Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/32/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 649 48 242, konajúceho prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpenej: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: EX Projekt, a.s., so sídlom Gorazdova 34, 811 04 Bratislava, IČO: 35 768 584, zastúpenému: URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895, o zaplatenie 868.530,70 Eur s príslušenstvom a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. -380 zo dňa 27.12.2021 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. -380 zo dňa 27.12.2021 m e n í tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu na zaplatenie peňažného plnenia vo výške 935.990,63 Eur, ktoré mu vzniklo z titulu uzatvorenia dohody o ručení č. 000028V/CORP/2013 zo dňa 22. mája 2015, zriaďuje v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného:

- pozemok parc. č. H.-N. XXXX/X, záhrada o výmere 602 m2, evidovaný v liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava I, obec: BA-m. č. STARÉ MESTO, katastrálne územie: M. W.,

- pozemok parc. č. H.-N. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 269 m2, evidovaný v liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava I, obec: BA-m. č. STARÉ MESTO, katastrálne územie: M. W.,

- rodinný dom súpisné č. 7768 nachádzajúci sa na adrese Gorazdova 34, postavený na parc. č. H.-N. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 269 m2, evidovaný v liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava I, obec: BA-m. č. STARÉ MESTO, katastrálne územie: M. W.,

- pozemok parc. č. H.-N. XXXX/X, záhrada o výmere 569 m2, evidovaný v liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava I, obec: BA-m. č. STARÉ MESTO, katastrálne územie: M. W.,

- pozemok parc. č. H.-N. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 303 m2, evidovaný v liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava I, obec: BA-m. č. STARÉ MESTO, katastrálne územie: M. W.,

- rodinný dom súpisné č. 7577 nachádzajúci sa na adrese Gorazdova 25, postavený na parc. č. H.- N. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 303 m2, evidovaný v liste vlastníctva č. XXXX

vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava I, obec: BA-m. č. STARÉ MESTO, katastrálne územie: M. W.,

- pozemok parc. č. H.-N. XXX/X, orná pôda o výmere 731 m2, evidovaný v liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom pre okres: Nitra, obec: HORNÉ LEFANTOVCE, katastrálne územie: K. Y.,

- pozemok parc. č. H.-N. XXX/X, trvalý trávnatý porast o výmere 273 m2, evidovaný v liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom pre okres: Nitra, obec: HORNÉ LEFANTOVCE, katastrálne územie: K. Y.,

- pozemok parc. č. H.-N. XXX/X, orná pôda o výmere 543 m2, evidovaný v liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom pre okres: Nitra, obec: HORNÉ LEFANTOVCE, katastrálne územie: K. Y.,

- pozemok parc. č. H.-N. XXX/X, orná pôda o výmere 4316 m2, evidovaný v liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom pre okres: Nitra, obec: HORNÉ LEFANTOVCE, katastrálne územie: K. Y.,

- pozemok parc. č. H.-N. XXX/X, orná pôda o výmere 2700 m2, evidovaný v liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom pre okres: Nitra, obec: HORNÉ LEFANTOVCE, katastrálne územie: K. Y.,

- pozemok parc. č. H.-N. XXX/X, orná pôda o výmere 2320 m2, evidovaný v liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom pre okres: Nitra, obec: HORNÉ LEFANTOVCE, katastrálne územie: K. Y.,

- pozemok parc. č. H.-N. XXX/X, orná pôda o výmere 5100 m2, evidovaný v liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom pre okres: Nitra, obec: HORNÉ LEFANTOVCE, katastrálne územie: K. Y.,

- pozemok parc. č. S.-N. XXX/XX, orná pôda o výmere 10000 m2, evidovaný v liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom pre okres: Nitra, obec: HORNÉ LEFANTOVCE, katastrálne územie: K. Y.,

- ubytovacia jednotka č. 5 súpisné č. 150 (budova ubytovacieho zariadenia), postavená na parc. č. H.-N. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 259 m2, evidovaná v liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom pre okres: LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, obec: DEMÄNOVSKÁ DOLINA, katastrálne územie: X. X..

2. Predmetné rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobou, doručenou dňa 16.03.2021 sa žalobca domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu 868.530,- Eur s príslušenstvom titulom nároku žalobcu na plnenie v zmysle dohody o ručení č. 000028V/CORP/2013 zo dňa 22.05.2015, uzavretej medzi sporovými stranami, pričom následne podaním, doručeným dňa 30.11.2021 žalobca zároveň navrhol, aby došlo k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia za účelom zriadenia záložného práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam, bližšie špecifikovaným v návrhu, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu v sume 868.530,- Eur a príslušenstva - úrokov z omeškania, vyčíslených ku dňu podania návrhu na sumu 67.459,93 Eur, t. j. spolu na zabezpečenie sumy 935.990,63 Eur.

3. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia , a , , veta prvá, , a , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a uviedol, že po preskúmaní návrhu žalobcu a vyhodnotení skutočností z nich vyplývajúcich dospel k záveru, že v danej veci sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Návrh žalobcu spĺňa všetky predpoklady v zmysle , nakoľko nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného sú ako nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia , v spojení s ustanovením v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) spôsobilým predmetom zabezpečenia záložným právom, predmet záložného práva je vymedzený jednoznačne (v zmysle zápisu evidovaného v katastri nehnuteľností), zriadením záložného práva dôjde k zabezpečeniu pohľadávky spočívajúcej v peňažnom plnení, k úhrade ktorého sa žalovaný zaviazal v zmysle čl. 3.1 dohody o ručení zo dňa 22.05.2015 uzatvorenej medzi sporovými stranami, na strane žalobcu existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie - nielenže hrozí, že žalovaný sa v budúcnosti bude zbavovať svojho majetku, ale s ohľadom na skutočnosti osvedčené v návrhu je zrejmé, že so zbavovaním sa majetku už aj skutočne začal a zároveň zriadenie záložného práva k označenému majetku žalovaného nie je s poukazom na sumu zabezpečovanej pohľadávky neprimerané a jeho nariadeniu nebránia ani žiadne iné prekážky. Vo vzťahu k existencií obavy, že prípadná exekúcia bude ohrozená, súd prvej inštancie uviedol, že táto je

v prejednávanom spore dedukovateľná zo skutočnosti, že aj keď žalovaný nepodniká kroky k zníženiu majetku (keďže ho transformuje), predsa takýmto spôsobom eliminuje majetok, na ktorý možno zriadiť záložné právo, resp. eliminuje majetok, ktorý je evidovaný vo verejných registroch a zoznamoch, čo znižuje jeho vystopovateľnosť. Na margo námietky žalovaného týkajúcej sa prevodov nehnuteľností na základe troch kúpnych zmlúv predstavujúcich tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k zmenšovaniu majetku žalovaného v dôsledku ekvivalentného plnenia, súd prvej inštancie uviedol, že táto neobstojí. Žalovaným namietanú skutočnosť spočívajúcu v tom, že ku dňu podania vyjadrenia žalovaného (16.12.2021) prebieha reštrukturalizačné konanie dlžníka zo zmluvy o úvere (obchodná spoločnosť ELBIOGAS s.r.o.) a táto sama o sebe predpokladá značnú mieru uspokojenia žalobcu priamo dlžníkom, ktorý bol vo vzťahu k žalobcovi zaviazaný primárne, súd prvej inštancie vyhodnotil ako irelevantnú a nespôsobilú akokoľvek ovplyvniť uplatňovanie nároku žalobcom ako veriteľom proti žalovanému ako ručiteľovi vzniknutého z platne dojednaného zmluvného vzťahu sporových strán (čo žiadnou zo sporových strán rozporované nebolo).

4. Záverom súd prvej inštancie poukázal na to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je v zjavnom nepomere k sume zabezpečovanej pohľadávky (935.990,63 Eur), pričom na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli zriadené viaceré záložné práva v prospech ďalšej osoby, čiže zriadené záložné právo nemožno považovať za zriadené v zjavnom nepomere k hodnote zabezpečovanej pohľadávky. Naviac, žalovaná strana sporu vo svojom vyjadrení vôbec nešpecifikovala pohľadávku, resp. pohľadávky zabezpečené záložnými právami viaznucimi na jeho dotknutých nehnuteľnostiach. Súd prvej inštancie má za to, že zriadenie záložného práva neobmedzuje vlastníka dotknutých nehnuteľností v nakladaní alebo v užívaní a je nepochybné, že aj v prípade úspechu žalobcu v spore sa bude plniť len do výšky súdom judikovanej pohľadávky. Po posúdení primeranosti zásahu do majetkových pomerov žalovaného nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie ustálil, že tento možno považovať - aj s poukazom na žalovanú sumu, za primeraný.

5. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa a tým, že neboli splnené procesné podmienky a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nedošlo k splneniu procesných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalobca neosvedčil dôvodnú obavu, že exekúcia peňažnej pohľadávky bude ohrozená a navyše, v rámci konania nie je osvedčená ani existencia samotnej pohľadávky. Žalovaný opakovane kvalifikovane spochybňuje existenciu pohľadávky žalobcu a s ohľadom na relevantnú judikatúru (uvádzanú aj vo svojom vyjadrení k návrhu) objasňuje ekvivalentnosť právnych úkonov - kúpnych zmlúv, ktorými žalobca odôvodňoval zbavovanie sa majetku žalovaným. Žalovaný má v danom prípade za to, že transformáciou jeho majetku nedochádza k jeho znižovaniu alebo inému znehodnocovaniu. Súd prvej inštancie sa v danom prípade vôbec nezaoberal otázkou, či žalobca skutočne osvedčil ohrozenie exekúcie, ale skúmal iba to, či žalovaný vlastní majetok, ktorý je evidovaný vo verejných registroch, na ktorý je možné zriadiť záložné právo, čo je však diametrálne odlišná otázka od tej, ktorou sa má súd zaoberať v prípade konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Konajúci súd nemal k dispozícii žiadne podklady pre prijatie záveru o existencii ohrozenia exekúcie v prípade, ak žalovaný pretransformuje svoj majetok prostredníctvom ekvivalentných právnych úkonov, pri ktorých nijak k zmenšovaniu majetku žalovaného nedochádza. Predpokladom úspešnej exekúcie je existencia aktív na strane povinného, z ktorých môže byť judikovaná pohľadávka uspokojená. Existencia alebo neexistencia majetku evidovaného vo verejných registroch nemôže slúžiť k preukazovaniu osvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie v rámci splnenia procesných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný bez pochybností preukázal, že k zmenšovaniu jeho majetku nedochádza a ani evidovanie jeho majetku vo verejných registroch nie je zákonným predpokladom úspešnej exekúcie, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie možno považovať za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Rovnako tak sa nezakladá na pravde ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa zbavuje väčšiny svojho nehnuteľného majetku, nakoľko žalovaný uzavrel výlučne 3 kúpne zmluvy na nehnuteľnosti, znenia ktorých predložil súdu prvej inštancie, pričom ozrejmil, že účelom predmetného prevodu vlastníckeho práva nebolo zmenšovanie jeho majetku, resp. zbavovanie sa majetku - ako tvrdí žalobca, pretože žalovaný za prevod vlastníckeho práva získal ekvivalentné peňažné protiplnenie v podobe kúpnej ceny. V predmetných kúpnych zmluvách bola presne uvedená suma predstavujúca kúpnu cenu za každú z prevádzaných nehnuteľností, a to aj so zohľadnením záložného práva v prospech tretej osoby. Argumentácia žalobcu spočívajúca v účelovom

zbavovaní sa majetku zo strany žalovaného tak s poukazom na uvedené skutočnosti neobstojí. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí na jednej strane uviedol, že zo strany žalobcu boli splnené procesné podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, no následne v rozpore s tvrdeniami žalobcu konštatoval, že k znižovaniu majetku žalovaného nedochádza, jedná sa len o jeho transformáciu

- vzhľadom na uvedené tak nie je žalovanému zrejmé, v čom spočíva obava z ohrozenia exekúcie a ako reálne žalobca splnenie uvedenej podmienky osvedčil. Skúmaním problematiky osvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie bolo rozhodnutiami súdov ustálené, že v prípade tzv. ekvivalentných právnych úkonov jednak nedochádza k zmenšovaniu majetku povinnej strany a zároveň pri týchto úkonoch nemožno spravidla bez ďalšieho automaticky predpokladať osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie. V prípade, ak aktíva niekoľkonásobne prevyšujú sumu žalovanej pohľadávky, nemožno predpokladať obavu z ohrozenia exekúcie. Žalovaný zdôraznil, že otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou a nemožno ju dedukovať pri každom jednom právnom úkone, ktorým sporová strana nakladá so svojím majetkom - je potrebné preskúmanie konkrétnych skutočností, ktoré by s prihliadnutím na konkrétne okolnosti mohli zakladať obavu z ohrozenia exekúcie.

