Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61Ek-324-2018.pdf
PDF · 107.23 KB
No categories available
61Ek/324/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: O. R. A., A..P..U.., A.V.: O. XX, XXX XX K. - A. M., T.: XX XXX XXX, zast.: Q. C. B.. Q. R., A.. P.. U.., A.: C. XX, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, proti povinnej: M. O., G..: XX.XX.XXXX, E. K.: K. XXX, XXX XX K., o vymoženie 5.614,50 Eur s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom B.. M. Z., A. A. N.I. Ú.: I. XXXX/X, XXX XX E., T.: XX XXX XXX, O. A.. J.. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa ust. §61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnej n á r o k na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 251,18 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.02.2018 domáhal od povinnej vymoženia istiny vo výške 5.614,50 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o. zo dňa 19.12.2016, sp. zn.: 318/11/16.
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 15.03.2018 poverenie s európskym identifikačným číslom ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118230961.2 súdnemu exekútorovi: JUDr. Marianna Vargová, so sídlom exekútorského úradu: Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov, IČO: 35 530 791.
3. Súdny exekútor následne dňa 22.05.2018 vydal upovedomenie o začatí exekúcie(ďalej ako „upovedomenie o začatí exekúcie“), ktoré bolo povinnej doručené dňa 28.05.2018.
4. V zákonnej 15 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinná podala návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 12.07.2018 (ďalej ako „návrh na zastavenie exekúcie“), ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 12.07.2018 a dňa 13.07.2018 bol doručený súdnemu exekútorovi.
5. Následne súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. Oprávnený prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu dňa 25.07.2018 spísal dokument s názvom: Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie (ďalej ako „vyjadrenie oprávneného“) a doručil ho súdnemu exekútorovi.
6. Dňa 31.07.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené Podanie od súdneho exekútora. Prílohu predmetného podania tvoria 4 dokumenty: 1) Upovedomenie o začatí exekúcie spolu s doručenkou preukazujúcou jeho prevzatie povinnou; 2) Návrh na zastavenie exekúcie spolu s obálkou preukazujúcou jeho zaslanie súdnemu exekútorovi; 3) Vyjadrenie oprávneného, ktorého súčasťou bolo aj:
- Splnomocnenie od oprávneného pre jeho právneho zástupcu zo dňa 15.01.2013 (ďalej ako „splnomocnenie“),
- Osvedčenie o DPH pre právneho zástupcu oprávneného (ďalej ako „osvedčenie o DPH“),
- Zmluva o revolvingovom úvere č. 229654-72676 uzavretá medzi oprávneným a povinnou dňa 25.11.2015 (ďalej ako „zmluva“),
- Žiadosť od povinnej zo dňa 24.11.2015 o úver od oprávneného (ďalej ako „žiadosť o úver“),
- Výpis zo živnostenského registra povinnej (ďalej ako „výpis zo živnostenského registra povinného“),
- Potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 týkajúce sa povinnej (ďalej ako „potvrdenie o podaní daňového priznania“); 4) Predloženie návrhu na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom súdu na rozhodnutie, ktoré predloženie bolo vypracované dňa 26.07.2018 (ďalej ako „predloženie návrhu na zastavenie“).
