Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-23-2014.pdf
PDF · 127.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-2T/23/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci obžalovaného Ľ. Č., U.. XX.XX.XXXX H. F., F. R. M., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, trestne stíhaného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 16. augusta 2018 t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný: Ľ. Č., U.. XX.XX.XXXX H. F., F. R. M., t.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Ilava,
j e v i n n ý, ž e
v čase od 14.04 hod. do 14.07 hod. dňa 22.10.2013 vo vestibule železničnej stanice v U. G. U. H. po predchádzajúcom vzájomnom rozhovore, v ktorom obvinený Ľ. Č. vyčítal poškodenému A. D.G., U.. XX.XX.XXXX, F. R. U. G. U. H., D. XXXX/X ako sa správa k svojej matke G. D., U.. XX.XX.XXXX, F. R. U. G. U. H., D. XXXX/X, pristúpil k poškodenému A. D., sediacemu na lavičke a tohto udrel päsťou do ľavej časti tváre v oblasti oka, následne si k poškodenému D. prisadol na lavičku, kde poškodenému povedal, aby „vypadol zo stanice", lebo že ak ho ešte raz stretne, tak dostane bitku znovu, pričom následne poškodeného vyzval slovami „daj sem telefón, lebo uvidíš" a súčasne poškodenému D. hrozil zovretou päsťou, aby mu odovzdal mobilný telefón, ktorý mal pri sebe, keď poškodený nereagoval okamžite, výzvu zopakoval slovami „daj sem telefón", pričom prstami poškodenému naznačoval, aby mu podal predmetný mobilný telefón, a poškodený z obavy, že obvinený bude pokračovať vo fyzickom útoku na neho, teda pod hrozbou bezprostredného násilia, odovzdal Ľ.A. Č. predmetný mobilný telefón zn. E. I. E. I.-B., čiernej farby, rok výroby XXXX, IME1 XXXXXX/XX/XXXXXX/X, spolu s koženým puzdrom na mobilný telefón a s pamäťovou kartou 4GB, po ktorom skutku následne Ľ. Č. v čase o 14.09 hod. dňa 22.10.2013 z miesta odišiel v smere na autobusovú stanicu, čím svojím konaním spôsobil A. D. škodu vo výške najmenej 317,- € podľa vyjadrenia poškodeného a zranenie tváre v oblasti ľavého oka s doposiaľ nezistenou dobou liečenia,
t e d a
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
č í m s p á c h a l
zločin lúpeže podľa § 188 ods. l Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 a § 188 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona a s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 2T/164/2013-55 zo dňa 29.10.2013, právoplatným dňa 28.12.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 05.02.2014 obžalobu na obvineného Ľ. Č., U.. XX.XX.XXXX H. F. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Súd v danej veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 21.11.2014. Vec bola pôvodne pridelená zákonnému sudcovi JUDr. Rastislavovi Dlugošovi. Dňa 19.05.2017 bola vec pridelená zákonnému sudcovi JUDr. Miroslave Šibíkovej. Dňa 03.01.2018 bol tunajšiemu súdu doručený nesúhlas obžalovaného so zmenou zákonného sudcu v zmysle § 277 ods. 5 Trestného poriadku, preto súd musel vykonať hlavné pojednávanie odznova.
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v predmetnej trestne veci vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 16.08.2018 dokazovanie výsluchom obžalovaného Ľ. Č., výsluchom svedka poškodeného A. D., svedka G. F., prečítaním výpovede svedkov G.A. D. K. G. O., prečítaním podstatnej časti znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Moniky Gregorovej a MUDr. Ľubice Ondrisovej č. 52/2013 a 69/2013 zo dňa 19.12.2013, prečítaním a oboznámením relevantných listinných dôkazov: zápisnica o ohliadke miesta činu, záznamy o dychovej skúške, lekárska správu na poškodeného, odborné vyjadrenie, správy o povesti na obžalovaného, register priestupkov, register trestov, spis tunajšieho súdu 2T/164/2013, ako aj prehratím kamerového záznamu z monitorovania priestorov vestibulu železničnej stanice v U. G. U. H. zo dňa 22.10.2013 v čase od 13,50 hod do 14,15 hod.