7. Žalovaný taktiež konštatoval, že okrem splnenia podmienky existencie reálnej a bezprostrednej obavy, že exekúcia bude ohrozená (čo v danom prípade zo strany žalobcu absentuje), je nevyhnutné taktiež zváženie, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov v zmysle zásady tzv. primeranosti zásahu. Napriek tomu súd prvej inštancie pri posudzovaní splnenia uvedenej podmienky neprihliadal na vysokú hodnotu nehnuteľností, na ktoré žalobca požaduje zriadiť záložné právo (trhová hodnota prevyšuje sumu 6 miliónov Eur) a ani nezohľadnil žalovaným deklarovanú hodnotu vlastného imania a aktív, z ktorých by žalobca v prípade jeho úspechu v spore mohol byť uspokojený. Všetky uvedené skutočnosti sú tak v zjavnom nepomere k sume žalovanej pohľadávky, čím nebola zo strany súdu prvej inštancie pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia rešpektovaná zásada primeranosti zásahu do majetku žalovanej strany sporu. Na margo preukázania vlastného imania a aktív (aj za účelom zdôvodnenia, že majetku sa nezbavuje) žalovaný predložil účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2021, z ktorej je zrejmé, že majetok žalovaného predstavuje hodnotu 30.742.470,- Eur, z čoho je vlastné imanie ako likvidný, ničím nezaťažený majetok v hodnote 22.082.774,- Eur. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu o zbavovaní sa majetku a ani neodôvodený záver súdu prvej inštancie o tom, že výška majetku v čase rozhodnutia súdu nezodpovedá údajom z predchádzajúcej účtovnej závierky - práve naopak, táto bez pochýb preukazuje navýšenie vlastného imania žalovaného, ktorého hodnota niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu žalovanej pohľadávky. Žalovaný je podnikateľským subjektom disponujúcim množstvom hnuteľného aj nehnuteľného majetku, z ktorého možno v prípade úspechu žalobcu uspokojiť pohľadávku (ktorej existencia však bola zo strany žalovaného relevantne spochybnená, a to z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu - predčasného zosplatnenia úveru, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok v predmetnom sporovom konaní) a je naďalej zárobkovo činný, preto sa napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie javí ako celkom zjavne neprimerané.

8. Žalovaný dodal, že samotná existencia pohľadávky žalobcu voči nemu bola relevantne spochybnená, a to z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu - predčasného zosplatnenia úveru, od ktorého žalobca v sporovom konaní odvodzuje vznik svojho nároku voči žalovanému. Navyše, neistý rozsah žalobcom uplatňovanej pohľadávky predstavuje ďalší dôvod zamietnutia návrhu žalobcu, nakoľko vznik nároku, ktorému žalobca žiada priznať ochranu, vychádza z právneho úkonu, ktorý žalobca realizoval proti primárnemu dlžníkovi počas dočasnej ochrany, čo je v priamom rozpore s tzv. „lex corona 3“. Absolútna neplatnosť právneho úkonu, od ktorého žalobca odvodzuje v konaní svoj nárok, má za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v konaní a tvrdenie súdu prvej inštancie, že táto vychádza z dohody o ručení č. 000028V/CORP/2013 je nesprávne, pretože nárok žalobcu v požadovanej sume z predmetnej dohody nevychádza (podľa žaloby sa jedná o predčasné zosplatnenie úveru). Žalovaný platnosť ručenia ako takého nenamieta, ale namieta spôsob predčasného zosplatnenia úveru, od ktorého žalobca odvodzuje vznik svojho nároku v sporovom konaní, z čoho je nepochybné, že aj predčasné osvedčenie existencie finančnej pohľadávky žalobcu v uplatnenom rozsahu je sporné, a teda existencia peňažnej pohľadávky osvedčená hodnoverne nebola. Existencia pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie sú podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú stanovené kumulatívne a ich nedostatok má za následok, že návrhu vyhovieť nemožno. Keďže žalovaný preukázal hodnotu svojho majetku ku dňu 31.12.2021 a objasnil, v čom vidí dôvody nesplnenia procesných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, má za to, že ani pred podaním návrhu a ani v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie neexistovala potreba úpravy pomerov medzi

