Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_26Cbi-14-2013.pdf
PDF · 145.62 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cbi/14/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred D. C.. X. S., v právnej veci žalobcu ERR European Rail Rent GmbH so sídlom v Duisburg a adresou pre doručovanie Schifferstr. 196, 47059 Diusburg, zapísaná v Obchodnom rgistri B ( Handelsregister B) Obvodného sudu Duisburg ( Amtsgericht Duisburg), oddiel B, pod číslom HRB 18327, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., so sídlom a adresou pre doručovanie Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832 proti žalovanému INVESTEX GROUP, s.r.o., v reštrukturalizácii, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava IČO: 36 034 665 právne zastúpeného advokátom I.. I. J., so sídlom K. XX, XXX XX J., v konaní o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že pohľadávky žalobcu prihlásené do reštrukturalizačného konania dlžníka vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1R/2/2013 súhrnnou prihláškou č. 1 vo výške 505.875,55 Eur, súhrnnou prihláškou č. 2 vo výške 86.733,95 Eur a súhrnnou prihláškou č. 3 vo výške 705.505,35 Eur sú čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia uspokojenia o p r á v n e n é .
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia svojich pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie dlžníka a to pohľadávok prihlásených súhrnnou prihláškou pod por.č. 1, zapísanej do zoznamu pohľadávok pod porad.č. 11/E - 1 - 27 v celkovej výške 505.875,55 Eur, pohľadávky prihlásenej súhrnnou prihláškou pod por.č. 2, zapísanej do zoznamu pohľadávok pod porad.č. 11/E - 28 v celkovej výške 86.733,95 Eur a pohľadávky prihlásenej prihláškou pod porad.č. 3, zapísanej do zoznamu pohľadávok pod porad.č. 11/E - 29 - 92 v celovej výške 705.505,35 Eur. V žalobe uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 15. 07. 2013 č.k. 1R/2/2013 povolil reštrukturalizáciu dlžníka - žalovaného a do funkcie správcu ustanovil spoločnosť HMG Recovery, k.s so sídlom kancelárie Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 333 908. Žalobca si do reštrukturalizácie prihlásil svoje pohľadávky voči žalovanému a to súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok pod por.č. 1 pohľadávky pod por.č. 1 - 27 za nájomné za obdobie od 01. januára 2009 do 03. mája 2010 v celkovej výške 505.875,55 Eur vrátane príslušenstva, ktoré pohľadávky sú plnom rozsahu judikované rozhodnutiami príslušných nemeckých súdov ( pohľadávky „Skupiny č. 1“), ďalej pohľadávky pod por.č. 2, jedná sa o pohľadávky za neoprávnený odpočet zrážkovej dane vo výške 86.733,95 Eur vrátane príslušenstva, pohľadávka v celom rozsahu judikovaná rozhodnutiami nemeckých súdov ( „pohľadávky Skupiny č. 2“), a súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok pod por.č. 3 pohľadávky pod por.č. 1 - 64 z titulu náhrady škody - ušlého zisku v celkovej výške 705.505,35 Eur vrátane príslušenstva, ktoré možno rozdeliť na:
a) pohľadávky pod por.č. 1 - 26 v celovej výške 443.052,03 Eur vrátane príslušenstva z titulu náhrady ušlého zisku za obdobie od 04. 05. 2010 do 31. 05. 2011 a ktoré pohľadávky sú v celom rozsahu judikované rozhodnutiami príslušných nemeckých súdov ( ďalej ako „Pohľadávky Skupiny č. 3 -A)
b) pohľadávky pod por.č. 27 - 64 v celkovej výške 262.453,32 Eur vrátane príslušenstva z titulu náhrady ušlého zisku za obdobie od 01. 06. 2011 do 31. 12. 2012; pohľadávky za toto obdobie si už žalobca neuplatnil v súdnom konaní a teda nie sú judikované, ale ich výška bola kalkulovaná rovnakou metódou, ako judikované pohľadávky skupiny č.3 - A.
2. Pohľadávky skupiny č.1 tvoria pohľadávky za nájomné, t.j. za prenájom železničných vagónov na základe splatných a neuhradených faktúr za nájomné za obdobie od januára 2009 do mája 2010 vrátane. Pohľadávky skupiny č.1 pod por.č. 1 - 10 predstavujú pohľadávky na nájomnom za prenájom železničných vagónov Skupiny 1(„ Waggonpool 1“) za obdobie od 01. 08. 2009 do 04. 05. 2010 ( nakoľko Rámcová zmluva bola ukončená ku dňu 04. 05. 2010, žalobca si uplatnil za mesiac máj 2010 úhradu nájomného iba za prvé 3 dni, t.j. nájomné vo výške 2.322 Eur, z tohto dôvodu vystavil žalovanému dobropis zo dňa 31. 05. 2010 vo výške 21.672 Eur). Pohľadávky Skupiny č.1 pod por.č. 11 - 27 predstavujú pohľadávky na nájomnom za prenájom železničných vagónov Skupiny 2(„ Waggonpool 2“) za obdobie od 01. januára 2009 do 04. 05. 2010 (vzhľadom na ukončenie Rámcovej Zmluvy ku dňu 04. 05. 2010 si žalobca uplatňuje za mesiac máj 2010 úhradu nájomného iba za prvé 3 dni, tj. vo výške 2.709 Eur, v dôsledku čoho vystavil žalovanému dobropis zo dňa 31. 05. 2010 vo výške 25.284 Eur). Žalobca si súčasne uplatnil úroky z omeškania vypočítané v súlade s nemeckým právom vo výške 8% nad základnou úrokovou sadzbou za obdobie od 02. 08. 2010 do dňa predchádzajúcemu začatiu reštrukturalizačného konania, t.j. do 26. 06. 2013. Tento rozsah úrokov z omeškania je judikovaný aj rozsudkami nemeckých súdov. Žalobca si ďalej uplatňuje náklady na trovy konania, ich pomernú časť, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok v súdnom konaní a ktoré uhradil v plnej výške. V zmysle rozsudkov nemeckých súdov je žalovaný povinný znášať všetky trovy konania. Nakoľko žalobca si vo vyššie uvedenom súdnom konaní vymáhal aj svoje iné pohľadávky voči žalovanému ( celková istina žalovanej sumy 835.753,02 Eur), uplatnil si žalobca v súhrnnej prihláške pod por.č. 1 iba pomernú časť konania, ktorá pripadá na istinu každej z prihlasovaných pohľadávok skupiny č.1.
3. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. AR 1141/12/09 zo dňa 03. 12. 2009 na úhradu sumy 65.342,53 Eur za neoprávnený odpočet zrážkovej dane žalovaným z nájomného za roky 2007 a 2008. Z jednotlivých faktúr na nájomné za roky 2007 a 2008 totiž žalovaný uskutočnil neoprávnený odpočet zrážkovej dane v celkovej výške 65.342,53 Eur. Túto pohľadávku žalovaný výslovne uznal v čl. 6.3. Rámcovej zmluvy no nikdy ju neuhradil. Pohľadávka je súčasne v plnom rozsahu judikovaná nemeckými súdmi. Žalobca si popri istine vo výške 65.342,53 Eur v prihláške uplatnil taktiež úroky z omeškania v súlade s nemeckým právom vo výške 8% nad základnou úrokovou sadzbou za obdobie od prvého dňa omeškania žalovaného s úhradou faktúry, t.j. od 04. 01. 2010 do dňa predchádzajúcemu začatiu reštrukturalizačného konania, t.j. do 26. 06. 2013. Úroky z omeškania predstavujú 18.449,92 Eur pričom tento rozsah úrokov z omeškania je judikovaný nemeckými súdmi. Žalobca si uplatnil aj náklady na trovy konania pomernú časť, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s vymáhaním jeho pohľadávok v súdnom konaní a ktoré uhradil v plnej výške. V zmysle rozsudkov nemeckých súdov je žalovaný povinný znášať všetky trovy konania.
4. K pohľadávke skupiny č.3 - A žalobca uvádza, že z dôvodu podstatného porušenia Rámcovej zmluvy zo strany žalovaného ( neplatenie nájomného) žalobca Rámcovú zmluvu vypovedal ku dňu 04. 05. 2010. V dôsledku jej predčasného ukončenia, kedy jej účinnosť bola dohodnutá až do 31. 12. 2012, žalobca utrpel škodu v podobe ušlého zisku v celkovej výške 705.505,35 Eur vrátane úrokov z omeškania a pomernej časti nákladov z uplatnenia. Na ušlý zisk v uvedenej výške by žalobcovi vznikol nárok v prípade, že by žalovaný neporušil svoje povinnosti a Rámcová zmluva by sa vykonávala počas celej dohodnutej doby jej trvania.
5. Návrhom zo dňa 25. 06. 2011 právny zástupca žalobcu v súdnom konaní pred Krajinským súdom rozšíril pôvodný návrh a uplatnil nárok na náhradu ušlého zisku za obdobie od 04. 05. 2010 do 31. 05. 2011. Krajinský súd rozsudkom zo dňa 18. 04. 2012 žalobnému návrhu vyhovel v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného okrem iného k náhrade ušlého zisku vo výške 377.170,30 Er vrátane príslušenstva a ktorý rozsudok je predbežne vykonateľný. Súčasne súd zaviazal žalovaného k úhrade trov konania. Rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 18. 06. 2013 Výšší krajinský súd potvrdil rozsudok v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že odvolanie môže byť úspešné iba vo výške 560,75 Eur. Rozsudok pre zmeškanie Vyššieho krajinského súdu by nadobudol právoplatnosť po splnení formálnych náležitostí ak by nedošlo
k prerušeniu konania predbežným rozsudkom Vyššieho krajinského súdu zo dňa 17. 09. 2013 z dôvodu reštrukturalizácie dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávky skupiny č.3 - A boli predmetom súdneho konania v dvoch inštanciách a sú vykonateľne potvrdené nemeckými súdmi.
6. Žalobca vynaložil primerané úsilie a po predčasnom skončení Rámcovej zmluvy väčšiu časť železničných vagónov, ktoré mali byť v prenájme žalovaného, postupne prenajal tretím osobám, čím znížil svoju stratu - ušlý zisk spôsobenú predčasným ukončením Rámcovej zmluvy. Žalobca vypočítal ušlý zisk tak, že odpočítal sumu, za ktorú skutočne prenajal železničné vagóny tretím osobám od sumy nájomného, ktoré by žalobca získal podľa Rámcovej zmluvy. Pre úplnosť žalobca uvádza, že v zmysle čl.3 Rámcovej zmluvy denné nájomné činilo 21,50 Eur za jeden železničný vagón. Ak žalobca v danom mesiaci neprenajal žiadne železničné vagóny, resp. prenajal iba niektoré, účtoval za neprenajaté vagóny nájomné podľa Rámcovej zmluvy. V zmysle uvedeného vystavil žalobca žalovanému za obdobie od 04. 05. 2010, t.j. od ukončenia Rámcovej zmluvy do 31. 05. 2011, dátum, ku ktorému si žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu ušlého zisku na súde, v súvislosti s ušlým ziskom za prenájom železničných vagónov Skupiny 1. („Wagoonpool 1“)a Skupiny 2 („Wagoonpool 2“) faktúry 1 - 26 z titulu náhrady škody ušlého zisku za obdobie máj 2010 až máj 2011 na sumy z 25.868.02 Eur, 27.601,74 Eur, 25.500,11 Eur, 25.500,11 Eur, 24.403, 78 Eur, 25.217, 24 Eur, 24.824,14 Eur, 27.284, 71 Eur, 21.990,32 Eur, 18.722,10 Eur, 19.346,17 Eur, 19.346,17 Eur, 18.514,43 Eur, 19.131,57 Eur, 18.397,33 Eur, 19.010,58 Eur, 17.144,93 Eur, 7.299,17 Eur, 8.081,23 Eur, 8.297,15 Eur, 3.223,95 Eur, 12.812,01 Eur, 6.601,72 Eur, 7.309,05 Eur, 7.784,73 Eur, 3.839,57 Eur.
7. Žalobca si súčasne v prihláške uplatnil aj úroky z omeškania k pohľadávkam skupiny č.3 - A podľa nemeckého práva v rozsahu, v akom mu boli priznané rozsudkami nemeckých súdov a to vo výške 5% nad základnou úrokovou sadzbou. Žalobca si taktiež uplatnil náklady na trovy konania, pomernú časť ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s vymáhaním jeho pohľadávok v súdnom konaní a ktoré uhradil v plnej výške. V zmysle rozsudkov nemeckých súdov je žalovaný povinný znášať všetky trovy konania.