7. Čo sa týka samotného návrhu na zastavenie exekúcie, tak v uvedenom návrhu povinná uvádza, že podala na Okresný súd Košice - okolie žalobu na zrušenie zmluvy o úvere č. 226102-72676 uzatvorenú dňa 31.07.2015 vo výške 2.600,00 Eur a zrušenie úverovej zmluvy č. 229654 uzatvorenú dňa 25.11.2015 vo výške 4.000,00 Eur. Ďalej povinná uviedla, že podľa vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti, odbor ochrana spotrebiteľa, konkrétne JUDr. Idy Takáčovej, riaditeľky odboru ochrany spotrebiteľa, uvedené zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Povinná poukázala na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.05.2016, sp. zn.: 9CoE/95/2013, z ktorého vyplýva, že dojednanie riešenia sporu medzi stranami v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok zákona predstavuje takisto neprijateľnú zmluvnú podmienku, znemožňuje tým voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak poskytovateľ úveru ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. To je podľa názoru povinnej zmluvná podmienka, na základe ktorej nemôže byť vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Následne povinná spochybňuje dohodnutú odplatu za poskytnutie úveru. Povinná poukazuje na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ust. § 1 ods. 4 a ust. § 1a ods. 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. Z. Povinná uvádza, že výška RPMN v rámci zmluvy č. 226102-72676 pri výške úveru 2.600,00 Eur bola 184,91 % a výška RPMN v rámci zmluvy č. 229654 bola 114,73 %, čo vysoko prekračuje povolenú hranicu dvojnásobku úroku v bankách stanovené zákonom. Povinná poukazuje na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ku ktorému dodáva, že ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úroky), je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade zmluva o úvere ako celok. Na základe uvedeného povinná navrhuje, aby súd zrušil úverové zmluvy č. 226102-72676 (úver vo výške 2.600,00 Eur) a č. 229654 (úver vo výške 4.000,00 Eur) od začiatku a nariadil, že každá zmluvná strana si je povinná vrátiť vzájomné plnenia a zmluva sa ruší od začiatku. Zároveň povinná žiada, aby súd zastavil exekúciu, a to z dôvodu, že exekúcia sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným a rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. Na záver povinná dodáva, že pretože neplatné zmluvy nemôžu byť právnym podkladom na vykonanie exekúcie, rozhodnutie rozhodcovského súdu nemá oporu v zákone, pretože len riadny súd môže rozhodovať o právoplatnosti úverových zmlúv, upozornila na to i JUDr. Ida Takáčová, riaditeľka odboru ochrany spotrebiteľa Ministerstva spravodlivosti.
8. Ako už bolo uvedené v tomto rozhodnutí, tak spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného, v ktorom oprávnený uviedol, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nie je orgánom oprávneným rozhodnúť o platnosti určitého právneho úkonu. Túto právomoc má len všeobecný súd. Akékoľvek vyjadrenie ministerstva má odporúčací charakter. Oprávnený zdôrazňuje, že k podnetu povinnej, ktorý podnet bol zrejme doručený ministerstvu, nemal možnosť sa vyjadriť, a teda vyjadrenie ministerstva (ktoré však povinná nepriložila k návrhu) nie je možné považovať ani za výsledok konania, v ktorom je zachované ústavné právo subjektu vyjadriť sa k vlastnej veci. Ďalej oprávnený uviedol, že je potrebné na prvom mieste podotknúť, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mala povinná možnosť namietať v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (napr. žalobná odpoveď, návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku). Povinná však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužila. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinná by nemala mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenula a neuplatnila v základnom konaní. Povinnou tvrdené skutočnosti nie je možné obsahovo zaradiť pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Celý §61k ods. 1
Exekučného poriadku predstavuje podľa dôvodovej správy nahradenie pôvodného inštitútu „námietok proti upovedomenie o začatí exekúcie“. V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z tohto dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Následne oprávnený poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15.04.2015, sp. zn.: 3CoE/275/2014 a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 01.12.2015, sp. zn.: 16Er/5381/2014. Oprávnený taktiež uvádza, že tvrdenia povinnej poukazujúce na ustanovenia predpisov na ochranu spotrebiteľa sú nedôvodné, pretože Zmluva o revolvingovom úvere č. 229654-72676 zo dňa 25.11.2015 nie je zmluvou spotrebiteľskou. Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že povinná ju uzatvárala ako podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom Martina Piliarová, so sídlom: Bukovec 104, 044 20 Bukovec, IČO: 45 844 447. Fyzická osoba môže tak mať pridelené IČO len titulom svojho postavenia podnikateľa. Oprávnený svoju argumentáciu dopĺňa a uvádza, že povinná zmluvu nesporne uzavrela ako podnikateľ, keďže pred jej uzavretím vyplnila žiadosť o úver, kde vyplnila všetky údaje ako podnikateľský subjekt a ako účel čerpania uviedla: „reklama, marketing.“ Oprávnený poukazuje na to, že povinná ako zmluvná strana vedela do akého záväzkového vzťahu vstupuje, všetky údaje a skutočnosti uvádzané v dokumentoch, ktoré boli povinnej poskytnuté, boli v zhode s údajmi, s ktorými sa oboznámila a podpismi ich odsúhlasila, pričom povinná vyhlásila, že si zmluvu prečítala, jej obsahu porozumela, uzatvára ju na základe svojej slobodnej a vážnej vôle, nie v tiesni, nie pod nátlakom a ani za inak nevýhodných podmienok. Tvrdenia povinnej o výške odplaty, RPMN, rozhodcovskej zmluve s poukazom na ustanovenia právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa sú vzhľadom na obchodnoprávny charakter zmluvy o revolvingovom úvere irelevantné. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinná nepreukázala splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku a oprávnený preto navrhuje, aby exekučný súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Oprávnený taktiež navrhuje, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 466,26 Eur.
