Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41CoR-9-2018.pdf
PDF · 97.78 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoR/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v právnej veci žalobcu 1/ O.. S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom N. č. XX, žalobcu 2/ P. G., nar. XX.X.XXXX, bytom N. č. XX, t. č. bytom XXX XX R., T. G. XX/XX, obaja zastúpení advokátkou Mgr. et Mgr. Líviou Kosťovou, Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom proti žalovanému SIMPLEX Business, s.r.o. Janka Kráľa č. 104, Nitra, IČO:46 869 565, zastúpenému advokátom JUDr. Miroslavom Belicom so sídlom Štefánikova trieda 79, Nitra, o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/145/2014-224 zo dňa 7.marca 2018 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/145/2014-224 zo dňa 7.marca 2018 v napadnutej časti výroku, ktorým súd žalobu žalobcu 2/ zamietol, potvrdzuje.
II. V napadnutej časti výroku, ktorým súd žalovanému priznal voči žalobcovi 2/ náhradu trov konania v pomere 100% trov konania mení tak, že žalovanému nepriznáva voči žalobcovi 2/ náhradu trov konania.
III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Líščie nivy 17, 821 08 Bratislava, sp. zn. II/2014-7037 zo dňa 8.8.2014. Konanie o odklad vykonateľnosti zastavil. Žalobu žalobcu v 2/ rade zamietol. Určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o poskytnutí úveru na financovanie bývania uzavretá dňa 3.10.2008 medzi P. N. Z., a. s. N. a O.. S. G. a P. G., uvedená v článku X. bod 8 v znení v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto zmluvy (alebo po odstúpení od tejto zmluvy) najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a náhrady škody, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave (ďalej len „Rozhodcovský súd“). Za vybranú osobu podľa Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu sa určuje predseda Predsedníctva Rozhodcovského súdu. V rozhodcovskom konaní bude rozhodovať jeden rozhodca. Týmto nie je dotknuté právo Dlžníka riešiť spory s Bankou, najmä spory o platnosť a o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z tejto zmluvy, pred súdom podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, upravujúcich konanie pred súdom“ je n e p r i j a t e ľ n á, a preto n e p l a t n á. Žalobkyni v 1/ rade priznal voči žalovanému náhradu trov konania v pomere 100% a žalovanému priznal voči žalobcovi v 2/ rade náhradu trov konania v pomere 100% trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa svojim návrhom domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. II/2014-7037 vydaného dňa 8.8.2014 a zároveň požiadali o odklad vykonateľnosti
uvedeného rozhodcovského rozsudku. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa domáhali z dôvodu, že popierajú platnosť rozhodcovskej doložky, pretože nebola individuálne dojednaná, je to neprijateľná zmluvná podmienka, a preto je absolútne neplatná, narušuje rovnováhu v právach a povinnostiach, možnosť voľby všeobecného súdu bola veľmi formálna s tým, že rozhodcovský súd len formálne preskúmal platnosť rozhodcovskej doložky. Poukázal na to, že zmluva o hypotekárnom úvere obsahuje aj to, že z časti bol poskytnutý ako spotrebiteľský úver, čo je v rozpore. Rozhodcovský rozsudok žalobcovia žiadali zrušiť v zmysle 40 ods. 1 písm. c/ a j/. Súd prvej inštancie konštatoval, že v priebehu konania žalobcovia svoj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zobrali späť, preto súd v tejto časti konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.
3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalovaného P. N. Z., a. s. N. uzatvoril so žalobcami Zmluvu o poskytnutí úveru na financovanie bývania (ďalej len „zmluva o úver“) dňa 3.10.2008, v zmysle ktorej žalovaný poskytol žalobcom finančné prostriedky za účelom rekonštrukcie nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX k. ú. N.. V zmysle čl. II, bod 1 zmluvy bol poskytnutý hypotekárny úver vo výške 1.080.000,--Sk (35.849,43 eur). V zmysle čl. II, bod 2 Zmluvy poskytol právny predchodca žalovaného žalobcom spotrebiteľský úver vo výške 320.000,--Sk (10.622,05 eur). Súd konštatoval, že uzavretím zmluvy o úvere vznikol právny vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom založený spotrebiteľskou zmluvou. Keďže žalobcom bol poskytnutý úver na rekonštrukciu nehnuteľností, nie je možné posúdiť daný úver ako spotrebiteľský (§ 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. účinný v čase uzavretia zmluvy). Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení ako je uvedená v zmluve o poskytnutí úveru na financovanie bývania súd posúdil ako neprijateľnú s poukazom na ust. Občianskeho zákonníka, teda absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalej uviedol, že aj keď právnemu predchodcovi žalovaného vyplývala povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i/) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, nezbavovalo ho to povinnosti preukázať individuálne dojednanie, nakoľko v zmysle § 93b ods. 2 klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.