sporovými stranami. S poukazom na uvedené odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a zaviazal žalobcu povinnosťou nahradiť mu trovy konania.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že na základe žalovaným uvádzaných kúpnych zmlúv došlo k prevodu nehnuteľností, ktoré sa žalovaný snaží dostať zo spoločnosti, ktorú môže v blízkej budúcnosti postihnúť exekúcia významného rozsahu, z čoho vyplýva, že ohrozenie exekúcie nielenže hrozí, ale žalovaný priamo realizoval úkony, ktoré smerujú k jej úplnému zmareniu. Vo vzťahu k žalovaným namietanej skutočnosti, že nie je podstatné, v akej forme existuje majetok spoločnosti, má žalobca za to, že takáto interpretácia je značne zavádzajúca a neprihliada na povahu aktív a ich reálnu vymožiteľnosť pre prípad exekúcie. Navyše, zo znenia samotných kúpnych zmlúv vyplýva, že spôsob uhradenia kúpnej ceny bude stanovený osobitnou dohodou o vysporiadaní kúpnej ceny, ktorá však zo strany žalovaného doložená nebola a žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal (ani účtovnou závierkou datovanou dňom 31.12.2021) jej úhradu. Predmetné kúpne zmluvy nadobudli platnosť a účinnosť dňom ich podpisu, pričom úhrada kúpnej ceny nepredstavovala podmienku na povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra. Nadobúdatelia (ktorí vznikli krátko pred podpisom zmlúv, zrejme za daným účelom) tak mohli vlastnícke právo nadobudnúť bez reálnej úhrady kúpnej ceny. Z toho vyplýva, že deklarovaná kúpa tak môže byť vo faktickej rovine vnímaná skôr ako darovanie a žalovanému tak v súčasnosti s najväčšou pravdepodobnosťou patrí len pohľadávka na úhradu kúpnej ceny, nie reálne uhradená kúpna cena - argument žalovaného o transformovaní majetku tak s poukazom na uvedené neobstojí a nie je dôvodom pre zrušenie nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. Vo vzťahu k žalovaným uvádzanému tvrdeniu o hodnote jeho majetku považuje žalobca za potrebné poukázať na to, že z účtovnej závierky nevyplýva, kde sú dané aktíva skutočne alokované a žalovaný to ani v rámci odvolania nešpecifikoval. Bez podstatných informácii o podstate posudzovaného aktíva tak nemožno prijať záver o jeho likvidite a ani o možnosti efektívnej exekúcie, pričom po dôkladnejšej analýze obsahu účtovnej závierky sa práve naopak žalobcovi javí, že žalovaný takým majetkom, ktorý by mohol byť v prípade výkonu exekúcie skutočne postihnutý, nedisponuje. Majoritnou zložkou vlastného imania žalovaného je nerozdelený zisk, ktorý však „neleží“ na bankových účtoch (a nie je naň možné kedykoľvek siahnuť) - zrejme sa nachádza mimo spoločnosti žalovaného. Žalovaný taktiež účtovne eviduje sumu 20.828.292,- Eur vo forme poskytnutej pôžičky, ktorú nijak nešpecifikoval, a tak je vysoko pravdepodobné, že sa jedná o poskytnutie majoritnej časti nerozdeleného zisku vo forme pôžičky tretej (eventuálne spriaznenej) osobe. Bez konkrétnych informácii tak žalobcovi z účtovnej závierky vyplýva, že takmer všetky likvidné prostriedky žalovaného boli s najväčšou pravdepodobnosťou „vytiahnuté“ zo spoločnosti a poskytnuté tretej osobe, čo značne sťažuje ich vymožiteľnosť v rámci exekúcie. Významnou zložkou vlastného imania žalovaného sú tiež podielové cenné papiere a podiely v prepojených účtovných jednotkách v deklarovanej účtovnej hodnote 1.223.339,- Eur, čo predstavuje majetkovú účasť na spriaznených subjektoch, skutočná hodnota ktorých nie je bez ďalšieho rovnako tak jasná a bližšie informácie z verejne dostupných zdrojov nemožno v celistvosti dohľadať - z nich jedine vyplýva, že žalovaný má majetkový podiel v neaktívnych alebo upadajúcich spoločnostiach - RDKU, s.r.o. a Eletero, s.r.o., ktoré sú obe neaktívne a bez majetku a spoločnosti ELBIOGAS, s.r.o., ktorá je na pokraji úpadku, spôsobila zosplatnenie pohľadávky a v súčasnosti je v procese reštrukturalizácie. Žalobca preto nepovažuje hodnotu vlastného imania žalovaného za dostatočne likvidné prostriedky, z ktorých by sa v prípade exekúcie bolo možné efektívne uspokojiť. Uvedené platí, až kým žalovaný nepreukáže opak, pretože dôkazné bremeno stojí na jeho strane a je jeho povinnosťou preukázať, že disponuje majetkom takej hodnoty a kvality, že jeho stav nemôže ohroziť výkon prípadnej exekúcie. Žalovaný mal v rámci ním podaného odvolania možnosť predmetné skutočnosti vyvrátiť, k čomu však nedošlo, nijakým spôsobom nepreukázal svoju bonitu - zrejme z dôvodu, že si je vedomý, že jeho finančná kondícia to neumožňuje. Jediným majetkom žalovaného, ktorým mohol účinne zabezpečiť uspokojenie pohľadávky, boli práve nehnuteľnosti, ktoré previedol, pričom nijak nedeklaroval úhradu kúpnej ceny. Žalobca má za to, že formálne označenie prevodu ako „predaj za primeranú cenu“, tak vzhľadom na všetky okolnosti nemožno nazvať inak ako zbavovanie sa majetku, pretože o primeranú formu transformácie by totiž mohlo ísť len v prípade, ak by aktívum nadobudnuté za nehnuteľnosti predstavovalo rovnako kvalitnú formu zábezpeky, z ktorej by sa v prípade exekúcie bolo možné uspokojiť.