8. K pohľadávkam skupiny č.3 - B žalobca uvádza, že z dôvodu podstatného porušenia Rámcovej zmluvy zo strany žalovaného - neplatenie nájomného, žalobca zmluvu vypovedal ku dňu 04. 10. 2010. V dôsledku jej predčasného ukončenia, keďže jej účinnosť bola dohodnutá až do 31. 12. 2012 žalobca utrpel škodu v podobe ušlého zisku v celkovej výške 705.505,35 Eur vrátane úrokov z omeškania a pomernej časti nákladov z uplatnenia. Právny zástupca žalobcu uplatnil v súdnom konaní nárok na náhradu ušlého zisku za obdobie od 04. 05. 2010 do 31. 05. 2011. Nárok na náhradu ušlého zisku bez príslušenstva za nasledujúce obdobie od 01. 06. 2011 do 31. 12. 2012 - ku dňu dátumu ukončenia účinnosti Rámcovej zmluvy vo výške 250.759,10 Eur si žalobca uplatnil voči žalovanému listom zo dňa 08. 01. 2013. Pohľadávky skupiny č.3 - B predstavujú nejudikované pohľadávky žalobcu na náhradu škody - ušlý zisk na nájomnom, ktorý žalobcovi ušiel za obdobie od 01. 06. 2011 do 31. 12. 2012 z dôvodu predčasného ukončenia Rámcovej zmluvy. Spôsob uplatnenia a výpočet ušlého zisku je identicky s výpočtom a uplatnením, ktoré boli použité pre pohľadávky skupiny č.3 - A, ktoré boli potvrdené nemeckými súdmi. Žalobca pritom vynakladal primerané úsilie k tomu, aby železničné vagóny tvoriace predmet Rámcovej zmluvy prenajal tretím osobám. Žalobca tak vystavil žalovanému za obdobie od 01. 06. 2011 do 31. 12. 12 v súvislosti s ušlým ziskom za prenájom železničných vagónov Skupiny 1 („Wagoonpool 1“) a Skupiny 2 („ vWagoonpool 2“) faktúry 1- 38 na sumy 3.680,36 Eur, 3.803,37 Eur, 3.731,94 Eur 3.611,55 Eur, 3.731,94 Eur, 3.569,29 Eur, 3.076,92 Eur, 2.950,99 Eur, 2.760,61 Eur, 3.458,97 Eur, 3.441,93 Eur, 7.659,54 Eur, 9.303,19 Eur, 9.613,61 Eur, 9.613,29 Eur, 9.303,19 Eur, 9.613,29 Eur 9.222,34 Eur, 9.529,74 Eur 3.574,35 Eur, 3.693,50 Eur, 3.624,45 Eur, 3.507,53 Eur, 3.624,45 Eur, 3.507,53 Eur, 3.624,45 Eur, 3.476,12 Eur, 5.137,43 Eur, 5.929,75 Eur, 6.160,56 Eur, 8.012,25Eur, 9.542,00 Eur, 10.631,32 Eur, 11.534,83 Eur, 15.002,32 Eur, 15.502,40 Eur, 16.772,65Eur, 17.919,37 Eur.
9. Žalobca si v prihláške súčasne uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9.777,77 Eur. A v zmysle príslušných nemeckých právnych predpisov sa dlžník dostane do omeškania po uplynutí 30 dní. Žalobca uplatňuje úroky omeškania od 31. dňa a vypočítal ich v súlade s nemeckými právnymi predpismi vo výške 5% nad základnou úrokovou sadzbou. Taktiež si uplatňuje náklady z uplatnenia pohľadávok skupiny č.3
- B, ide o trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu žalobcu ( K.. I.. V. F.) vo výške 2.687,60 Eur.
10. Žalobca v žalobe ďalej konštatuje, že správca v zákonnej lehote poprel všetky žalobcom prihlásené pohľadávky čo do vymáhateľnosti právneho dôvodu, výšky ako aj ich poradia uspokojovania zo
všeobecnej podstaty, z dôvodu, že „právny dôvod vzniku pohľadávky predstavujú skutočnosti, ktoré sú dlhodobo medzi veriteľom a dlžníkom sporné, ďalej z dôvodu, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil právoplatnosť rozhodnutia nemeckého súdu, pričom samotný veriteľ v prihláškach uvádza, že právoplatné rozhodnutie správcovi predloží ako náhle ním bude disponovať, doposiaľ sa tak nestalo; ďalej ich popiera z dôvodu, že dlžník vo vzťahu k pohľadávkam uvádza, že ich neuznáva a neeviduje vo svojej účtovnej evidencii. Dôvodmi popretia pre pohľadávky skupiny č.1, pohľadávku č.2 a pohľadávky skupiny č. 3 - A bola ďalej aplikácia výhrady verejného poriadku v zmysle ustanovenia § 36 zákona č.97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov pre potenciálne odňatie možnosti dlžníka konať pred súdom a popieracie dôvody platné pre pohľadávky skupiny č.3 - B - „neosvedčenie skutočnosti, že pohľadávka bola predmetom súdneho konania „správca musí konštatovať, že v zmysle súdnych rozhodnutí mu nebolo osvedčené, že by táto pohľadávka bola predmetom súdneho konania, v rámci ktorého boli rozhodnutia vydané a preto ich nemožno považovať za judikované.“
11. Vo vzťahu k popretiu poradia žalobca uvádza, že ustanovenie § 124 ods. 1 ZKR neposkytuje správcovi právny základ pre popretie pohľadávky čo do poradia uspokojenia.
12. Žalobca nesúhlasí z dôvodmi popretia svojich pohľadávok správcom; poukazuje na to, že oba rozsudky nemeckých súdov sú vykonateľné, nadobudnutiu ich právoplatnosti zabránilo iba začatie reštrukturalizácie, čo bolo zrejmé jedným z jej účelov. Vyšší krajinský súd vo svojom rozsudku však jednoznačne uviedol, že odvolanie nemôže byť úspešné, maximálne v časti 560,75 Eur. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na čl. 38 ods.1 Nariadenia Rady (ES) č.44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach( ďalej ako „Nariadenie Brusel I“), v zmysle ktorého rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka. Podľa čl. 36 za žiadnych okolností sa nesmie cudzí rozsudok skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej. Dôvod popretia pohľadávok žalobcu pre neosvedčenie právoplatnosti rozhodnutia nemeckého súdu žalobca považuje za právne irevelantný vzhľadom na existenciu konečných rozhodnutí príslušných súdov v merite veci v dvoch inštanciách, nemožnosť napadnutia prvostupňového rozhodnutia riadnym opravným prostriedkom a vedomosť o tom, že nenadobudnutie právoplatnosti bolo len formálnou otázkou (došlo by k nemu bezprostredne po splnení formálnych požiadaviek - prerokovanie námietok, ktoré však nemohli byť úspešné vo väčšom rozsahu ako 560, 75 Eur) a jedinou skutočne rozhodujúcou okolnosťou, ktorá spôsobila faktickú a právnu nemožnosť nadobudnutia právoplatnosti dotknutých rozhodnutí bola reštrukturalizácia dlžníka.
13. Ďalší dôvod popretia - neevidenciu pohľadávok žalobcu v účtovníctve žalovaného žalobca taktiež považuje za právne irevelantný. Žalobca bol povinný v súlade s príslušnými právnymi predpismi evidovať pohľadávky žalobcu vo svojom účtovníctve. Z účtovníctva žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný nevytváral rezervy na sporné záväzky v dostatočnom rozsahu.