9. Podľa ust. § 61k ods. 1zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“): „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
10. Podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. “
11. Podľa ust. §61l ods. 1 Exekučného poriadku:„O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne. “
12. Podľa ust. §61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby. “
13. Podľa ust. §61l ods. 3 Exekučného poriadku:„Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súdexekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
14. Podľa ust. § 3a ods. 1 prvá veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“): „Každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch
a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len „obchodné dokumenty“) uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené.“
15. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“
16. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka: „Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180501>), zmluvy o úvere (§ 497 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180501>), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180501>), zasielateľskej zmluvy (§ 601 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180501>), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20180501>), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180501>), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180501>), zmluvy o inkase (§ 692 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180501>), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180501>), zmluvy o bežnom účte (§ 708 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180501>) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180501>).“
17. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka: „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“
18. Podľa ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“): „Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20170101>, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.“
19. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinnou riešenie je podanie žaloby o zrušenie úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnou, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Ďalšími dôvodmi je tvrdenie Ministerstva spravodlivosti o neprijateľných zmluvných podmienkach. Ďalším dôvodom je riešenie sporu rozhodcovským súdom. Posledným dôvodom je odplata dohodnutá medzi oprávneným a povinnou. S ohľadom na uvedené povinná navrhuje zrušenie rozhodcovských zmlúv a zastavenie exekúcie.
20. Súd sa v 1. rade zaoberal tvrdením povinnej o tom, že povinná podala žalobu na Okresný súd Košice - okolie o zrušenie úverovej zmluvy č. 226102 - 72676 uzavretej medzi oprávneným a povinnou, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Súd konštatuje, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinnú, ktorá podala tento návrh na zastavenie exekúcie. V danom prípade povinná nijakým spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie o podanej žalobe, a preto sa súd s týmto tvrdením ani nemal ako vysporiadať, takže nijakým spôsobom nepreukázané tvrdenie nemôže spôsobiť zastavenie exekúcie.
21. Následne sa súd zaoberal tvrdením povinnej o tom, že JUDr. Ida Takáčová, riaditeľka odboru ochrany spotrebiteľa na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republike sa vyjadrila, že úverová zmluva č. 226102 - 72676 uzavretá medzi oprávneným a povinnou obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súd opätovne uvádza, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinnú, ktorá podala tento návrh na zastavenie exekúcie. Predmetné tvrdenie opätovne povinná nijakým spôsobom nepreukázala, preto nijakým spôsobom nepreukázané tvrdenie nemôže spôsobiť zastavenie exekúcie. Nad rámec uvedeného súd zdôrazňuje, že akékoľvek vyjadrenie ministerstva môže mať len odporúčací charakter, keďže o neprijateľných zmluvných podmienkach, resp. o neplatnosti zmluvy môže rozhodnúť jedine všeobecný (príslušný) súd. Zároveň súd dopĺňa, že tunajší
súd (tzv. exekučný súd) nie je oprávnený vyhlásiť uzavretú zmluvu za neplatnú, a preto sa súd ani touto požiadavkou povinnej nezaoberal.
22. Súd považuje za potrebné (s ohľadom na riešenie ďalších navrhovaných dôvodov na zastavenie exekúcie) vyjasniť vzťah medzi oprávneným a povinnou. Súd uvádza, že v žiadosti o úver žiadateľka k svojej osobe (okrem iného) uviedla nasledovné - obchodné meno: „Martina Piliarová“, IČO: „45 884 447“, odbor podnikania: „spostredk.“, počet spoločníkov: „1“, dátum začiatku podnikania: „15.11.2010“, zapísaný v: „OU KE - okolie“. Zároveň v samotnej zmluve uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou bolo uvedené, že sa uzatvára podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V predmetnej zmluve bola povinná (ako dlžník) označená taktiež obchodným menom a IČO-m, pričom v bode 1.1 predmetnej zmluvy bolo uvedené, že: „veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške ...“. Na základe uvedeného súd uvádza, že z obsahu zmluvy s prihliadnutím na všetky okolnosti, že predmetnú zmluvu povinná uzatvárala ako podnikateľský subjekt, pričom použitie IČA povinnou (keďže ho mala pridelené) nesporne preukazuje podnikateľské postavenie povinnej, a preto možno uzatvorený zmluvný vzťah kvalifikovať ako zmluva o úvere (ust. § 497 Obchodného zákonníka), takže daný vzťah v žiadnom prípade nemožno kvalifikovať ako spotrebiteľský.
