Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Csp-157-2017.pdf
PDF · 118.78 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/157/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom spotrebiteľskom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: W. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. XX/XX, XXX XX U., v konaní o zaplatenie 395,56 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 395,56 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy zo sumy 11,01 eur od 11.6.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 10,70 eur od 10.7.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 173,86 eur od 11.8.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 82,01 eur od 10.9.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 10,70 eur od 10.10.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 9,66 eur od 10.11.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd proti žalovanému žalobu na zaplatenie sumy 395,56 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.6.2017 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalovaným dňa 8.1.2015 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby, žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu v stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby 7 faktúrami, pohľadávky z týchto faktúr boli postúpene žalobcovi. Postupca a žalovaný sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Pohľadávka žalobcu v sume 395,56 eur nebola ku dňu podania žaloby uhradená. V zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. si uplatňuje aj úrok z omeškania.
2. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy - zmluvu o poskytovaní verejných služieb, Dodatok k zmluve, Všeobecné podmienky, Cenník, faktúry, Zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou, pokus o zmier.
3. Súd doručil žalovanému žalobu spolu s prílohami, uznesením ho v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) vyzval aby sa k návrhu vyjadril, súčasne ho poučil o jeho procesných právach a povinnostiach s dôrazom na ustanovenie § 292 C.s.p. Uvedené listiny boli žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 23.2.2018.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.3.2018 zdôraznil, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Namietal proti zmluvnej pokute, s tým, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto v tejto časti navrhol žalobu zamietnuť, prípadne s prihliadnutím na povahu porušeného záväzku primerane znížiť. Pre právnu istotu vzniesol námietku premlčania. V závere navrhol celú žalobu zamietnuť, v prípade ak súd posúdi nárok ako opodstatnený, žiadal o povolenie úhrady dlhu po 15 eur mesačne, nakoľko jeho finančná situáciu mu neumožňuje dlh splácať naraz.
5. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 27.4.2018 obšírne opísal skutkový stav, zdôraznil, že si uplatňuje len nárok na cenu poskytnutých služieb bez poplatkov za prerušenie služby a upomienku oneskorenej platby, ďalej ozrejmil spôsob výpočtu zmluvnej pokuty. K námietke premlčania uviedol, že si právo uplatnil v rámci trojročnej premlčacej lehoty, v zmysle § 101 Obč. zák. od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr. V závere zdôraznil, že žalovaný neuviedol skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali jeho nárok.
6. Žalovaný sa k replike žalobcu, napriek tomu, že mu bola doručená dňa 15.5.2018 nevyjadril.
7. Keďže predmetom konania neprevyšuje sumu 1 000 eur, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné súd v súlade s § 297 písm. b/ C.s.p. mal za to, že vo veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, preto dňa 10.7.2018 zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu oznám, že dňa 16.8.2018 bude vo veci strán sporu vyhlásený rozsudok a následne tento v uvedený deň aj vyhlásil.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
9. Právny predchodca žalobcu, spol. Slovak Telekom, a.s. uzavrel dňa 8.1.2015 so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb na základe ktorých sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby a žalovaný sa zaviazal platiť ich cenu. V rovnaký deň uzatvorili Dodatok na v ktorom dohodli zmluvnú pokutu 160 eur (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať), dobu viazanosti 24 mesiacov za porušenie záväzku využívať služby právneho predchodcu žalobcu.
10. Cenu poskytnutých služieb právny predchodca žalovaného vyúčtoval faktúrami pod variabilným symbolom číslo
- 7504748592 na sumu 35,79 eur, splatná 9.6.2015, z ktorej si uplatňuje sumu 11,01 eur, neuplatňuje si upomienku oneskorenej platby a iné poplatky ,
- 7505707630 na sumu 10,70 eur, splatná 9.7.2015, v ktorej účtoval len služby
- 7506685957 na sumu 178,86 eur, splatná 10.8.2015, z ktorej si uplatňuje sumu 173,86 eur, neuplatňuje si upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur,
- 7507597311 na sumu 106,80 eur, splatná 9.9.2015, z ktorej si žalobca uplatňuje 82,01 eur, neuplatňuje si upomienku oneskorenej platby 4,99 eur a iné poplatky v sume 19,80 eur s DPH,
- 7508569229 na sumu 15,69 eur, splatná 9.10.2015, z ktorej si žalobca uplatňuje 10,70 eur, neuplatňuje si upomienku oneskorenej platby 4,99 eur,
- 7509567631 na sumu 29,45 eur, splatná 9.11.2015, z ktorej si žalobca uplatňuje 9,66 eur, neuplatňuje si upomienku oneskorenej platby 4,99 eur a iné poplatky v sume 19,80 eur s DPH,
- 7603756700 na sumu 97,62 eur, splatná 9.5.2016 v ktorej fakturoval zmluvnú pokutu.
11. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku uplatnenú v tomto konaní žalobcovi, čo bolo oznámené žalovanému listom zo dňa 13.10.2017. Výzvou k úhrade vyzval žalobca žalovaného k úhrade sumy 627,16 eur. Žalovaný pohľadávku faktúry doposiaľ nezaplatil.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách platný a účinný ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 8.1.2015 (ďalej len ZoEK) elektronická komunikačná služba (ďalej len „služba“) je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.
13. Podľa § 3 ods. 2 ZoEK verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu.
14. Podľa § 44 ods. 1 ZoEK zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
15. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZoEK podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
16. Podľa § 43 ods. 12 ZoEK účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
17. Podľa Tabuľky č. 1 Dodatku k zmluve doba viazanosti - 24 mesiacov, Zmluvná pokuta (základ
- počiatočná suma, ktorá bude klesať) je 160 eur.
18. Podľa Čl.3 Dodatku, Zmluvná pokuta: Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej Podnik v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto Dodatku. .. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti /celkový počet dní doby viazanosti * základ pre výpočet)
19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len Obč. zák.) zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
21. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
23. Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
24. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
25. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
26. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
27. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
28. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
29. Podľa § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
30. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
31. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
32. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
33. Podľa § 559 ods. l Obč. zák. splnením dlh zanikne.
34. Podľa § 517 ods. l prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
35. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Právne posúdenie vecí
37. Nárok uplatnený žalobcom pozostáva zo sumy 395,56 eur, ktorú tvorí nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb (297,94 eur) a zmluvnej pokuty za nedodržanie doby viazanosti (97,62 eur).
38. Účastníci písomnou formou v súlade s citovaným ustanovením § 44 zákona o elektronických komunikáciách uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu - Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, ktorou sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému elektronické komunikačne služby. Uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko žalobca resp. jeho právny predchodca vystupoval v postavení dodávateľa a konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. K tomu je potrebné uviesť, že zmluvné dojednania medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy podliehajú súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov . Žalovaný riadne a včas neuhradil faktúry, ktorými mu žalobca, resp. jeho právny predchodca fakturoval cenu poskytnutých služieb a ďalšie poplatky a služby.
39. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, podľa názoru súdu nedôvodne. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Všeobecná premlčacia lehota v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 101 ods. 1 Obč. zák. je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Nasledujúci deň po splatnosti jednotlivých faktúr sa právo mohlo vykonať po prvý krát, v súdenej veci začala plynúť premlčacia lehota dňa 10.6.2015 (splatnosť najstaršej faktúry) a uplynula dňa 10.6.2018. Žaloba bola doručená súdu dňa 21.12.2017, teda vo všeobecnej premlčacej lehote a preto nárok žalobcu nie je premlčaný.
40. Z priložených faktúr je preukázané, že žalovaný si svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb nesplnil už piaty fakturačný mesiac trvania zmluvného vzťahu, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých služieb, ktoré mu žalobca fakturoval faktúrami splatnými v období od 9.6.2015 do 9.11.2015 v celkovej výške 297,94 eur. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná a nenamietaná. Súd preto priznal žalobcovi uplatnený nárok v tomto rozsahu ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť žalovaného zaplatiť cenu služieb vyplýva zo samotnej zmluvy, ale najmä z § 43 ods. 12 písm. b/ citovaného zákona o elektronických komunikáciách.
41. Predmetom konania bolo ďalej zaplatenie sumy 97,62 eur titulom zmluvnej pokuty. Súdy Slovenskej republiky v minulosti rozhodli o tom, že zmluvná pokuta je neprijateľná zmluvná podmienka, nie je možné tieto rozhodnutia paušalizovať na všetky uzatvorené zmluvy a je potrebné individuálne pristupovať k zmluvným dojednaniam.
42. Zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi služby vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty. Pokiaľ má vymáhaná sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 rozpor s dobrými mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve môže byť neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade nespotrebiteľskej zmluvy by jej dojednanie bolo v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. V spotrebiteľských zmluvách však môže byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa uvedeného ustanovenia zmluvná pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška zodpovedá uhradzovanej - reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“. Zmluvnú pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
43. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľom nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti spotrebiteľa. Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka v teraz platnom znení.
44. Vo vzťahu k vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty bol žalobca povinný tvrdiť a preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu a to dojednanie konkrétnej zmluvnej povinnosti, písomnú dohodu o zmluvnej pokute za porušenie tejto povinnosti ( § 544 ods. 2 Obč. zák.) a taktiež kedy a ako došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. Zároveň nakoľko sa jedná o nárok zo spotrebiteľských zmlúv, nesmie byť dojednanie o zmluvnej pokute neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. k), resp. písm. s) Obč. zák. a uvedenú skutočnosť súd taktiež skúmal. V tomto prípade sa zmluvné strany v čl.3 Dodatku k zmluve dohodli, že „ účastník je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu ak počas doby viazanosti ( 24 mesiacov) poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti /celkový počet dní doby viazanosti * základ pre výpočet)
45. Takéto dojednania o zmluvnej pokute súd považuje za dostatočne jasné, určité, zrozumiteľné, pričom sa nejedná o neprijateľnú podmienku v dôsledku čoho by takéto dojednanie bolo neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. Dojednaná zmluvná pokuta nepredstavuje neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku žalovaného v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák. ani nepožaduje od žalovaného ako spotrebiteľa zabezpečenie jeho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 4 písm. s) Obč. zák. Okrem toho dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje dobu plnenia zmluvných povinností žalovaným z doby viazanosti, preto nepredstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a nejedná sa o neprijateľnú podmienku.
46. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť - zaplatiť za poskytnuté služby, už faktúru za piaty mesiac po uzatvorení Zmluvy a dodatku k zmluve nezaplatil. Žalovaný , hoci vystupuje ako spotrebiteľ, si musí byť vedomý svojich povinností, nakoľko zmluvu uzatváral sám po zvážení všetkých okolností cenovej výhodnosti, respektíve nevýhodnosti pri poskytovaných službách zo strany žalobcu. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu súd nemôže považovať za neprijateľnú s poukazom na to, že aj žalovaný si musí byť vedomý plnenia svojich povinností a pri vyhlásení zmluvnej pokuty v dohodnutej výške za neprijateľnú zmluvnú podmienku by súd neprimerane chránil spotrebiteľa a podporoval by spotrebiteľa v tom, aby si od začiatku uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení riadne neplnil svoje povinnosti.
47. Konanie spotrebiteľa v rozpore s uzatvorenou zmluvou ako aj v rozpore so zákonom nemôže preto v danom prípade požívať zvýšenú ochranu na úkor žalobcu ako osoby, ktorá žalovanému poskytla služby, pričom žalovaný za tieto služby nezaplatil dohodnutú cenu. Súdy sú povinné všemožne chrániť práva spotrebiteľa, avšak nemôžu súdy podporovať ľahkovážne a lajdácke konanie spotrebiteľa na úkor dodávateľa. Vzhľadom na všetky okolnosti uzatvorenia dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, vzhľadom k tomu, že žalovaný si svoje povinnosti neplnil už piaty mesiac od uzatvorenia dodatku k zmluve a vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta zohľadňuje časový aspekt trvania zmluvného vzťahu na dennej báze, súd potom dospel k jednoznačnému záveru, že takto dojednaná zmluvná pokuta je v súlade so zákonom a preto je možné ju v plnej výške priznať tak, ako to žalobca žiadal žalobou.
48. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v sume 160 eur za 24 mesiacov, čo je 730 dní, denne suma zmluvnej pokuty činí 0,219 eur, žalovaný prestal plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy v mesiaci jún 2015, faktúru za obdobie od 22.4.2015 do 21.5.2015 nezaplatil. Ak zoberie do úvahy obdobie za ktoré žalovaný riadne platil za poskytnuté služby t.j. od 8.1.2015 do 22.4.2015 čo je cca 104 dní, do uplynutia doby viazanosti ostalo 626 dní x 0,219 eur na deň, predstavuje cca 137,09 eur žalobca si uplatnil sumu zmluvnej pokuty 97,62 eur, teda menej. Na základe uvedeného súd dospel k záveru o prijateľnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute a preto návrhu pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vyhovel.
49. Žalobca si uplatnil i úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr. Žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúci deň po splatnosti jednotlivých faktúr a od tohto dňa patrí žalobcovi úrok z omeškania.
50. Výška úrokovej sadzby stanovenej ECB v období od 10.6.2015 do 10.11.2015 bola 0,05 % úrok z omeškania 5,05 % ročne, Na základe uvedeného potom súd priznal z priznaných istín úroky z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne zo sumy 11,01 eur od 11.6.2015 do zaplatenia, v sadzbe 5,05 % ročne zo sumy 10,70 eur od 10.7.2015 do zaplatenia, v sadzbe 5,05 % ročne zo sumy 173,86 eur od 11.8.2015 do zaplatenia, v sadzbe 5,05 % ročne zo sumy 82,01 eur od 10.9.2015 do zaplatenia, v sadzbe 5,05 % ročne zo sumy 10,70 eur od 10.10.2015 do zaplatenia a v sadzbe 5,05 % ročne zo sumy 9,66 eur od 10.11.2015 do zaplatenia.
51. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhlo aby mu bola daná možnosť splácať dlh 15 eurovými mesačnými splátkami s odôvodnením, že jeho finančná situácia mu neumožňuje dlh splatiť naraz. Žalovaný však svoje tvrdenia o zlej finančnej situácií súdu nepreukázal, preto mu súd neumožnil splatiť dlh mesačnými splátkami. To však neznamená, že na takej možnosti splácania dlhu sa nemôže dohodnúť so žalobcom.
52. Žalovaný vo vyjadrení žiadal
Trovy konania
53. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
54. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
56. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. Žalobca mal vo veci plný úspech vo veci, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výšku trov konania žalobcu určí vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.