Samosudkyňa okresného súdu zistila skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný Ľ. Č. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania žalovaného skutku. Vypovedal v podstate zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedol, že v predmetnej veci sa cíti byť nevinný, skutok sa nestal tak, ako je uvedený v obžalobe. Nepoprel, že v deň skutku bol vo vestibule železničnej stanice v U. G. U. H., kde sa rozprával s poškodeným, pili spolu. Sadol si na lavičku oproti poškodenému. Pýtal sa poškodeného, prečo s matkou behá po staniciach, prečo s ňou niekde nebýva, príp. ju nedá do domova dôchodcov. Vyčítal mu, že poškodený berie jeho matke dôchodok. Poškodený mu na to vulgárne odpovedal, načo sa obžalovaný postavil a udrel poškodeného päsťou do tváre. Žiadny telefón od neho nechcel. Telefón si chcel iba požičať, aby si zavolal. Poprel, že by od poškodeného vyžadoval jeho telefón pod hrozbou násilia, poprel vyhrážky bitkou voči poškodenému. Poškodený mu telefón dobrovoľne dal, predtým si vybral jeho SIM kartu a dal ho obžalovanému, ktorý mal svoju SIM kartu. Obžalovaný v prípravnom konaní tvrdil, že poškodený na SIM karte nemal kredit, preto ho musel obžalovaný predať. Poškodený telefón nechcel naspäť. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal, že to potom zneužil, zobral poškodenému telefón a išiel ho predať. Predal ho za 10 eur v záložni, potom si kúpil alkohol a cigarety. Obžalovaný sa vyjadril, že s telefónom nevedel nakladať, lebo bol dotykový. Pri skutku nebola pani D., matka poškodeného. S poškodeným sa pozná zo stanice, kde sa popíjalo. Poznajú sa niekoľko rokov. Svedka O. poznal veľa rokov, poznali sa dobre.
Svedok - poškodený A. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Dňa 22.10.2013 čakal s matkou na vlak. Matka bola v tom čase vonku na peróne železničnej stanice. On si išiel do vestibulu dať nabíjať telefón. Sedel vo vestibule na lavičke, načo prišiel obžalovaný, sadol si na lavičku oproti nemu a začal mať hlúpe reči na poškodeného aj na jeho matku. Obžalovaný mu vyčítal, že sa riadne nestará o svoju matku. Poškodený nepoprel, že 3-4 mesiace nemali s matkou domov. Obžalovaný rýpal, bol značne pod vplyvom alkoholu. Poškodený poprel, že by obžalovanému uviedol nejaké vulgárne slová. Obžalovaný potom vstal z lavičky, rozbehol sa oproti nemu a päsťou mu udrel do ľavého oka. Poškodený dodnes nevie prečo ho udrel. Poškodený nabíjal telefón, ktorý mal položený vedľa seba. Potom si obžalovaný sadol k poškodenému. Obžalovaný mal reči, aby poškodený vypadol, lebo môže dostať bitku. Obžalovaný začal pýtať od neho telefón, pýtal ho asi štyrikrát so slovami: „daj sem ten telefón“. Obžalovaný bol čím ďalej agresívnejší, mal stále zovretú päsť. Poškodený mu zo strachu telefón dal, aby nedostal bitku, alebo aby to neskončilo horšie. Mal obavu z obžalovaného. Obžalovaný mu ešte kázal vybrať jeho SIM kartu. Potom aj s telefónom obžalovaný odišiel k hotelu Javorina. Keď obžalovaný odišiel, poškodený išiel hneď za matkou, všetko jej vyrozprával, že ho obžalovaný zbil, že mu zobral telefón. Matka ešte hľadala obžalovaného, aby poškodenému vrátil telefón, no nenašla ho. Nakoľko poškodenému silno modralo oko, išli s matkou na pohotovosť do U.T. G. U. H., odkiaľ ich poslali na pohotovosť do F. na očné, odtiaľ sa vrátili na stanicu, kde vo vestibule stretli G. O.. O. im povedal, že Č. mu povedal, čo sa stalo, ešte sa pred ním chválil, že zbil poškodeného. Potom išiel s matkou na políciu podať trestné oznámenie na obžalovaného. S obžalovaným sa poznal iba z videnia, a to pár mesiacov pred skutkom. O obžalovanom počul, že dosť pije, je agresívny keď si vypije, nemal dobrú povesť.