10. Na margo dodržania zásady primeranosti žalobca konštatoval, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je vzhľadom na sumu pohľadávky a okolnosti prípadu proporcionálne - a to aj s poukazom

na skutočnosť, že na predmetné nehnuteľnosti je zriadené ďalšie záložné právo, ktoré nepochybne významným spôsobom znižuje ich hodnotu, a nijakým spôsobom neobmedzuje vlastníka v ich užívaní a ani nakladaním s nimi. Znamená to, že ani podnikateľská činnosť žalovaného nie je predmetným rozhodnutím ohrozená či znemožnená, alebo akýmkoľvek spôsobom ovplyvnená. Pokiaľ žalovaný v rámci odvolania spochybňuje existenciu samotnej pohľadávky, na zabezpečenie ktorej bolo záložné právo k nehnuteľnostiam zriadené, uvedené nijakým spôsobom nepreukazuje neopodstatnenosť nariadenia predmetného zabezpečovacieho opatrenia a navyše, posudzovanie platnosti alebo neplatnosti zosplatnenia úveru bude predmetom konania vo veci samej. Žalobca len pre upresnenie dodáva, že pre nesplatenie bol na úhradu úveru najprv vyzvaný dlžník - spoločnosť ELBIOGAS, s.r.o., a až následne žalovaný ako dlžník sekundárny. Argumentácia žalovaného spočívajúca pochybením súdu prvej inštancie v nezohľadnení finančnej kondície spoločnosti ELBIOGAS, s.r.o. je pre rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia irelevantná a v rozpore s inštitútom ručenia v zmysle a nasl. . Vo vzťahu k reštrukturalizácii spoločnosti ELBIOGAS, s.r.o. žalobca dodal, že reštrukturalizačný plán veriteľmi schválený nebol a ak by k nemu následne došlo, postavenie žalovaného by to nijakým spôsobom nezmenilo, pretože aj splatením určitej časti úveru v zmysle reštrukturalizačného plánu zo strany spoločnosti ELBIOGAS, s.r.o., by bol žalovaný naďalej ako ručiteľ povinný zvyšnú časť povinný plniť. Okrem toho, žalobca nemá povinnosť zohľadňovať spôsob plnenia predpokladaný reštrukturalizačným plánom, nakoľko mu pohľadávku v reálnom čase a v celom rozsahu môže uhradiť práve žalovaný ako ručiteľ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

