Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/71/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: RadioLAN, spol. s r.o., IČO: 35 892 641, Kuklovská ul. č. 9, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária SOLICITOR SK, s. r. o., IČO: 36 867 683, Šoltésovej ul. č. 18, Bratislava, proti žalovanému: A. B., M.. XX. XX. XXXX, Q. Q. E.. Č.. XXX/X, C., o zaplatenie istiny 376, 50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 08. februára 2018, č. k. 5C/340/2015 - 66, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 74, 50 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8, 75 % p. a. zo sumy 14, 90 eur za obdobie odo dňa 11. 02. 2013 do zaplatenia, 8, 75 % p. a. zo sumy 14, 90 eur za obdobie odo dňa 11. 03. 2013 do zaplatenia, 8,75 % p. a. zo sumy 14, 90 eur za obdobie odo dňa 11. 04. 2013 do zaplatenia, 8, 50 % p. a. zo sumy 14, 90 eur za obdobie odo dňa 11. 05. 2013 do zaplatenia, 8, 50 % p. a. zo sumy 14, 90 eur za obdobie odo dňa 11. 06. 2013 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcom rozsahu žalobu zmietol a určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 9 Zmluvy o pripojení zo dňa 08. 11. 2012, podľa ktorej: „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany užívateľa (najmä hociktorej povinnosti v bode 8 tejto zmluvy alebo v čl. IX bod 2 Všeobecných podmienok alebo v čl. X písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypovedania Zmluvy o pripojení zo strany prevádzkovateľa, je užívateľ povinný uhradiť prevádzkovateľovi zmluvnú pokutu v sume 199 eur. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy nezaniká právo prevádzkovateľa na náhradu nestráca nárok na vrátenie zariadenia.“, je neprijateľná zmluvná podmienka a zároveň určil, že zmluvná podmienka uvedená v článku bode 2.5.4. ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok pre poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby - pripojenie do internetu, podľa ktorej: „V prípade ukončenia Zmluvy je Účastník povinný vrátiť Poskytovateľovi na adresu Kontaktného centra alebo iným dohodnutým spôsobom všetky zariadenia, doplnkové zariadenia či iné súčasti, ktoré mu boli zapožičané alebo prenajaté, a to do 30 dní od zániku zmluvy. Pre prípad porušenia tejto povinnosti sa Účastník zaväzuje zaplatiť Poskytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 100 eur za každé jedno porušenie povinnosti.“, je neprijateľná zmluvná podmienka a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 42 ods. 1 písm. a), § 42 ods. 4 písm. b), § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, § 53a, § 53 ods. 4, § 54 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, § 545 ods. 1, 2, § 545a Občianskeho zákonníka a vecne opodstatnenosťou