Svedok G. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Potvrdil, že obžalovaný mu do predajne doniesol dňa 22.10.2013 nejaký telefón, ktorý od neho kúpil za 10 eur. Túto sumu chcel obžalovaný. Mobil mal určite vyššiu hodnotu. Obžalovaný bol vtedy značne pod vplyvom alkoholu. Svedok sa v prípravnom konaní vyjadril, že obžalovaný vedel predmetný mobilný telefón obsluhovať, niečo mu na ňom ukazoval, potom mu ho dal, svedok s ním moc nekomunikoval, nakoľko bol opitý. V predajni boli ďalší zákazníci, ktorých mal obžalovaný obťažovať, preto svedok dal obžalovanému peniaze hneď a nespisoval s ním ani kúpno-predajnú zmluvu. Telefón sa musel obnoviť do pôvodných nastavení, neskôr bol zabavený políciou. Svedok obžalovaného v minulosti videl 1 až 2 krát v predajni.
Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedkyne G. D. z prípravného konania, ktorá bola čítaná na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku z dôvodu vysokého veku svedkyne a dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý jej osobnú účasť na hlavnom pojednávaní neumožňoval, vyplýva, že poškodený je jej syn a obžalovaného poznala iba chvíľu predtým, ako sa stal skutok. V čase, keď obžalovaný napadol jej syna bola ona vonku na peróne železničnej stanice. Syn jej to povedal hneď po skutku. Povedal jej, že obžalovaný napadol poškodeného a zobral mu mobilný telefón. Najskôr sedel obžalovaný na druhej strane, mal na poškodeného poznámky, potom vstal, udrel ho, potom od neho pýtal telefón, ktorý mu poškodený dal. Udrel ho na oko, kde sa mu robila modrina. Ona išla Č. hľadať po krčmách pri stanici, no nenašla ho. Ani jeho kamaráti nevedeli, kde je. Synovi dala na oko mokrý uterák. Potom išla so synom na pohotovosť. Keď neskôr stretla G. O. ten jej povedal, že stretol Č. a ten sa mu chválil, že poškodeného zbil a zobral mu telefón.
Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedka G. O. z prípravného konania, ktorá bola čítaná na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku z dôvodu úmrtia tohto svedka, vyplýva, že v čase skutku žil ako bezdomovec. Pri skutku osobne nebol. Obžalovaného v ten deň stretol pri hoteli C.. Obžalovaný išiel od stanice, bolo na ňom vidieť, že je opitý, hádzalo ho, bolo to počuť aj na reči. Obžalovaný sa mu hneď pochválil, že už to s A. poriešil, že mu vynadal ohľadom matky. Chválil sa mu, že A. jednu natankoval v čakárni a zobral mu telefón. Búchal si pritom na hruď, kde mal mobil. Povedal mu že A. praštil a povedal „davaj ten telefón“. Obžalovaný možno chcel zobrať poškodenému telefón, ktorý mu videl a preto mu začal nadávať ohľadom matky. Potom stretol poškodeného s matkou, videl, že sa poškodenému na oku robí monokel. Poškodený mu povedal, že obžalovaný ho zbil a vzal mu telefón. Povedal, že obžalovaný do neho skákal, bol agresívny. Obžalovaného poznal dlho, nemal dobrú povesť, mal samé problémy kvôli bitkám. Obžalovaného takmer vždy stretol pod vplyvom alkoholu.
