Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-203-2018.pdf
PDF · 80.26 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/203/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného RASTER PLUS, s.r.o., so sídlom Neresnícka 8940/3A, 960 01 Zvolen, IČO: 31 618 910, zastúpeného Mgr. Katarínou Pastorkovou, advokátkou, so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému X.. S. N. - XANTO, Stavby, rekonštrukcie, design, s miestom podnikania A. Hlinku 2568/33, 960 01 Zvolen, IČO: 33304904, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, nástupcom súdneho exekútora JUDr. Juraja Kašinského, Exekútorský úrad so sídlom Kukučínova 8, 974 01 Banská Bystrica, pod sp.zn. EX 258/2015, o uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 8.302,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 6Er/522/2015-37 zo dňa 17. februára 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 6Er/522/2015-37 zo dňa 17. februára 2016 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 6Er/522/2015-37 zo dňa 17. februára 2016 zamietol návrh povinného zo dňa 22.12.2015 na zastavenie exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že predmetná exekúcia sa vykonáva na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 17Cb/23/2015-70 zo dňa 16.07.2015. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenia oprávneného a súdneho exekútora súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na zastavenie exekúcie. Povinný nijako nepreukázal, že súdny exekútor vedie exekúcie na predmetný a ním uvádzaný záloh. Táto skutočnosť ani nijako nevyplýva z návrhu na začatie exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako ani z upovedomenia o začatí exekúcie, a teda súd prvej inštancie nemal za to, že pri vydávaní poverenia pochybil. Nakoľko žiadne ďalšie dôvody, pre ktoré by bolo možné vyhovieť návrhu na zastavenie exekúcie povinný neuviedol, súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. V odvolaní uviedol, že podľa ust. § 61a ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávnený je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. V danom prípade súhlas od záložných veriteľov nebol doložený k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pohľadávka povinného z účtu v banke a iná peňažná pohľadávka povinného sú spôsobilým predmetom záložného práva. Pohľadávky, ktoré sú predmetom záložného práva môžu byť postihnuté procesnými úkonmi súdneho exekútora len za splnenia predpokladov uvedených v ust. § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka, resp. ust. § 61a ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný skúmať, či súhlas vyžadovaný ustanoveniami § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 61a ods. 2 Exekučného poriadku
bol záložným veriteľom daný. Nedostatok tohto súhlasu nemožno ospravedlniť argumentáciou, podľa ktorej zriadenie záložného práva nie je spôsobom vykonania exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a exekúciu zastavil pre jej neprípustnosť.
4. K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený. Vo vyjadrení uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Súd správne rozhodol, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia nie je vedená na záloh uvádzaný povinný. Súhlasil, že z ustanovení § 61a ods. 2 Exekučného poriadku a § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zákon nemá na mysli iný majetok povinného, len majetok, ktorý je zaťažený záložným právom. Zdôraznil, že exekučné konanie nie je vedené na záloh špecifikovaný povinným v rámci návrhu na zastavenie exekúcie, ani v odvolaní. Preto neprichádza do úvahy postup podľa ustanovení § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 61a ods. 2 Exekučného poriadku, teda nie je potrebný súhlas záložného veriteľa. Z výkladu ust. § 61a ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že k zastaveniu exekúcie by mohlo dôjsť len v časti vykonávanej postihnutím založeného majetku. V predmetnom exekučnom konaní súdny exekútor vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti a predajom nehnuteľností. Preto nie je dôvod na zastavenie exekúcie ani v časti. Na záver zdôraznil, ak by bolo exekučné konanie vedené na záloh je potrebné brať do úvahy, že postavenie prednostného záložného veriteľa je pri výkone záložného práva jednoznačne posilnené, ale súčasne nemôže mať absolútnu povahu. Žiadal, aby odvolací súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel a povinnému uložil povinnosť nahradiť oprávnenému trovy exekučného konania.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie povinného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu povinného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 23.10.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 12.11.2015 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 17Cb 23/15-70 zo dňa 16.07.2015. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť, aby oprávnenému zaplatil sumu 8.302,73 Eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.12.2015 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že v zmysle ust. § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 61a ods. 2 Exekučného poriadku je možné exekučné konanie na záloh viesť len so súhlasom záložného veriteľa. Ak záložný veriteľ (bez postavenia oprávneného) nesúhlasí so súdnou exekúciou, nemožno ju viesť, t.j. nesmie vydať exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie doručenom súdu prvej inštancie dňa 15.01.2016 uviedol, že predmetom exekúcie je vymoženie uloženej povinnosti vo výške 8.302,73 Eur s príslušenstvom tak, ako je uvedené v poverení na vykonanie exekúcie a nie exekúcia na záloh, ako to uvádza povinný. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie doručenom súdu prvej inštancie dňa 22.01.2016 uviedol, že exekučné konanie nie je vedené na záloh špecifikovaný povinným v návrhu. Preto neprichádza do úvahy postup podľa ustanovení § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 61a ods. 2 Exekučného poriadku a nie je potrebný súhlas záložného veriteľa. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
7. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
8. Podľa ust. § 61a ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí.
9. Podľa ust. § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí.
10. Exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Toto obmedzenie rozsahu exekúcie súvisí s hmotnoprávnou úpravou záložného práva (ust. § 151a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa Exekučného poriadku, ak Občiansky zákonník (ust. § 151m ods. 8) alebo osobitný zákon neustanovuje inak, čo treba skúmať najmä pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie. Na predmet zálohu možno viesť exekúciu aj vtedy, ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Tento súhlas treba považovať za súčasť vzniku práva na súdnu a inú právnu ochranu v exekučnom konaní a za predpoklad na úspešné začatie a vedenie exekúcie. Zmyslom tohto súhlasu je hmotnoprávna ochrana postavenia záložného veriteľa. Občiansky zákonník ust. § 151h ods. 6 osobitne rieši otázku, kedy možno postihnúť záloh v rámci exekučného konania, ak bol zaťažený záložným právom. Záloh, ktorý je zaťažený záložným právom, možno postihnúť v rámci exekučného konania, iba za podmienky, že oprávnený je zároveň aj záložným veriteľom, alebo ak ním nie je, tak iba s jeho súhlasom. Ide o posilnenie postavenia záložného veriteľa v rámci exekučného konania.
11. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v predmetnej exekučnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáha vymoženia svojho práva vyplývajúceho z právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Zvolen 17Cb 23/15-70 zo dňa 16.07.2015, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 8.302,73 Eur s príslušenstvom. Z návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ako ani zo žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nevyplýva, že predmetná exekúcia sa vykonáva na záloh. Rovnako ani povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiadnym spôsobom nepreukázal, že súdny exekútor vedie predmetnú exekúciu na záloh špecifikovaný povinným. Súd prvej inštancie preto dospel k s právnemu záveru, že v danom prípade sa nevykonáva exekúcia na záloh, a preto nie je potrebný súhlas záložného veriteľa s exekučným konaním podľa vyššie citovaného ust. § 61a ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že povinný nepreukázal existenciu žiadneho z dôvodov na zastavenie predmetnej exekúcie vymenovaných v ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
12. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
13. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).