žaloby iba v časti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 74, 50 eur titulom ceny za poskytnuté služby, keď mal preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 08. 11. 2012 Zmluvu o pripojení (podľa ust. § 43 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému internetové pripojenie a dátové spojenie, za čo sa žalovaný zaviazal platiť pravidelné mesačné úhrady s tým, že táto zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, lebo z postavenia účastníkov je zrejmé, že právny predchodca žalobcu je v nej dodávateľom (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), t. j. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Uviedol, že žalovanému boli poskytované služby internetového pripojenia a žalovaný tieto služby využíval s tým, že sa s úhradami platieb dostal do omeškania, pričom na výzvy žalobcu nereagoval a v danej lehote dlžnú sumu neuhradil, z dôvodu ktorého žalobe v časti o zaplatenie istiny z titulu neuhradených služieb vo výške 74, 50 eur vyhovel. Priznanie príslušenstva k istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. a vecne omeškaním žalovaného s plnením jeho peňažného dlhu s tým, že pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá k prvému dňu omeškania žalovaného s úhradami jednotlivých faktúr korešpondovala s vyčíslením žalobcu v žalobe, a preto žalobcovi priznal právo na úroky z omeškania vo výške 8, 75 % a 8, 50 % ročne. Výroky, ktorými určil neprijateľné zmluvné podmienky Zmluvy o pripojení uzavretej medzi stranami sporu dňa 08. 11. 2012 odôvodnil právne ust. § 298 C. s. p. a vecne tým, že dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, je aj sankciou, avšak spôsob jej dojednania a jej výška musí plne rešpektovať zásadu rovnosti právneho vzťahu ako aj princíp proporcionality s tým, že právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť, pričom dohodnutá zmluvná podmienka navyše zaväzuje žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu počas celej doby viazanosti vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti, aj v tom prípade, ak by žalovaný porušil zmluvu hoci v posledný deň viazanosti. Uviedol, že zmluvná pokuta teda nebola odstupňovaná, ale mala sa uplatniť v plnej výške pri hocijakom porušení povinností a v hociktorom čase od uzavretia zmluvy do uplynutia 24 mesiacov s tým, že takéto dojednanie je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, a preto nemal žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 199 a 100 eur, keďže si ju uplatňoval na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Poukázal na skutočnosť, že dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj preto, že dodávateľ na základe takto formulovaného dojednania zmluvnej pokuty (ak účastník poruší niektorú z povinností podľa Zmluvy), môže od spotrebiteľa požadovať zmluvnú pokutu v dohodnutej výške za každé porušenie zmluvnej povinnosti, teda môže od spotrebiteľa žiadať niekoľkonásobok dohodnutej zmluvnej pokuty, keď je nepochybné, že takéto zmluvné dojednanie vnáša do tohto právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tohto právneho vzťahu, a to na úkor spotrebiteľa s tým, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Poukázal na skutočnosť, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky spoločnosti RadioLAN spol. s r.o. pre poskytovanie internetového pripojenia a dátového spojenia a nakoľko žalovaný neuhrádzal jednotlivé faktúry za poskytnuté služby v lehote splatnosti, dostal sa tak do omeškania, pričom žalobca si vo faktúre č. 20130458 uplatnil sumu 3 eur, ktoré predstavujú sankciu za zaslanie upomienky v zmysle čl. 4 bodu 4.5 Všeobecných zmluvných podmienok žalobcu s tým, že dané ustanovenie nemožno po právnej stránke hodnotiť inak, než ako osobitnú zmluvnú pokutu, a preto v prípade dojednania tohto poplatku, resp. tejto zmluvnej pokuty dospel k záveru, že bola dohodnutá neplatne, keďže zmluvnú pokutu v zmysle § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka možno zásadne dojednať len pre prípad porušenia povinnosti. Uviedol, že zmluvná pokuta podľa čl. 4 bodu 4.5 však nebola dohodnutá pre prípad samotného porušenia povinnosti s tým, že takto dohodnutá zmluvná pokuta nie je spojená len s porušením povinnosti zo strany žalovaného, ale zároveň aj s konaním žalobcu, pričom vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty je teda viazaný na to, že žalobca vyzve žalovaného na splnenie povinnosti, s ktorej splnením je v omeškaní a nie je viazaná len na omeškanie samotné, keď takýto úkon je čo do počtu zaslaných upomienok len na vôli žalobcu, a preto dospel súd prvej inštancie k záveru, že na základe ustanovenia čl. 4 bodu 4.5 žalobca nemá nárok na zaplatenie 3 eur od žalovaného, z dôvodu ktorého žalobu v tejto časti zamietol. K faktúre č. 20130730 predstavujúcej sankciu v súlade s čl. 2 bodu 2.3. ods. 4 písm. a) VZP v spojení s bodom 9 Zmluvy, v zmysle ktorých je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v hodnote 199 eur v prípade porušenia zmluvných povinností a sankciu v súlade s čl. 2 bodu 2.5.4. ods. 1