14. Aj ďalší dôvod popretia a to aplikáciu výhrady verejného poriadku považuje žalobca v danom prípade za neaplikovateľný. V odôvodnení rozsudku pre zmeškanie Vyššieho krajinského súdu sa výslovne uvádza, že, „ na ústne pojednávanie zvolené na 04. 06. 2013 sa žalovaný nedostavil napriek tomu, že bol riadne predvolaný (list 290 GA)“, „ predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené“ atď., z čoho je zrejmé, že žalovaný mal možnosť riadnej účasti na konaní a nijakým relevantným spôsobom nenapadol rozsudok pre zmeškanie, čím aplikáciu tejto výnimky pre uznanie úplne vylúčil. Navyše SRN predstavuje vyspelú jurisdikciu poskytujúcu vysoký štandard ochrany procesných práv dlžníkov. Žalobca má za to, že výhrada verejného poriadku v zmysle zákona o medzinárodnom práve súkromnom sa na uznanie rozhodnutí nemeckých súdov neuplatní z dôvodu prednostnej aplikácie Nariadenia Brusel I. Zo samotného rozsudku Vyššieho krajinského súdu vyplýva, že ani dôvody pre neuznanie cudzieho rozhodnutia v zmysle Nariadenia Brusel I nie sú v predmetom prípade dané. Výhrada verejného poriadku či už materiálna alebo procesná nemôže spochybniť vymáhateľnosť rozhodnutí nemeckých súdov na území SR. Čo sa týka štvrtého dôvodu popretia a to neosvedčenia skutočnosti, že pohľadávka bola predmetom súdneho konania žalobca uvádza, že vo vzťahu k pohľadávkam skupiny č.3 - A osvedčil, že tieto sú predmetom súdneho konania a rozhodnutia. Naopak žalobca nikde v prihláške netvrdil, že pohľadávky skupiny č.3 - B boli kedykoľvek predmetom súdneho konania a rozhodnutia, naopak poukazoval na skutočnosť, že tieto pohľadávky nie sú judikované.
15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 26. 11. 2013 uvádza, že rozhodnutia nemeckých súdov nie sú doposiaľ právoplatné. Proti prvoinštančnému rozhodnutiu Krajinského súdu v Duisburgu zo dňa 18. 04. 2012 sp. zn 23O 10/11 podal žalovaný odvolanie. Vo veci bolo Vyšším zemským súdom v Dűsseldorfe nariadené pojednávanie. Právna zástupkyňa žalovaného sa z dôvodu choroby nemohla nariadeného pojednávania zúčastniť, na čo Vyšší zemský súd na návrh žalobcu vydal pod sp.zn. I - 24 O 88/12 dňa 18. 06. 2013 rozsudok pre zmeškanie. Proti tomuto podala právna zástupkyňa žalovaného odôvodnený odpor, ktorému bolo vyhovené a vo veci bolo nariadené pojednávanie, k pojednávaniu už ale nedošlo z dôvodu povolenia reštrukturalizácie dlžníka. Na základe vstupu žalovaného do reštrukturalizácie vydal Vyšší zemský súd dňa 05. 09. 2013 čiastočné rozhodnutie, ktorým konanie vo veci z dôvodu nariadenia reštrukturalizácie prerušil. Procesný stav v SRN je teda taký, že posledný rozsudok pre zmeškanie zo dňa 18. 06. 2013 bol zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie, ktoré sa však už nekonalo, pretože celé konanie bolo prerušené. Je bezpredmetné, akú šancu na úspech by prípadne bolo malo odvolanie žalovaného. Naviac žalovaný hodlal podľa výsledku odvolacieho konania využiť možnosť revízie, pretože má za to, že v konaní došlo ku chybám. Žalobca taktiež opomenul zmieniť fakt, že predbežná vykonateľnosť jeho doposiaľ neprávoplatných rozhodnutí nemeckých súdov je viazaná na zloženie finančnej zábezpeky vo výške vymáhanej čiastky ( ako zábezpeka pri vzniku škody spôsobenej vymáhaním a prípadnou neskoršou zmenu rozsudku). Bez zloženia zábezpeky nie je možné z uvádzaných rozsudkov vymáhať žiadne plnenie. Uvedené rozsudky sú síce preto predbežne vykonateľné, ale vykonateľné iba po zložení zábezpeky a zatiaľ neprávoplatné s prípadnou možnosťou prieskumu revíziou( obdoba dovolania v SR).
16. Žalovaný ďalej vznáša hmotnoprávne námietky voči právnemu dôvodu vzniku pohľadávok, kedy popiera dôvod fakturácie doplatku nájomného za vagóny z ceny 1 euro na deň na cenu 21,50 Eur na deň za obdobie od januára 2009 do 04. 05. 2010( pohľadávka skupiny č. 1). Ďalej popiera existenciu dôvodu na vyúčtovanie nájomného od ukončenia zmluvy v máji 2010 do konca zmluvného obdobia do 31. 12. 2012 ( pohľadávka 3A a 3B) a ktoré skutkové okolnosti ďalej podrobne rozvádza. Žalovaný taktiež tvrdí, že žalobca zodpovedá či minimálne spoluzodpovedá za vady, ktorých sa dopustil v tzv. predzmluvných rokovaniach a ktorú námietku ďalej zdôvodňuje a rozvádza.
17. Žalovaný taktiež vznáša hmotnoprávne námietky vo vzťahu k pohľadávke č.2( zrážková daň vo výške 65.342,53 Eur). Taktiež namieta, že pohľadávky 1 a 3 prihlásené v reštrukturalizačnom konaní nemajú totožnú výšku ako pohľadávky žalovanej v Nemecku. K popretiu čo do výšky namieta aj vymyslené náklady vymáhania a žalovaným namietané nepreukázanie možnosti prenájmu vagónov.
18. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení zo dňa 15. 06. 2015 ďalej namieta, že je pravdou, že v súlade s ustanovením § 709 nemeckého občianskeho súdneho poriadku je spravidla formálnou podmienkou predbežnej vykonateľnosti rozsudku zloženie finančnej zábezpeky, avšak § 708 Nemeckého občianskeho súdneho poriadku uvádza výnimky z uvedeného pravidla, pri ktorých sa zloženie zábezpeky nevyžaduje. Jedna z týchto výnimiek je aj rozsudok pre zmeškanie a teda rozhodnutie Vyššieho krajinského súdu v Dűsseldorfe bolo bez ďalšieho predbežne vykonateľné. Navyše ani prípadné odvolanie( mimoriadny opravný prostriedok) proti rozsudku Vyššieho krajinského súdu v Dűsseldorfe by nemohlo byť úspešné v rozsahu väčšom než 560,75 Eur. Vyšší krajinský súd výslovne uviedol, že len vo vzťahu k tejto sume je teoreticky možné dospieť k odlišnému záveru, než ktorý bol prijatý Krajinským súdom v Duisburgu a odvolacím súdom a teda v podstatnej časti bolo o nároku konečným a nezmeniteľným spôsobom meritórne rozhodnuté v dvoch stupňoch.
19. Žalobca sa ďalej vyjadruje k hmotnoprávnym námietkam žalovaného k účtovanému doplatku nájomného v dôsledku zmeny ceny z 1 Eura/ deň/ vagón na 21,50 Eur/ deň/ vagón. Poukazuje v tejto súvislosti na čl.6 3. Rámcovej zmluvy ako aj na čl. 6. 1 zmluvy. Žalobca sa v ďalších bodoch a na ďalších stranách vyjadrenia zaoberá hmotnoprávnymi námietkami žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku a vo vzťahu ku ktorým taktiež uvádza rozhodujúce skutočnosti a právnu argumentáciu a to aj s poukazom na argumentáciu v konaní pred nemeckými súdmi. Týmito skutočnosťami sa však súd nezaoberal z dôvodov uvedených ďalej v odôvodnení rozhodnutia a z tých istých dôvodov preto tieto rozsiahle hmotnoprávne námietky a argumentáciu podrobne neuvádza, nakoľko boli pre toto konanie irelevantné.