23. Súd sa ďalej zaoberal spochybňovaním riešenia sporu medzi oprávneným a povinnou rozhodcovským súdom. K uvedenému súd uvádza, že na spochybnenie právomoci rozhodcovského súdu riešiť spor medzi oprávneným a povinnou, tunajší súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nemohol prihliadať. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, vykonateľné rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní a ďalšie (§ 45 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, nulitné, teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov) rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu (ako tomu bolo v tomto prípade), tak ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní a súčasne ustanovenia Exekučného poriadku vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V takýchto prípadoch (v sporoch z iného než zo spotrebiteľského vzťahu) sa premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nemožnosť využitia ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľa (teda v konaniach iných než spotrebiteľských) znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by ustanovenia týkajúceho sa rozhodcovského konania a spotrebiteľa (napr. ustanovenia, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietol nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby sa žalobou podanou na príslušnom súde domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a taktiež ustanovenie § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, ktoré umožňujú exekučnému súdu skúmanie rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore) strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo na návrh oprávneného, ktorý ho podal na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý nebol vydaný v spore zo spotrebiteľskej zmluvy (spotrebiteľského právneho vzťahu) - medzi účastníkmi nejde o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Exekučný súd preto pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie nebol oprávnený exekučný titul skúmať, keďže skúmať rozhodcovský rozsudok (vydaný v nespotrebiteľskom spore) exekučný súd v rámci exekučného konania nie je oprávnený.
24. Najvyšší súd SR v uznesení 3M Cdo 11/2010, vyslovil záver , že „vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená,
že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu."
25. Pokiaľ povinná namietala výšku odplaty dohodnutú medzi oprávneným a povinnou v uzavretej zmluve, tak súd uvádza, že opätovne ide o námietku, ktorú mala povinná uplatniť v rámci rozhodcovského konania a na ktorú súd nie je oprávnený prihliadať v exekučnom konaní.
26. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mala povinná voči oprávnenému neuhradený dlh v sume 5.614,50 Eur s príslušenstvom v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.
27. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj po preskúmaní vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyhovieť.
28. Na záver súd uvádza, že tu nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. §61k ods. 1 Exekučného poriadku, keďže žiadny z dôvodov uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie nepredstavuje pre tunajší súd skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a mimo rámca vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku; resp. exekučný titul nebol zrušený; resp. nie je tu dôvodu podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť; resp. nie sú tu iné skutočnosti ktoré bránia jeho vymáhateľnosti.
29. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
30. Súd rozhodoval aj o trovách vzniknutých v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie.
31. Podľa § 199 ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
32. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
33. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
34. Povinná si v návrhu zastavenie exekúcie neuplatnila žiadne trovy, preto súd o trovách povinnej v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
35. Oprávnený si vo svojom vyjadrení uplatnil trovy v celkovej výške 466,26 Eur (2 úkony právnej služby + 2 režijné paušály + DPH), pričom vychádzal z istiny vo výške 20.281,80 Eur
36. Podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb: „Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.“
37. Súd priznal oprávnenému náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie v celkovej výške 251,18 Eur, ktorý pozostávajú z dvoch „polovičných“ úkonov právnej služby
vo výške 190,90 Eur (výpočet 2 x 95,45 Eur) + 2x režijný paušál vo výške 18,42 Eur (výpočet 2 x 9,21 Eur)= 209,32 Eur +20 % DPH, teda spolu 251,184 Eur, čo je po zaokrúhlení 251,18 Eur, pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci 5.614,50 Eur.
38. Oprávnený pri výpočte trov právneho zastúpenia nevychádzal z istiny (tarifnej hodnoty veci), a preto dospel k nesprávnym výpočtom. Oprávnenému bol priznaný nárok na trovy vo výške 251,18 Eur.
39. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia súd vydá dodatok k povereniu, v ktorom uvedie právneho zástupcu oprávneného a k sume „Trov exekúcie oprávneného“ bude pripočítaná suma priznaná oprávnenému v súvislosti s podaným návrhom povinnej na zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.