11. Žalovaný vo svojom následnom vyjadrení uviedol, že nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX, XXXX F. XXX, na ktoré bolo napadnutým uznesením súdu prvej inštancie zriadené záložné právo, už v čase nariadenia zabezpečovacieho opatrenia neboli vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nakoľko k prevodu vlastníckeho práva k nim došlo na základe kúpnych zmlúv zo dňa 12.11.2021 a následne vykonaného vkladu zo dňa 16.12.2021 a 21.12.2021. Súd prvej inštancie preto pochybil, keď na základe nariadeného zabezpečovacieho opatrenia zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve iného subjektu ako žalovaného. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobca inicioval sporové konanie o určenie neúčinnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2021, na základe ktorej došlo k predaju nehnuteľností, vedených na LV č. XXXX), v rámci ktorého bol uznesením č. k. -200 zo dňa 17.01.2022 zamietnutý návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, v ktorom súd prvej inštancie okrem iného konštatoval, že žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil existenciu peňažnej pohľadávky vo vzťahu k spoločnosti EX Projekt, a.s. (žalovanému v tomto konaní). Aj v tomto konaní podľa žalovaného absentuje osvedčenie existencie pohľadávky žalobcu, ktorá mala vzniknúť titulom predčasného zosplatnenia úveru (a od čoho následne žalobca požadoval plnenie od žalovaného ako ručiteľa), nakoľko samotná dohoda o ručení a výzva adresovaná ručiteľovi nie sú skutočnosti, ktoré by osvedčovali existenciu predmetnej peňažnej pohľadávky - na platobný rozkaz, vydaný v upomínacom konaní sp. zn. prihliadať nemožno, a to z dôvodu jeho zrušenia a pokračovania v spore práve predmetným sporovým konaním. S poukazom na uvedené považuje žalovaný argumentáciu žalobcu za účelovú a nepreukazujúcu splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko okrem neosvedčenia existencie samotnej pohľadávky v danom prípade absentuje aj reálna a bezprostredná obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca účelovo konštruuje úvahy o nemajetnosti žalovaného a údajnom znížení jeho podnikateľských aktivít, čo žalovaný v celom rozsahu odmieta. Žalovaný v dobrej viere predložil jednak znenia kúpnych zmlúv, na základe ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (z ktorých je zrejmá kúpna cena a všetky relevantné skutočnosti) a aj viaceré listinné dôkazy, preukazujúce, že sa jedná o zákonné nakladanie s majetkom podľa obvyklých trhových podmienok. Predmetné konanie žalovaného neznamená ani zbavovanie sa majetku a ani jeho zmenšovanie a rovnako tak nemožno z uvedeného vyvodiť ohrozovanie budúcej exekúcie, pretože sa jedná o nahradenie vecí zodpovedajúcim peňažným plnením - vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam budú jednotlivé tranže, tvoriace kúpnu cenu, platené v lehotách a spôsobom určeným osobitnou dohodou. Žalovaný zároveň dodáva, že aj v zmysle ustálenej judikatúry nemôžu byť odporovateľnými úkonmi tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka, preto argumentácia žalobcu vo vzťahu k osvedčeniu existencie obavy ohrozenia exekúcie neobstojí. Na margo žalobcom namietaných údajov z účtovnej závierky žalovaného poukázal žalobca na znenie a dodal, že považuje za absolútne nelogické, aby ako podnikateľský subjekt nepoužil dosiahnutý a nerozdelený zisk na rozvoj ďalších podnikateľských aktivít a predmetnú sumu bezdôvodne držal na bankovom účte.

Žalovaný je nepochybne bonitnou spoločnosťou, ktorá svoj obchodný majetok využíva prostredníctvom rôznych investičných aktivít a vyjadrenia žalobcu na jeho adresu sú vysoko neprofesionálne a účelové. Obchodný majetok žalovaného tvoria nielen hnuteľné a nehnuteľné veci, ale aj pohľadávky a iné práva a peniazmi oceniteľné hodnoty - navyše, je nežiadúce, aby žalobca určoval popredu spôsob potenciálnej exekúcie výberom z majetkových položiek žalovaného. Z obsahu samotnej účtovnej závierky je zrejmé, že žalovaný svoj majetok relevantne zhodnocuje a k žiadnemu zbavovaniu sa majetku ani znižovaniu ekonomických ukazovateľov oproti predošlým obdobiam nedochádza, preto ničím nepodložené spochybňovanie účtovnej závierky zo strany žalobcu nemá pre konanie a rozhodovanie žiadnu relevanciu. Žalovaný záverom podotkol, že reštrukturalizačný plán spoločnosti ELBIOGAS, s.r.o. bol veriteľským výborom schválený (ObV 210/2021), a teda tvrdenie žalobcu je aj v tomto prípade nepravdivé. S poukazom na predmetné skutočnosti žalovaný naďalej zotrváva na návrhu, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle a bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

13. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

15. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

16. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

17. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

19. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú : a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

20. Odvolací súd uvádza, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností sporových strán, ktorá ale neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Zabezpečovacím opatrením sa dočasne a predbežne upravujú pomery sporových strán, pričom z charakteru samotného zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nie je potrebné zisťovanie všetkých skutočností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o nevyhnutnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu - okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že aj bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keďže vzhľadom na objektívne skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť oprávnený uspokojiť. Naopak, otázka úmyselného zbavovania sa majetku na úkor veriteľa je otázkou subjektívnou a v danom prípade je potrebné preukázať úmysel, pričom obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že

žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanej strane sporu.

21. Po oboznámení sa s obsahom spisu a návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dospel odvolací súd a contrario k rozhodnutiu súdu prvej inštancie k záveru, že v danom prípade podmienky na jeho nariadenie splnené nie sú. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí síce správne uviedol, že otázkou platnosti či neplatnosti právneho úkonu predčasného zosplatnenia úveru žalobcom sa bude zaoberať v konaní vo veci samej, predmetná skutočnosť však nič nemení na tom, že v tomto prípade