Zo súhlasom procesných strán súd pristúpil na hlavnom pojednávaní k čítaniu podstatnej časti znaleckého posudku č. 52/2013 a 69/2013 zo dňa 19.12.2013 znalcov MUDr. Moniky Gregorovej a MUDr. Ľubice Ondrisovej v zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku. Z prečítaného znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný Ľ. Č. netrpí duševnou chorobou v pravom slova zmysle. Jedná sa u neho o abnormne štruktúrovanú osobnosť závislú od alkoholu, trpí zmiešanou poruchou osobnosti a syndrómom závislosti od alkoholu. O svojich prejavoch v stavoch opitosti dobre vedel, do týchto stavov sa dostáva sám a dobrovoľne. Porucha osobnosti je trvalá, abnormalita sa prejavuje hlavne v oblasti emotivity, vôle, konania a pudov. U obžalovaného sú prítomné disociálne a narcistické črty. Obžalovaný je závislý od alkoholu, závislosť od iných omamných alebo psychotropných látok nebola zistená. V stave opitosti je u neho prítomná heteroagresivita (agresivita zameraná proti iným ľuďom), ktorá sa prejavuje hlavne formou verbálnej a brachiálnej (slovnej a telesnej). Obžalovaný si je plne vedomý svojho správania pod vplyvom alkoholu. Vzhľadom na svoj duševný stav mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a ovládať svoje konanie. Jeho konanie bolo na cieľ zamerané, zrozumiteľné, zištné. Opitosť si privádza ale opakovane a vlastným pričinením napriek tomu, že vie, aký vplyv má užitie alkoholu na jeho psychiku. Je schopný chápať zmysel trestného konania. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný pre spoločnosť, netrpí duševnou chorobou v pravom zmysle. Pod vplyvom alkoholu môže páchať obdobnú trestnú činnosť. Znalec odporučil nariadiť protialkoholické liečenie ústavnou formou.
V tejto trestnej veci obžalovanému bola dňa 18.01.2017 nahradená väzba probačným dohľadom a bolo zistené, že nahradenie väzby neplní svoj účel. Obžalovaný sa v priebehu probačného dohľadu dopustil úmyselného trestného činu, prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý bol právoplatne odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/241/2017 zo dňa 27.12.2017, právoplatný dňa 29.12.2017, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou. Probačný a mediačný úradník vo svojej správe zo dňa 08.11.2017 konštatuje, že obžalovaný v čase plynutia nahradenej väzby probačným dohľadom neviedol riadny život, spáchal úmyselný trestný čin dňa 23.10.2017, za tento bol právoplatne odsúdený. Porušil súdny zákaz požívania alkoholu.
Zo správy ÚVV Ilava zo dňa 20.06.2018 vyplýva, že u obžalovaného bola vykonaná orientačná skúška na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok v moči, kde bol po rozbore zistený a potvrdený pozitívny výsledok, z čoho jednoznačne vyplýva, že menovaný užíva lieky napriek tomu, že mu neboli lekárom predpísané. Za to bol disciplinárne potrestaný.
Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 22.10.2013 o 23,09 hod vyplýva, že dňa 22.10.2013 o 23,09 hod mal obžalovaný v dychu 1,04 mg/l alkoholu, čo zodpovedá približne 2,1 promile alkoholu. Poškodenému dňa 22.10.2013 o 23,16 hod nebol v dychu nameraný alkohol.
Z lekárskej správy na poškodeného zo dňa 22.10.2013 vyplýva, že poškodený bol napadnutý, kde uviedol, že ho na stanici udrel do tváre a ukradol mu telefón muž, asi róm alebo poloróm. Mal opuch a hematóm ľavého oka.
Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/164/2013 vyplýva, že obžalovaný bol uznaný vinným pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, za čo mu bol podľa § 207 ods. 3, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2013. Trestný rozkaz bol obžalovanému doručený dňa 08.11.2013.