20. Žalobca na pojednávaní dňa 03. 11. 2015 navyše zdôraznil, že zloženie peňažnej zábezpeky je čisto formálnou záležitosťou a preto, čo sa týka dôvodov a právneho posúdenia veci, o tejto
bolo právoplatne rozhodnuté a rozhodnutie je vykonateľné. Žalobca sa nedomáhal uznania rozsudku Vyššieho krajinského súdu na území SR, nakoľko by to neviedlo k požadovanému výsledku s ohľadom na reštrukturalizáciu dlžníka, avšak nevidí prekážku v tom, aby tento rozsudok bol na území SR uznaný a aby ho súd v tomto konaní akceptoval. Žalobca nemal doposiaľ vedomosť o tom, že rozsudok pre zmeškanie bol zrušený a bolo nariadené pojednávanie.
21. Žalovaný naopak na pojednávaní zdôraznil, že predbežná vykonateľnosť rozhodnutia v danom prípade je špecifikom nemeckého procesného práva a v prípade, že chce strana sporu začať exekuovať na základe takéhoto rozhodnutia, podľa nemeckého práva má tú možnosť v prípade, že zloží zábezpeku a do výšky zloženej zábezpeky môže na základe predmetného rozhodnutia exekuovať. Zložená zábezpeka tak zabezpečuje druhú stranu, ak bude neprávom zexekuovaná. To znamená v danom prípade, že žalobca nedisponuje ani právoplatným ani vykonateľným rozhodnutím, ale len rozhodnutím predbežne vykonateľným v zmysle vyššie uvedeného. Žalobca disponuje rozhodnutím v prvom stupni, voči ktorému bolo riadne včas podané odvolanie, v rámci ktorého prebiehalo konanie druhej inštancie. Rozhodnutie žalobcu nie je k dnešnému dňu ani právoplatné ani vykonateľné.
22. Žalobca vyjadrením zo dňa 11. 12. 2012 reaguje na výsledky pojednávania a v nadväznosti na ne analyzuje rozhodnutia Okresného súdu Duisburg a Vyššieho krajinského súdu v Dűsseldorfe. K rozsudku Okresného súdu Duisburg zo dňa 18. 04. 20012 uvádza, že tento má povahu meritórneho rozhodnutia vydaného vo veci samej v prvom stupni, ktorý bol vydaný ako konečný rozsudok. Toto rozhodnutie nemá dočasný, resp. predbežný charakter a nemožno ho prirovnávať predbežnému opatreniu. Nejde ani o osobitný druh rozsudku, ktorý by bol vydaný z formálnych dôvodov, ako napríklad rozsudok pre uznanie, vzdanie sa nároku, prípadne pre zmeškanie, ale bol vydaný na základe skutkového a právneho posúdenia veci vrátane vykonania dokazovania. Prvostupňový rozsudok bol vyhlásený za predbežne vykonateľný, pričom s jeho výkonom možno začať na základe zloženia zábezpeky. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, v ktorom sa domáhal jeho zrušenia. Odvolanie žalovaného bolo rozsudkom pre zmeškanie vydaným Vyšším krajinským súdom Dűsseldorf dňa 18. 06. 2013 v celom rozsahu zamietnuté. V súlade s ustanovením § 313b ods. 1 ZPO ( Nemecký občiansky súdny poriadok) nie je v prípade rozsudku vydaného pre zmeškanie potrebné uvádzať opis skutkového stavu a ani dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera. V predmetnom prípade však rozsudok pre zmeškanie napriek tomu obsahuje aj opis skutkových okolností a odôvodnenie, čo preukazuje, že zamietnutie odvolania nebolo vykonané výlučne s formálnych dôvodov, ale naopak aj na základe zhodnotenia skutkového stavu a právneho posúdenia veci. Súd napriek tomu, že mu to zákon neukladá, zahrnul do textu rozhodnutia odôvodnenie poukazujúce na to, že odvolanie neobstojí z materiálneho ( obsahového) hľadiska, bez ohľadu na nekonanie ( zmeškanie) žalovaného v prejednávanej veci. Rozsudok pre zmeškanie je predbežne vykonateľný, pričom s jeho výkonom je možné začať aj bez zloženia zábezpeky.
23. V súlade s ustanovením § 338 ZPO má strana, proti ktorej bol vydaný rozsudok pre zmeškanie, právo podať námietky. Tieto súd preskúmava z formálneho hľadiska. Ak súd námietky neodmietne z formálnych dôvodov, vytýči termín ústneho pojednávania o námietkach aj o skutkovej podstate veci. V prípade, že súd vysloví, že námietky sú prípustné, vráti sa proces do stavu, v ktorom sa nachádzal pred omeškaním procesnej strany. Následne po pripustení námietok rozhodne súd o merite prejednávanej veci a to buď potvrdením rozsudku pre zmeškanie, alebo jeho zrušením.
24. Žalobca ďalej uvádza, že v prejednávanej veci podal žalovaný proti rozsudku pre zmeškanie v zákonnej lehote námietky. Vzhľadom k tomu, že spĺňali formálne náležitosti, vytýčil Krajský súd termín ústneho pojednávania, na ktorom sa malo rozhodovať o námietkach a predmete sporu. Ešte pred termínom pojednávania však bola povolená reštrukturalizácia žalovaného a teda Vyšší krajinský súd nemohol pokračovať v konaní, nakoľko v dôsledku reštrukturalizácie sa všetky prebiehajúce konania prerušujú. Uvedené Vyšší krajinský súd konštatoval v medzirozsudku zo dňa 17. 09. 2013. Vyšší krajinský súd teda nikdy nerozhodol o námietkach žalovaného. V súlade s ustanovením § 343 ZPO je rozsudok pre zmeškanie možné zrušiť len novým rozsudkom; takýto rozsudok však vo veci vydaný nebol. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že došlo k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie a tento, napriek tomu, že nenadobudol právoplatnosť, je naďalej vykonateľný. Okresný súd Duisburg vyhlásil prvostupňový rozsudok za predbežne vykonateľný so zložením zábezpeky vo výške 120% vymáhanej sumy. Nemecký právny poriadok umožňuje vyhlásiť niektoré rozsudky za vykonateľné pred nadobudnutím ich formálnej právoplatnosti. Ustanovenie § 704 ZPO vyslovene hovorí, že vykonať možno konečné rozhodnutia,
ktoré sú právoplatné alebo vyhlásené za predbežne vykonateľné. ZPO pri tom rozoznáva predbežne vykonateľné rozsudky, ktoré možno vykonať len na základe zloženia zábezpeky v súdom určenej výške a tie, ktoré možno vykonať aj bez zloženia takejto zábezpeky.