4. V zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu súd zisťoval, či žalobca 2/ podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcom 1/ a 2/ doručený dňa 15.8.2014, návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podala žalobkyňa 1/ na súd dňa 28.8.2014, teda v zákonnej lehote v zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. Žalobca 2/ vstúpil do sporu v zmysle uznesenia sp. zn. 5C/145/2014 zo dňa 18.11.2015, ktorým súd návrh na jeho vstup pripustil. Keďže žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 28.8.2014 podala len žalobkyňa 1/, súd žalobu žalobcu 2/ zamietol, pretože ju nepodal v zákonom stanovenej lehote, (resp. vstúpil do sporu po lehote).
5. Súd ďalej uviedol, že žalobcovia sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku okrem iného aj v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z., keď mali za to, že dojednaná rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve je neplatná. Poukázal na ust. § 21 zákona č. 244/2002 Z. z. a zistil, že žalobcovia neuplatnili námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pri prvom úkone vo veci samej a keďže námietku neexistencie a neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní neuplatnili, nemôžu sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že popierajú platnosť rozhodcovskej zmluvy, Vzhľadom na to, nie je podľa názoru súdu daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z.
6. Žalobcovia sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku aj v zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. s poukazom na to, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, tým, že okrem iného v Zmluve o poskytnutí úveru na financovanie bývania absentuje poučenie žalobcov o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej doložky, o tom, že mali možnosť voľby, či príjmu alebo neprijmú bankou predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky. Uvedená klauzula je uvedená len v zmluve, ktorá sa nachádza na
č. l. 13 - 21 spisu, ktorá zmluva však nie je účastníkmi zmluvného vzťahu podpísaná. Bolo preukázané, že k uzavretiu zmluvy s takýmto obsahom (poučenie žalobcov) nedošlo. Bolo na žalovanom, aby preukázal uzavretie Zmluvy medzi jeho právnym predchodcom a žalobcami, ktorá by obsahovala príslušné poučenie žalobcov. Žalovaný nepreukázal, že jeho právny predchodca si splnil povinnosť predložiť klientovi neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy/doložky tak, aby mal klient možnosť voľby či príjme alebo neprijme predložený návrh.
7. Ďalej súd rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako je uvedená v Zmluve o poskytnutí úveru na financovanie bývania posúdil ako neprijateľnú a to s poukazom na ust. § 53 Obč. zákonníka, teda absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Povahu formulárovej zmluvy majú nielen Všeobecné obchodné podmienky, ale aj preformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Podľa názoru súdu dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by žalovaný predložil žalobcom návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobcovia mali možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby svojim rozhodnutím ovplyvnili uzatvorenie samotnej zmluvy o úvere. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danej veci je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z., nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, preto žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok zrušil.
8. Žalobkyňa 1/ bola v spore úspešná v plnom rozsahu, preto jej súd priznal náhradu trov konania voči žalovanému v pomere 100% a keďže žalobca 2/ úspešný nebol, priznal súd žalovanému voči žalobcovi 2/ náhradu trov konania v pomere 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
9. Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd žalobu žalobcu 2/ zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi 2/ náhradu trov konania v pomere 100% podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ a žiadali, aby odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo podľa ust. § 388 CSP rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil tak, že žalobe vyhovie.
10. Odvolatelia majú za to, že súd prvej inštancie nesprávnej právne posúdil časť veci, keď zamietol žalobu žalobcu 2/. Žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil z akého dôvodu a na podklade akej právnej normy zamietol žalobu žalobcu 2/, a to najmä, nie však výlučne z dôvodu, že žalobe žalobcu 1/ vyhovel. Poukázali na to, že žaloba bola úspešne iniciovaná zo strany žalobcu 1/, s ktorým bol žalobca 2/ v spoločnom a nerozdielnom záväzku voči právnemu predchodcovi žalovaného (ako aj spoločne a nerozdielne zaviazaní na plnenie na základe zrušeného rozhodcovského rozsudku), teda podľa názoru odvolateľov postačovalo, že dotknutú žalobu inicioval žalobca 1/. Ďalej uviedli, že nie je zrejmé, z akého dôvodu bol žalobca 2/ neúspešný a jeho žaloba zamietnutá, keď bolo jeho žalobnému návrhu vyhovené. Napadnutie výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách právneho zastúpenia, odôvodňujú odvolatelia napadnutím výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalobcovi 2/, nakoľko majú za to, že zamietavé rozhodnutie je vágne, nesprávne a arbitrárne. Majú za to, že nie je logické, prečo žalobcovi 2/ bola uložená povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia, keď jeho žalobe bolo vyhovené. Dotknuté rozhodnutie je aj v priamom rozpore s princípom úspechu tak charakteristickým pri určovaní náhrady trov konania v civilnom spore. Ďalej tvrdili, že súd prvej inštancie im svojim rozhodnutím odňal právo na súdnu ochranu, čo je stav, ktorý je v právnom štáte neprípustný. Poukázali na to, že zmluvu o hypotekárnom úvere považujú v celom rozsahu za neplatnú, nakoľko jednotlivé ustanovenia obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadali, aby odvolací súd rozhodol v zmysle petitu odvolania.
11. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcov podané nebolo.
12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým súd žalobu žalobcu 2/ zamietol podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil
a v napadnutej časti výroku, ktorým súd žalovanému priznal voči žalobcovi 2/ náhradu trov konania v pomere 100% podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorý žalobu žalobcu 2/ zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi 2/ náhradu trov konania v pomere 100%.
14. Súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014-7037 zo dňa 8.8.2014 a určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o poskytnutí úveru čl. X bod 8 je neprijateľná, a preto je neplatná. Zároveň žalobkyni 1/ priznal voči žalovanému náhradu trov konania v pomere 100%. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v danej veci daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. j/ zák. č. 244/2002 Z. z., nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Zároveň však na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoR/6/016-151 zo dňa 31.mája 2017, ktorým odvolací súd rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/145/2014-131 zo dňa 15.júna 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie skúmal, či aj žalobca 2/ podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonnej lehote stanovenej v § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., keďže žalobcom 1/ a 2/ bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 15.8.2014.
15. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. veta prvá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
16. Žalobkyňa 1/ podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote, dňa 28.8.2014 a právna zástupkyňa žalobcov požiadala o vstup do konania ako žalobcu 2/ P. G. až na pojednávaní dňa 7.9.2015, o ktorom návrhu rozhodol Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č. k. 5C/145/2014-94 zo dňa 18.11.2015.
17. Z vyššie citovaného ustanovenia § 41 ods. 1 ZKR vyplýva, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu 2/ zamietol s odôvodnením, že žalobca 2/ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ani nepristúpil do konania v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku.
18. Z rozhodcovského rozsudku, ktorý súd prvej inštancie zrušil vyplýva, že ním boli žalovaní 1/ a 2/ ( t. č. žalobca 1/ a 2/) zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi peňažné prostriedky v sume 53.942,89 eur spolu s úrokom z omeškania a trovami rozhodcovského konania, z čoho vyplýva, že keď súd prvej inštancie zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok, má toto zrušenie rozhodcovského rozsudku účinky aj voči žalobcovi 2/. Ak teda aj žalobca 2/ mienil podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku spolu so žalovanou 1/, mal tak v zmysle vyššie cit. ustanovenia § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní urobiť v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, prípadne do tohto konania v zákonnej lehote vstúpiť, keďže zákon o rozhodcovskom konaní výslovne stanovuje lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a stanovuje tiež od kedy táto lehota začína plynúť (odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku). Prípadne do konania už po tejto lehote nevstupovať, keďže sa v zmysle vyššie citovaného takéto rozhodnutie z dôvodu solidárneho záväzku vzťahuje aj na neho. Ak však do konania vstúpil po zákonom stanovenej lehote, súd prvej inštancie správne jeho žalobu zamietol. Z uvedeného dôvodu v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
19. Čo sa týka výroku, ktorým súd žalovanému priznal voči žalobcovi 2/ náhradu trov konania v pomere 100%, v tejto časti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému voči žalobcovi 2/ náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd videl najmä v povahe a okolnostiach predmetného sporu, keď ako bolo už vyššie uvedené výrok rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok sa vzťahuje aj na žalobcu 2/. Vzhľadom na procesné pochybenie pri podávaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v tomto prípade vstúpenia do konania odvolací súd považoval za dôvodné, aj napriek tomu, že súd žalobu žalobcu 2/ zamietol, nepriznať žalovanému
voči žalobcovi 2/ náhradu trov konania, keď žalobca 2/ je spotrebiteľom, aj z konania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobcami a žalovaným vznikol právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou. Odvolací súd ohľadne nepriznania trov konania žalovanému poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorým rozhodcovský rozsudok zrušil a zároveň určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí úveru je neprijateľná, preto neplatná a vychádzal tiež zo sociálnych aspektov žalobcu 2/ a okolností, ktoré strany viedli k uplatneniu nároku na súde.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže žalovaný aj žalobca 2/ boli v odvolacom konaní čiastočne úspešní.
21. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).