Z odpisu registra trestov tiež vyplýva že obvinený Ľ.Í. Č. bol v minulosti 12-krát súdne trestaný z toho bol trikrát právoplatne odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania, a to podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/90/2011 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a tiež § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 0T/8/2011 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok 4 mesiace a § 360 ods. 1 Trestného zákona Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/241/2017 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov. Okresným súdom Tábor pod sp. zn. 1T/97/2008 a Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 2T/250/1994 bol právoplatne odsúdený pre zločin lúpeže. Tieto odsúdenia má zahladené.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR na obžalovaného vyplýva, že obžalovaný sa dopustil piatich priestupkov, za ktoré mu boli uložené pokuty spolu vo výške 140 eur. Jednalo sa o priestupky proti verejnému poriadku a priestupkov podľa zákona o dráhach.
Z kamerového záznamu z monitorovania priestorov vestibulu železničnej stanice v Novom Meste nad Váhom zo dňa 22.10.2013 v čase od 13,50 hod do 14,15 hod je zrejmé, že vo vestibule železničnej stanice v Novom Meste nad Váhom dňa 22.10.2013 obžalovaný Č. pristúpil k poškodenému A. D., sediacemu na lavičke oproti a tohto udrel päsťou do ľavej časti tváre v oblasti oka, následne si k poškodenému D. prisadol na lavičku, kde poškodenému D. hrozil zovretou päsťou, pričom prstami poškodenému naznačoval, aby mu podal predmetný mobilný telefón a poškodený z obavy, že obvinený bude pokračovať vo fyzickom útoku na neho, teda pod hrozbou bezprostredného násilia, odovzdal Ľ. Č. mobilný telefón, spolu s koženým puzdrom na mobilný telefón a s pamäťovou kartou.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Súd odmietol vykonať obhajobou navrhovaný dôkaz - znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia na poškodeného A. D. za účelom zistenia vierohodnosti jeho výpovede. Poškodený vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní, vypovedal bezprostredne, spontánne a súd nemal dôvod spochybňovať jeho vierohodnosť. Poukázal na problémy s bývaním a na to, že určitú dobu žili s matkou ako bezdomovci, preto nebolo možné zabezpečiť jeho účasť na hlavnom pojednávaní, no v súčasnej dobe vedie riadny život, pracuje a stará sa o matku. Tento dôkaz považuje súd za nadbytočný nakoľko sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie súdu a súd vo veci mohol objektívne rozhodnúť na základe už vykonaných dôkazov. Vzhľadom na to, že sa jedná o väzobnú vec, ktorú je potrebné riešiť prednostne a urýchlene a vykonanie znaleckého dokazovania na posúdenie vierohodnosti poškodeného by konanie neprimerane dlho predlžovalo a je nepotrebné, súd odmietol vykonanie tohto dôkazu.
V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov so zreteľom na § 2 ods. 11 Tr. por. a § 2 ods. 19, § 278 ods. 1 a ods. 2 Tr. por., vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t. j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal súd preukázané, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je tento popísaný v písomnej obžalobe a vo výrokovej časti tohto rozsudku a spáchal ho obžalovaný.
Jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy sa vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené a ani nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti.