25. Žalobca zdôrazňuje, že prípadné zloženie zábezpeky je podmienkou výkonu rozhodnutia a nie jeho vykonateľnosti. Predbežne vykonateľný rozsudok predstavuje legitímny právny základ - exekučný titul, na podklade ktorého možno začať s jeho núteným výkonom. Žalobca zároveň poukazuje na ustanovenie § 720a ZPO, v zmysle ktorého možno vykonať rozsudky, ktoré sú predbežne vykonateľné so zložením zábezpeky, aj bez zloženia zábezpeky v prípade, ak sa vykoná exekúcia formou zriadenia exekučného záložného práva na hnuteľné veci alebo zriadením zabezpečovacieho záložného práva na nehnuteľný majetok, prípadne zriadením lodného záložného práva. Žalobca mal preto pred povolením reštrukturalizácie žalovaného možnosť kedykoľvek začať s výkonom prvostupňového rozsudku buď na základe zábezpeky alebo aj bez zloženia zábezpeky a to exekúciou formou zriadenia záložného práva na hnuteľný a nehnuteľný majetok žalovaného.
26. V konaní o odvolaní žalovaného proti prvostupňovému rozsudku vyslovil Vyšší krajinský súd rozsudok pre zmeškanie za predbežne vykonateľný, konštatuje žalobca. Podľa § 708 bod 2 ZPO sú predbežne vykonateľné bez zloženia zábezpeky okrem iného aj rozsudky pre zmeškanie. S výkonom predmetných rozsudkov teda možno začať aj pred formálnym nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia a to bez zloženia zábezpeky. Rozsudok pre zmeškanie pritom nebol nikdy formálne zrušený. Žalobca ďalej poukazuje na čl. 39 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.1215/2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov občianskych a obchodných veciach, ktoré s účinnosťou od 10. 01. 2015 nahradilo pôvodné Nariadenie rady (ES) č.44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, rozsudok vydaný v členskom štáte, ktorý je v tomto členskom štáte vykonateľný, je vykonateľný v iných členských štátoch bez toho, aby bolo potrebné vyhlásenie jeho vykonateľnosti. Podľa čl.52 Nariadenia sa rozsudok vydaný v členskom štáte nesmie za žiadnych okolností v dožiadanom členskom štáte skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej. Záverom žalobca preto zdôrazňuje, tak prvostupňový rozsudok ako aj rozsudok pre zmeškanie sú v štáte pôvodu vykonateľné. Rozsudok pre zmeškanie je pritom vykonateľný priamo, bez potreby zloženia zábezpeky. Tento rozsudok pre zmeškanie bol zrušený a žalobca tak mal v zmysle platných právnych predpisov Nemeckej spolkovej republiky až do povolania reštrukturalizácie žalovaného možnosť začať s núteným výkonom rozhodnutia bez potreby zloženia zábezpeky. Aj keby boli námietky žalovaného uznané za prípustné a následne by bol rozsudok pre zmeškanie zrušený, k čomu však nikdy nedošlo, konanie by sa vrátilo do stavu, v ktorom sa nachádzalo pred jeho vydaním, t.j. žalovaného by stále zaväzoval prvostupňový rozsudok, ktorý bol vykonateľný. Žalovaný tak mohol začať s núteným výkonom rozhodnutia na základe zloženia zábezpeky alebo v prípade exekúcie formou zriadenia exekučného záložného práva na hnuteľný a nehnuteľný majetok žalovaného, aj bez zloženia tejto zábezpeky. Žalobca preto tvrdí, že oba rozsudky doposiaľ sú vykonateľné a jediným dôvodom pre ktorý nemohol začať s núteným výkonom rozhodnutia bolo povolenie reštrukturalizácie žalovaného. Na základe uvedeného Nariadenia sú obe rozhodnutia nemeckých súdov priamo vykonateľné na území Slovenskej republiky bez potreby samostatného povoľovacieho konania.
27. Zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok pod por. č. 1 súd zistil, že žalobca si do reštrukturalizácie dlžníka - žalovaného prihlásil pohľadávky na základe jednotlivých faktúr, kedy ako právny dôvod pohľadávok uviedol „ nájomné - viac vo voľnej prílohe 1“. Vo voľnej prílohe uvádza popis právneho dôvodu prihlásených pohľadávok pod por. č. 1 tak, že podrobne popisuje skutkový stav na základe ktorého jeho pohľadávky v uplatnenej výške vznikli a ktorý skutkový stav vzhľadom na jeho rozsiahlosť súd uvádza v stručnej podobe: „Spoločnosť žalobcu je založená a existujúca podľa nemeckého práva. Dňa 12. 05. 2009 uzatvorili veriteľ a dlžník Rámcovú zmluvu, ktorá s účinnosťou od 01. 01. 2009 nahradila existujúce nájomné zmluvy medzi nimi uzatvorené. Rámcová zmluva sa riadila nemeckým právom. V zmysle čl. 2. 2. Rámcovej zmluvy sa doba nájmu založená nájomnými zmluvami predĺžila do 31. 12. 2012. V zmysle čl.3 Rámcovej zmluvy si veriteľ a dlžník dohodli za všetky druhy prenajatých železničných vagónov denné nájomné vo výške 21,50 Eur za jeden železničný vagón. Podľa čl.5 Rámcovej zmluvy boli jednotlivé druhy prenajatých železničných vagónov rozdelené do Skupiny 1 („ Wagoonpool 1“) a do Skupiny 2 („Wagoon pool 2“). V zmysle čl.6 Rámcovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na osobitných podmienkach týkajúcich sa výšky nájomného. Z dôvodu, že dlžník nesplnil dohodnuté podmienky pre zníženie nájomného, veriteľ v súlade čl. 6.3 Rámcovej zmluvy s okamžitou účinnosťou odvolal zníženie nájomného listom zo dňa 03. 12. 2009 a začal dlžníkovi
účtovať od 04. 12. 2009 za prenájom železničných vagónov skupiny 2.denné nájomné vo výške 21,50 Eur za jeden železničný vagón. Z dôvodu pretrvávajúceho omeškania dlžníka s úhradou dohodnutého nájomného veriteľ listom zo dňa 04. 05. 2010 Rámcovú zmluvu s okamžitou účinnosťou vypovedal. V zmysle uvedeného si veriteľ si touto súhrnnou prihláškou uplatnil voči dlžníkovi jednotlivé pohľadávky za prenájom železničných vagónov na základe splatných a neuhradených faktúr za nájomné za obdobie od januára 2009 do mája 2010 vrátane. Pohľadávky prihlasované touto prihláškou sú v plnom rozsahu judikované nemeckým súdom.
28. Žalobca ďalej špecifikuje podrobne pohľadávky pod por.č. 1 - 10, pohľadávky pod por.č. 11 - 27, ďalej poukazuje na rozhodnutie prvostupňového súdu - krajinského súdu Duisburg zo dňa 18. 04. 2012, podrobne opisuje čo bolo predmetom jeho rozhodnutia, taktiež opisuje podstatu rozsudku pre zmeškanie zo dňa 18. 06. 2013 a to rozsudku Vyššieho krajinského súdu Dűsseldorf. Popisuje uplatnené úroky z omeškania, ako aj uplatňované náklady na trovy konania, ktoré taktiež podrobne špecifikuje. Prílohou k prihláške sú vyššie uvedené rozhodnutia nemeckých súdov Rámcová zmluva, výpoveď Rámcovej zmluvy, faktúry, výpočet úrokov z omeškania.