VZP, v zmysle ktorého je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v hodnote 100 eur v prípade nevrátenia koncového telekomunikačného zariadenia, ktoré má v prenájme uviedol, že žalovaný bol upozornený na vrátenie koncového telekomunikačného zariadenia, inak bude žalobca oprávnený účtovať mu zmluvnú pokutu vo výške 100 eur a nakoľko Zmluva o pripojení uzatvorená medzi účastníkmi konania (strany sporu od 01. 07. 2016, pozn. odvolacieho súdu) má spotrebiteľský charakter, Zmluvu o pripojení posúdil podľa zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, a dospel k záveru, že nárok na zmluvnú pokutu v sume 100 eur nemožno žalobcovi priznať, nakoľko zmluvnú podmienku vo Všeobecných zmluvných podmienkach spoločnosti RadioLAN spol. s r.o. na poskytovanie verejnej elektronickej služby prístupu do siete internet uvedená v čl. 2 bodu 2.5.4. ods. 1 VZP, týkajúca sa zmluvnej pokuty v sume 100 eur posúdil ako neprijateľnú, keďže v danom ustanovení je jednak pre prípad nevrátenia koncového telekomunikačného zariadenia dojednaná zmluvná pokuta vo výške 100 eur jednak to, že zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká možnosť žalobcovi domáhať sa aj vrátenia tohto zariadenia. Uviedol, že toto zmluvné ustanovenie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, nakoľko je neprimeranou sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti, keďže umožňuje žalobcovi uplatniť si voči žalovanému zmluvnú pokutu a zároveň aj cenu koncového telekomunikačného zariadenia s tým, že takto stanovená zmluvná podmienka je neprijateľná, a preto neplatná, z dôvodu ktorého návrh (od 01. 07. 2016 žaloba, pozn. odvolacieho súdu) žalobcu v sume 100 eur zamietol, keďže z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie (zaplatenie zmluvnej pokuty) a žalovanému povinnosť plniť. K nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 199 eur súd prvej inštancie uviedol, že dospel k záveru, že Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu v bode 9 vyžaduje pre jej uplatnenie kumulatívne splnenie dvoch dohodnutých podmienok, a to porušenie zmluvných povinností zo strany užívateľa (najmä hociktorej povinnosti v bode 8 tejto Zmluvy alebo v čl. IX bod 2 Všeobecných podmienok alebo v čl. X písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok), a súčasné následné vypovedanie Zmluvy o pripojení zo strany poskytovateľa a nakoľko žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých služieb riadne a včas, žalobca odstúpil od Zmluvy z dôvodu čl. 2 bod 2.5.2. ods. 6 písm. b) ku dňu doručenia oznámenia žalovanému, keďže účastník nezaplatil niektorý zo svojich záväzkov ani do 45 dní odo dňa splatnosti týchto peňažných záväzkov. Poukázal na skutočnosť, že podstatným znakom dojednania o zmluvnej pokute musí byť jej určitosť a zrozumiteľnosť s tým, že čl. 2.5.Všeobecných zmluvných podmienok upravuje spôsoby zániku zmluvy v bode 2.5.2. odstúpením od zmluvy a bod 2.5.1. písomnou výpoveďou, pričom právo žalobcu a dôvody odstúpenia od zmluvy sú dojednané v bode 2.5.2. ods. 6, výpoveď v bodoch 2.5.1 ods. 2 a 3 Všeobecných zmluvných podmienok, avšak bod 9 Zmluvy priznáva právo na uplatnenie zmluvnej pokuty žalobcovi pre prípad vypovedania Zmluvy, a preto pokiaľ žalobca ukončil Zmluvu odstúpením od nej, v zmysle bodu 9 Zmluvy o pripojení mu právo na zaplatenie zmluvnej pokuty nevzniklo a takto dojednanú zmluvnú pokutu vyhodnotil ako nejasnú a nezrozumiteľnú. Uviedol, že platnosť dojednania o zmluvnej pokute vo výške 199 eur posudzoval z hľadiska jeho prijateľnosti v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu s tým, že v spotrebiteľskej veci by pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie a výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, pretože absencia reciprocity sankcií na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, keď primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie, pričom ani následné neplnenie si povinností zo zmluvy zo strany spotrebiteľa by nemalo mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že zmluvnú pokutu možno považovať za primeranú, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia), čo znamená, že dojednanie o zmluvnej pokute možno označiť za neprijateľné vtedy, ak výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal, ak by nedošlo k zániku zmluvy. Uviedol, že dojednanú zmluvnú pokutu považoval za neprimeranú sankciu z viacerých aspektov, keď z hľadiska času dodávateľ (žalobca) nerozlišuje situáciu, ak z dôvodu neplatenia služieb dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, pričom rovnako je bez akéhokoľvek významu cena nezaplatených služieb s tým, že za ďalší aspekt označil samotnú výšku mesačnej ceny služieb (14, 90 eur) pri dobe viazanosti 24 mesiacov celkovo vo výške 357, 60 eur, keď zmluvná pokuta vo výške 199 eur predstavuje 55, 65 % z celkovej hodnoty minimálneho zmluvného plnenia. Poukázal na skutočnosť, že zmluvná pokuta vo výške 199 eur zabezpečovala zaplatenie dojednaného mesačného poplatku, teda takmer 13 násobok jeho hodnoty a vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimeraná zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako

neprijateľná zmluvná podmienka, nebolo možné využiť moderačné právo (upravené v ust. § 545a Občianskeho zákonníka), keď nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, a preto žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 199 eur zamietol. Výrok, ktorým rozhodol o trovách konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 C. s. p. a vecne tým, že žalobca požadoval od žalovaného v konaní zaplatenie sumy vo výške 376, 50 eur, a nakoľko žalobe vyhovel vo výške 74, 50 eur predstavujúcej cenu nezaplatených služieb a zamietol ju v časti o zaplatenie sumy 302 eur a úspešnejší žalovaný náhradu trov konania nepožadoval ani mu žiadne nevznikli, náhradu trov mu nepriznal.

2.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie zmluvných pokút v sume 299 eur (nároky uplatnené faktúrou č. 20130730 zo dňa 21. 05. 2013) zamietol, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa (súd prvej inštancie od 01. 07. 2016, pozn. odvolacieho súdu) nesprávne vec právne posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhol rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 373, 50 eur spolu s úrokom omeškania vo výške 8, 75 % p. a. zo sumy 14, 90 eur za obdobie odo dňa 11. 02. 2013 do zaplatenia, 8, 75 % p. a. zo sumy 14, 90 eur za obdobie odo dňa 11. 03. 2013 do zaplatenia, 8,75 % p. a. zo sumy 14, 90 eur za obdobie odo dňa 11. 04. 2013 do zaplatenia, 8, 50 % p. a. zo sumy 14, 90 eur za obdobie odo dňa 11. 05. 2013 do zaplatenia, 8, 50 % p. a. zo sumy 299 eur od 29. 05. 2013 do zaplatenia, zo sumy 14, 90 eur za obdobie odo dňa 11. 06. 2013 do zaplatenia. Uviedol, že zmluvná pokuta v sume 199 eur, ktorú si v konaní uplatnil, predstavuje sankciu výlučne za porušenie viazanosti, ktorá vznikla vďaka akciovým benefitom, ktoré boli žalovanému poskytnuté, keď išlo o poskytnutie wifi routera zadarmo a o akciové bezplatné zriadenie služby, ktorých štandardná cena je 99 eur. Namietol, že nakoľko od Zmluvy odstúpil, súd prvého stupňa (od 01. 07. 2016, súd prvej inštancie, pozn. odvolacieho súdu) pri rozhodovaní nevzal do úvahy čl. XI. bod 9 VZP, na základe ktorého sa žalovaný zaviazal, že v prípade, ak využije pri uzatváraní zmluvy o pripojení akciové ceny (kampaň) na zriadenie, úľavu a pod., nedopustí sa takého konania, ani neumožní také konanie, na základe ktorého by mu vzniklo právo odstúpiť od Zmluvy o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany žalovaného, nakoľko však žalovaný nezaplatil cenu za poskytnutú službu prístupu do siete internet ani do 45 dní po dni jej splatnosti, nemohol konať inak a od Zmluvy odstúpil, hoci minimálne dĺžka trvania Zmluvy bola dohodnutá na 24 mesiacov, pričom je v nej uvedená len jediná suma zmluvnej pokuty, preto uvedená formulácia nemôže byť pre spotrebiteľa ani neurčitá, ani nezrozumiteľná. Uviedol, že zmluvná pokuta bola dohodnutá platne a jej výška objektívne nevyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán, nakoľko ním poskytnuté benefity mali byť kompenzované predpokladaným ekonomickým výnosom, ktorý by dosiahol pri riadnom plnení povinnosti zo strany žalovaného počas celej dohodnutej doby viazanosti, keď by sa v takom prípade dosiahol hospodársky účel uzavretia Zmluvy, pričom pri rozhodovaní o primeranosti, resp. neprimeranosti výšky dohodnutej zmluvnej pokuty v Zmluve je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že výška dohodnutej zmluvnej pokuty bola primeraná vzhľadom na význam a hodnotu výhod poskytnutých žalovanému. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný vedome, úmyselne a hrubým spôsobom porušoval zmluvné povinnosti, keď bol v omeškaní s úhradou ceny za poskytnuté služby v podstate hneď od doby uzavretia Zmluvy. Žalobca v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že žalovanému poskytol značné výhody, a preto bolo namieste pristúpiť k vyváženiu práv a povinností jednotlivých strán zmluvného vzťahu, a teda k vyváženiu nerovnováhy v právach a povinnostiach spôsobenej v poskytnutí už spomenutých výhod v prospech žalovaného, čo sa dosiahlo tým, že medzi ním a žalovaným bola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá slúžila na zabezpečenie plnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného, a preto dohodnutú zmluvnú pokutu nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, nakoľko ju nie je možné považovať za neprimerane vysokú, keďže sankcia je primeraná hodnote výhod poskytnutých žalovanému a ide o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na jej povahu a výšku, pričom nepriznaním nároku na zmluvnú pokutu by sa spôsobilo nepomerne výhodnejšie postavenie žalovaného, ktorý už od samotného počiatku trvania zmluvného vzťahu vedome a úmyselne porušoval svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy a využíval jeho benefity len po obmedzenú dobu a navyše mu nevrátil telekomunikačné zariadenie, ktoré mu bolo poskytnuté do prenájmu pre využívanie služieb.

3.

Žalovaný, ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené na vyjadrenie dňa 31. 05. 2018, sa k nemu nevyjadril.

4.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 ods. 1 C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 16. augusta 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

5.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7.

Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinný do 30. 06. 2016) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

8.

Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobu žalobcu v časti nároku uplatneného titulom zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 299 eur zamietol.

10.

Odvolací súd k odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie v napadnutom zamietajúcom výroku spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

11.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v rozsahu nepriznania nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 299 eur s príslušným úrokom z omeškania zamietol.

12.

Z obsahu spisu vyplýva, že sporové strany uzavreli dňa 08. 11. 2012 Zmluvu o pripojení Č.. XXXXXXXXX, predmetom ktorej je poskytovanie internetového pripojenia a dátového spojenia účastníkovi prevádzkovateľom (bod 1 Zmluvy) s tým, že žalovaný sa za poskytovanie týchto telekomunikačných služieb zaviazal prevádzkovateľovi platiť cenu podľa platnej tarify prevádzkovateľa a v bode 9 sa žalovaný v prípade porušenia zmluvných povinností (najmä hociktorej povinnosti v bode 8 tejto zmluvy, alebo porušenia niektorého z ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok) zaviazal uhradiť prevádzkovateľovi (žalobcovi) zmluvnú pokutu vo výške 199 eur, keď zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo prevádzkovateľa na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná zmluvná pokuta a užívateľ je zároveň povinný uhradiť prevádzkovateľovi náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.

13.