Obžalovaný Ľ. Č. je zo spáchania žalovaného skutku priamo usvedčený výpoveďou svedka poškodeného A. D., ktorého výpoveď na hlavnom pojednávaní korešpondovala s jeho výpoveďou z prípravného konania ako aj kamerovým záznamom z miesta činu, nepriamo výpoveďou svedkyne G. D., G. O. K. G. F., podporne aj listinnými dôkazmi najmä dychovou skúškou obžalovaného či lekárskou správou poškodeného. Výpoveď poškodeného A. D. považuje súd za vierohodnú, ako aj výpovede ostatných svedkov. Výpoveď poškodeného a ostatných svedkov tvorí ucelený logický celok o žalovanom skutku tak ako sa stal, ktorý spolu s ostatnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní preukazujú vinu obžalovaného zo žalovaného skutku. Naopak výpoveď obžalovaného v tej časti, že nechcel poškodenému zobrať mobilný telefón považuje za účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Vina obžalovaného bola preukázaná svedeckými výpoveďami uvedených svedkov. Súd nemal dôvod neveriť či spochybňovať tieto svedecké výpovede svedkov. Výpovede svedkov spolu s listinnými dôkazmi vytvárajú ucelenú reťaz usvedčujúcu obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. Zo znaleckého posudku znalkýň MUDr. Moniky Gregorovej a MUDr. Ľubice Ondrisovej č. 52/2013 a 69/2013 zo dňa 19.12.2013 je zrejmé, že obžalovaný trpí syndrómom závislosti od alkoholu, v čase skutku bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, intoxikoval sa svojvoľne a jeho konanie bolo cielené voči poškodenému. Okrem syndrómu závislosti od alkoholu trpí zmiešanou poruchou osobnosti, ktorej prejavy sa zvýrazňujú v čase, keď je pod vplyvom alkoholu. Správanie obžalovaného je po požití alkoholu nekontrolovateľné, impulzívne a agresívne. Pod vplyvom alkoholu je obžalovaný agresívny a môže byť nebezpečný aj pre seba aj pre jeho okolie. Agresívne konanie bolo teraz cielené voči poškodenému. O svojich prejavoch v stavoch opitosti dobre vedel, do týchto stavov sa dostáva sám a dobrovoľne.
Výpoveďou svedka poškodeného A. D., svedkyne G. D., svedka G. O. K. G. F., znaleckým dokazovaním, kamerovým záznamom ako aj listinnými dôkazmi bola jednoznačne vyvrátená obrana obžalovaného. Obžalovaný sa snažil svoju nevinu preukázať tvrdeniami, že skutok sa nestal tak, ako je uvedený v obžalobe. Nepoprel úder päsťou do ľavého oka poškodeného, čo je evidentné aj z kamerového záznamu. Popiera však jeho motív spočívajúci v úmysle zmocniť sa cudzej veci, teda mobilu poškodeného. Nie je to len výpoveď poškodeného, ale aj výpoveď svedka O.Š., ktorý opakovane vypovedal, že obžalovaný Č. bezprostredne po spáchaní skutku sa tomuto chválil, že zobral telefón poškodenému a poškodeného zbil. Z uvedenej výpovede svedka tiež vyplýva, že motívom konania obžalovaného mohla byť snaha zmocniť sa telefónu poškodeného. Tiež z výpovede svedkyne D. vyplýva, že poškodený jej bezprostredne po skutku popísal jeho priebeh, ktorý bol zhodný so žalovaným skutkom. Obžalovaný nemal snahu vrátiť telefón poškodenému. Je nesporné, že obžalovaný si telefón vzal a následne ho predal, pričom výnos z predaja minul na vlastné potreby - kúpa cigariet a alkoholu. Poškodený naopak poprel, že by mu telefón vydal dobrovoľne, naopak vydal mu ho z obavy, že obžalovaný zrealizuje vyhrážky zbitím, ktoré vydaniu telefónu zo strany obžalovaného predchádzali. Je nepochybné, že táto obava poškodeného bola odôvodnená najmä s poukazom na agresívny úder päsťou do tváre poškodeného, ktorý poškodený utržil od obžalovaného bezdôvodne. Jeho sila a agresia je zjavná aj z kamerového záznamu. Tiež je nesporné, že obžalovaný bol v čase skutku značne pod vplyvom alkoholu, o čom svedčia nie len svedecké výpovede poškodeného a svedkov O. či F., ale aj fakt, že v ten istý deň takmer po deviatich hodinách (skutok sa stal od 14,04 do 14,09 hod a dychová skúška bola v čase o 23,09 hod) mal obžalovaný v dychu 1,04 mg/l alkoholu, teda cez dve promile, čo nesporne svedčí o jeho problémoch s alkoholom. V danom prípade došlo jednak k fyzickému útoku voči poškodenému a bezprostredne na to aj k hrozbe ďalšieho násilia, nakoľko poškodený zo strachu vydal obžalovanému telefón nemalej hodnoty, hoci sám mal v tej dobe veľké problémy s financiami. Tým je vyvrátená obrana obžalovaného, že by mu dal poškodený telefón dobrovoľne, bez akýchkoľvek vyhrážok, či hrozieb násilím. Naopak z výpovede poškodeného ako aj z kamerového záznamu sú zrejmé gestá obžalovaného, ktorými boli jeho slovné vyhrážky podporené. Výpoveďou svedka F. bola vyvrátená obrana obžalovaného, že by s odcudzeným dotykovým telefónom nevedel narábať. Voči obžalovanému je vedených viacero trestných konaní za spáchanie trestného činu lúpeže ako aj konanie za trestný čin útoku na verejného činiteľa, z čoho pravdepodobne vyplýva jeho obrana v tomto konaní. Súd teda neuveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného o tom, že skutok sa nestal tak, ako je uvedený v obžalobe, nakoľko vykonanými dôkazmi bolo spáchanie žalovaného skutku preukázané.