29. Žalobca obdobne postupoval aj pri uplatnení pohľadávky prihláškou pod por.č. 2 ( čl.285), kde ako právny dôvod vzniku pohľadávky uvádza skutočnosť, že z jednotlivých faktúr na nájomné za roky 2007 a 2008 uskutočnil dlžník neoprávnený odpočet zrážkovej dane v celkovej výške 65.342,53 Eur; žalobca ďalej na dvoch stranách voľnej prílohy ( čl. 287) rozpisuje právny dôvod vzniku tejto pohľadávky
- poukazuje opäť na Rámcovú zmluvu, na jej čl. 6.3 o znížení nájomného, kedy jednou z podmienok bolo, že dlžník uhradí veriteľovi dlžné nájomné za roky 2007 a 2008 v celkovej výške, ktorá 65.342,53 Eur, ktorá dlžná suma vznikla tým, že dlžník neoprávnene odpočítal od splatného a uhrádzaného nájomného „daň za prepravné prostriedky“ - zrážková daň. Uvedeným ustanovením Rámcovej zmluvy dlžník výslovne uznal svoju povinnosť uhradiť veriteľovi túto dlžnú sumu za nájomné za roky 2007 a 2008. Uvedené potvrdil aj Krajinský súd Duisburg a Vyšší krajinský súd Dusseldorf. Pre nesplnenie dohodnutých podmienok pre zníženie nájomného veriteľ v súlade s čl. 6.3 Rámcovej zmluvy s okamžitou účinnosťou odvolal zníženie nájomného listom zo dňa 03.12.2009. Súčasne na dlžné nájomné za roky 2007 a 2008 ( v dôsledku neoprávneného odpočtu zrážkovej dane ) vystavil 03.12.2009 fa č. AR1141 - 12/09 vo výške 65.342,53 Eur. Veriteľ ďalej popisuje predčasné ukončenie Rámcovej zmluvy, uplatnenie nárokov na súdoch v Nemecku, poukazuje na už vyššie uvedené rozhodnutia nemeckých súdov a to Krajinského súdu Duisburg zo dňa 18. 04. 2012 a rozsudok pre zmeškanie Vyššieho krajinského súdu Dűssedorf zo dňa 18. 06. 2013, zdôvodňuje uplatnené úroky z omeškania ako aj náklady na trovy konania uplatňované touto prihláškou, ktoré podrobne špecifikuje. K prihláške pripája obdobné prílohy ako ku súhrnnej prihláške pod por.č. 1.
30. Žalobca obdobne postupuje aj pri prihláške svojich pohľadávok súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok pod por.č. 3 ( čl. 295), kde uplatňuje svoje pohľadávky s odvolaním sa na jednotlivé faktúry, kedy ako právny dôvod pohľadávok uvádza „ náhrada škody( ušlý zisk)- viac vo voľnej prílohe č.1“ jedná sa spolu o 64 faktúr. Na 10 stranách voľnej prílohy ( čl. 302) podrobne popisuje právny dôvod uplatnených pohľadávok ako náhradu škody ( ušlý zisk) za predčasné ukončenie Rámcovej zmluvy od 04.05.2010 až do 31.12.2012 ( dohodnutý termín trvania Rámcovej zmluvy); popisuje, akým spôsobom vypočítal ušlý zisk, uvádza, komu prenajal železničné vagóny, za akú sumu ( zdôvodňuje Tabuľku K 45 - 48, ktorá je prílohou prihlášky), podporne poukazuje aj na rozhodnutia nemeckých súdov zo dňa 18. 04. 2012 a 18. 06. 2013. Pri pohľadávkach pod č. 27 až 64 uvádza, že spôsob uplatnenia a výpočtu ušlého zisku pre obdobie od júna 2011 až decembra 2012 je identický s výpočtom a uplatnením, ktoré boli použité pri pohľadávkach č. 1 až 26 vo výške 377.170,30 Eur bez príslušenstva. Zdôvodňuje a špecifikuje úroky z omeškania a náklady na trovy konania. ( čl. 311). Prílohou prihlášky sú okrem dokladov pripojených k predchádzajúcim prihláškam aj Tabuľky č. 45 - 48 s prekladom + faktúry, výpočty úrokov z omeškania.
31. Oboznámením sa s popretím prihlásených pohľadávok žalobcu správcom ( čl. 555) súd zistil, že správca identicky poprel pohľadávky žalobcu tak, že toto popretie zdôvodnil nasledovne: „správca po oboznámení sa s prihláškou pohľadávky veriteľa zistil, že právny dôvod vzniku pohľadávky predstavujú skutočnosti, ktoré sú dlhodobo medzi dlžníkom a veriteľom sporné, pričom veriteľ uplatňoval svoj nárok prostredníctvom súdu v Spolkovej republike Nemecko. Sám veriteľ uvádza, že dotknuté pohľadávky sú v rámci sporu vedeného ním v Nemcku judikované súdnym rozhodnutím, ktoré k prihláškam pohľadávok i priložil. Správa však musí konštatovať, že žiadnym spôsobom nebola osvedčená platnosť
tohto rozhodnutia, pričom samotný veriteľ v prihláškach uvádza, že právoplatné rozhodnutie správcovi predloží ako náhle ním bude disponovať. Doposiaľ sa však tak nestalo. Dlžník vo vzťahu k pohľadávke uvádza, že ju neuznáva a neeviduje vo svojej účtovnej evidencii, pričom ju považuje za neexistentnú. Správca vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že je stále daná spornosť tohto nároku a preto v súlade s ustanovením § 124 ods.1 ZKR pohľadávku popiera čo do vymáhateľnosti( následne aj čo do právneho dôvodu jej vzniku, aj čo do výšky, aj čo do poradia jej uspokojovania zo všeobecnej podstaty). Čo do vymáhateľnosti správca popiera veriteľom uplatnenú pohľadávku aj z dôvodu, že zo znenia predložených listinných podkladov má správca zato, že vo vzťahu k súdnemu sporu vedenému v súvislosti s touto pohľadávkou je možné aplikovať výhradu verejného poriadku v zmysle ustanovenia § 36 zákona 97/1963 Zbierky o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom pre potencionálne odňatie možnosti dlžníka konať pred súdom.
32. Podľa § 124 ods. 1,2 a 4 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.
(2) Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.