Z bodu 6. 6. 6. Objednávky služby Home Link a zo Všeobecných obchodných podmienok na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby prístupu do siete internet (čl. V. bod 4) vyplýva, že prevádzkovateľ prenechá účastníkovi na dočasné užívanie technické vybavenie pre realizáciu spoja a po skončení poskytovania služieb definovaných v tejto objednávke, je účastník povinný bezodkladne vrátiť prevádzkovateľovi na adresu prevádzky dočasne užívané zariadenia s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie a v prípade jeho nevrátenia ani do 5 dní odo dňa skončenia poskytovania služby podľa tejto objednávky, je účastník povinný zaplatiť jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 150 eur s tým že jej zaplatením prevádzkovateľ nestráca nárok na vrátenie zariadenia.

14.

Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že uvedená Objednávka služby a Všeobecné obchodné podmienky na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby prístupu do siete internet, vyhotovené ako samostatný právny dokument, nie sú podpísané žalovaným a ani zo Zmluvy o pripojení ich prevzatie žalovaným nevyplýva.

15.

Odvolací súd uvádza, že ako podnikateľ, tak aj spotrebiteľ musia mať adekvátnu možnosť sa s obsahom obchodných podmienok oboznámiť, to však neznamená, že tak skutočne urobia. Aj keď je spotrebiteľom priznaná vyššia právna ochrana pre ich fakticky slabšie postavenie, nedochádza tým k úplnému potlačeniu starorímskej zásady vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým). Obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje, a ktoré sú k nej pripojené alebo sú zmluvným stranám známe, nemusia byť samostatne podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu. V pochybnostiach však musí ten, kto sa ich dovoláva, preukázať, že boli k zmluve pripojené alebo že boli druhej strane známe (rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 24. 02. 1998, sp. zn. 5Cmo/318/97, publikovaný v Soudních rozhledech 10/1998, str. 259). Ak tento výklad platí pre obchodnoprávne vzťahy, ktoré vo všeobecnosti vykazujú vyššiu mieru dispozitívnosti, tým skôr musia platiť aj pre spotrebiteľské vzťahy.

16.

Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania

technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Výnimku predstavujú špecifické prípady, kedy sa z povahy veci uplatňuje špecifický režim (zmluva o preprave osôb a pod., nález Ústavného súdu ČR z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/11).

17.

Je nutné uviesť, že ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (§ 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).

18.

Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanej veci je nepochybné, že medzi stranami uzavretú Zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako zmluvu spotrebiteľskú a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto na právny vzťah založený posudzovanou Zmluvou o pripojení správne aplikoval aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách uvedených v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a platnosť dojednania o zmluvnej pokute posudzoval i z hľadiska jeho prijateľnosti v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu.

19.

Odvolací súd sa zároveň stotožnil aj s právnou argumentáciou prvoinštančného súdu, že žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, z dôvodu ktorého nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

20.

K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí dohodnutá zmluvná pokuta obstáť v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

21.

Podľa názoru odvolacieho súdu, v spotrebiteľskej veci by vo všeobecnosti pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Absencia reciprocity sankcií na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy a zmluvnú pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia), z čoho vyplýva, že súd môže označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy.

22.

Súd prvej inštancie, ktorý výšku zmluvnej pokuty posudzoval práve z uvedených hľadísk, vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, ktorá predstavuje takmer 55, 65 % z celkovej hodnoty povinného minimálneho zmluvného plnenia (zabezpečovacia funkcia dojednanej zmluvnej pokuty), ako i k záveru, že ak je zmluvná pokuta dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a je neprimerane vysoká, je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, čo znamená, že v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka, keď neplatnú neprijateľnú podmienku znižovať nie je možné (neplatne dojednanú zmluvnú pokutu).

23.