- napriek uvedenému právnemu záveru prijatému zo strany súdu prvej inštancie, žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že v konaní nebolo hodnoverne osvedčené, že budúca exekúcia bude ohrozená, resp. zmarená. Žalobca existenciu zmarenia exekúcie odvodzuje od skutočnosti, že žalovaný sa zbavuje svojho nehnuteľného majetku a zároveň od jeho zníženej bonity - predovšetkým vzhľadom na obsah účtovnej závierky žalovaného za rok 2020 (a v odvolacom konaní aj za rok 2021). Vlastné imanie žalovaného (ktoré bolo v zmysle účtovnej závierky za rok 2021 vyčíslené na sumu 22.082.774,- Eur) vyvoláva v žalobcovi z dôvodu, že „neleží na bankových účtoch“ obavu, že jeho hodnota nie je dostatočná na efektívne uspokojenie prípadnej exekúcie. Odvolací súd konštatuje, že tvrdenia žalobcu a jeho úvahy o možnom disponovaní s vlastným imaním žalovaného - avšak iba v teoretickej rovine, definované ako „vytiahnutie likvidných prostriedkov zo spoločnosti a s najväčšou pravdepodobnosťou následne poskytnuté tretej osobe“, samé o sebe nemôžu byť považované za hodnoverne preukázaný dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navyše, žiada sa v danom prípade podotknúť, že žalovaná strana sporu je podnikateľským subjektom realizujúcim podnikateľskú činnosť, ktorej cieľom je (v zmysle ) dosahovanie zisku, pričom na jej realizáciu slúži alebo je určený práve obchodný majetok spoločnosti, s ktorým žalovaný - s akcentom na samotný zmysel podnikania, oprávnene nakladá. Z uvedeného vyplýva, že žalobca argumentuje len v rovine domnienok a úvah, ale reálne negatívne nakladanie s majetkom žalovaného (s poukazom na opakované namietanie údajov v účtovných závierkach) v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia hodnoverným spôsobom nepreukázal.

22. Na margo predaja nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým žalobca vidí úmysel zmenšovania majetku žalovaného, odvolací súd uvádza, že ani predmetný argument nie je spôsobilý preukázať opodstatnenosť žalobcom uvádzanej obavy z ohrozenia exekúcie, nakoľko následkom ich predaja je transformácia majetku žalovaného, a to nahradením vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam vlastníctvom finančných prostriedkov (zároveň aj za opodstatneného predpokladu primeranej miery zisku), čo je v danom prípade možné vyhodnotiť práve na prospech žalobcu. Žalobca v konaní nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by žalovaný finančné prostriedky z predaja dotknutých nehnuteľnosti použil alebo mienil použiť spôsobom ohrozujúcim vymožiteľnosť jeho nároku. Rovnako tak ani žalobcom namietaná existencia záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam nemôže byť sama o sebe automatickým dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v žalobcom požadovanom znení. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne - predmetná zákonná podmienka však v danom prípade naplnená nebola.

23. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na to, že samotná hodnota žalobcom uplatňovanej pohľadávky bola zo strany žalovaného spochybnená. Keďže sa jedná o zásadnú právnu otázku, uvedené (ako už bolo spomenuté vyššie) bude potrebné riešiť v konaní vo veci samej, v rámci ktorého bude vykonané riadne dokazovanie. Avšak, ako vyplýva aj z ustálenej judikatúry, už predmetná skutočnosť (žalovaným namietaná spornosť existencie finančnej pohľadávky v žalobcom uplatnenom rozsahu) nepreukazuje hodnoverné osvedčenie pohľadávky ako jedného z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré má zároveň nepochybne zásadný význam aj pre zisťovanie primeranosti rozsahu (prípadne zriadeného) za´lozˇne´ho práva (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR č. k. II. -20 zo dňa 20.12.2017). Navyše, zriadenie záložného práva sa práve v rozsahu navrhovanom žalobcom s poukazom na (spornú) hodnotu žalobou uplatňovanej pohľadávky javí ako neprimeraný. Odvolací súd preto dospel k záveru, že vyhovením návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by tak bolo zasiahnuté do majetkových práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru, a to pri celkom zjavnom porušení princípu proporcionality.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že existencia pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie sú kumulatívnymi zákonnými podmienkami pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, po posúdení všetkých relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, mal odvolací súd za preukázané, že v danom prípade ich splnenie absentuje. V preskúmavanej veci bola jednak spochybnená hodnota žalobcom uplatňovanej pohľadávky žalovaným z dôvodu spornosti rozsahu jeho ručiteľského záväzku (čo bude predmetom konania vo veci samej), žalobca zároveň nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti ním uplatňovaného nároku. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že zo strany žalobcu nedošlo k splneniu zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovené, podľa zmenil tak, že predmetný návrh ako nedôvodný zamietol.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( v spojení s ).

26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).