(4) Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
33. Z prihlášok žalobcu je jednoznačne preukázané, že žalobca vymedzil právny dôvod vzniku svojich pohľadávkok jednak právnym úkonom - Rámcovou zmluvou, ako aj právnou skutočnosťou
- spôsobenou škodou, od ktorých odvodzuje a uplatňuje vznik svojich pohľadávok z titulu nájemného a náhrady škody voči žalovanému. Len podporne poukazuje vo svojich prihláškach aj na zatiaľ neprávoplatné rozhodnutia nemeckých súdov, ktorými mu mala byť časť jeho pohľadávok priznaných. .Žalobca preto správne uplatnil právny dôvod svojich prihlásených pohľadávok zmluvou a právnou skutočnosťou, pretože súdne rozhodnutie, a to ani právoplatné a vykonateľné, nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky. Správca napriek tomu popiera pohľadávky žalobcu len zo všeobecne formulovaných dôvodov - z dôvodu „dlhodobej spornosti pohľadávok medzi veriteľom a dlžníkom, z dôvodov, že dlžník ich neuznáva, neeviduje ich v účtovníctve a považuje ich za neexistentné a z dôvodu, že mu nebola žiadnym spôsobom osvedčená právoplatnosť súdneho rozhodnutia, ktorým mala byť pohľadávka žalobcu judikovaná“. Toto popretie nemožno považovať za odôvodnené a teda v súlade s ust. § 124 ods. 2 ZKR, toto popretie súd naopak považuje za právne neúčinné. Správca totiž nijako nezdôvodnil, prečo, z akých dôvodov sú pohľadávky veriteľa - žalobcu sporné, z akých dôvodov namieta ich právny dôvod, či pre neplatnosť Rámcovej zmluvy, jej neexistenciu alebo príp. čiastočnú neplatnosť, z akých dôvodov namieta výšku pohľadávky, či je sporný rozsah plnenia, alebo jeho cena ( hodnota), z akých dôvodov, prečo je sporná vymáhateľnosť, či je pohľadávka premlčaná, z akých dôvodov; neuvádza, z akých dôvodov je neoprávnený nárok na náhradu škody, príp. jej výška, atď. Správca bol povinný prihlásené pohľadávky žalobcu preskúmať a porovnať s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka, so zoznamom záväzkov dlžníka, bol povinný vykonať vlastné šetrenie. V danom prípade nie je zrejmé, ako správca preskúmal v prihláške rozsiahlo a do podrobna špecifikovaný právny dôvod pohľadávok žalobcu, podrobne špecifikovaný rozsah a cenu poskytnutých plnení zo strany žalobcu, nároky zo zodpovednosti za vzniknutú škodu. Zo všeobecne formulovaného popretia sa súdu skôr javí, že správca uplatnené právne dôvody pohľadávok a ich výšku nijako nepreskúmal, v opačnom prípade by uviedol jasné a konkrétne dôvody popretia pohľadávok žalobcu. V danom
prípade správca neuviedol žiadne hmotnoprávne námietky voči právnemu dôvodu, výške a ani vymáhateľnosti pohľadávok žalobcu, neuviedol, prečo sú pohľadávky žalobcu sporné; všeobecné tvrdenia o neevidovaní pohľadávky v účtovníctve, o jej neexistencii, neuznaní zo strany dlžníka nie sú odôvodneným popretím pohľadávky, čomu zodpovedá aj súčasná právna úprava ohľadom možných zákonných dôvodov popretia pohľadávok správcom. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dôvody a rozsah popretia pohľadávky následne vymedzujú predmet incidenčného konania, súd v incidenčnom konaní je viazaný rozsahom a dôvodmi popretia. Uvedené neznamená, že strany spory už v incidenčnom konaní nemôžu rozšíriť svoju argumentáciu a že by nemohli uplatňovať aj nové prostriedky procesního útoku a obrany, než tie, ktoré boli uplatnené v rámci popretia. Aby však bolo popretie pohľadávky účinné, musí aspoň v základných rysoch vystihnúť podstatné hmotnoprávne dôvody, pre ktoré považuje správca pohľadávku veriteľa za spornú, resp. jej jednotlivé aspeky, tj. právny dôvod, výšku a vymáhateľnosť. Je preto vylúčené, aby súd na základe všeobecných konštatovaní správcu uvedených v popretí o „neexistencii pohľadávky veriteľa, o jej neuznávaní dlžníkom a neevidovaní v účtovníctve“ bez uvedenia konkrétnych hmotnoprávnych námietok voči právnemu dôvodu a výške pohľadávok veriteľa súd v konaní o určenie pohľadávky túto preskúmal a to prípadne aj v plnom rozsahu tak, ako by to bolo v danom prípade, na základe námietok dlžníka vznesených až v incidenčnom konaní. Súd v konaní o určenie pohľadávky nemôže nahrádzať činnosť správcu na ktorú je správca zo zákona povinný v rámci lehoty na popieranie pohľadávok, t.j. s odbornou starostlivosťou preskúmať pohľadávky veriteľov a tieto odôvodnene poprieť; len odôvodnené popretie pohľadávky totiž môže byť účinné. Pokiaľ je veriteľom prihlásená pohľadávka aj judikovaná - a veriteľ uvedie túto skutočnosť v prihláške, znamená to len toľko, že správca má obmedzené možnosti a dôvody na popretie takejto pohľadávky. Správca môže judikovanú pohľadávku poprieť len z dôvodv, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, napr. z dôvodu, že pohľadávka bola započítaná, alebo že dlžník túto následne plnil, alebo ju plnil čiastočne. V danom prípade žalobca exekučným titulom svojich pohľadávok nedisponoval a ani to v prihláške netvrdil; potom, čo podrobne a rozsiahlo špecifikoval právny dôvod a výšku svojich pohľadávok len podporne poukazoval na súdne rozhodnutia nemeckých súdov, ktoré - ako sám uviedol, zatiaľ neboli právoplatné. Ani predbežnú vykonateľnosť súdnych rozhodnutí žalobca v prihláške netvrdil, skutočnosti o predbežnej vykonateľnosti boli prejednávané a stranami sporu namietané a argumentované až v incidenčnom konaní. Správca bol preto povinný, pokiaľ chcel pohľadávky žalobcu účinne poprieť, uviesť hmotnoprávne námietky, pre ktoré neuznal právny dôvod, výšku a vymáhateľnosť pohľadávok žalobcu tak, ako je uvedené vyššie. Pokiaľ sa obmedzil na všeobecné, nekonkrétne dôvody a dôvody, pre ktoré nie sú súdne rozhodnutia žalobcu exekučným titulom ( čo žalobca v prihláške ani netvrdil), nejedná sa o relevantné, odôvodnené popretie, resp. také, ktoré by reálne bolo spôsobilé spochybniť žalobcom prihlásené pohľadávky. Relevantné dôvody voči pohľadávkam žalobcu uplatnil až dlžník v incidenčnom konaní a z ktorých námietok aspoň podstatnú a rozhodujúcu časť mal uplatniť správca v rámci popretia pohľadávok. Popretie pohľadávok v časti argumentácie o ich neuznaní, neevidovaní v účtovníctve súd považuje za neúčinné a v časti námietok voči súdnym rozhodnutiam za irelevantné. Súd preto pohľadávky žalobcu bez ďalšieho skúmania určil za oprávnené v plnom rozsahu.
34. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% ( § 255 ods. 1 CSP), o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( § 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia v troch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.