K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mu doposiaľ nevrátil ani telekomunikačné zariadenie, ktoré mu bolo poskytnuté do prenájmu, odvolací súd uvádza, že napriek tomu je naďalej vo vlastníctve žalobcu, ktorý má možnosť domáhať sa vydania tejto veci tzv. vindikačnou žalobou (vydanie veci) a až v prípade, ak by nebol s touto žalobou úspešný (napríklad preto, že predmetné zariadenie neexistuje, bolo zničené, poškodené), vznikol by mu nárok na náhradu škody, a preto pokiaľ je možné žalovať priamo na vydanie tohto zariadenia (ako hnuteľnej veci), nemožno tu hovoriť o vzniku škody na majetku žalobcu, bez preukázania toho, že predmetné zariadenie nebolo zničené, t. j. nárok žalobcu na náhradu škodu by vznikol až vtedy, ak by nebolo možné toto zariadenie dostať od žalovaného späť, a preto je zrejmé, že uplatnený nárok nemôže byť ani nárokom na náhradu škody.

24.

Odvolací súd, ako už uviedol vyššie, sa zároveň v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvná pokuta vo výške 299 eur platne dohodnutá nebola.

25.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc), čím dochádza k zániku práv a povinností zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu zmluvnej pokuty s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane platenia zmluvnej pokuty popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje, t. j. dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk).

26.

Je nesporné, že žalobca ako dodávateľ je ten, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď). Vzhľadom na zánik práv a povinností z predmetnej zmluvy vrátane práv a povinností zo zmluvnej pokuty, keďže je koncipovaná nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kódexe, a teda je neplatná pre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka), je i nárok žalobcu na plnenie zo zmluvnej pokuty vo výške 299 eur nedôvodný.

27.

Súd musí brať pri vyhodnocovaní neprijateľnej zmluvnej podmienky do úvahy aj ostatné zmluvné podmienky a okolnosti, za ktorých je zmluva uzavretá (čl. 4 ods. 1 smernice, § 41 Občianskeho zákonníka).

28.

K argumentácii žalobcu v podanom odvolaní, že nepriznaním nároku na zmluvnú pokutu by sa spôsobilo nepomerne výhodnejšie postavenie žalovaného, ktorý porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o pripojení, odvolací súd uvádza, že nároky žalobcu vyplývajúce z porušenia práva, týmto rozsudkom nie sú žiadnym spôsobom dotknuté, nakoľko v záujme naplnenia jedného zo základných práv v Európskej únii „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 98 Charty základných práv Európskej únie), je treba využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala prepotrebná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Problémová zmluvná pokuta podľa názoru odvolacieho súdu nielenže spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorý im svoje služby poskytuje, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu tak, ako bol definovaný Ústavným súdom ČR v Náleze zo dňa 15. 06. 2009, sp. zn. I. ÚS 342/09 a takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.

29.

V prejednávanej veci je síce nesporné, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť v prvom roku zmluvného vzťahu a môže sa javiť, že v jeho prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán.

30.

Súd prvej inštancie zároveň dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca ako dodávateľ v dojednanej zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, či v dôsledku porušenia zmluvných povinností, vznikne žalovanému ako spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu na začiatku alebo na konci viazanosti zmluvným vzťahom, alebo vo vzťahu k porušeniu ktorých zmluvných povinností prišlo. Zmluvnú pokutu žalobca žiada od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti a k akému porušeniu zmluvy došlo. Ako už bolo uvedené, súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom práva Európskej únie, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. V skutočnosti môže totiž nastať aj situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri viazanosti 24 mesiacov 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní dodávateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania spotrebiteľa hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách teda poškodzujú spotrebiteľa. Neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo konci doby viazanosti. Takáto zmluvná pokuta potom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neplatná.

31.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti dodáva, že slovné spojenie uvádzané v čl. 9 Zmluvy o pripojení, teda „v prípade porušenia zmluvných povinností (najmä hociktorej povinnosti v bode 8 tejto zmluvy, alebo porušenia niektorého z ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok) zo strany užívateľa“, signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú neakceptovateľné a rovnako predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku.

32.

Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vo veci samej z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny, a preto ho v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

33.

Výrok, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 74, 50 eur s príslušenstvom odvolaním napadnutý nebol a nadobudol právoplatnosť.

34.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).