Obžalovaný Ľ. Č. bol v minulosti 12-krát právoplatne odsúdený, dvakrát za zločin lúpeže, ďalej za prečiny krádeže, poškodzovanie cudzej veci, podvod, sprenevera, zločin útoku na verejného činiteľa, prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, opakovane za prečiny zanedbania povinnej výživy, prečin nebezpečného vyhrážania. Opakovane sa dopustil priestupkov, za ktoré bol sankcionovaný. Možno ho teda považovať za recidivistu trestnej činnosti.
Na základe takto zistených skutkových okolností súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania žalovaného skutku tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti rozsudku, a po právnej stránke ho posúdil ako dokonaný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný Č. použil proti inému násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci.
Zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Konanie páchateľa spočíva v použití násilia alebo hrozby násilím. Násilie musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu napadnutého poškodeného. Nie je pritom podmienkou, aby poškodený kládol odpor. Hrozbou bezprostredného násilia je hrozba takým násilím, ktoré má byť vykonané ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka. Takúto hrozbu možno vyjadriť výslovne, stačí však aj konkludentné konanie. Násilie alebo hrozba bezprostredného násilia sú prostriedkom na zmocnenie sa cudzej veci, čím sa rozumie nakladanie s vecou s vylúčením toho, kto ju mal dosiaľ vo svojej moci. Pre páchateľa trestného činu lúpeže musí ísť o cudziu vec. Pokiaľ ide o formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 188, hodnota veci nie je rozhodujúca, a nie je rozhodujúce ani to, či poškodenému vôbec vznikla majetková škoda, resp. že nemal žiadnu vec pri sebe. Úmysel páchateľa pri tomto trestnom čine sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce páchateľ prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak nemôže zmocniť veci, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci. Tento úmysel ale nemusí smerovať k trvalej dispozícii vecou. Trestný čin lúpeže je dokonaný už použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia proti inému v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom však netreba, aby sa tento úmysel aj uskutočnil.
Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že všetky vykonané a vyhodnotené dôkazy sú vo vzájomnej zhode, vytvárajú ucelenú reťaz, navzájom si neprotirečia a dostatočne a bezpečne odôvodňujú záver o vine obžalovaného.
Súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného zločinu, teda konanie obžalovaného, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom. Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti (§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konal obžalovaný evidentne vo forme priameho úmyslu, t. j. dolus directus v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mal vedomosť o tom, že sa z jeho strany jedná o protiprávne konanie. Závažnosť konania obžalovaného pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzických a právnických osôb a záujem spoločnosti na ochrane osobnej slobody. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného zločinu, teda konanie obžalovaného, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom. Objektom konania obžalovaného je primárne ochrana majetku fyzických a právnických osôb a záujem spoločnosti na ochrane osobnej slobody. Hmotným predmetom útoku bola osoba poškodeného, voči ktorému obžalovaný použil násilie ako aj hrozbu bezprostredného násilia.
Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zákona).
