292/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „vyhláška“), cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.1)
13. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len „denná spotreba“) zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval
odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
14. Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
15. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
16. Podľa protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie č. NO309214 zo dňa 25.01.2016, bola odtrhnutá plomba na kryte elektromera, ktorý bol vypnutý dňa 13.04.2015 so stavom 18042 kWh. Stav elektromera ku dňu 25.01.2016 bol 18647 kWh.
17. Listom zo dňa 28.01.2018 bol žalovaný vyzvaný na náhradu škody určenej ako celková neoprávnená spotreba 605kWh za obdobie 27.07.2015-25.01.2016, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 9161000830 zo dňa 28.01.2016 vo výške 209,20 eur. Pozostávala z vypočítanej výšky škody 53,20 eur za neoprávnený odber a nákladov spojených s zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu vo výške 156 eur.
18. S poukazom na uvedené mal súd preukázaný neoprávnený odber elektriny, nakoľko odoberal elektrinu bez uzavretej zmluvy priamym odtrhnutím plomby na kryte elektromera, ktorý bol vypnutý dňa 13.04.2015. Spotreba bola určená ako rozdiel stavu ku dňu odpojenia a stavu ku dňu zistenia neoprávneného odberu. Zároveň vzniklo žalobcovi aj právo požadovať v zmysle § 1 ods. 7 vyhl. č. 292/2012 Z. z. aj nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
19. Súd nezistil nesprávnosti pri výpočte nárokov, a preto sa so žalovaným nárokom stotožnil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
20. Súd zároveň zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. vo výške podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako je základná sadzba stanovená ECB k prvému dňu omeškania, ktorým bol deň nasledujúci po splatnosti faktúry, ktorou bol vyúčtovaný neoprávnený odber, t.j. vo výške 5,05 % z omeškanej sumy od 11.02.2016 do zaplatenia.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 225 ods. 1 CSP s prihliadnutím na pomer úspechu vo veci, kde žalobca bol úspešný v plnom rozsahu a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).