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný Ľ. Č. bol doposiaľ dvanásťkrát súdne trestaný, a to za rôznorodú trestnú činnosť.
Po zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ako aj na osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, prihliadnuc na zistenie jednej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) (priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie), ktorú súd prevzal z odsúdenia obžalovaného v konaní 2T/164/2013 ako aj za prítomnosti jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t. j. že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Súd v danom prípade neaplikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) (spáchanie viac trestných činov), nakoľko vo veci súd ukladal súhrnný trest a v každom konaní bol obžalovaný stíhaný iba za jeden trestný čin, pričom aplikácia tejto priťažujúcej okolnosti by pre obžalovaného bola pri ukladaní trestu bola pre obžalovaného neprimerane prísna. Súd vzhľadom na aplikáciu asperačnej zásady (zostrujúcej) podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, nepoužil ustanovenia § 38 ods. 4 až 6 Trestného zákona, a to v zmysle § 38 ods. 7 Trestného zákona. V danej veci prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu vo veci 2T/164/2013, preto súd v zmysle § 42 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste v danej veci a obžalovanému uložil nepodmienečný súhrnný trest nie miernejší ako v predchádzajúcom odsúdení. Základná trestná sadzba za trestný čin najprísnejšie trestný, teda za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona tak bola tri roky až osem rokov, po aplikácii asperačnej zásady bola vo výmere tridsaťšesť mesiacov až stošestnásť mesiacov. V danom prípade súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v minimálnej dolnej sadzbe vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov s poukazom na skutočnosť, že ukladal súhrnný trest, kde v konaní 2T/164/2013 bol uložený nepodmienečný 18 (osemnásť) mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody, a vzhľadom na to, že predchádzajúce odsúdenia neviedli u obžalovaného dostatočne k jeho náprave a prevýchove k tomu, aby viedol riadny život, keď následne opäť začal páchať trestnú činnosť. Obžalovaného možno považovať za recidivistu vo vzťahu k žalovanej trestnej činnosti. Zároveň však samosudkyňa určila výšku trestu na minimálnej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, nakoľko za prejednávané trestné konanie obžalovaného, spôsob jeho spáchania a v neposlednom rade i následok, aký spôsobilo, by sa trest vo vyššej výmere súdu javil ako neprimerane prísny a nespĺňal by dôsledne všetky zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zákona. Takto uložený trest zodpovedá naplneniu účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., t. j. individuálno - preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, ochrany spoločnosti, výchovy páchateľa, či morálneho odsúdenie páchateľa. Uložený trest súd považuje za primeraný a zákonný. Na výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže pred spáchaním predmetného trestného činu v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou vzhľadom na výsledky znaleckého posudku znalcov MUDr. Moniky Gregorovej a MUDr. Ľubice Ondrisovej č. 52/2013 a 69/2013 zo dňa 19.12.2013 s poukazom na preukázanú závislosť na návykových látkach - alkohole, ako aj na skutočnosť, že v tomto konaní obžalovaný porušil súdny zákaz požívania alkoholických nápojov, ktorý mu bol uložený dňa 18.01.2017 pri rozhodovaní súdu o nevzatí obžalovaného do opätovnej väzby, ktorý bol preukázateľne porušený ako aj na fakt, že zo správy z ÚVV Ilava je nepochybné, že obžalovanému boli počas výkonu väzby zistené v moči pozitívne výsledky na prítomnosť liekov, ktoré nemal lekárom predpísané. Sociálne správanie u obžalovaného sa podľa vyjadrenia znalca ako aj podľa uvedených skutočností zlepší absolvovaním uvedeného typu ochranného liečenia ústavnou formou.
V danom prípade súd o nároku na náhradu škody nerozhodoval, nakoľko s predmetným trestným konaním nebolo spojené konanie o náhradu škody tzv. adhézne konanie. Poškodený si pôvodne uplatnil nárok na náhradu škody titulom odcudzených vecí, avšak tieto mu boli nepoškodené vrátené, preto sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že škodu si neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.